Astrilda sivá (Estrilda troglodytes)

Estrildidae (astrildovité)

Astrilda sivá

Estrilda troglodytes — drobný tichý africký astrild s červeným prúžkom cez oko a čiernym trtáčom — klasický začiatočnícky klietkový vták zo sahelského pásu Afriky

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern (najmenej ohrozená, hodnotenie BirdLife International / IUCN) — druh má rozsiahly areál naprieč sahelskou Afrikou a stabilnú populáciu. Nie je zaradený do CITES. Hlavnou hrozbou je potenciálne lov na obchod s klietkovými vtákmi a degradácia trávnatých biotopov.
Dĺžka9–10 cm (6–10 g)
PôvodSahelský pás Afriky
PovahaPokojný, sociálny, tichý
StravaSemená + živá potrava pri odchove
Dožitie5–8 rokov
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
3/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
2/5

Výživa

55% 15% 12% 10% STRAVA zloženie
Drobné semená tráv — proso (žlté, biele, červené), mohár (Setaria), lesknica kanárska — základ dennej stravy 55%
Klíčené a namočené semená — zvyšujú stráviteľnosť a obsah vitamínov, dôležité pri hniezdení a odchove 15%
Živá potrava — mravenčie kukly, drobné larvy, mušky — dôležitá najmä pri odchove mláďat 12%
Vaječná (vajcová) zmes a mäkké krmivo — zdroj bielkovín pri odchove 10%
Zelené krmivo a polozrelé metličky tráv — žabinec, púpava, mliečne semená 5%
Minerály — sépiová kosť (cuttlebone), grit, drvené lastúry — vápnik pre samičky 3%

Odporúčané potraviny

  • Zmes pre exotické pinky / astrildy — proso žlté, červené a biele, mohár (Setaria), lesknica kanárska — základná denná strava
  • Klíčené a namočené semená — denne čerstvo pripravené, mimoriadne dôležité v hniezdení a pelichaní
  • Metličky prosa (spray millet) — obľúbená pochúťka, podporuje dôveru k chovateľovi a znižuje stres pri aklimatizácii
  • Mravenčie kukly (vaječné kukly) — najobľúbenejšia a najdôležitejšia živá potrava, kľúčová pri odchove mláďat
  • Drobné larvy múčneho červa, pinkie (larvy bzučiviek), drosophila — vhodná živá potrava, najmä v hniezdnej sezóne
  • Vaječná (vajcová) zmes — varené vajce so suchárovou strúhankou alebo hotová vaječná zmes; zdroj bielkovín pri odchove
  • Zelené krmivo — hviezdica prostredná (žabinec), mladá púpava, špenát (nepostriekané, umyté)
  • Polozrelé (mliečne) metličky tráv a burín — semenáčky v mliečnej zrelosti sú mimoriadne obľúbené
  • Sépiová kosť (cuttlebone) a grit — trvalo k dispozícii (vápnik, minerály, prevencia zadržania vajca)
  • Čerstvá pitná voda denne + plytká miska na kúpanie — astrildy sa radi kúpu a to pozitívne vplýva na kondíciu peria

