Bobolink ryžový (Dolichonyx oryzivorus)

Icteridae (vlhovcovité / trupiálovité)

Bobolink ryžový

Dolichonyx oryzivorus — severoamerický lúkový spevavec s nezameniteľným smokinovým perím naopak a bublavou banjovidnou piesňou — jeden z najdlhších migrantov Nového sveta, IUCN takmer ohrozený

IUCN: NT (Near Threatened, 2018) | Near Threatened (takmer ohrozený; hodnotenie BirdLife International / IUCN Red List). Populačný trend je hodnotený ako klesajúci — populácia klesla výrazne od 70. rokov 20. storočia pre stratu hniezdnych biotopov (predčasné kosenie senovist, intenzívna poľnohospodárska krajina) a zmenu agrotechniky. Súčasná populácia je odhadovaná na približne 10 miliónov dospelých jedincov (Birdfact/BirdLife). Druh nespĺňa prahy pre kategóriu zraniteľný (VU), ale klesajúci trend je dostatočne výrazný na zaradenie do NT. Hlavné hrozby: strata hniezdnych biotopov (predčasné kosenie sena v USA a Kanade), pesticídová otrava na zimoviskách v Bolívii (organofosforecnany pri potláčaní armyworm — úmrtnosť ~40 % jedincov v mistnets), strata vlhkých savanových zimovísk. Druh nie je zaradený v prílohách CITES; zaradený do prílohy II CMS od roku 2011 (COP10 Bergen). V USA chránený zákonom Migratory Bird Treaty Act of 1918 (MBTA). POZNÁMKA: Niektoré staršie zdroje (ADW, oiseaux.net) uvádzajú IUCN LC — ide o staršie hodnotenie; Wikipedia EN a BirdLife DataZone uvádzajú aktuálnejšie NT.
Dĺžka15–21 cm (28–57 g)
PôvodLúky a senovíšte južnej Kanady a severných USA
PovahaVoľne žijúci migrant; hlasný samec s unikátnym bublavým spevom
StravaSemená tráv a ryža; hmyz v hniezdnej sezóne
Dožitie2–9 r vo voľnej prírode (max. doložených 9 r)

Výživa

  • Semená tráv a poľnohospodárskych plodín — základ potravy mimo hniezdneho obdobia a pri migrácii; vrátane ryžových zrien na zimoviskách
  • Hmyz a bezstavovce — chrobáky, koníky, húsenice (vrátane armyworm Mythimna unipuncta), osy, mravce; prevažujú v hniezdnej sezóne a pri kŕmení mláďat
  • Semená burín a plevelov — púpava, šťavel, plyšovec a iné byliny; sezónny doplnok na hniezdiskách
  • Pavúkovce a iné drobné bezstavovce — zbierané pri kŕmení mláďat
Tip od odborníka Bobolink ryžový je vo voľnej prírode prevažne semenožravý druh s výrazným hmyzím doplnkom: mimo hniezdneho obdobia a pri migrácii tvoria základ jedálnička semená tráv a obilnín (vrátane ryže na zimoviskách — pôvod prezývky ricebird), kým v hniezdnej sezóne a pri odchove mláďat prudko stúpa podiel hmyzu (chrobáky, koníky, húsenice armyworm). Druh sa v zajatí legálne nechová (ochrana MBTA, USA) — tieto informácie majú výlučne atlasový charakter. Bobolink je v Bolívii vystavený priamej otrave organofosforečnými pesticídmi (monocrotophos) používanými na ochranu ryžových polí pred armyworm; štúdie odhalili smrteľné alebo smrteľné účinky u ~40 % jedincov odchytených v mistnets na zimoviskách.

