Estrildidae (astrildovité)
Astrilda sivá patrí medzi najtichšie klietkové astrildy — jej hlas sa skladá z jemných, krátkych cvrlikavých tónov, ktorými udržiava kontakt s partnerom alebo skupinou. Samček spieva tiché, jednoduché štebotavé frázy slúžiace pri dvorení a vymedzení blízkeho priestoru; hlas je počuteľný len z blízkosti pár desiatok centimetrov a vonkajším ušiam vôbec nemusí byť zjavný. Spev je vrodený, samček ho predvádza pri tokovom rituáli so steblom v zobáku. Hlas nepreniká cez steny, nevyrušuje susedov ani v nočnom tichu (vták je denný). V skupinovom chove je charakteristické sústavné tiché chirpovanie, pripomínajúce tlmené čirčanie. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený a mláďatá ho preberajú od rodičov.
Samček tokuje typickým rituálom so steblom v zobáku (v nemeckej literatúre nazývaný Halmbalz) — naťahuje sa, poskakuje a otáča pred samičkou, pričom vydáva tiché štebotavé tóny. Tento rituál je spoľahlivým indikátorom pohlavného dospenia a pohody páru. Na hniezdenie samičku stimuluje dlhší deň, teplo a dostatok krmiva vrátane živej potravy.
Pár si spoločne stavia guľaté uzavreté hniezdo z jemnej trávy, kokosových vlákien a peria v hustej vegetácii alebo polootvorenej búdke. Samička kladie 3–8 bielych vajec (zdroje uvádzajú variabilne 2–8, najčastejšie 4–6). Trvalo dostupná sépiová kosť a grit sú nevyhnutné (prevencia zadržania vajca). Hniezdo nekontroluj — pri vyrušení môže pár znášku opustiť.
Na vajciach sedia striedavo obaja rodičia, v noci zvyčajne samička. Inkubácia trvá 11–14 dní (väčšina zdrojov uvádza 11–12 dní v teplých podmienkach, pri nižšej teplote až 14 dní). V tomto období je kľúčový pokoj — pri vyrušovaní pár znášku opúšťa. Zabezpeč stabilnú teplotu, dostatok krmiva a nerušuj hniezdo.
Mláďatá sa liahnu holé a slepé (altriciálne) — kŕmia ich obaja rodičia natrávenou potravou. V tomto období je živá potrava kľúčová (mravenčie kukly, drobné larvy, drosophila) — bez nej môžu rodičia mláďatá vyhadzovať. Zabezpeč pokoj, teplo a dostatok živej potravy po celý čas odchovu.
Mláďatá opúšťajú hniezdo v 17.–20. dni (zdroje: 15–20 dní). Juvenilné jedince nemajú červený prúžok cez oko ani ružové nádechy a majú čierny (nie červený) zobák — sfarbenie dospelých (červený prúžok, červený zobák) získavajú okolo druhého mesiaca života. Rodičia ich ešte niekoľko dní dokrmujú po vyletení.
Mláďatá sa úplne osamostatnia okolo 5.–6. týždňa a potom ich možno oddeliť od rodičov. Pri správnej starostlivosti sa astrilda sivá dožíva 5–8 rokov.
Astrilda sivá patrí medzi dostupnejšie a prispôsobivejšie astrildy — pri pravidelnom kŕmení a kľudnom zaobchádzaní si na prítomnosť chovateľa rýchlo zvyká a nepanikári. Nie je to pinka na ruku — manipulácia ju stresuje. Kľúč k dôvere: pravidelné kŕmenie v rovnaký čas, ponúkanie metličky prosa cez mriežku, pohybovanie sa pri klietke pokojne a pomaly. Sociálny chov (pár, skupinka) výrazne znižuje stres jednotlivca.