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje — jedovaté pre drobné vtáky
  • Soľ, slané, korenené, sladené a tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky drobného vtáka
  • Cibuľa, cesnak, pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Postriekané (pesticídmi ošetrené) zelené krmivo — riziko otravy aj v malých dávkach
  • Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté semená — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Nadbytok tučného a živočíšneho krmiva mimo hniezdnej sezóny — vedie k obezite, na ktorú sú klietkoví astrildy náchylní
Tip od odborníka Astrilda sivá je vo svojom základnom krmive nenáročná — živí sa predovšetkým drobými semenami tráv (proso žlté, červené, biele, mohár, lesknica kanárska) a zaradenie tejto zmesi tvorí základ každodenného stravovania. Napriek menšej náročnosti na živú potravu (v porovnaní napr. s pytíliou) je podávanie mravenčích kuklí, pinkie alebo drobných lariev počas hniezdenia a odchovu mláďat dôležité — práve toto bielkovinové krmivo pomáha rodičom úspešne odkŕmiť mladé. Mimo hniezdenia postačuje klíčené krmivo a zelene ako každodenný doplnok. Sépiová kosť a grit musia byť k dispozícii trvalo (prevencia zadržania vajca u samičky). Metličky prosa sú najobľúbenejšou pochúťkou a pomáhajú pri aklimatizácii novokúpeného vtáka — stresovaný vták ich spravidla ochotne prijíma. Pozor: mimo hniezdenia obmedzuj živočíšne krmivo a pri nadbytku priestoru venuj pozornosť pohybovej aktivite (prevencia obezity). Vodu meň denne a zaisti plytkú misku na kúpanie — drobné astrildy si pravidelne kúpajú perie a to sa odráža na kondícii a zdraví pera.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 3 Aktivita 1 Reč 2 Zriedkavosť 1.8
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Astrilda sivá je veľmi tichý vták — jej hlas sa skladá z jemných, tichých cvrlikavých kontaktných volaní, ktorými udržiava kontakt s partnerom a skupinou. Samček vydáva tiché, melodické štebotanie, ktoré je počuteľné len z bezprostrednej blízkosti. Hlas nepreniká cez steny a nevyrušuje okolie — je to jeden z najtichších klietkových astrildov vôbec. Žiadne prenikavé skreky ani hlasité volania.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Astrilda sivá nie je maznavcová pinka na ruku — ako väčšina astrildovitých je to vták primárne na pozorovanie. Pri správnom chove si na prítomnosť chovateľa zvykne a nepanikári, no fyzický kontakt ju stresuje. Najväčšiu radosť urobí sociálny pár alebo malá skupinka v priestrannej letovej klietke alebo voliére.
3/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívna a čulá pinka — astrilda sivá je celý deň v pohybe, prehľadáva klietku, hľadá semená, skáče po bidielkach a venuje sa spoločenským interakciám s partnerom. Potrebuje dostatok priestoru na lietanie. Je to denný vták aktívny od svitu do súmraku.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Astrilda sivá nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie — astrildovité pinky túto schopnosť nemajú. Samček má vrodené jednoduché štebotavé volania; reč sa nenaučí.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Astrilda sivá patrí medzi najtichšie klietkové astrildy — jej hlas sa skladá z jemných, krátkych cvrlikavých tónov, ktorými udržiava kontakt s partnerom alebo skupinou. Samček spieva tiché, jednoduché štebotavé frázy slúžiace pri dvorení a vymedzení blízkeho priestoru; hlas je počuteľný len z blízkosti pár desiatok centimetrov a vonkajším ušiam vôbec nemusí byť zjavný. Spev je vrodený, samček ho predvádza pri tokovom rituáli so steblom v zobáku. Hlas nepreniká cez steny, nevyrušuje susedov ani v nočnom tichu (vták je denný). V skupinovom chove je charakteristické sústavné tiché chirpovanie, pripomínajúce tlmené čirčanie. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený a mláďatá ho preberajú od rodičov.

Dokáže hovoriť? Astrilda sivá nenapodobňuje ľudskú reč ani hvizdy — astrildovité pinky túto schopnosť nemajú. Samček má vrodené jednoduché štebotavé volania; reč sa nenaučí.

Typické zvuky

  • Tiché kontaktné štebotanie — krátke chirpové tóny, ktorými pár udržiava vzájomný kontakt počas pohybu po klietke
  • Jemné tokové štebotanie samčeka — predvádza sa so steblom v zobáku (Halmbalz), počuteľné len z blízkosti
  • Ostrejšie varovné cvrlikanie — pri strese, prekvapení alebo pri priblížení neznámeho predmetu
  • Tiché skupinové chirpovanie — v skupinovom chove sústavné tlmené čirčanie, neruší

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna v chove (jar–leto) — pri dlhšom dni, teple nad 20 °C a dostatku živej potravy (mravenčie kukly, larvy)
Tok — samček tokuje so steblom v zobáku (Halmbalz), poskakuje a spieva pred samičkou; dobrý indikátor pohlavného dospenia a pohody páru
Inkubácia 11–14 dní + odchov mláďat (vyletujú ~17–20 dní); zvýš živú potravu a vaječnú zmes, keď sa liahnu mláďatá
Pokojové obdobie — kratší deň a pokoj; obmedz tučné krmivo, dopraj páru oddych medzi hniezdnymi sezónami
Pelichanie — po hniezdnej sezóne; zvýš bielkoviny (vaječná zmes) a vápnik
Celoročne: čerstvá pitná voda denne, sépiová kosť trvalo, kúpacia miska — drobné astrildy si radi kúpajú perie