Hlasový prejav

Bobolink ryžový je vynikajúci a nezabudnuteľný spevák — spev samca je charakteristicky bublavý, rachotavý a banjovidný, opisovaný aj ako "bubbling delirium of ecstatic music". Samec má dva typy piesní, každý zložený z 25–50 tónov v pevnom poradí, trvajúci asi 3,5 sekundy; piesne prednáša kroúžiacim tokovým letom nízko nad lúkou s trasotavými krídlami. Bežná kontaktná hláska je jemné metalické ink alebo tink, vydávané aj počas nočnej migrácie. Mimo hniezdnej sezóny sú vtáky podstatne tichšie a nenápadnejšie. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.

Typické zvuky

  • Bublavá, rachotavo-banjovidná tokacia pieseň — séria 25–50 tónov v pevnom poradí, trvajúca asi 3,5 s, prednášaná v kroúžiacom lete nízko nad lúkou; opisovaná ako "bubbling delirium of ecstatic music" (Wilson, 1808) alebo "sparkling champagne"
  • Jemné metalické ink alebo tink — kontaktná hláska vydávaná kedykoľvek, aj počas nočnej migrácie; charakteristicky krátka a vysoko-frekvenčná, podľa nej vznikol anglický ľudový názov Bob o' Lincoln
  • Ostré chuck — poplašná hláska pri vyrušení alebo pri obrane hniezda, typická pre Icteridae
  • Samec má dva pevne naprogramované typy piesní (Song Type A a B) s individuálnymi variantmi — spev z bidia aj v lete, intenzívny najmä pri obsadzovaní teritória a tokovaní v máji–júni

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — samec prednáša bublavú banjovidnú pesničku počas okrúžiavacieho tokajúceho letu nízko nad lúkou; polygynný systém (1 samec, 2–3 samice)
Hniezdna sezóna — samica stavia prízemné miskovité hniezdo v hustej vegetácii; znáša 3–7 vajec; inkubácia 11–13 dní výlučne samicou
Odchov mláďat — mláďatá opúšťajú hniezdo po 10–14 dňoch; obaja rodičia (aj polygynní samci) kŕmia mláďatá; hmyz je nevyhnutný
Pelichanie — po hniezdení samec pelichá do nenápadného hnedasto-žltkastého šatstva (podobného samici), čím sa pripravuje na migráciu
Zimovanie (november–marec) — ryžové polia a trávnaté savany Argentíny, Bolívie a Paraguaja; historicky pokladané za škodcu úrody ryže
Sťahovavý druh — jeden z najdlhších migrantov Nového sveta (~20 000 km ročne); jarná migrácia cez Floridu a Karibik (apríl–máj), jesenná migrácia na JV (júl–september)

