Estrildidae (astrildovité)
Astrilda čiernohlavá patrí medzi najtichšie klietkové astrildy — jej hlas sa skladá z jemných, krátkych cvrlikavých tónov slúžiacich na udržanie kontaktu s partnerom alebo skupinou. Typické je ostré vysoké volanie viackrát opakované: eBird opisuje kontaktné volanie ako vysoké seet seet seet vydávané pri pohybe. Samček spieva tiché, jednoduché štebotavé frázy pri tokovom rituáli; hlas je počuteľný len z blízkosti a vonkajším ušiam nemusí byť vôbec zjavný. Hlas nepreniká cez steny a nevyrušuje susedov ani v nočnom tichu. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený a obmedzený.
Samček tokuje rituálom so steblom v zobáku — naťahuje sa, poskakuje a otáča pred samičkou, pričom vydáva tiché štebotavé tóny. Na hniezdenie samičku stimulujú dlhší deň, teplo (aspoň 20 °C), hustá vegetácia a dostatok živej potravy.
Pár si spoločne stavia guľaté uzavreté hniezdo z jemnej trávy a rastlinných vlákien v kríkoch alebo malých stromoch. Samička kladie 4–5 bielych vajec (zdroj: Wikipedia DE / Schwarzkappenastrild). Trvalo dostupná sépiová kosť je nevyhnutná. Hniezdo pri inkubácii nekontroluj — pri vyrušení môže pár znášku opustiť.
Na vajciach sedia striedavo obaja rodičia. Inkubácia trvá ~12 dní (zdroj: eBird / Cornell Lab; potvrdené pre rod Estrilda viacerými zdrojmi). V tomto období je kľúčový pokoj — zabezpeč stabilnú teplotu a nerušuj hniezdo.
Mláďatá sa liahnu holé a slepé — kŕmia ich obaja rodičia. V tomto období je živá potrava kľúčová (vošky, komárí larvy, mravenčie kukly, drozofily) — bez nej môžu rodičia mláďatá vyhadzovať z hniezda. Zabezpeč pokoj, teplo a dostatok živej potravy po celý čas odchovu.
Mláďatá opúšťajú hniezdo po niekoľkých týždňoch; presné dni pre Estrilda atricapilla nie sú vo verejne dostupných zdrojoch overené — pri príbuznom E. astrild je to 17–21 dní po vyliahnutí. Juvenilné jedince majú sivohnedastú vrchnú stranu namiesto sivej — sfarbenie dospelých nadobúdajú postupne. Rodičia ich ešte niekoľko dní dokrmujú po vyletení.
Mláďatá sa osamostatnia v niekoľkých týždňoch po vyletení. Pre rod Estrilda je typická samostatnosť okolo 5.–6. týždňa od vyliahnutia; pre Estrilda atricapilla špecifické dáta nie sú overené z dostupných zdrojov. Pri správnej starostlivosti sa astrilda čiernohlavá dožíva ~7 rokov (zdroj: oiseaux.net).
Astrilda čiernohlavá je plachý a stresujúcejší druh ako väčšina bežných astrildov — v zajatí sa cíti najlepšie v páre alebo skupinke v priestrannej, hustej voliére. Pri pravidelnom kŕmení a kľudnom zaobchádzaní si na prítomnosť chovateľa postupne zvykne. Manipulácia ju stresuje a nie je cieľom chovu. Kľúč k pohode vtáka: pravidelné kŕmenie v rovnaký čas, dostatok vegetácie na ukrytie, žiadne náhle pohyby pri klietke.
Po prevoze nechaj pár 2–3 týždne v pokoji aklimatizovať — nepresúvaj klietku, nekontroluj príliš, len doplňaj krmivo a vodu
Pohybuj sa pri klietke pokojne a pomaly — náhle pohyby a hlasné zvuky plašia drobné astrildy výraznejšie ako bežné druhy
Kŕm v rovnaký čas a ponúkaj metličku prosa cez mriežku — vták si spojí tvoju prítomnosť s pochúťkou
Nechytaj vtáka do rúk bez nevyhnutného dôvodu — stres z chytania spomaľuje aklimatizáciu; ak musíš, rob to v šere a opatrne
Astrilda čiernohlavá je v SR a ČR extrémne vzácna — v bežnom predaji sa takmer nevyskytuje. Na Bazoš.sk ani iFauna.cz nie sú k dispozícii aktuálne inzeráty tohto druhu. Orientačná cena jedného vtáka odhadovaná podľa európskych chovateľských ponúk pre vzácne africké astrildy je 30–60 € (pár ~60–100 €); skutočná cena závisí od dostupnosti u konkrétneho špecialistu. Pretože druh nie je zaradený do CITES, nákup v rámci EÚ je bez špeciálnych povolení — predávané jedince musia byť krúžkované (dôkaz odchovu v zajatí). Cena je orientačná — pri takejto vzácnosti sa odporúča kontaktovať európske chovateľské asociácie astrildovitých.
