Bobolink ryžový

Nie. Bobolink ryžový je voľne žijúci severoamerický druh chránený v USA zákonom Migratory Bird Treaty Act (1918) — bez federálneho povolenia je chovanie, odchyt ani vlastníctvo tohto vtáka v USA nelegálne. V európskej avikultúre sa nechová a nie je etablovaný ako klietkový druh. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter. Najlepší spôsob, ako druh spoznať, je pozorovanie vo voľnej prírode — v lúkach a senovíštiach severnej Ameriky počas hniezdnej sezóny (máj–júl) alebo na migračných zastávkach.

Druh má výrazný pohlavný dimorfizmus v hniezdnom šate. Hniezdny samec je celý čierny na spodku a tvári s krémovo-žltkastým zatylím, veľkými bielymi pásmi na lopatkách a drieku a dlhými ostrými ramenné perami — vzor nezameniteľný. Samica je teplo hnedasto-žltkastá s tmavými prúžkami na temene a chrbte, bez akéhokoľvek bieleho na lopatkách — pripomína väčšieho vrabca. Mimohniezdny samec pelichá do sfarbenia podobného samici — prúžkovaného hnedasto-žltkastého, takže na jeseň a v zime sú obe pohlavia prakticky nerozoznateľné.

Druhové meno oryzivorus pochádza z latinčiny: oryza (ryža) + -vorus (žrút, jedák). Slovenský ľudový (a aj portálový) názov ryžový a anglické prezývky ricebird a reedbird priamo odrážajú stravu na zimoviskách v Južnej Amerike — bobolinky sa na ryžových poliach Argentíny, Bolívie a Paraguaja živia ryžovými zrnami, čo ich historicky stavalo do konfliktu s poľnohospodármi. Dnes je dramaticky aktuálnejší opačný problém: pesticídy používané na ryžoviskách hromadne zabíjajú bobolinkov (→ organofosforečná otrava).

Bobolink je jedným z najdlhších migrantov Nového sveta — každoročná migrácia dosahuje okolo 20 000 km (≈12 000 míľ). Hniezdne oblasti ležia v južnej Kanade a severných USA (máj–júl); zimovíska sa nachádzajú vo vlhkých savanách a na ryžových poliach Argentíny, Bolívie a Paraguaja (november–március). Trasa jarnej migrácie vedie cez Floridu a Karibik (Kuba, Bahamy, Karibské ostrovy), trasa jesennej migrácie je podobná. Jedinci dokážu preletieť až 1 800 km za jeden deň.

IUCN hodnotí bobolinka ryžového ako takmer ohrozený (NT) s klesajúcim populačným trendom. Nie je zaradený v prílohách CITES, ale je zaradený do prílohy II CMS (Dohovoru o migrujúcich druhoch, od roku 2011). V USA je chránený zákonom Migratory Bird Treaty Act of 1918. Hlavné hrozby: strata hniezdnych biotopov (predčasné kosenie senovíšť), zmena poľnohospodárskych postupov a pesticídová otrava na zimoviskách (organofosforečnany v Bolívii). Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR).

Samica znáša 3–7 vajec (typicky 5–6), bledohnedých až sivozelenostých s hnedými škvrnami a lavendúlovými fľakmi, do prízemného miskovitého hniezda skrytého v hustej tráve. Inkubuje výlučne samica počas 11–13 dní (Audubon). Mláďatá sú krmivé a opúšťajú hniezdo po 10–14 dňoch; obaja rodičia ich kŕmia. Druh hniezdí raz ročne (hniezdna sezóna máj–júl). Samec je polygynný — jedno teritórium s 2–3 hniezdiacimi samicami zároveň.

Samec bobolinka je považovaný za jedného z najvýraznejších a najosobnejších spevákov Severnej Ameriky. Pesnička je charakteristicky bublavá, rachotavá a banjovidná — nepretržitý prúd rýchlo sa meniacich tónov v kroúžiacom tokajúcom lete. Americký ornitológ Alexander Wilson ju v roku 1808 opisoval ako "bubbling delirium of ecstatic music". Samec má dva pevné typy piesní, každý zložený z 25–50 tónov. Mimo hniezdnej sezóny je druh omnoho tichší; kontaktná hláska je jemné metalické ink alebo tink. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.