Batilda pruhovaná (Aidemosyne modesta)

Estrildidae (astrildovité)

Batilda pruhovaná

Aidemosyne modesta — decentne, no pôvabne sfarbená austrálska astrildovitá pinka — samec so slivkovo-červeným čelom a bradou a jemne prúžkovaným belavým spodkom, pokojná a tichá voliérová pinka aj do zmiešanej spoločnosti

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern (najmenej ohrozená, hodnotenie BirdLife International / IUCN) — druh má veľký areál vo východnej a vnútrozemskej Austrálii a stabilnú populáciu. NIE je v CITES. V chove patrí medzi obľúbené, pokojné a relatívne nenáročné austrálske voliérové astrildy.
Dĺžka~11–12 cm (~10–13 g)
PôvodVýchodná a vnútrozemská Austrália
PovahaPokojná, tichá, znášanlivá
StravaSemená tráv (živá potrava vítaná)
Dožitie~5–7 rokov
🔊
Hlučnosť
1/5
🤝
Priľnavosť
1/5
Aktivita
3/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
3/5

Výživa

55% 18% 12% 8% STRAVA zloženie
Drobné semená tráv — proso (žlté, červené, biele), mohár (Setaria), lesknica kanárska (panicum) — základ stravy 55%
Polozrelé (mliečne) a klíčené semená tráv — semená v mliečnej zrelosti a naklíčené zrno, mimoriadne obľúbené, najmä v hniezdení 18%
Zelené krmivo — kel, čínska kapusta, endívia, mangold, žabinec, púpava (umyté, nepostriekané) 12%
Živá potrava — drobné múčne červy, pinkie, vaječné kukly, termity (vítaná najmä pri odchove, no nie bezpodmienečne nutná) 8%
Vaječná (vajcová) zmes a mäkké krmivo — zdroj bielkovín pri odchove mláďat 4%
Minerály — sépiová kosť (cuttlebone), grit, drvené lastúry, vápnik 3%

Odporúčané potraviny

  • Zmes pre exotické pinky / astrildy — proso žlté, červené a biele, mohár (Setaria), lesknica kanárska (panicum) — základná denná strava
  • Polozrelé (mliečne) metličky tráv a burín — semená v mliečnej zrelosti sú mimoriadne vyhľadávané, najmä v hniezdení; pre tento druh ich ponúkaj často
  • Klíčené a namočené semená — denne čerstvo, vysoko stráviteľné, dôležité v hniezdení a pelichaní
  • Zelené krmivo — kel, čínska kapusta (bok choy), endívia, mangold, hviezdica prostredná (žabinec), mladá púpava (umyté, nepostriekané)
  • Živá potrava — drobné múčne červy, pinkie (larvy bzučiviek), vaječné kukly a termity — vítaná najmä pri odchove mláďat (nie je však bezpodmienečne nutná ako u afrických astrildov)
  • Vaječná (vajcová) zmes alebo mäkké vaječné krmivo — zdroj bielkovín pri odchove mláďat (varené vajce so suchárovou strúhankou)
  • Metličky prosa (spray millet) — obľúbená pochúťka, dobrá na priučenie mláďat a zníženie stresu
  • Sépiová kosť (cuttlebone) a grit (drvený piesok/lastúry) — trvalý zdroj vápnika a minerálov, dôležité pre samičky znášajúce vajcia
  • Čerstvá pitná voda denne + možnosť kúpania v plytkej miske

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje (káva, čaj, kola) — jedovaté pre drobné vtáky
  • Soľ, slané, korenené, sladené a tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky drobného vtáka
  • Cibuľa, cesnak a pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Postriekané (pesticídmi ošetrené) zelené krmivo a metličky z ciest a polí — riziko otravy
  • Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté semená a krmivo — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Nadbytok tučného krmiva (živá potrava, vaječná zmes) mimo hniezdenia — vedie k obezite a lenivosti
Tip od odborníka Batilda pruhovaná (Aidemosyne modesta) je prevažne zrnožravá astrildovitá pinka, ktorej základ stravy tvorí kvalitná zmes drobných semien tráv — proso žlté, červené a biele, mohár a lesknica kanárska. Mimoriadne dôležité a obľúbené sú polozrelé (mliečne) metličky tráv a klíčené i namočené semená, ktoré by mali byť súčasťou jedálnička najmä v hniezdení a pelichaní. K tomu denne pridaj zelené krmivo — kel, čínsku kapustu (bok choy), endíviu, mangold, žabinec a mladú púpavu (vždy umyté a nepostriekané). Živú potravu (drobné múčne červy, pinkie, vaječné kukly, termity) batilda ochotne prijíma najmä počas odchovu mláďat — na rozdiel od mnohých afrických astrildov (napr. pytílie) však nie je pre úspešný odchov bezpodmienečne nutná: páry dokážu odchovať mláďatá aj na semenách a vaječnej zmesi, ak majú dostatok polozrelých semien tráv. Napriek tomu sa živá potrava i vaječná (vajcová) zmes v hniezdení vrelo odporúčajú ako zdroj bielkovín. Trvalo musí byť k dispozícii sépiová kosť a grit (vápnik — prevencia zadržania vajca). Pozor na obezitu: mimo hniezdneho obdobia tučné krmivo obmedz a dopraj vtákovi dostatok priestoru na lietanie. Nikdy nepodávaj avokádo, čokoládu, kofeín, soľ, cibuľu a cesnak — sú pre drobné vtáky jedovaté. Vodu meň denne a dopraj pinke plytkú misku na kúpanie.

Správanie a komunikácia

1 Hlučnosť 1 Priľnavosť 3 Aktivita 1 Reč 3 Zriedkavosť 1.8
1/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Batilda pruhovaná je veľmi tichá astrildovitá pinka — patrí medzi najtichšie chovné druhy. Samec vydáva jemný, tlmený, nevýrazný spev zložený z mäkkých cvrlikavých a bzučivých tónov, oba vtáky sa dorozumievajú tichými kontaktnými volaniami. Hlas je celkovo nerušivý a nepreniká cez steny. Zaujímavé je skôr tokové správanie samca, ktorý pri prelete medzi bidielkami hlasno „cvakne" plieskaním krídel — ide však o krátky mechanický zvuk, nie o hlasitý spev. Žiadne prenikavé skreky ako pri väčších exotoch.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Batilda pruhovaná nie je maznavá pinka „na ruku" — ako väčšina astrildovitých je to vták výhradne na pozorovanie, nie na fyzický kontakt. Je pokojná, no ostražitá a manipulácia ju stresuje. Hoci je v spoločnej voliére mierumilovná a znášanlivá, v hniezdnom období si bráni okolie hniezda a netoleruje kontrolu hniezda (pri vyrušovaní môže znášku opustiť). Najväčšiu radosť spraví v priestrannej, zarastenej voliére, kde naplno prejaví svoje prirodzené správanie. Brať ju do ruky má zmysel len pri nevyhnutnom ošetrení či presune — nikdy nie ako „maznanie".
3/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Stredne aktívna, čulá pinka — celý deň poskakuje, prehľadáva spodné poschodie voliéry, husté trávy a kroviny, kde hľadá semená. Potrebuje dostatok priestoru na lietanie a zarastenú voliéru s úkrytmi, vyššími trávami a kríkmi. Nápadné je tokové správanie samca, ktorý tancuje so steblom trávy v zobáku a pri prelete medzi vzdialenými bidielkami plieska krídlami. Je to denný vták — aktívny cez deň, v noci odpočíva; dôležitý je pokojný, bezpečný úkryt na nocovanie a v chladnom období teplo (druh neznáša dlhotrvajúci chlad a vlhko).
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Batilda pruhovaná nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie — astrildovité pinky nemajú schopnosť učiť sa hlasy ako papagáje či niektoré spevavce. Samec má vrodený jemný, tlmený spev, ktorým si bráni teritórium a dvorí samičke; repertoár je vrodený a v zajatí sa nemení. Reč ani hvizd ju nenaučíte.