Po prevoze nechaj pár 1–2 týždne v pokoji aklimatizovať — nepresúvaj klietku, nekontroluj príliš, len doplňaj krmivo a vodu
Pohybuj sa pri klietke pokojne a pomaly — náhle pohyby a hlasné zvuky plašia drobné astrildy
Kŕm v rovnaký čas a ponúkaj metličku prosa cez mriežku — vták si spojí tvoju prítomnosť s pochúťkou
Nechytaj vtáka do rúk bez nevyhnutného dôvodu — stres z chytania spomaľuje ochotenie; ak musíš, rob to v šere a opatrne
Astrilda sivá patrí medzi lacnejšie a dostupnejšie klietkové astrildy v SR a ČR. Cena jedného vtáka sa pohybuje orientačne okolo 8–20 € (v ČR cca 200–500 Kč), pár (samček + samička) 15–35 €; cena závisí od veku, pôvodu a či ide o voliérovo odchované jedince. Na inzertných serveroch (Bazos.sk, Inzerat.sk, iFauna.cz) sa objavuje sporadicky — v SR/ČR menej bežná ako zebrička či bengalka, no u chovateľov afrických astrildov dostupná. Uprednostni voliérovo odchované, krúžkované jedince od skúseného chovateľa pred náhodným inzerátom. Pretože druh nie je v CITES, nákup v rámci EÚ je bez špeciálnych povolení.
| Astrilda sivá | Astrild obyčajný (Estrilda astrild) | Astrild oranžovolicí (Estrilda melpoda) | Tigrik žltobruchý (Amandava subflava) | Zebrička pestrá (Taeniopygia guttata) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~9–10 cm | ~10–12 cm | ~9–10 cm | ~9 cm | ~10–11 cm |
| Váha | ~6–10 g | ~6–9 g | ~6–8 g | ~5–7 g | ~9–12 g |
| Dožitie | ~5–8 r | ~4–6 r | ~5–7 r | ~4–6 r | ~5–7 r |
| Hlučnosť | 1/5 | 2/5 | 2/5 | 2/5 | 1/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC · bez CITES | IUCN LC · bez CITES | IUCN LC · bez CITES | IUCN LC · bez CITES | IUCN LC · bez CITES |
| Povaha | Sivohnedá, červený prúžok cez oko, čierny trtáč, jemné ružové nádechy spodku; monomorfná (samica slabšie ružová) | Hnedo prúžkované telo (výrazné vlnkovanie po celom tele), červený prúžok cez oko, tmavohnedý trtáč, ružovkasté brucho | Sivá hlava s nápadnou oranžovou tvárou a uzdičkou, hnedo-sivé telo, červený zobák; pohlavný dimorfizmus minimálny | Olivovozelený chrbát, žlté brucho, červený prúžok cez oko (samček jasnejší); priečne biele škvrny na bokoch | Samček: červenohnedé líca, biele škvrny na bokoch, čiernobiele pásy; samica sivá bez vzoru; výrazný pohlavný dimorfizmus |
| Areál | Sahelský pás Afriky — lacný, tichý, začiatočnícky astrild; odlíšenie od astrilda obyčajného: čierny (nie hnedý) trtáč | Subsaharská Afrika — veľmi podobná, ale väčšia a s výrazným vlnkovaním; tmavohnedý (nie čierny) trtáč je kľúčom k rozlíšeniu | Záp. Afrika — podobná veľkosť a nenáročnosť, odlíšená oranžovou líciou; vhodná pre začiatočníkov | Subsaharská Afrika — rovnako drobný a tichý, pohlavný dimorfizmus výraznejší ako u astrildy sivej | Austrália — najobľúbenejšia klietková pinka, ešte nenáročnejšia a odolnejšia ako astrilda sivá; ľahko rozoznateľná |
Príznaky: Vyhodené mláďatá alebo vajcia z hniezda, hladujúce mláďatá, rodičia nenosí potravu do hniezda
Najčastejší problém v hniezdnej sezóne — aj napriek tomu, že astrilda sivá je menej hmyzožravá ako pytília, pri odchove mláďat vyžaduje živú potravu (mravenčie kukly, drobné larvy). Bez nej môžu rodičia mláďatá vyhadzovať. Prevencia: pravidelná živá potrava (mravenčie kukly, vaječná zmes) počas hniezdenia a pokoj pri hniezde.