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Vhodná pre začiatočníkov — astrilda sivá patrí k najnenáročnejším klietkovým astrildovitým pinkám. Strava je jednoduchá (zmes prosa), hlas takmer nepostrehnuteľný, temperament pokojný a nenáročný. Odporúčame chovať v páre alebo malej skupinke, nie samostatne. Pozor len na teplo (nie pod 15 °C) a na správne podmienky pri hniezdení (živá potrava, pokoj).
Priestor Pár alebo skupinka: letová klietka min. 80–100 cm dĺžky, ideálne voliéra (čím väčšia, tým lepšia). Drôtové rozstupy max. 10–12 mm (drobný vták, 9–10 cm). Bidielka rôznej hrúbky, plytká miska na kúpanie, úkryte a pokojný kút na nocovanie. Možno chovať vo viacdruhovej voliére s inými pokojnými astrildomí alebo malými pinkemi rovnakej veľkosti mimo hniezdnej sezóny.
Deti v domácnosti Vhodná pre rodiny ako vták na pozorovanie. Astrilda sivá je drobná, rýchla a farebná — deti zaujme jemným červeným prúžkom cez oko a čulým správaním. Nie je na maznanie (manipulácia ju stresuje), ale ochotne príde k prútu klietky pre metličku prosa. Dôležité pravidlá pre deti: (1) vták nie je hračka — nenaháňaj, nepoklepávaj klietku; (2) kŕmenie a sledovanie áno, chytanie do rúk nie; (3) po obsluhe klietky umývanie rúk. Edukatívná hodnota: život afrických astrildov, vtáčí hniezdny parazitizmus (vdovky).
Hlučnosť Áno — ide o jeden z najtichších klietkových astrildov. Hlas je jemný, nenápadný a nepreniká cez steny. Vhodná aj do bytu bez obmedzení zo strany susedov.
Verdikt odborníka Astrilda sivá (Estrilda troglodytes) je drobná (~9–10 cm, 6–10 g) sivohnedá astrildovitá pinka zo sahelského pásu Afriky — od južnej Mauritánie a Senegambii na západ po južný Sudán, Eritreu, Ugandu a západnú Keňu na východ. Jej najnápadnejší znak je výrazný červený prúžok cez oko (červené ucho — odtiaľ aj anglický názov Red-eared Waxbill) a čierny trtáč — práve čierny trtáč odlišuje astrilda sivú od podobného astrilda obyčajného (Estrilda astrild), ktorý má trtáč tmavohnedý a celé telo pokryté výrazným priečnym vlnkovaním. Samček a samička vyzerajú na pohľad takmer rovnako (monomorfný druh) — samica má len o niečo slabšie ružové sfarbenie spodnej časti tela. Juvenilné jedince nemajú červený prúžok cez oko ani ružové nádechy a majú čierny (nie červený) zobák — sfarbenie dospelých získavajú okolo druhého mesiaca života. V chove je astrilda sivá klasickým začiatočníckym druhom: strava je nenáročná (zmes drobných semien), hlas takmer nepostrehnuteľný, temperament pokojný a adaptabilný na väčšiu klietku aj voliéru. Druh je sociálny a darí sa mu v páre alebo malej skupinke; sólový chov mu nevyhovuje. V hniezdnej sezóne pár starostlivo stavia guľaté hniezdo z jemnej trávy, kokosových vlákien a peria v hustej vegetácii alebo v polootvorenej búdke, samička kladie 3–8 vajec (najčastejšie 4–6), na ktorých sedia striedavo obaja rodičia; inkubácia trvá 11–14 dní (zdroje uvádzajú 11 až 14 dní — individuálne rozdiely aj podľa teploty). Mláďatá vyletujú v 17.–20. dni a osamostatnia sa rýchlo. V hniezdnom období je dôležitá živá potrava (mravenčie kukly, drobné larvy) — bez nej môžu rodičia mláďatá vyhadzovať z hniezda. Druh je citlivý na chlad — pochádza z teplého Sahelu a teplota pod 15–18 °C mu škodí; pri správnej starostlivosti sa dožíva 5–8 rokov. Zaujímavosťou je, že astrilda sivá je v prírode hostiteľom dominikánskej vdovky (Vidua dominicana), ktorá jej podhadzuje vajcia — mláďatá vdovky napodobňujú vzorce ústnej dutiny mláďat astrildov. Druh bol introdukovaný do viacerých oblastí mimo pôvodného areálu: na Pyrenejský polostrov (Španielsko, Portugalsko), Karibik (Puerto Rico, Guadeloupe, Martinik), historicky na Havaj (dnes pravdepodobne vyhubený) a Japonsko (záznamy o hniezdení v Tokiu). IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou; nie je zahrnutý do CITES.