Hlasový prejav a reč

1/5 hlasitosť

Batilda pruhovaná patrí medzi najtichšie chovné astrildy — jej hlas je jemný, tlmený a nerušivý. Samec spieva tichý, nevýrazný spev zložený z mäkkých cvrlikavých, bzučivých a pískavých tónov, ktorý je počuteľný len z blízka a slúži najmä na dvorenie v hniezdnom období (samec pritom typicky tokuje so steblom trávy v zobáku). V bežnej komunikácii oba vtáky vydávajú tiché kontaktné volania — krátke cvrlikavé tóny, ktorými udržiavajú kontakt s partnerom. Charakteristickým prejavom samca je tokový prelet medzi vzdialenými bidielkami, pri ktorom hlasno „cvakne" plieskaním krídel — ide o krátky mechanický zvuk, nie o hlasitý spev. Hlas nepreniká cez steny a je vhodný aj do bytu. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený a mláďatá sa spev učia od otca.

Dokáže hovoriť? Batilda pruhovaná nenapodobňuje ľudskú reč, hvizd ani melódie — astrildovité pinky túto schopnosť nemajú (na rozdiel od papagájov či niektorých spevavcov). Samec má vrodený jemný, tlmený spev, ktorým dvorí a bráni teritórium; repertoár sa v zajatí nemení a reč sa naučiť nedá.

Typické zvuky

  • Jemný, tlmený spev samca — mäkké cvrlikavé, bzučivé a pískavé tóny, predvádzaný najmä pri dvorení (samec pritom často tokuje so steblom trávy v zobáku)
  • Tiché kontaktné volania — krátke cvrlikavé tóny, ktorými partneri udržiavajú vzájomný kontakt
  • Tokové „cvaknutie" krídlami — charakteristický krátky mechanický zvuk, keď samec preletí medzi vzdialenými bidielkami a plesne krídlami
  • Ostrejšie varovné / vzrušené cvrlikanie — pri vyrušení alebo prílete cudzieho vtáka
  • Tiché štebotanie pri kŕmení a oddychu — príjemné a nevtieravé
  • Mäkké žobravé pískanie mláďat — pri kŕmení rodičmi, utíchne po osamostatnení

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna v chove (jar–leto, prípadne jeseň) — pri dostatku polozrelých semien tráv, zelene a pokoja; v domovine hniezdi najmä po výdatných zrážkach
Tok — samec spieva tichý spev a typicky tokuje so steblom trávy v zobáku; preletuje medzi bidielkami a pritom hlasno „cvakne" plieskaním krídel
Inkubácia ~13 dní + odchov mláďat (vyletujú ~21 dní, dokrmované ešte ~3–4 týždne); v tomto čase pridaj polozrelé semená tráv, vaječnú zmes a ideálne aj živú potravu
Pokojové obdobie — kratší deň a chlad mimo sezóny; obmedz tučné krmivo a dopraj páru oddych medzi znáškami
Pelichanie prebieha priebežne, najmä po hniezdnej sezóne — zvýš príjem bielkovín, zelene a vápnika
Odčervovanie a kontrola trusu — preventívne pri chove na prirodzenom substráte (orientačne podľa potreby, napr. ~2× ročne v skupinovom chove)