Voľne žijúci druh

Tento druh je voľne žijúci a nie je vhodný na chov ani držbu v zajatí. Nepatrí medzi spoločenské (domáce) zvieratá — najlepším a jediným vhodným spôsobom kontaktu je pozorovanie v jeho prirodzenom prostredí. Odchyt a držba voľne žijúcich živočíchov sú vo väčšine krajín zákonom chránené a obmedzené.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci druh)
Hniezdne lúky, senovíšte, dlhostebelnaté prérijné trávniky a pole s hustou vysokou vegetáciou v južnej Kanade a severných USA; zimovíska — vlhké savany a ryžové polia Argentíny, Bolívie a Paraguaja
Bobolink ryžový nevyhnutne vyžaduje rozsiahle otvorené trávnaté plochy s hustou vysokou vegetáciou (výška ≥50 cm) minimálne 50–100 m od okraja lesa alebo zástavby — aby sa vyhol parazitizmu cowbirda a predátorom. Preferuje trávniky s diverzitou bylinnej vrstvy (nie intenzívne monokultúrne seno). Druh sa v zajatí nechová.
Spoločenské správanie
Polygynné hniezdenie (1 samec, 2–3 samice); mimo sezóny obrovské kŕdle na zimoviskách, spoločné migračné kŕdle
Bobolink je polygynný — samec obhajuje teritórium a páry sa s 2–3 samicami zároveň. Na zimoviskách a počas migrácie sa správa vysoko gregárne — kŕdle na ryžových poliach môžu mať tisíce jedincov a historicky spôsobovali škody na ryžovej úrode (prezývka ricebird).
Podnebie a tolerancia
Mierny pás Severnej Ameriky v hniezdnej sezóne; subtropické a tropické trávnaté savany Južnej Ameriky v zime
Druh je prispôsobený na mierny pás Severnej Ameriky (hniezdenie) aj na subtropické a tropické trávnaté savany Južnej Ameriky (zimovanie). Sťahovavosť je absolútna — celá populácia každoročne migruje medzi kontinentmi.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Prízemná miska z hrubých suchých tráv a steblín, umiestnená v mŕtvom lístí alebo v hustej trávnatej vegetácii; samica stavia sama, bez pomocníkov
Samica hľadá alebo vytvára plytkú jamku v pôde a stavia z hrubých suchých tráv a steblín. Hniezdo je dobre skryté v hustej vysokej vegetácii a ťažko nájditeľné. Znáška 3–7 vajec (typicky 5–6), bledohnedých až sivozelenostých s tmavohnedými škvrnami a lavendúlovými fľakmi; inkubuje výlučne samica 11–13 dní (Audubon); mláďatá opúšťajú hniezdo po 10–14 dňoch (ADW).
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpe v plytkej vode na okraji luhu, kaluží a ryžových polí
Bobolink sa vo voľnej prírode pravidelne kúpe v plytkých vodných plochách — kaluže, pobrežia potokov, okraje ryžových polí. Starostlivosť o perie je dôležitá pre migráciu.
Svetlo a migrácia
Aktívny denný vták; migrácia z časti nočná (kontaktné hlásky počutelné v noci); fotoperiodizmus riadi migračné správanie
Bobolink je denný vták s výrazným sezónnym rytmom riadeným fotoperiodizmom. Migrácia prebieha z časti v noci — kontaktné metalické hlásky ink sú počutelné nad mestami v noci počas jesennej migrácie. Samec spieva intenzívne od svitania v hniezdnej sezóne.

Rozmnožovací cyklus

Tok a obsadenie teritória
Máj–jún (po prílete na hniezdiská; zdroj: Audubon, ADW)

Samce prichádzajú na hniezdisko skôr ako samice a obsadzujú teritóriá bublavou banjovidnou piesňou počas kroúžiaceho tokajúceho letu nízko nad lúkou s trasotavými krídlami. Systém je polygynný — jeden samec obhajuje teritórium, v rámci ktorého hniezdi 2–3 samíc; samce aktívne kŕmia mláďatá z viacerých hniezd. Pohlavná dospelosť nastupuje v prvom roku života (zdroj: ADW).

Hniezdo a znáška
3–7 vajec (typicky 5–6); 1 znáška ročne; hniezdna sezóna máj–júl (zdroj: Audubon, ADW)

Samica sama stavia prízemné miskovité hniezdo z hrubých suchých tráv a steblín v jamke v pôde skrytej v hustej trávnatej vegetácii. Znáša 3–7 vajec (typicky 5–6), bledohnedých až sivozelenostých s hnedými škvrnami a lavendúlovými fľakmi (zdroj: Audubon). Druh hniezdí raz ročne.

Inkubácia
11–13 dní; výlučne samica (zdroj: Audubon; ADW uvádza 10–13 dní)

Inkubuje výlučne samica (zdroj: Audubon, ADW). Dĺžka inkubácie: 11–13 dní podľa Audubona; ADW uvádza 10–13 dní (rozsah meraní: 11 dní 20 hodín až 13 dní 7 hodín, priemer ~12 dní 9 hodín). Prezentujeme zjednotený overený rozsah z viacerých zdrojov.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá opúšťajú hniezdo po 10–14 dňoch (zdroj: ADW, Birdfact)

Mláďatá sú krmivé (holé, slepé pri vyliahnutí) — kŕmia ich obaja rodičia (aj polygynní samci zásobujú viac hniezd). Hmyz — húsenice, chrobáky, kobylky a larvy — je v tomto období nevyhnutný pre rast mláďat; práve vtedy tvorí živočíšna bielkovina nadpolovičnú väčšinu potravy. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 10–14 dňoch a ešte ďalšie 1–2 týždne zostávajú závislé na rodičoch.