Príznaky: Samička nahrbená na dne, napína sa, ťažko dýcha, opuch okolo kloaky, ochabnuté nohy
Vajce sa zasekne vo vajcovode — akútny, život ohrozujúci stav, najčastejší pri nedostatku vápnika (chýbajúca sépiová kosť), chlade alebo u príliš mladých/starých samičiek. Pomáha teplo, vlhko a okamžitá veterinárna pomoc. Prevencia: sépiová kosť trvalo k dispozícii, teplo, dostatok pohybu.
Príznaky: Klikavý zvuk pri dýchaní, dýchanie s otvoreným zobákom, chrapľavý spev, vyčerpanosť
Roztoče osídľujú dýchacie cesty — u drobných astrildovitých piniek je infekcia bez liečby smrteľná. Pri klikavom dýchaní alebo dýchaní s otvoreným zobákom ihneď k veterinárovi. Liečba ivermektínom; prevencia: karanténa nových vtákov 2–4 týždne.
Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, nechutenstvo, sťažené dýchanie
Astrilda sivá pochádza z teplého Sahelu a neznáša chlad pod ~15–18 °C, prievan ani vlhko. Podchladenie vedie k nasadajúcim bakteriálnym a plesňovým infekciám. Prevencia: teplá, suchá a bezprievanová miestnosť; vonkajšia voliéra len v teplej časti roka.
Príznaky: Riedky trus, chudnutie napriek príjmu potravy, naježené perie, apatia
Drobné astrildovité sú vo voliérovom chove náchylné na črevné parazity, najmä pri chove na prirodzenom substráte. Odporúčaná pravidelná kontrola trusu a odčervenie u aviárneho veterinára. Prevencia: hygiena, suchý substrát, karanténa nových vtákov.
Príznaky: Nadmerné priberanie, znížená pohyblivosť, zhoršená kondícia peria, znížená plodnosť
V príliš malej klietke bez možnosti lietania a pri nadbytku tučného krmiva môžu drobné astrildy priberať. Prevencia: priestranná letová klietka alebo voliéra, obmedzenie živočíšneho krmiva mimo hniezdnej sezóny.
Čierny trtáč ako rozlišovací znak — astrilda sivá (Estrilda troglodytes) má čierny trtáč, zatiaľ čo podobná astrilda obyčajná (Estrilda astrild) má trtáč tmavohnedý a celé telo pokryté výrazným priečnym vlnkovaním; astrilda sivá má vlnkovanie len jemne naznačené. Toto je najspoľahlivejší znak rozlíšenia pri pohľade na vtáka zboku.
Introdukovaný v Španielsku a Karibiku — popri natívnom sahelskom areáli bol druh zanesený do Španielska a Portugalska (kde sa etabloval ako hniezdny druh), na Puerto Rico (od 60.–70. rokov 20. storočia), Guadeloupe a Martinik (Malé Antily), a historicky aj na Havaj (dnes pravdepodobne vyhubený). Únik alebo zámerné vypustenie klietkových vtákov je zaznamenaný aj v Japonsku (hniezdenie v Tokiu v 60.–80. rokoch).
Monomorfný druh s minimálnym pohlavným dimorfizmom — samček a samička vyzerajú takmer rovnako; samička má len slabšie ružové sfarbenie spodku tela. Pohlavie chovateľ najspoľahlivejšie zistí sledovaním správania — samček tokuje so steblom v zobáku (Halmbalz); DNA-sexovanie je tiež možné.
Hostiteľ dominikánskej vdovky — v prírode je astrilda sivá hostiteľom hniezdneho parazita — dominikánskej vdovky (Vidua dominicana), ktorá jej podhadzuje vajcia. Mláďatá vdovky napodobňujú vzory ústnej dutiny a žobravé prejavy mláďat astrildov. Príbuzná pytília krásna je hostiteľom rajskej vdovky (Vidua paradisaea).
Žltá farebná mutácia existuje — niektoré jedince nemajú červený prúžok cez oko ani ružové sfarbenie, ale žlté — ide o farebný variant spôsobený neschopnosťou konvertovať žlté karotény na červené pigmenty. Tento jav bol opísaný v nemeckej literatúre (Grauastrild — Wikipedia DE).