Prostredie a požiadavky

Klietka / voliéra
Letová klietka min. 80–100 cm dĺžky pre pár; voliéra ideálna (čím väčšia, tým lepšie)
Astrilda sivá je aktívny, čulý vták, ktorý potrebuje dostatočný priestor na lietanie. Minimálna letová klietka pre pár je dlhá aspoň 80–100 cm; vo voliérovom chove s hustou vegetáciou sa správa prirodzenejšie a hniezdi ústretovejšie. Drôtové rozstupy max. 10–12 mm (drobný vták 9–10 cm). Vybav klietku bidielkami rôznej hrúbky, plytkou miskou na kúpanie, miskami na krmivo a pokojným kútom na nocovanie. Klietku umiestni na teplé, bezprievanové a stredne svetlé miesto.
Spoločnosť
V páre alebo malej skupinke; mimo hniezdenia možno chovať s inými drobnými pokojnými astrildomí
Astrilda sivá je sociálny druh — sólový chov jej nevyhovuje. Darí sa jej v páre alebo malej skupinke rovnakého druhu. Mimo hniezdenia ju možno kombinovať s inými drobnými pokojnými astrildomí (napr. astrild oranžovolicí, tigrik žltobruchý). Počas hniezdenia je vhodné chovať pár relatívne samostatne, aby nedochádzalo k rušeniu zo strany iných vtákov.
Teplota
Min. 15–18 °C; ideálne 20–25 °C; neznáša mráz, prudký chlad ani prievan
Pochádza z teplého sahelského pásu — nie je vhodná pre chlad, prievan ani vlhko. V byte jej vyhovuje bežná izbová teplota (20–23 °C). Vo vonkajšej voliére len od mája do septembra; pri prvých náznakoch nočného chladu presun dnu alebo do krytého, vykurovaného úkrytu.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Guľaté uzavreté hniezdo v hustej vegetácii alebo polootvorenej búdke; materiál — jemná tráva, kokosové vlákno, sisal, perie
Pár si stavia guľaté uzavreté hniezdo (typické pre rod Estrilda) z jemnej trávy, kokosových vlákien, sisalu a peria — väčšinou nízko v hustej vegetácii alebo v polootvorenej búdke. Ponúkni dostatočné množstvo hniezdneho materiálu a vhodné miesto. Kľúčový je pokoj — časté vyrušovanie vedie k opusteniu hniezda. Záujem o hniezdenie stimulujú dlhší deň, teplo a dostatok živej potravy.
Svetlo a denný režim
Pravidelný cyklus svetla a tmy; dlhší deň stimuluje hniezdenie, kratší deň = oddych
Astrilda sivá je denný vták — potrebuje pravidelný cyklus svetla a tmy (8–10 h tmy na nočný oddych). Dlhší deň a teplo sú prirodzeným podnetom na hniezdenie; mimo sezóny dopraj kratší deň a pokoj. Neumiestňuj klietku do priameho silného slnka ani na tmavé miesto.
Kúpanie a hygiena
Plytká miska na kúpanie — astrildy sa radi kúpu a kondícia peria je výborná; denná výmena vody
Drobné astrildy si radi a pravidelne kúpajú perie — kúpanie je dôležité pre kondíciu peria a pohodu vtáka. Ponúkaj plytkú misku s čistou vodou každý deň. Pitnú vodu tiež meň denne, misky pravidelne umývaj. Suché a čisté prostredie je základom zdravia (prevencia parazitov a plesní).

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Jar–leto (pri dlhšom dni, teple a dostatku živej potravy)

Samček tokuje typickým rituálom so steblom v zobáku (v nemeckej literatúre nazývaný Halmbalz) — naťahuje sa, poskakuje a otáča pred samičkou, pričom vydáva tiché štebotavé tóny. Tento rituál je spoľahlivým indikátorom pohlavného dospenia a pohody páru. Na hniezdenie samičku stimuluje dlhší deň, teplo a dostatok krmiva vrátane živej potravy.

Hniezdo a znáška
Znáška 3–8 bielych vajec (najčastejšie 4–6)

Pár si spoločne stavia guľaté uzavreté hniezdo z jemnej trávy, kokosových vlákien a peria v hustej vegetácii alebo polootvorenej búdke. Samička kladie 3–8 bielych vajec (zdroje uvádzajú variabilne 2–8, najčastejšie 4–6). Trvalo dostupná sépiová kosť a grit sú nevyhnutné (prevencia zadržania vajca). Hniezdo nekontroluj — pri vyrušení môže pár znášku opustiť.

Inkubácia
11–14 dní (zdroje: 11–12 dní Monaco/estranky, 12–14 dní DE Wikipedia)

Na vajciach sedia striedavo obaja rodičia, v noci zvyčajne samička. Inkubácia trvá 11–14 dní (väčšina zdrojov uvádza 11–12 dní v teplých podmienkach, pri nižšej teplote až 14 dní). V tomto období je kľúčový pokoj — pri vyrušovaní pár znášku opúšťa. Zabezpeč stabilnú teplotu, dostatok krmiva a nerušuj hniezdo.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; živá potrava nevyhnutná

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (altriciálne) — kŕmia ich obaja rodičia natrávenou potravou. V tomto období je živá potrava kľúčová (mravenčie kukly, drobné larvy, drosophila) — bez nej môžu rodičia mláďatá vyhadzovať. Zabezpeč pokoj, teplo a dostatok živej potravy po celý čas odchovu.

Vyletenie mláďat
Vyletujú ~17–20 dní po vyliahnutí

Mláďatá opúšťajú hniezdo v 17.–20. dni (zdroje: 15–20 dní). Juvenilné jedince nemajú červený prúžok cez oko ani ružové nádechy a majú čierny (nie červený) zobák — sfarbenie dospelých (červený prúžok, červený zobák) získavajú okolo druhého mesiaca života. Rodičia ich ešte niekoľko dní dokrmujú po vyletení.