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Vhodná aj pre mierne pokročilých začiatočníkov — batilda pruhovaná patrí medzi pokojnejšie a vďačnejšie astrildovité pinky a v chove je nenáročnejšia než mnohé africké astrildy. Je prevažne zrnožravá (živá potrava je vítaná, no nie bezpodmienečne nutná na odchov), mierumilovná a znášanlivá v spoločnej voliére a jej hlas je veľmi tichý. Jediné, na čo treba dať pozor, je (1) citlivosť na dlhotrvajúci chlad a vlhko — potrebuje suchý, bezprievanový úkryt; (2) pokoj počas hniezdenia — netoleruje kontrolu hniezda; (3) potreba polozrelých semien tráv a pestrej stravy pri odchove. Pre úplných nováčikov sú o niečo jednoduchšie zebrička a bengalka, no batilda je výbornou „druhou" pinkou a vďačnou voľbou aj do zmiešanej voliéry.
Priestor Pre pár alebo malú skupinu priestranná, najlepšie zarastená voliéra (od ~120–180 cm dĺžky, čím väčšia, tým lepšia) s vyššími trávami, tŕstím, kríkmi a úkrytmi; v menšej letovej klietke len dočasne. Druh je pokojný a znášanlivý — možno ho chovať vo dvojici, v menšej kolónii i v spoločnej voliére s inými pokojnými pinkami. Drôtové rozstupy max. 10–12 mm (drobný vták). Bidielka rôznej hrúbky aj vzdialené od seba (samec rád preletáva pri toku), prirodzená vegetácia na úkryt a hniezdenie, plytká miska na kúpanie, pokojný kút na nocovanie. Vyžaduje suché, bezprievanové prostredie; dlhotrvajúci chlad a vlhko neznáša.
Deti v domácnosti Vhodná pre rodiny ako vták na pozorovanie — patrí k pokojnejším a vďačnejším pinkám, no nie je na maznanie. Batilda pruhovaná má jemné, pôvabné sfarbenie (samec so slivkovo-červeným čelom a bradou, hnedým vrchom a jemne prúžkovaným belavým spodkom), takže deti zaujme svojím vzhľadom a najmä tokovým „tancom" so steblom trávy v zobáku a plieskaním krídel. Ide o nenáročnejší a tichý druh, ktorý je dobrou voľbou aj do zmiešanej voliéry. Dôležité pravidlá pre deti: (1) pinka nie je na chytanie a maznanie — manipulácia ju stresuje, deti ju majú pozorovať a kŕmiť, nie naháňať; (2) pokoj a tichšie okolie — náhle pohyby a hluk vtáka plašia, najmä počas hniezdenia; (3) chová sa v páre alebo skupine, nie samotná „pre dieťa"; (4) po manipulácii s krmivom a klietkou umývanie rúk. Edukatívne témy: život austrálskych astrildovitých piniek v tŕstí a trávach pri vode, fascinujúce kočovanie za zrážkami a dozrievaním semien, a prečo pinky potrebujú polozrelé semená tráv.
Hlučnosť Áno — patrí medzi najtichšie pinky a hlukom okolie neobťažuje. Spev samca je jemný a tlmený, kontaktné volania tiché; hlas nepreniká cez steny a nevyrušuje susedov ani v noci (vtáky sú aktívne cez deň). V porovnaní s kanárikom, papagájmi či hrdličkami je batilda výrazne tichšia — pozornosť pútajú skôr decentné sfarbenie a tokové „cvaknutie" krídlami než hlas.
Verdikt odborníka Batilda pruhovaná (Aidemosyne modesta, syn. Neochmia modesta) je asi 11–12 cm dlhá, decentne, no veľmi pôvabne sfarbená austrálska astrildovitá pinka, ktorá patrí medzi pokojné, tiché a vďačné voliérové druhy. Vrch tela (temeno, chrbát, krídla, chvost) je sýto hnedý, spodok belavý s jemným tmavým šupinkovým prúžkovaním (vlnkovaním) po bokoch hrude a brucha, nad okom vedie zreteľný biely pruh a na letkách sú dva rady bielych bodiek. Samecsýto slivkovo-červené („plum") čelo a temeno a slivkovú bradu/hrdlo s tmavým pruhom na spodnom hrdle; samica má červenej menej (len naznačené čelo, bez slivkovej brady) a je celkovo matnejšia — pohlavný dimorfizmus je mierny, no v dospelosti dobre rozlíšiteľný (biely pruh nad okom majú obe pohlavia). Druh opísal John Gould (1837); jeho rodové zaradenie je predmetom diskusie — tradične je vedený v monotypickom rode Aidemosyne, viaceré zdroje ho radia do rodu Neochmia a molekulárna štúdia z roku 2020 navrhla rod Emblema. V anglosaskej oblasti sa volá aj „cherry finch". V prírode obýva východnú a vnútrozemskú Austráliu (Queensland, Nový Južný Wales) — tŕstie, vysoké trávy a kroviny pri vodných tokoch a mokradiach; je kočovná a presúva sa za zrážkami a dozrievaním semien tráv, takže jej výskyt aj hniezdenie sú v domovine nepravidelné a viazané na dážď. V chove je batilda pomerne nenáročná, pokojná a znášanlivá pinka vhodná aj pre mierne pokročilých začiatočníkov. Je prevažne zrnožravá — základ stravy tvorí zmes drobných semien tráv (proso, mohár, lesknica), ktorú treba dopĺňať o polozrelé (mliečne) a klíčené semená tráv (mimoriadne obľúbené, najmä v hniezdení) a zelené krmivo (kel, čínska kapusta, endívia, mangold, žabinec). Živú potravu (drobné múčne červy, pinkie, vaječné kukly, termity) ochotne prijíma najmä počas odchovu mláďat, no na rozdiel od mnohých afrických astrildov (napr. pytílie) nie je pre úspešný odchov bezpodmienečne nutná — páry dokážu odchovať mláďatá aj na semenách a vaječnej zmesi, ak majú dostatok polozrelých semien tráv. Druh je mierumilovný a možno ho chovať vo dvojici, v menšej kolónii i v spoločnej voliére s inými pokojnými pinkami (napr. amadou hviezdnou, zebričkou či amadou diamantovou); pokojne hniezdi aj v susedstve znášanlivých druhov. Hniezdi v kupolovitom (dome-shaped) hniezde z jemných stebiel suchej trávy ukrytom v hustej vegetácii, košíku alebo polootvorenej búdke; znáša 3–6 (zvyčajne 4–6) drobných bielych vajec, na ktorých sa striedajú obaja rodičia. Inkubácia trvá približne 13 dní, mláďatá vyletujú približne v 21. dni (okolo 3 týždňov) a rodičia ich ešte ~3–4 týždne dokrmujú. Na chov sa odporúča používať samičky staré aspoň ~12 mesiacov a počas hniezdenia páru dopriať pokoj — batilda netoleruje kontrolu hniezda a pri vyrušovaní môže znášku opustiť. Je to austrálsky druh, ktorý dlhotrvajúci chlad a vlhko neznáša — potrebuje suchý, bezprievanový úkryt a vo vonkajšej voliére v chladnom období prístrešok proti mrazu a dažďu, no inak je po aklimatizácii pomerne otužilý. Hlas je veľmi tichý — samec vydáva tlmený cvrlikavo-bzučivý spev, oba vtáky tiché kontaktné volania; nápadnejšie je tokové „cvaknutie" krídlami pri prelete než samotný spev. Druh nenapodobňuje ľudskú reč a hlukom okolie neobťažuje. Druh nie je v CITES a IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou; pri správnej starostlivosti sa dožíva ~5–7 rokov (zaznamenané aj vyše 7). Záver: batilda pruhovaná je pôvabná, pokojná a tichá austrálska astrildovitá pinka — vďačná voľba do zarastenej voliéry aj zmiešanej spoločnosti pokojných druhov, ktorá poteší jemným sfarbením, zaujímavým tokom a relatívnou nenáročnosťou; stačí jej suché bezprievanové prostredie, pestrá zrnová strava s polozrelými semenami tráv a pokoj pri hniezde.