Sociálny druh skupinových stádií — mimo hniezdnej sezóny žije astrilda sivá v skupinkách až 30 jedincov (výnimočne niekoľko stoviek), spoločne nocuje a pohybuje sa v savanách. Tento sociálny inštinkt sa prejavuje aj v chove — sólový jedinec trpí stresom.
Druh opísal Lichtenstein v roku 1823 — pôvodný opis bol ako Fringilla troglodytes (Lichtenstein, 1823); druhové meno troglodytes pochádza z gréčtiny (trogle = diera, dutina; dyein = vstúpiť) a odkazuje na skrytý spôsob hniezdenia vtáka v hustej vegetácii alebo pri zemi.
Areál pokrýva celý sahelský pás — natívny výskyt od južnej Mauritánie a Senegambii na západ po južný Sudán, Eritreu, Ugandu a západnú Keňu na východ — teda celý sub-saharský sahelský pás v šírkovom rozmedzí cca 10.–15. rovnobežky; nadmorská výška až do ~2000 m v Etiópii.
Toto je najčastejšia záhada pri astrildoch. Astrilda sivá (Estrilda troglodytes) má čierny trtáč a vlnkovanie len jemne naznačené; astrilda obyčajná (Estrilda astrild) má tmavohnedý trtáč a výrazné priečne vlnkovanie pokrývajúce celé telo vrátane spodku. Obidve majú červený prúžok cez oko a červený zobák, no u astrilda sivej je celkový dojem sivohnedý-jemný, u obyčajnej hnedo-prúžkovaný. V kombinovanej voliére odporúčame prihliadnuť práve na farbu trtáča a stupeň vlnkovania.
Áno — patrí k najnenáročnejším klietkovým astrildovitým pinkám. Strava je jednoduchá (zmes prosa a klíčené semená), hlas nenápadný, temperament pokojný. Zvládne ju aj chovateľ bez predchádzajúcich skúseností, ak zabezpečí pár (nie sólový chov), teplo (min. 15–18 °C) a pri hniezdení živú potravu (mravenčie kukly). Oproti pytílii alebo amadine Gouldovej je výrazne nenáročnejšia.
Astrilda sivá je monomorfný druh — samček a samička vyzerajú takmer rovnako. Samička má len o niečo slabšie ružové sfarbenie spodnej časti tela. Najpresnejší spôsob je sledovanie správania: samček tokuje so steblom v zobáku (Halmbalz), naťahuje sa a poskakuje pred samičkou — toto správanie je u samičiek vzácne. Ak si nie si istý, požiadaj skúseného chovateľa alebo zvol DNA-sexovanie.
Mimo hniezdnej sezóny áno — astrilda sivá je pokojný a tolerantný druh, ktorý možno v dostatočne veľkej voliére kombinovať s inými drobnými pokojnými astrildomí (astrild oranžovolicí, tigrik žltobruchý) alebo bengalkami. Počas hniezdenia je bezpečnejšie chovať pár relatívne samostatne, aby iné vtáky nerušili hniezdenie.
Pri správnej starostlivosti sa astrilda sivá dožíva 5–8 rokov v zajatí. Kľúčom k dlhovekosti sú: teplo (min. 15–18 °C), čistá voda, vyvážená strava, dostatočný priestor na pohyb a pravidelná veterinárna kontrola (prevencia vzdušníkových roztočov a črevných parazitov).
Juvenilné jedince astrildy sivej nemajú červený prúžok cez oko ani ružové nádechy a majú čierny zobák (u dospelých červený). Plné sfarbenie dospelých vrátane červeného prúžku a červeného zobáka získavajú okolo druhého mesiaca života. Toto je normálne a nie je dôvod na obavy — vtáky sa postupne prefarbia bez špeciálnej intervencie.
Astrilda sivá obýva sahelský pás Afriky — od južnej Mauritánie a Senegambii na západ po južný Sudán, Eritreu, Ugandu a západnú Keňu na východ. Preferuje suché krovité savany, travinné stepi s trnitými kríkmi, okraje ryžových polí, trstinové porasty pri vode a okolie dedín. Vo voľnej prírode žije v skupinkách 20–30 jedincov (mimo hniezdenia), ktoré spolu nocujú a sú v sústavnom pohybe pri hľadaní potravy.