Osamostatnenie
Úplne samostatné ~5–6 týždňov po vyliahnutí

Mláďatá sa úplne osamostatnia okolo 5.–6. týždňa a potom ich možno oddeliť od rodičov. Pri správnej starostlivosti sa astrilda sivá dožíva 5–8 rokov.

Ochočenie a kontakt

2 Trvanie: Aklimatizácia na chovateľa trvá 2–4 týždne; vták si zvykne na pravidelnú obsluhu a prestane panikáriť. Skutočné ochočenie na ruku nie je cieľom — astrilda sivá je vták na pozorovanie.

Astrilda sivá patrí medzi dostupnejšie a prispôsobivejšie astrildy — pri pravidelnom kŕmení a kľudnom zaobchádzaní si na prítomnosť chovateľa rýchlo zvyká a nepanikári. Nie je to pinka na ruku — manipulácia ju stresuje. Kľúč k dôvere: pravidelné kŕmenie v rovnaký čas, ponúkanie metličky prosa cez mriežku, pohybovanie sa pri klietke pokojne a pomaly. Sociálny chov (pár, skupinka) výrazne znižuje stres jednotlivca.

1

Po prevoze nechaj pár 1–2 týždne v pokoji aklimatizovať — nepresúvaj klietku, nekontroluj príliš, len doplňaj krmivo a vodu

2

Pohybuj sa pri klietke pokojne a pomaly — náhle pohyby a hlasné zvuky plašia drobné astrildy

3

Kŕm v rovnaký čas a ponúkaj metličku prosa cez mriežku — vták si spojí tvoju prítomnosť s pochúťkou

4

Nechytaj vtáka do rúk bez nevyhnutného dôvodu — stres z chytania spomaľuje ochotenie; ak musíš, rob to v šere a opatrne

Cena a kde kúpiť

8–20 € / ks (pár ~15–35 €)

Astrilda sivá patrí medzi lacnejšie a dostupnejšie klietkové astrildy v SR a ČR. Cena jedného vtáka sa pohybuje orientačne okolo 8–20 € (v ČR cca 200–500 Kč), pár (samček + samička) 15–35 €; cena závisí od veku, pôvodu a či ide o voliérovo odchované jedince. Na inzertných serveroch (Bazos.sk, Inzerat.sk, iFauna.cz) sa objavuje sporadicky — v SR/ČR menej bežná ako zebrička či bengalka, no u chovateľov afrických astrildov dostupná. Uprednostni voliérovo odchované, krúžkované jedince od skúseného chovateľa pred náhodným inzerátom. Pretože druh nie je v CITES, nákup v rámci EÚ je bez špeciálnych povolení.

Chovatelia afrických astrildovitých piniek v SR/ČR — voliérovo odchované, krúžkované jedince; najlepšie priamo overený pár od jedného chovateľa
Chovateľské burzy a výstavy exotického vtáctva (ZO SZCH, ČSCH) — možnosť porovnania, výberu a odborného poradenstva
Inzertné servery Bazos.sk, iFauna.cz, OLX — over vek, pôvod a krúžok; vypýtaj si informácie o strave a prostredí
Na čo si dať pozor Astrilda sivá je takmer monomorfný druh — samček a samička vyzerajú veľmi podobne. Pohlavie najlepšie rozoznáš podľa správania (samček tokuje so steblom v zobáku) alebo si nechaj potvrdiť od skúseného chovateľa. Vyberaj aktívneho vtáka s hladkým, priliehavým perím, jasnými očami, čistým červeným zobákom a čistým okolím kloaky. Zdravý vták sedí spevnene na bidielku. Kúp rovno pár alebo skupinku — sólový chov tomuto sociálnemu druhu nevyhovuje. Keďže nie je v CITES, nákup v rámci EÚ nevyžaduje špeciálne povolenia; predávané jedince by mali byť krúžkované (dôkaz odchovu v zajatí).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Astrilda sivá ~9–10 cm Astrild obyčajný ~10–12 cm Astrild oranžovolicí ~9–10 cm Tigrik žltobruchý ~9 cm Zebrička pestrá ~10–11 cm
Astrilda sivá Astrild obyčajný (Estrilda astrild) Astrild oranžovolicí (Estrilda melpoda) Tigrik žltobruchý (Amandava subflava) Zebrička pestrá (Taeniopygia guttata)
Dĺžka~9–10 cm~10–12 cm~9–10 cm~9 cm~10–11 cm
Váha~6–10 g~6–9 g~6–8 g~5–7 g~9–12 g
Dožitie~5–8 r~4–6 r~5–7 r~4–6 r~5–7 r
Hlučnosť1/52/52/52/51/5
Stav IUCNIUCN LC · bez CITESIUCN LC · bez CITESIUCN LC · bez CITESIUCN LC · bez CITESIUCN LC · bez CITES
PovahaSivohnedá, červený prúžok cez oko, čierny trtáč, jemné ružové nádechy spodku; monomorfná (samica slabšie ružová)Hnedo prúžkované telo (výrazné vlnkovanie po celom tele), červený prúžok cez oko, tmavohnedý trtáč, ružovkasté bruchoSivá hlava s nápadnou oranžovou tvárou a uzdičkou, hnedo-sivé telo, červený zobák; pohlavný dimorfizmus minimálnyOlivovozelený chrbát, žlté brucho, červený prúžok cez oko (samček jasnejší); priečne biele škvrny na bokochSamček: červenohnedé líca, biele škvrny na bokoch, čiernobiele pásy; samica sivá bez vzoru; výrazný pohlavný dimorfizmus
AreálSahelský pás Afriky — lacný, tichý, začiatočnícky astrild; odlíšenie od astrilda obyčajného: čierny (nie hnedý) trtáčSubsaharská Afrika — veľmi podobná, ale väčšia a s výrazným vlnkovaním; tmavohnedý (nie čierny) trtáč je kľúčom k rozlíšeniuZáp. Afrika — podobná veľkosť a nenáročnosť, odlíšená oranžovou líciou; vhodná pre začiatočníkovSubsaharská Afrika — rovnako drobný a tichý, pohlavný dimorfizmus výraznejší ako u astrildy sivejAustrália — najobľúbenejšia klietková pinka, ešte nenáročnejšia a odolnejšia ako astrilda sivá; ľahko rozoznateľná