Prostredie a požiadavky

Klietka / voliéra
Pár alebo malá skupina: priestranná, najlepšie zarastená voliéra (od ~120–180 cm dĺžky, čím väčšia, tým lepšie); menšia letová klietka len dočasne
Batilda pruhovaná je pokojná, znášanlivá pinka, ktorá sa darí najmä v priestrannej, zarastenej voliére s vyššími trávami, tŕstím, kríkmi a dostatkom úkrytov — prostredie pripomínajúce austrálske trávnaté mokrade jej dáva pocit bezpečia a podporuje hniezdenie. Možno ju chovať vo dvojici, v menšej kolónii i v spoločnej voliére s inými pokojnými pinkami. Malá klietka jej dlhodobo nestačí — vedie k stresu a obezite. Rozstup drôtov max. 10–12 mm (drobný vták). Vybav voliéru bidielkami rôznej hrúbky aj vzdialenejšími od seba (samec rád preletáva pri toku), prirodzenou vegetáciou na úkryt a hniezdenie, plytkou miskou na kúpanie, miskami na zrno, zeleň a (v sezóne) živú potravu a pokojným kútom na nocovanie. Voliéru umiestni do pokojného, suchého a bezprievanového prostredia.
Spoločnosť
Pokojná a znášanlivá — vhodná do spoločnej voliéry s inými pokojnými pinkami; dá sa chovať aj v menšej kolónii
Batilda pruhovaná je mierumilovná a znášanlivá — patrí medzi pokojné druhy vhodné do zmiešanej voliéry s inými znášanlivými pinkami (napr. amada hviezdna, zebrička, amada diamantová či ďalšie pokojné austrálske astrildy). Dá sa chovať vo dvojici i v menšej kolónii. V hniezdnom období si síce bráni okolie hniezda a netoleruje kontrolu hniezda, no voči ostatným vtákom zvyčajne nie je agresívna — pokojne hniezdi aj v susedstve znášanlivých druhov. Nekombinuj ju s výrazne agresívnymi alebo nepokojnými druhmi, ktoré by ju utláčali. V dostatočne veľkej a zarastenej voliére je spolužitie s pokojnými pinkami spravidla bezproblémové.
Teplota
Suché, bezprievanové prostredie; neznáša dlhotrvajúci chlad a vlhko — vonkajšia voliéra potrebuje suchý prístrešok proti mrazu a dažďu
Pôvodom z vnútrozemskej Austrálie — znáša teplo, no citlivá je na dlhotrvajúci chlad, vlhko a prievan; čerstvo dovezené a neaklimatizované vtáky sú obzvlášť citlivé. V byte/voliére jej vyhovuje bežná izbová teplota; vo vonkajšej voliére ju možno chovať v teplej časti roka a po dobrej aklimatizácii je pomerne otužilá, no na chladné a vlhké obdobie potrebuje suchý, bezprievanový prístrešok proti mrazu a dažďu (orientačne nedrž neaklimatizované vtáky pod ~10 °C). Vyhýbaj sa náhlym výkyvom teploty, vlhku a umiestneniu voliéry do prievanu.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Hustý ker, prútený košík alebo polootvorená búdka; kupolovité hniezdo z jemných stebiel suchej trávy, kokosového vlákna a sisalu
Na hniezdenie ponúkni dostatočne hustý ker, prútený košík alebo polootvorenú hniezdnu búdku v pokojnej časti voliéry. Pár si stavia kupolovité (dome-shaped) kryté hniezdo z jemných stebiel suchej trávy; ako hniezdny materiál dodaj suchú trávu, kokosové vlákno, sisal, jemné stebla a perie. Kľúčový je pokoj a súkromie — batilda netoleruje kontrolu hniezda a pri vyrušovaní môže znášku opustiť. Hniezdi sa so samičkami staršími ako ~12 mesiacov; v sezóne pridaj polozrelé semená tráv, vaječnú zmes a ideálne aj živú potravu na odchov mláďat.
Svetlo a denný režim
Pravidelný denný cyklus svetla a tmy; v hniezdení dlhší deň, mimo neho kratší deň a pokoj
Batildy sú aktívne cez deň a potrebujú pravidelný cyklus svetla a tmy a pokojné, tmavé nocovanie (8–10 h tmy). Dlhší deň, teplo a najmä dostatok dozretých a polozrelých semien tráv sú prirodzeným podnetom na hniezdenie (v domovine hniezdi po zrážkach); mimo sezóny dopraj kratší deň a pokoj, aby si pár oddýchol. Svetlé (nie však priamo prepekané) stanovište podporuje aktivitu a kondíciu. Vyhýbaj sa nočnému rušeniu a náhlemu rozsvecovaniu, ktoré plachú batildu plaší.
Kúpanie a hygiena
Plytká miska na kúpanie; denná výmena vody, pravidelné čistenie voliéry a misiek (suché prostredie)
Batilda pruhovaná sa rada kúpe — ponúkni jej plytkú misku s čistou vodou (pomáha kondícii peria). Pitnú vodu meň denne, misky na krmivo a kúpanie pravidelne umývaj a voliéru čisti. Keďže druh neznáša vlhko a pri chove na prirodzenom substráte hrozia črevné parazity, je dôraz na suché, čisté prostredie a dobré odvodnenie obzvlášť dôležitý — pravidelne čisti substrát a kontroluj trus. Suché, čisté a vetrané (no nie prievanové) prostredie je základom zdravia.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Jar–leto (prípadne jeseň); v chove pri dostatku polozrelých semien tráv a pokoji

Samec dvorí samičke tichým spevom a typickým tokovým predvádzaním so steblom trávy v zobáku — naťahuje sa, poskakuje a často preletí medzi vzdialenými bidielkami, pričom hlasno „cvakne" plieskaním krídel. Podnetom na hniezdenie je dlhší deň, teplo a najmä dostatok dozretých a polozrelých semien tráv (v domovine batilda hniezdi po výdatných zrážkach). Druh je v sezóne monogamný a pomerne znášanlivý — pokojne hniezdi aj vo voliére s inými pokojnými druhmi.

Hniezdo a znáška
Znáška zvyčajne 3–6 (najčastejšie 4–6) vajec

Pár si v hustom kre, košíku alebo polootvorenej búdke postaví kupolovité (dome-shaped) kryté hniezdo z jemných stebiel suchej trávy. Samička znáša zvyčajne 3–6 (najčastejšie 4–6) drobných čisto bielych vajec, spravidla po jednom denne. Trvalý prísun vápnika (sépiová kosť, grit) je nevyhnutný (prevencia zadržania vajca). Hniezdi sa so samičkami staršími ako ~12 mesiacov. Batilda netoleruje kontrolu hniezda — pri vyrušovaní môže znášku opustiť.

Inkubácia
Približne 13 dní

Na vajciach sedia striedavo obaja rodičia, v noci zvyčajne samička. Inkubácia trvá približne 13 dní. V tomto období je kľúčový pokoj — pri opakovanom vyrušovaní alebo kontrole hniezda pár znášku môže opustiť. Voliéru a hniezdo nekontroluj, dopĺňaj len krmivo a vodu z diaľky a udržuj stabilné, pokojné a suché prostredie.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá kŕmené oboma rodičmi; odporúčaná pestrá strava a živá potrava

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé/altriciálne) a sú plne odkázané na rodičov. Oba rodičia kŕmia natrávenou potravou — najmä polozrelými semenami tráv, klíčkami a vaječnou zmesou; živú potravu (drobné múčne červy, pinkie, vaječné kukly, termity) rodičia v tomto čase ochotne prijímajú a vrelo sa odporúča, hoci batilda dokáže mláďatá odchovať aj bez nej, ak má dostatok polozrelých semien. Zabezpeč pokoj a pestrú, výživnú stravu.