Vyletenie a vývoj mláďat
Vyletujú po 10–14 dňoch; juvenily hnedasto-žltkasté s prúžkami

Juvenilné vtáky sú teplo hnedasto-žltkasté s tmavými prúžkami na temene a chrbte — zhodné sfarbenie má aj dospelá samica a nebridní samec. Dospelé hniezdne sfarbenie samca (čierny spodok, krémové zatylie, biele pásy) nadobúdajú samce pelichaním v prvom roku. Samce v prvom roku sa pokúšajú hniezdiť, ale bývajú menej úspešné ako viacroční samci.

Pohlavná dospelosť
Prvý rok života (zdroj: ADW)

Pohlavná dospelosť nastupuje v prvom roku života (zdroj: ADW). Dožitie vo voľnej prírode je 2–9 rokov, priemer ~5 rokov (ADW); maximálne doložené dožitie na základe kroužkovania je 9 rokov (USGS Bird Banding Laboratory, podľa Genomics of Senescence / oiseaux.net).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Bobolink ryžový 15–21 cm Vlhovec lesklý 28–34 cm Vlhovec červenokrídelý 17–23 cm Trupiál pomarančový 22–24 cm Lúčnik žltohrdlý 19–26 cm
Bobolink ryžový Vlhovec lesklý (Quiscalus quiscula) Vlhovec červenokrídelý (Agelaius phoeniceus) Trupiál pomarančový (Icterus jamacaii) Lúčnik žltohrdlý (Sturnella neglecta)
Dĺžka15–21 cm28–34 cm17–23 cm22–24 cm19–26 cm
Váha28–57 g74–142 g41–82 gcca 45–60 g89–116 g
Dožitie2–9 r vo voľnej prírode (max. doložených 9 r, USGS banding)5–17 r vo voľnej prírode (max. 22 r 4 mes.)do 15 r vo voľnej prírodepresné údaje neoverené5–8 r vo voľnej prírode (max. 10 r)
OchranaIUCN NT (takmer ohrozený, klesajúci trend), bez CITES, príloha II CMSIUCN NT (takmer ohrozený, klesajúci trend), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC (klesajúci trend), bez CITES
CharakteristikaHniezdny samec: čierny spodok a tvár, krémovo-žltkasté zatylie, biele pásy na lopatkách a drieku, dlhé ostré ramenné perá; samica a mimohniezdny samec hnedasto-žltkasté s prúžkami — výrazný pohlavný dimorfizmusSamec výrazne väčší s kovovo lesklým čiernym perím (fialový/modrý lesk hlavy, bronzový/purpurový trup), svetložltými očami a dlhým kilovitým chvostom; samica menšia, hnedastejšiaSamec čierny s nápadnými červenými a žltými ramenými škvrnami (epaulettes); samica prúžkovaná hnedastá; chvost zaoblený; veľkosťou bližší bobolinkovi než grackleSamec sýto oranžový s čiernou hlavou, krídlami a chvostom — nápadné kontrastné sfarbenie; samica tlmenejšia; monomorfný typ IcteridaeŽltý spodok s čiernym V-tvarom na hrudi, prúžkovaný hnedý vrch — vizuálne úplne odlišný od bobolinka, ale rovnaká čeľaď Icteridae; lúkový ekologický partner
AreálHniezdi v lúkach a senovíštiach južnej Kanady a severných USA; zimuje na ryžoviskách a savanách Argentíny, Bolívie a Paraguaja; jeden z najdlhších migrantov Nového sveta (~20 000 km)Otvorená krajina celej východnej Severnej Ameriky od Kanady po Mexický záliv; čiastočný migrant; tvorí obrovské zimné roostyCelá Severná Amerika; mokrade a trstina; hniezdi v kolóniách; jeden z najpočetnejších vtákov kontinentu; tvorí spoločné roosty s vlhovcom lesklýmSuchý tropický vnitrozemský les (caatinga a cerrado) severovýchodnej Brazílie; nekomigrujúci; jeden z najobľúbenejších klietkových vtákov BrazílieOtvorené prérie a trávnaté roviny strednej a záp. Severnej Ameriky; bežný sympatrický druh hniezdiacich lúk; rovnaký biotop ako bobolink v časti areálu