Choroby a prevencia

Neúspešný odchov pri nedostatku živej potravy
stredná

Príznaky: Vyhodené mláďatá alebo vajcia z hniezda, hladujúce mláďatá, rodičia nenosí potravu do hniezda

Najčastejší problém v hniezdnej sezóne — aj napriek tomu, že astrilda sivá je menej hmyzožravá ako pytília, pri odchove mláďat vyžaduje živú potravu (mravenčie kukly, drobné larvy). Bez nej môžu rodičia mláďatá vyhadzovať. Prevencia: pravidelná živá potrava (mravenčie kukly, vaječná zmes) počas hniezdenia a pokoj pri hniezde.

Zadržanie vajca (egg binding) u samičiek
vysoká

Príznaky: Samička nahrbená na dne, napína sa, ťažko dýcha, opuch okolo kloaky, ochabnuté nohy

Vajce sa zasekne vo vajcovode — akútny, život ohrozujúci stav, najčastejší pri nedostatku vápnika (chýbajúca sépiová kosť), chlade alebo u príliš mladých/starých samičiek. Pomáha teplo, vlhko a okamžitá veterinárna pomoc. Prevencia: sépiová kosť trvalo k dispozícii, teplo, dostatok pohybu.

Vzdušníkové (tracheálne) roztoče (Sternostoma tracheacolum)
vysoká

Príznaky: Klikavý zvuk pri dýchaní, dýchanie s otvoreným zobákom, chrapľavý spev, vyčerpanosť

Roztoče osídľujú dýchacie cesty — u drobných astrildovitých piniek je infekcia bez liečby smrteľná. Pri klikavom dýchaní alebo dýchaní s otvoreným zobákom ihneď k veterinárovi. Liečba ivermektínom; prevencia: karanténa nových vtákov 2–4 týždne.

Podchladenie a respiračné infekcie
stredná

Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, nechutenstvo, sťažené dýchanie

Astrilda sivá pochádza z teplého Sahelu a neznáša chlad pod ~15–18 °C, prievan ani vlhko. Podchladenie vedie k nasadajúcim bakteriálnym a plesňovým infekciám. Prevencia: teplá, suchá a bezprievanová miestnosť; vonkajšia voliéra len v teplej časti roka.

Črevné parazity (helminty, kokcídie)
stredná

Príznaky: Riedky trus, chudnutie napriek príjmu potravy, naježené perie, apatia

Drobné astrildovité sú vo voliérovom chove náchylné na črevné parazity, najmä pri chove na prirodzenom substráte. Odporúčaná pravidelná kontrola trusu a odčervenie u aviárneho veterinára. Prevencia: hygiena, suchý substrát, karanténa nových vtákov.

Obezita pri sediavom chove v malej klietke
nízka

Príznaky: Nadmerné priberanie, znížená pohyblivosť, zhoršená kondícia peria, znížená plodnosť

V príliš malej klietke bez možnosti lietania a pri nadbytku tučného krmiva môžu drobné astrildy priberať. Prevencia: priestranná letová klietka alebo voliéra, obmedzenie živočíšneho krmiva mimo hniezdnej sezóny.