Vyletenie mláďat
Vyletujú ~21 dní (okolo 3 týždňov), dokrmovanie ešte ~3–4 týždne

Mláďatá vyletujú z hniezda približne v 21. dni (okolo 3 týždňov), no ešte ~3–4 týždne ich rodičia dokrmujú, kým sa naučia samostatne žrať. Mladé sú matne sfarbené a pripomínajú samičku — chýba im výrazná slivková farba na hlave/brade a prúžkovanie je nevýrazné; plné sfarbenie dospelých získavajú postupne (samce neskôr získavajú slivkovú bradu a čelo). V tomto čase neobmedzuj kvalitné krmivo vrátane polozrelých semien a vaječnej zmesi.

Osamostatnenie a zaradenie do chovu
Samostatné ~6–7 týždňov; na chov samičky najskôr od ~12 mesiacov

Mladé sa úplne osamostatnia približne 6–7 týždňov po vyliahnutí a vtedy ich možno oddeliť od rodičov, aby sa predišlo konfliktom a aby si pár oddýchol pred ďalšou znáškou. Do chovu zaraď samičky najskôr okolo ~12 mesiacov — priskoré hniezdenie zvyšuje riziko zadržania vajca. Pri správnej starostlivosti sa druh dožíva ~5–7 rokov (zaznamenané aj vyše 7).

Ochočenie a kontakt

3 Trvanie: Privykanie na opatrovateľa a prostredie trvá dni až týždne; nejde však o „ochočenie na ruku" — cieľom je len získať pokoj, aby vták pri obsluhe a kŕmení nepanikáril. Batilda je pokojná a znášanlivá, no zostáva plachšia a ostražitá, v hniezdení citlivá na vyrušovanie.

Batilda pruhovaná nie je pinka „na ruku", je to vták na pozorovanie — patrí však medzi pokojnejšie a znášanlivejšie astrildy, takže si na opatrovateľa a prostredie zvyká pomerne ľahko. Cieľom nie je ochočiť ju na maznanie (to ju stresuje), ale dopriať jej pokoj a dôveru, aby pri obsluhe, kŕmení a pozorovaní zostala čo najpokojnejšia. Postup získania pokoja: (1) po prevoze ju nechaj v pokoji aklimatizovať v zarastenej voliére; (2) pri voliére sa pohybuj pokojne a hovor tichým hlasom; (3) kŕm v pravidelnom čase a obľúbenú metličku prosa, polozrelé semená tráv či živú potravu podávaj nenápadne — vták si tak spojí tvoju prítomnosť s pochúťkou; (4) nikdy ju nenaháňaj a chytaj len v nevyhnutnom prípade (presun, ošetrenie), radšej v šere a pokojne. Najviac sa jej darí v zarastenej voliére vo dvojici, v menšej kolónii alebo v spoločnosti iných pokojných piniek, kde má dostatok úkrytov a kde môže nerušene hniezdiť. Ochočovanie „na ruku" pri tomto druhu nemá zmysel.

1

Po prevoze nechaj pár/skupinu pár dní až 2 týždne v pokoji aklimatizovať v priestrannej, zarastenej voliére s úkrytmi — nehýb voliérou, nechytaj vtáky, len dopĺňaj krmivo a vodu

2

Pri voliére sa pohybuj POKOJNE a hovor tichým hlasom — batilda je pokojná, no plachšia, náhle pohyby a hluk ju plašia

3

Kŕm v pravidelnom čase; obľúbenú metličku prosa, polozrelé semená tráv a (v sezóne) živú potravu podávaj nenápadne — najsilnejší nástroj dôvery

4

Nikdy batildu nenaháňaj — chytaj ju len v nevyhnutnom prípade (presun, ošetrenie), radšej v šere a pokojne, aby si predišiel stresu a poraneniu

5

Využi jej znášanlivosť — možno ju chovať vo dvojici, v menšej kolónii alebo v spoločnej voliére s inými pokojnými pinkami (napr. amada hviezdna, zebrička, amada diamantová)

6

Zabezpeč dostatok úkrytov, hustej vegetácie a pestrú stravu (polozrelé semená tráv, zeleň) — spokojný, dobre kŕmený vták je pokojnejší a menej stresovaný

7

Na hniezdenie ponúkni hustý ker, košík alebo polootvorenú búdku a jemný hniezdny materiál (suchá tráva, kokosové vlákno) — a vtedy vtáky NErušíš ani nekontroluješ hniezdo (batilda kontrolu hniezda netoleruje)

8

Nečakaj krotkosť „na ruku" — batilda pruhovaná zostáva plachšia a ostražitá; je to vták na pozorovanie, nie na maznanie

Cena a kde kúpiť

25–50 € / ks (pár ~50–100 €)

Batilda pruhovaná je menej bežná než základné voliérové druhy (zebrička, bengalka), no u chovateľov austrálskych astrildov v SR aj ČR sa dá zohnať. Nie je vzácna v zmysle ochrany — nie je v CITES a IUCN ju hodnotí ako najmenej ohrozenú, no patrí medzi obľúbené, no o niečo menej rozšírené austrálske pinky, preto býva drahšia než najbežnejšie astrildy. Cena jedného vtáka sa orientačne pohybuje okolo 25–50 €, pár (samec + samica) zvyčajne 50–100 €; cena kolíše podľa veku, kondície, pôvodu a toho, či ide o chovne overené, voliérovo odchované jedince. Náklady na chov sú primerané — okrem zarastenej voliéry a kvalitnej zrnovej zmesi treba počítať s pravidelným zabezpečovaním polozrelých semien tráv, zelene a v sezóne ideálne aj živej potravy a vaječnej zmesi. Keďže ide o znášanlivý druh, dobre sa drží vo dvojici i v menšej skupine; na chov plánuj kúpu páru. Pre dostupnosť i úspešný odchov sú kľúčové chovne overené jedince od skúseného chovateľa.