Zaujímavosti

1

Smokinové perie naopak — hniezdny samec bobolinka ryžového má unikátny sfarbovací vzor medzi severoamerickými vtákmi: jeho spodok a tvár sú celé čierne, zatiaľ čo zatylie (šija) je krémovo-žltkasté a lopatky a driek sú biele — opak toho, ako mávajú vtáky sfarbené (tmavý chrbát, svetlý spodok). Tento vzor bol populárne opisovaný ako "smokinový oblek oblečený naopak" a je natoľko nápadný, že bobolink nemá v severnej Amerike zameniteľného dvojníka.

2

Najdlhší migrant Nového sveta — bobolink ryžový každoročne prelieta okolo 20 000 km medzi severnými hniezdiskami (južná Kanada, USA) a zimovískami v Argentíne, Bolívii a Paraguaji. Jeden telemetricky sledovaný jedinec preletel 12 000 míľ (≈19 300 km) za rok; za jeden deň dokážu bobolinky preletieť až 1 800 km. Trasa vedie cez Floridu a Karibik, kde sa zastávajú na ostrovoch, a ďalej přes Kubu a Yucatán.

3

Šidlovité ramenné perie — unikátna anatomická adaptácia — samec bobolinka má dlhé, ostré (šidlovité) ramenné (scapulárne) perá s tuhými stonkami, ktoré nemá žiadny iný člen čeľade Icteridae. Táto adaptácia slúži pravdepodobne vizuálnemu signalizovaniu pri toku, keď samec kroúži nad lúkou a biele pásy na lopatkách a drieku sú podčiarknuté kontrastným čiernym pozadím.

4

Ryžový škodca z histórie — a obeť pesticídov dnes — na zimoviskách v Južnej Amerike sa bobolinky živia ryžou, čo im vyslúžilo historické prezývky ricebird a reedbird a prenasledovanie poľnohospodármi ako škodcov úrody. Dnes je situácia obrátená: obrovské množstvá bobolinkov hynú na bolívijských zimoviskách pre organofosforečné pesticídy (monocrotophos) aplikované na ryžové polia pri potlačaní armyworm — štúdie odhalili smrteľné alebo sub-smrteľné účinky u ~40 % jedincov v mistnets.

5

Polygynný systém s aktívnymi otcami — samce bobolinka obhajujú teritórium a pária sa s 2–3 samicami zároveň, čo je u lúkových spevavcov zriedkavé. Avšak namiesto toho, aby sa polygynní samci vyhýbali starostlivosti o potomstvo, aktívne zásobujú kŕmivom aj viaceré hniezda vo svojom teritóriu — čím kompenzujú čas a energiu, ktoré musia samice venovať viacpočetnej reprodukcii.

6

Spev opisovaný ako "bublivé šialenstvo extázy" — americký ornitológ Alexander Wilson v roku 1808 opísal pieseň bobolinka ako "a bubbling delirium of ecstatic music that flows from the performer\". Samec má dva pevne naprogramované typy piesní (každý zložený z 25–50 tónov v pevnej sekvencii), ktoré prednáša striedavo v kroúžiacom tokajúcom lete nad lúkou — bublavé, rachotavé, banjovidné tóny sa spájajú do nezabudnuteľného hudobného obrazu.