Prevencia Astrilda sivá je pri správnej starostlivosti odolný a dlhovekový drobný vták (5–8 rokov). Zdravie stojí na troch pilieroch: (1) Teplo — pochádza z Sahelu, nie pod 15–18 °C, bez prievanu; vonkajšia voliéra len v lete. (2) Hygienická klietka — denná výmena vody, pravidelné čistenie misiek a podestielky; drobné astrildy sú náchylné na črevné parazity, preto kontroluj trus a v skupinovom chove odčervuj. (3) Karanténa nových vtákov 2–4 týždne — riziko vzdušníkových roztočov a iných nákazlivých chorôb. Pri každom príznaku choroby (nahrbený vták s napuchnutým perím, klikavé dýchanie, riedky trus) vyhľadaj aviárneho veterinára bez odkladu — drobné vtáky chradnú rýchlo.

Zaujímavosti

1

Čierny trtáč ako rozlišovací znak — astrilda sivá (Estrilda troglodytes) má čierny trtáč, zatiaľ čo podobná astrilda obyčajná (Estrilda astrild) má trtáč tmavohnedý a celé telo pokryté výrazným priečnym vlnkovaním; astrilda sivá má vlnkovanie len jemne naznačené. Toto je najspoľahlivejší znak rozlíšenia pri pohľade na vtáka zboku.

2

Introdukovaný v Španielsku a Karibiku — popri natívnom sahelskom areáli bol druh zanesený do Španielska a Portugalska (kde sa etabloval ako hniezdny druh), na Puerto Rico (od 60.–70. rokov 20. storočia), Guadeloupe a Martinik (Malé Antily), a historicky aj na Havaj (dnes pravdepodobne vyhubený). Únik alebo zámerné vypustenie klietkových vtákov je zaznamenaný aj v Japonsku (hniezdenie v Tokiu v 60.–80. rokoch).

3

Monomorfný druh s minimálnym pohlavným dimorfizmom — samček a samička vyzerajú takmer rovnako; samička má len slabšie ružové sfarbenie spodku tela. Pohlavie chovateľ najspoľahlivejšie zistí sledovaním správania — samček tokuje so steblom v zobáku (Halmbalz); DNA-sexovanie je tiež možné.

4

Hostiteľ dominikánskej vdovky — v prírode je astrilda sivá hostiteľom hniezdneho parazita — dominikánskej vdovky (Vidua dominicana), ktorá jej podhadzuje vajcia. Mláďatá vdovky napodobňujú vzory ústnej dutiny a žobravé prejavy mláďat astrildov. Príbuzná pytília krásna je hostiteľom rajskej vdovky (Vidua paradisaea).

5

Žltá farebná mutácia existuje — niektoré jedince nemajú červený prúžok cez oko ani ružové sfarbenie, ale žlté — ide o farebný variant spôsobený neschopnosťou konvertovať žlté karotény na červené pigmenty. Tento jav bol opísaný v nemeckej literatúre (Grauastrild — Wikipedia DE).

6

Sociálny druh skupinových stádií — mimo hniezdnej sezóny žije astrilda sivá v skupinkách až 30 jedincov (výnimočne niekoľko stoviek), spoločne nocuje a pohybuje sa v savanách. Tento sociálny inštinkt sa prejavuje aj v chove — sólový jedinec trpí stresom.

7

Druh opísal Lichtenstein v roku 1823 — pôvodný opis bol ako Fringilla troglodytes (Lichtenstein, 1823); druhové meno troglodytes pochádza z gréčtiny (trogle = diera, dutina; dyein = vstúpiť) a odkazuje na skrytý spôsob hniezdenia vtáka v hustej vegetácii alebo pri zemi.

8

Areál pokrýva celý sahelský pás — natívny výskyt od južnej Mauritánie a Senegambii na západ po južný Sudán, Eritreu, Ugandu a západnú Keňu na východ — teda celý sub-saharský sahelský pás v šírkovom rozmedzí cca 10.–15. rovnobežky; nadmorská výška až do ~2000 m v Etiópii.