Špecializovaní chovatelia austrálskych astrildovitých piniek v SR/ČR — voliérovo odchované, krúžkované jedince, najlepšie overený pár
Chovateľské burzy a výstavy exotov (ZO Slovenského zväzu chovateľov, ČSCH) — možnosť výberu a poradenstvo skúsených chovateľov astrildov
Overení predajcovia okrasného vtáctva — uprednostni odchov v zajatí pred náhodným inzerátom; pýtaj si informácie o veku, pohlaví, pôvode a krmive
Na čo si dať pozor Batilda pruhovaná sa chová v páre alebo v skupine, preto plánuj kúpu aspoň dvoch vtákov naraz, najlepšie od jedného špecializovaného chovateľa austrálskych astrildov (nie z náhodného inzerátu). Pohlavie sa u dospelých rozlišuje dobre: samec má sýto slivkovo-červené čelo a temeno a slivkovú bradu/hrdlo s tmavým pruhom na spodnom hrdle a výraznejšie prúžkovanie; samica je matnejšia, červenú bradu nemá a má len naznačené čelo (biely pruh nad okom majú obe pohlavia). Vyberaj aktívneho vtáka s hladkým, priliehavým perím, jasnými očami, čistým zobákom aj nozdrami a čistým okolím kloaky (zlepené, znečistené perie = tráviace ťažkosti). Zdravý vták sedí spevnene, nie nahrbený s napuchnutým perím v kúte. Skontroluj nohy a prsty (žiadne chrastavé šupiny) a dýchanie (žiadne klikanie ani dýchanie s otvoreným zobákom — riziko vzdušníkových roztočov). Dôležitá otázka pre predajcu: vek vtákov (na chov samičky aspoň ~12 mesiacov) a či už úspešne hniezdili. Uprednostni krúžkované, voliérovo odchované jedince. Po prevoze dopraj vtákom pokoj a suché, bezprievanové prostredie na aklimatizáciu.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Batilda pruhovaná ~11–12 cm Amada hviezdna ~10–12 cm Zebrička červenozobá ~10–11 cm Amada Bichenova / sova ~10–11 cm
Batilda pruhovaná Amada hviezdna (Neochmia ruficauda) Zebrička červenozobá (Taeniopygia castanotis) Amada Bichenova / sova (Stizoptera bichenovii)
Dĺžka~11–12 cm~10–12 cm~10–11 cm~10–11 cm
Váha~10–13 g~12–16 g~10–16 g~8–12 g
Dožitie~5–7 r~5–8 r~5–7 r~5–8 r
Hlučnosť3/52/51/52/5
Stav IUCNIUCN LC · bez CITESIUCN LC · bez CITESIUCN LC · bez CITESIUCN LC · bez CITES
PovahaSamec: slivkovo-červené čelo a brada, hnedý vrch, belavý spodok s jemným šupinkovým prúžkovaním, biely pruh nad okom; samica matnejšia bez slivkovej bradyOlivovo-zelený vrch, žltkasté brucho s bielymi bodkami, samec s červenou tvárou a červeným zobákom; pokojná a vďačnáSivý vrch, oranžové líca (samec), prúžkovaný chvost, červený zobák, gaštanové boky s bielymi bodkami u samca; čulá, družnáBiele líca a hruď ohraničené dvoma čiernymi pásmi (odtiaľ „sova"), hnedý vrch, bodkované boky; pokojná, družná
AreálVýchodná/vnútrozemská Austrália — pokojná, tichá a znášanlivá zrnožravá pinka; živá potrava vítaná, no nie nutnáSeverná/východná Austrália — blízka príbuzná (rod Neochmia), pokojná a vhodná aj pre začiatočníkovAustrália — najnenáročnejšia voliérová pinka, ideálna pre úplných začiatočníkovSeverná/východná Austrália — pokojná „sovia" pinka, citlivá na chlad, vhodná do spoločnej voliéry

Choroby a prevencia

Podchladenie a respiračné infekcie (citlivosť na chlad a vlhko)
vysoká

Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, sťažené dýchanie, nechutenstvo, triaška

Batilda je austrálsky druh, ktorý neznáša dlhotrvajúci chlad a vlhko ani prievan; čerstvo dovezené alebo neaklimatizované vtáky sú obzvlášť citlivé. Pri podchladení rýchlo chradne a je náchylná na nasadajúce bakteriálne respiračné infekcie. Prevencia: suché, bezprievanové prostredie, vo vonkajšej voliére na chladnú a vlhkú časť roka suchý prístrešok proti mrazu a dažďu (orientačne nie pod ~10 °C u neaklimatizovaných vtákov). Pri príznakoch zabezpeč teplo a vyhľadaj veterinára.

Zadržanie vajca (egg binding) u samičiek
vysoká

Príznaky: Samička sedí nahrbená na dne, napína sa, ťažko dýcha, opuch v okolí kloaky, ochabnuté nohy

Vajce sa zasekne vo vajcovode — akútny, život ohrozujúci stav, najmä pri nedostatku vápnika (chýbajúca sépiová kosť/grit), chlade, obezite alebo priskorom hniezdení. Pri batilde sa odporúča hniezdiť so samičkami staršími ako ~12 mesiacov. Pomáha teplo, vlhko a okamžitá veterinárna pomoc. Prevencia: trvalý prísun vápnika, teplo, dostatok pohybu a hniezdenie len so samičkami vo vhodnom veku.

Vzdušníkové (tracheálne) roztoče (Sternostoma tracheacolum)
vysoká

Príznaky: Dýchanie s otvoreným zobákom, „klikavý" zvuk pri dýchaní, namáhavé dýchanie, strata hlasu/spevu, vyčerpanosť

Roztoče osídľujú dýchacie cesty a pri silnej infekcii ich úplne upchajú. Drobné astrildovité pinky sú citlivé. Bez liečby často končí udusením. Lieči sa ivermektínom u aviárneho veterinára; dôležitá je karanténa nových vtákov a dobré vetranie bez prievanu. Pri „klikavom" dýchaní alebo dýchaní s otvoreným zobákom vyhľadaj veterinára bezodkladne.

Črevné parazity a kokcidióza
stredná

Príznaky: Riedky až krvavý trus, chudnutie napriek žraniu, naježené perie, apatia

Pri chove na prirodzenom substráte vo voliére (najmä vlhkom) hrozia črevné parazity a prvoky (kokcídie). Diagnostika vyšetrením trusu, liečba antiparazitikami od aviárneho veterinára. Prevencia: suché čisté prostredie, denná výmena vody, karanténa nových vtákov a podľa potreby parazitologické kontroly trusu.

Obezita z nevhodného kŕmenia a ustajnenia
stredná

Príznaky: Nadmerné priberanie, znížená pohyblivosť a kondícia, znížená plodnosť

Druh môže v malej klietke priberať pri nadbytku tučného krmiva (živá potrava, vaječná zmes, olejnaté semená) mimo hniezdenia a pri nedostatku priestoru na lietanie. Obézne vtáky horšie hniezdia a žijú kratšie. Prevencia: priestranná voliéra s možnosťou lietania, obmedzenie tučného krmiva mimo hniezdneho obdobia a dostatok pohybu.

Stres a opustenie znášky pri vyrušovaní hniezda
stredná

Príznaky: Opustené vajcia či mláďatá, neúspešné odchovy, nepokoj v hniezdnom období

Batilda netoleruje kontrolu hniezda a pri opakovanom vyrušovaní môže znášku opustiť alebo prestať kŕmiť mláďatá. Nie je to choroba v pravom zmysle, ale častá príčina neúspešného odchovu. Prevencia: počas hniezdenia zabezpeč pokoj a súkromie (hustá vegetácia, krytý košík/búdka), nekontroluj hniezdo a obmedz rušenie voliéry na minimum.