7

Príbuzný s cowbirdom — hniezdnym parazitom — molekulárne analýzy ukázali, že bobolink je najbližší príbuzný hniezdobravca (cowbird) rodu Molothrus — vtáka, ktorý kladie vajcia do cudzích hniezd vrátane bobolinkových. Napriek tejto zvláštnej príbuznosti sú bobolinky staviteľmi vlastných hniezd; cowbird im naopak spôsobuje škody na reprodukcii v fragmentovaných biotopoch.

8

Meno z onomatopeje aj z latinčiny — anglické meno Bobolink pochádza z ľudového Bob o' Lincoln — onomatopeia kontaktnej hlásky ink. Druhové meno oryzivorus je latinčina: oryza (ryža) + -vorus (žrút) — priama narážka na stravu na zimoviskách v ryžových krajinách Južnej Ameriky. Rod Dolichonyx pochádza z gréčtiny: dolichios (dlhý) + onyx (pazúr) — odkaz na dlhé zadné prsné pazúry samíc, adaptácia na pohyb v hustinej trávnatej vegetácii.

Taxonomická klasifikácia

species Bobolink ryžový (Dolichonyx oryzivorus)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Icteridae (vlhovcovité / trupiálovité)
Rod Dolichonyx Swainson, 1827
Druh Dolichonyx oryzivorus (Linnaeus, 1758)
Poddruh SR Na Slovensku sa nevyskytuje — severoamerický migrant hniezdiacich lúk a prérijných trávnikov; zimuje v Južnej Amerike (Argentína, Bolívia, Paraguaj). V Európe sa neudomácnil a v avikultúre sa z etických aj právnych dôvodov nechová.
Poddruhy Druh je monotypický — IOC World Bird List, Avibase aj Birds of the World nerozoznávajú žiadne poddruhy. Opísal ho Linnaeus v roku 1758 pod menom Fringilla oryzivora; typová lokalita bola pôvodne Cuba a Carolina, neskôr obmedzená na Južnú Karolínu (AOU 1931). Dolichonyx je jediným žijúcim druhom rodu (monotypický rod aj druh); najbližší príbuzný je podľa molekulárnych analýz cowbird (rod Molothrus) a meadowlark (Sturnella / Leistes).
Avibase_ID F845062FC976B85B

? Často kladené otázky

Nie. Bobolink ryžový je voľne žijúci severoamerický druh chránený v USA zákonom Migratory Bird Treaty Act (1918) — bez federálneho povolenia je chovanie, odchyt ani vlastníctvo tohto vtáka v USA nelegálne. V európskej avikultúre sa nechová a nie je etablovaný ako klietkový druh. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter. Najlepší spôsob, ako druh spoznať, je pozorovanie vo voľnej prírode — v lúkach a senovíštiach severnej Ameriky počas hniezdnej sezóny (máj–júl) alebo na migračných zastávkach.

Druh má výrazný pohlavný dimorfizmus v hniezdnom šate. Hniezdny samec je celý čierny na spodku a tvári s krémovo-žltkastým zatylím, veľkými bielymi pásmi na lopatkách a drieku a dlhými ostrými ramenné perami — vzor nezameniteľný. Samica je teplo hnedasto-žltkastá s tmavými prúžkami na temene a chrbte, bez akéhokoľvek bieleho na lopatkách — pripomína väčšieho vrabca. Mimohniezdny samec pelichá do sfarbenia podobného samici — prúžkovaného hnedasto-žltkastého, takže na jeseň a v zime sú obe pohlavia prakticky nerozoznateľné.