Taxonomická klasifikácia

species Astrilda sivá (Estrilda troglodytes)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Estrildidae (astrildovité)
Rod Estrilda Swainson, 1827
Druh Estrilda troglodytes (Lichtenstein, 1823)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — africký druh chovaný v zajatí ako voliérová astrildovitá pinka
Poddruhy IOC nerozpoznáva poddruhy (monotypický druh). Druh pôvodne opísal Heinrich Lichtenstein v roku 1823 ako Fringilla troglodytes, neskôr preradený do rodu Estrilda (Swainson 1827). Druhové meno troglodytes (z gréckeho trogle — diera, dutina + dyein — vstúpiť) odkazuje na skrytý spôsob hniezdenia v trstine či hustej vegetácii. Príbuzný druh, Estrilda astrild (astrild obyčajný/vlnkovaný), sa líši tmavohnedým (nie čiernym) trtáčom a výrazným priečnym vlnkovaním na celom tele — to sú hlavné rozlišovacie znaky.
Avibase_ID D30DC715A89FB566

? Často kladené otázky

Toto je najčastejšia záhada pri astrildoch. Astrilda sivá (Estrilda troglodytes) má čierny trtáč a vlnkovanie len jemne naznačené; astrilda obyčajná (Estrilda astrild) má tmavohnedý trtáč a výrazné priečne vlnkovanie pokrývajúce celé telo vrátane spodku. Obidve majú červený prúžok cez oko a červený zobák, no u astrilda sivej je celkový dojem sivohnedý-jemný, u obyčajnej hnedo-prúžkovaný. V kombinovanej voliére odporúčame prihliadnuť práve na farbu trtáča a stupeň vlnkovania.

Áno — patrí k najnenáročnejším klietkovým astrildovitým pinkám. Strava je jednoduchá (zmes prosa a klíčené semená), hlas nenápadný, temperament pokojný. Zvládne ju aj chovateľ bez predchádzajúcich skúseností, ak zabezpečí pár (nie sólový chov), teplo (min. 15–18 °C) a pri hniezdení živú potravu (mravenčie kukly). Oproti pytílii alebo amadine Gouldovej je výrazne nenáročnejšia.

Astrilda sivá je monomorfný druh — samček a samička vyzerajú takmer rovnako. Samička má len o niečo slabšie ružové sfarbenie spodnej časti tela. Najpresnejší spôsob je sledovanie správania: samček tokuje so steblom v zobáku (Halmbalz), naťahuje sa a poskakuje pred samičkou — toto správanie je u samičiek vzácne. Ak si nie si istý, požiadaj skúseného chovateľa alebo zvol DNA-sexovanie.

Mimo hniezdnej sezóny áno — astrilda sivá je pokojný a tolerantný druh, ktorý možno v dostatočne veľkej voliére kombinovať s inými drobnými pokojnými astrildomí (astrild oranžovolicí, tigrik žltobruchý) alebo bengalkami. Počas hniezdenia je bezpečnejšie chovať pár relatívne samostatne, aby iné vtáky nerušili hniezdenie.

Pri správnej starostlivosti sa astrilda sivá dožíva 5–8 rokov v zajatí. Kľúčom k dlhovekosti sú: teplo (min. 15–18 °C), čistá voda, vyvážená strava, dostatočný priestor na pohyb a pravidelná veterinárna kontrola (prevencia vzdušníkových roztočov a črevných parazitov).

Juvenilné jedince astrildy sivej nemajú červený prúžok cez oko ani ružové nádechy a majú čierny zobák (u dospelých červený). Plné sfarbenie dospelých vrátane červeného prúžku a červeného zobáka získavajú okolo druhého mesiaca života. Toto je normálne a nie je dôvod na obavy — vtáky sa postupne prefarbia bez špeciálnej intervencie.

Astrilda sivá obýva sahelský pás Afriky — od južnej Mauritánie a Senegambii na západ po južný Sudán, Eritreu, Ugandu a západnú Keňu na východ. Preferuje suché krovité savany, travinné stepi s trnitými kríkmi, okraje ryžových polí, trstinové porasty pri vode a okolie dedín. Vo voľnej prírode žije v skupinkách 20–30 jedincov (mimo hniezdenia), ktoré spolu nocujú a sú v sústavnom pohybe pri hľadaní potravy.

ZDROJ: Avibase (Estrilda troglodytes, D30DC715A89FB566), Wikipedia EN (Black-rumped waxbill), Wikipedia DE (Grauastrild), BioLib.cz (taxon id29060, IUCN 2024-1 LC), Monaco Nature Encyclopedia (Estrilda trogl

 Video — Astrilda sivá

Astrilda sivá (Estrilda troglodytes) — video o speve a chove

Astrilda sivá (Estrilda troglodytes) — starostlivosť, voliéra a kŕmenie

 Cudzie názvy

Anglicky:   Black-rumped Waxbill / Red-eared Waxbill, Česky:   Astrild šedý / astrild šedotemenný / astrild sahelský, Nemecky:   Grauastrild / Grauer Astrild, Francúzsky:   Astrild cendré, Španielsky:   Estrilda culinegra, Taliansky:   Astrilde becco di corallo, Holandsky:   Napoleonnetje, Portugalsky:   Januário, Poľsky:   Astryld czarnorzytny, Maďarsky:   Korallcsőrű asztrild, Rusky:   Серый астрильд, Japonsky:   カエデチョウ, Latinsky:   Estrilda troglodytes (Lichtenstein, 1823)