Prevencia Batilda pruhovaná je pri správnej starostlivosti pokojná, vďačná a pomerne nenáročná astrildovitá pinka (~5–7 rokov) — jej zdravie a úspešný chov stoja na niekoľkých pilieroch: (1) Suché a bezprievanové prostredie — je to austrálsky druh, ktorý neznáša dlhotrvajúci chlad a vlhko; čerstvo dovezené a neaklimatizované vtáky sú obzvlášť citlivé, vonkajšia voliéra potrebuje suchý prístrešok proti mrazu a dažďu. (2) Pestrá zrnová strava — základ tvorí kvalitná zmes semien tráv, ktorú treba dopĺňať o polozrelé a klíčené semená tráv a zeleň; v hniezdení pridaj vaječnú zmes a ideálne aj živú potravu (no na odchov nie je bezpodmienečne nutná). (3) Vápnik trvalosépiová kosť a grit musia byť stále k dispozícii (prevencia zadržania vajca), a hniezdi sa so samičkami staršími ako ~12 mesiacov. (4) Pokoj pri hniezde — batilda netoleruje kontrolu hniezda a pri vyrušovaní môže znášku opustiť; zabezpeč jej súkromie a hustú vegetáciu. (5) Hygiena a kontrola trusu — pri chove na prirodzenom substráte denne meň vodu, čisti misky a podľa potreby kontroluj trus (riziko črevných parazitov a kokcídií). (6) Karanténa nových vtákov aspoň 2–4 týždne — kvôli roztočom a parazitom. (7) Dostatok priestoru na lietanie — prevencia obezity. Pri každom príznaku choroby (nahrbený vták s napuchnutým perím, sťažené dýchanie, riedky trus) vyhľadaj aviárneho veterinára — drobné vtáky chradnú rýchlo.

Zaujímavosti

1

Slivkové čelo a brada samca — samec má sýto slivkovo-červené („plum") čelo a temeno a slivkovú bradu/hrdlo s tmavým pruhom na spodnom hrdle; práve táto farba dala druhu anglické meno plum-headed finch (ľudovo aj „cherry finch"). Samica má slivkovej farby menej (len naznačené čelo, bez brady) — pohlavia sú tak v dospelosti dobre rozlíšiteľné.

2

Jemné šupinkové prúžkovanie — spodok tela je belavý s jemným tmavým šupinkovým prúžkovaním (vlnkovaním) po bokoch hrude a brucha, nad okom vedie zreteľný biely pruh (majú ho obe pohlavia) a na letkách sú dva rady bielych bodiek. Vrch tela je sýto hnedý — celkovo decentné, no veľmi pôvabné sfarbenie.

3

Austrálska kočovná pinka — batilda obýva východnú a vnútrozemskú Austráliu (Queensland, Nový Južný Wales) a je kočovná: presúva sa za zrážkami a dozrievaním semien tráv, takže jej výskyt aj hniezdenie sú nepravidelné a viazané na dážď. Žije v tŕstí, vysokých trávach a krovinách pri vodných tokoch a mokradiach.

4

Prevažne zrnožravá — živá potrava nie je podmienkou — na rozdiel od mnohých afrických astrildov (napr. pytílie) batilda nevyžaduje na úspešný odchov nutne živú potravu: páry dokážu odchovať mláďatá aj na semenách a vaječnej zmesi, ak majú dostatok polozrelých semien tráv. Živú potravu (múčne červy, pinkie, termity) však ochotne prijíma najmä v sezóne.

5

Tokové „cvaknutie" krídlami — charakteristickým prejavom samca je tokový tanec so steblom trávy v zobáku, po ktorom preletí medzi vzdialenými bidielkami a hlasno „cvakne" plieskaním krídel. Tento krátky mechanický zvuk je nápadnejší než jeho inak veľmi tichý spev.

6

Jeden z najtichších voliérových druhov — hlas batildy je jemný, tlmený a nerušivý; samec spieva tichý cvrlikavo-bzučivý spev, oba vtáky vydávajú tiché kontaktné volania. Hlas nepreniká cez steny, takže druh je vhodný aj do bytu a nevyrušuje susedov.

7

Pokojná a znášanlivá do zmiešanej voliéry — batilda je mierumilovná a dobre znáša spoločnosť iných pokojných piniek (napr. amady hviezdnej, zebričky či amady diamantovej); pokojne hniezdi aj v susedstve znášanlivých druhov. To z nej robí vďačnú voľbu do spoločnej voliéry.

8

Taxonomicky „putujúci" druh — druh opísal John Gould (1837) a jeho rodové zaradenie sa mení: tradične je vedený v monotypickom rode Aidemosyne, viaceré zdroje ho radia do rodu Neochmia (k amade hviezdnej) a molekulárna štúdia z roku 2020 navrhla rod Emblema (Emblema modestum).

9

Kupolovité hniezdo a biele vajcia — pár si stavia kupolovité (dome-shaped) kryté hniezdo z jemných stebiel suchej trávy v hustej vegetácii; samička znáša 3–6 (najčastejšie 4–6) čisto bielych vajec, inkubácia trvá ~13 dní a mláďatá vyletujú okolo 3 týždňov. Pár pri hniezdení vyžaduje pokoj a netoleruje kontrolu hniezda.

10

Bežná v prírode, obľúbená v chove — v prírode je batilda najmenej ohrozená (IUCN LC) so stabilnou populáciou a nie je v CITES; v chove patrí medzi obľúbené, pokojné a relatívne nenáročné austrálske voliérové pinky, ktoré sa dožívajú ~5–7 rokov (zaznamenané aj vyše 7).

Taxonomická klasifikácia

species Batilda pruhovaná (Aidemosyne modesta)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Estrildidae (astrildovité)
Rod Aidemosyne Reichenbach, 1862 (monotypický)
Druh Aidemosyne modesta (Gould, 1837)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — austrálsky druh chovaný v zajatí ako pokojná voliérová astrildovitá pinka
Poddruhy Druh je monotypický (bez uznaných poddruhov). Pôvodne ho opísal John Gould v roku 1837. Jeho zaradenie je predmetom taxonomickej diskusie: tradične je vedený v monotypickom rode Aidemosyne (Reichenbach, 1862), viaceré zdroje ho však radia do rodu Neochmia (spolu s amadou hviezdnou N. ruficauda a amadou ohnivochvostou N. phaeton), a molekulárna fylogenetická štúdia z roku 2020 navrhla preradenie do rodu Emblema (Emblema modestum). V anglosaskej oblasti sa druh ľudovo volá aj „cherry finch". Ide o jednu z austrálskych astrildovitých piniek; spolu s amadou hviezdnou patrí medzi obľúbené pokojné druhy do spoločných voliér.