Druhové meno oryzivorus pochádza z latinčiny: oryza (ryža) + -vorus (žrút, jedák). Slovenský ľudový (a aj portálový) názov ryžový a anglické prezývky ricebird a reedbird priamo odrážajú stravu na zimoviskách v Južnej Amerike — bobolinky sa na ryžových poliach Argentíny, Bolívie a Paraguaja živia ryžovými zrnami, čo ich historicky stavalo do konfliktu s poľnohospodármi. Dnes je dramaticky aktuálnejší opačný problém: pesticídy používané na ryžoviskách hromadne zabíjajú bobolinkov (→ organofosforečná otrava).

Bobolink je jedným z najdlhších migrantov Nového sveta — každoročná migrácia dosahuje okolo 20 000 km (≈12 000 míľ). Hniezdne oblasti ležia v južnej Kanade a severných USA (máj–júl); zimovíska sa nachádzajú vo vlhkých savanách a na ryžových poliach Argentíny, Bolívie a Paraguaja (november–március). Trasa jarnej migrácie vedie cez Floridu a Karibik (Kuba, Bahamy, Karibské ostrovy), trasa jesennej migrácie je podobná. Jedinci dokážu preletieť až 1 800 km za jeden deň.

IUCN hodnotí bobolinka ryžového ako takmer ohrozený (NT) s klesajúcim populačným trendom. Nie je zaradený v prílohách CITES, ale je zaradený do prílohy II CMS (Dohovoru o migrujúcich druhoch, od roku 2011). V USA je chránený zákonom Migratory Bird Treaty Act of 1918. Hlavné hrozby: strata hniezdnych biotopov (predčasné kosenie senovíšť), zmena poľnohospodárskych postupov a pesticídová otrava na zimoviskách (organofosforečnany v Bolívii). Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR).

Samica znáša 3–7 vajec (typicky 5–6), bledohnedých až sivozelenostých s hnedými škvrnami a lavendúlovými fľakmi, do prízemného miskovitého hniezda skrytého v hustej tráve. Inkubuje výlučne samica počas 11–13 dní (Audubon). Mláďatá sú krmivé a opúšťajú hniezdo po 10–14 dňoch; obaja rodičia ich kŕmia. Druh hniezdí raz ročne (hniezdna sezóna máj–júl). Samec je polygynný — jedno teritórium s 2–3 hniezdiacimi samicami zároveň.

Samec bobolinka je považovaný za jedného z najvýraznejších a najosobnejších spevákov Severnej Ameriky. Pesnička je charakteristicky bublavá, rachotavá a banjovidná — nepretržitý prúd rýchlo sa meniacich tónov v kroúžiacom tokajúcom lete. Americký ornitológ Alexander Wilson ju v roku 1808 opisoval ako "bubbling delirium of ecstatic music". Samec má dva pevné typy piesní, každý zložený z 25–50 tónov. Mimo hniezdnej sezóny je druh omnoho tichší; kontaktná hláska je jemné metalické ink alebo tink. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.

ZDROJ: Avibase (Dolichonyx oryzivorus, ID F845062FC976B85B, SK názov bobolink ryžový, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=F845062FC976B85B), Wikipedia EN (Bobolink — taxonómia, popis, rozšíreni

 Video — Bobolink ryžový

Bobolink ryžový (Dolichonyx oryzivorus) — spev a hlas v prírode

Bobolink ryžový (Dolichonyx oryzivorus) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Bobolink (tiež Ricebird, Reedbird, Butterbird, Skunk Blackbird), Česky:   bobolink americký (tiež bobolink kanadský), Nemecky:   Reisstärling (tiež Bobolink), Španielsky:   Tordo Charlatán (tiež Tordo Arrocero, Soldadito Arrocero), Francúzsky:   Goglu des prés, Taliansky:   Bobolink, Holandsky:   Bobolink, Portugalsky:   Triste-pia (tiež Tagarela-americano), Poľsky:   ryżojad, Maďarsky:   seregélysármány, Rusky:   Боболинк (tiež рисовый трупиал), Japonsky:   ボボリンク, Latinsky:   Dolichonyx oryzivorus (Linnaeus, 1758)