? Často kladené otázky

Áno, je to jedna z pokojnejších a vďačnejších astrildovitých piniek a v chove je nenáročnejšia než mnohé africké astrildy — vhodná je aj pre mierne pokročilých začiatočníkov. Je prevažne zrnožravá (živá potrava je vítaná, no na úspešný odchov nie je bezpodmienečne nutná), mierumilovná a znášanlivá v spoločnej voliére a jej hlas je veľmi tichý. Pozor treba dať najmä na (1) citlivosť na dlhotrvajúci chlad a vlhko — potrebuje suchý, bezprievanový úkryt; (2) pokoj počas hniezdenia — netoleruje kontrolu hniezda; (3) potrebu polozrelých semien tráv a pestrej stravy pri odchove. Pre úplných nováčikov sú o niečo jednoduchšie zebrička a bengalka, no batilda je výbornou „druhou" pinkou a vďačnou voľbou aj do zmiešanej voliéry pokojných druhov.

Živú potrava je vítaná, ale na rozdiel od mnohých afrických astrildov nie je bezpodmienečne nutná. Batilda je prevažne zrnožravá — základ stravy tvoria semená tráv (proso, mohár, lesknica), polozrelé (mliečne) a klíčené semená tráv a zeleň. Živú potravu (drobné múčne červy, pinkie, vaječné kukly, termity) ochotne prijíma najmä počas odchovu mláďat a vtedy sa vrelo odporúča ako zdroj bielkovín, no páry dokážu úspešne odchovať mláďatá aj bez nej, ak majú dostatok polozrelých semien tráv a vaječnú zmes. To je dôležitý rozdiel oproti napríklad pytílii krásnej, ktorá živú potravu na odchov priam vyžaduje. Pozor však na obezitu pri nadbytku tučného krmiva mimo hniezdenia.

Batilda pruhovaná má mierny, no v dospelosti dobre rozlíšiteľný pohlavný dimorfizmus: (1) Samec má sýto slivkovo-červené („plum") čelo a temeno a slivkovú bradu/hrdlo s tmavým pruhom na spodnom hrdle, výraznejšie prúžkovanie a celkovo sýtejšie sfarbenie; (2) Samica je celkovo matnejšia, slivkovú farbu má len naznačenú na čele a nemá slivkovú bradu, prúžkovanie je jemnejšie. Biely pruh nad okom majú obe pohlavia. Mladé vtáky pripomínajú samičku a plné sfarbenie (najmä slivkovú bradu samca) získavajú postupne s dospievaním. U dospelých vtákov je teda určenie pohlavia pomerne spoľahlivé už podľa vzhľadu.

Batilda pruhovaná je pokojná a znášanlivá pinka, ktorú možno chovať vo dvojici, v menšej kolónii i v spoločnej voliére s inými pokojnými pinkami (napr. amada hviezdna, zebrička, amada diamantová či ďalšie znášanlivé austrálske astrildy). V hniezdnom období si síce bráni okolie hniezda a netoleruje kontrolu hniezda, no voči ostatným vtákom zvyčajne nie je agresívna — pokojne hniezdi aj v susedstve znášanlivých druhov. Nekombinuj ju s výrazne agresívnymi alebo nepokojnými druhmi, ktoré by ju utláčali. V dostatočne veľkej a zarastenej voliére je spolužitie s pokojnými pinkami spravidla bezproblémové. Na chov a odchov plánuj aspoň jeden pár a dostatok úkrytov a hustej vegetácie.

Pár si v hustom kre, košíku alebo polootvorenej búdke postaví kupolovité (dome-shaped) kryté hniezdo z jemných stebiel suchej trávy. Samička znáša zvyčajne 3–6 (najčastejšie 4–6) čisto bielych vajec, na ktorých sa striedajú obaja rodičia; inkubácia trvá približne 13 dní, mláďatá vyletujú približne v 21. dni (okolo 3 týždňov) a rodičia ich ešte ~3–4 týždne dokrmujú. Najdôležitejšie je dopriať páru pokoj a súkromie — batilda netoleruje kontrolu hniezda a pri vyrušovaní môže znášku opustiť. Hniezdi sa so samičkami staršími ako ~12 mesiacov (priskoré hniezdenie zvyšuje riziko zadržania vajca). V sezóne pridaj polozrelé semená tráv, vaječnú zmes a ideálne aj živú potravu — hoci batilda dokáže odchovať mláďatá aj bez živej potravy.

Batilda pruhovaná žije vo vnútrozemskej a východnej Austrálii, kde je zrážok a dozretých semien tráv nepravidelne — preto je kočovná a presúva sa za dažďom a dozrievaním semien. Hniezdiť začína najmä po výdatných zrážkach, keď je dostatok polozrelých semien tráv na kŕmenie mláďat. Pre chov z toho vyplýva, že hlavným podnetom na hniezdenie nie je len teplota a dĺžka dňa, ale najmä dostatok kvalitných a polozrelých semien tráv a pestrá strava. Hoci v zajatí hniezdi spoľahlivejšie a viazanosť na dážď sa stráca, ponuka polozrelých semien tráv, klíčkov a zelene výrazne podporuje hniezdnu náladu a úspešnosť odchovu.

Batilda pruhovaná je austrálsky druh, ktorý neznáša dlhotrvajúci chlad, vlhko ani prievančerstvo dovezené a neaklimatizované vtáky sú obzvlášť citlivé a pri podchladení rýchlo chradnú. Vyhovuje jej suché, bezprievanové prostredie a bežná izbová teplota; vo vonkajšej voliére ju možno chovať v teplej časti roka a po dobrej aklimatizácii je pomerne otužilá, no na chladné a vlhké obdobie potrebuje suchý prístrešok proti mrazu a dažďu (orientačne nedrž neaklimatizované vtáky pod ~10 °C). Darí sa jej v priestrannej, zarastenej voliére s vyššími trávami, tŕstím, kríkmi a úkrytmi, ktoré pripomínajú austrálske trávnaté mokrade. Dôležité je aj dobré odvodnenie a hygiena — pri vlhku hrozia črevné parazity, preto pravidelne čisti substrát, meň vodu a kontroluj trus.

ZDROJ: IOC World Bird List v15.2 (Aidemosyne modesta), IUCN Red List (Aidemosyne modesta / Neochmia modesta — Least Concern, BirdLife International, 2018), BirdLife DataZone (factsheet Plum-headed Finch, Neo

 Video — Batilda pruhovaná

Batilda pruhovaná (Aidemosyne modesta) — video o speve a chove

Batilda pruhovaná (Aidemosyne modesta) — starostlivosť, voliéra a kŕmenie

 Cudzie názvy

Česky:   Pásovník skromný (batila skromná), Anglicky:   Plum-headed Finch (Cherry Finch), Nemecky:   Schwarzkinnamadine (Veilchenastrild), Francúzsky:   Diamant modeste, Poľsky:   Amadynka skromna, Maďarsky:   Szerény amandina, Latinsky:   Aidemosyne modesta (syn. Neochmia modesta; Emblema modestum)