| Astrilda čiernohlavá | Astrilda čiapočkatá (Estrilda nonnula) | Astrilda plavá (Estrilda rhodopyga) | Astrilda sivá (Estrilda troglodytes) | Astrild obyčajný (Estrilda astrild) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~10–10,5 cm | ~9–10 cm | ~11 cm | ~9–10 cm | ~10–12 cm |
| Váha | 7–8 g | ~6–8 g | ~7 g | ~6–10 g | ~6–9 g |
| Dožitie | ~7 r | ~7 r | ~7–10 r | ~5–8 r | ~4–6 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 3/5 | 2/5 | 1/5 | 2/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC · bez CITES | IUCN LC · bez CITES | IUCN LC · bez CITES | IUCN LC · bez CITES | IUCN LC · bez CITES |
| Povaha | Celá čierna hlava (temeno + tvár), sivý chrbát s jemným vlnkovaním, červený trtáč, tmavočervené boky, tmavosivý až čierny spodok | Čierne len temeno (nie celá tvár), sivá tvár a telo, červený trtáč, červený pás na bokoch, BIELY spodok — odlíšenie: biely (nie tmavý) spodok | Sivohnedá, karmínový trtáč, karmínový pásik cez oko, červeno lemované letky — hlava sivohnedá (nie čierna), spodok svetlý | Sivohnedá, červený prúžok cez oko, čierny trtáč, jemné ružové nádechy spodku; červený zobák u oboch pohlaví | Výrazné priečne vlnkovanie po celom tele, červený prúžok cez oko, tmavohnedý trtáč, ružovkasté brucho |
| Areál | Stredná Afrika (Kamerun, Gabon, DRK, Angola, Rwanda, Uganda, Keňa) — vzácna v chove; tmavý spodok odlišuje od čiapočkatej | Stredná Afrika (podobný areál ako čiernohlavá) — biely spodok je kľúčový rozlišovací znak od čiernohlavej | Východná Afrika — dostupnejšia a hojnejšia v chove ako čiernohlavá; bez čiernej hlavy | Sahelský pás Afriky — najlacnejší a najdostupnejší začiatočnícky druh; čierny trtáč odlíši od čiernohlavej (červený trtáč) | Subsaharská Afrika — bežný v chove, s výrazným vlnkovaním a ružovým bruchom; ľahko odlíšiteľný od čiernohlavej |
Príznaky: Vyhodené mláďatá z hniezda, hladujúce mláďatá, rodičia nenosí potravu do hniezda
Najčastejší problém v hniezdnej sezóne — astrilda čiernohlavá je hmyzožravá a pri odchove mláďat vyžaduje dostatok živej potravy (vošky, komárí larvy, mravenčie kukly, drozofily). Bez nej môžu rodičia mláďatá vyhadzovať. Prevencia: pravidelná živá potrava počas celej hniezdnej sezóny a pokoj pri hniezde.
Príznaky: Samička nahrbená na dne, napína sa, ťažko dýcha, opuch okolo kloaky, ochabnuté nohy
Vajce sa zasekne vo vajcovode — akútny, život ohrozujúci stav; najčastejší pri nedostatku vápnika, chlade alebo u príliš mladých/starých samičiek. Pomáha teplo, vlhko a okamžitá veterinárna pomoc. Prevencia: sépiová kosť trvalo k dispozícii, teplo, dostatok pohybu.
Príznaky: Klikavý zvuk pri dýchaní, dýchanie s otvoreným zobákom, chrapľavý spev, vyčerpanosť
Roztoče osídľujú dýchacie cesty — u drobných astrildovitých piniek je infekcia bez liečby smrteľná. Pri klikavom dýchaní ihneď k veterinárovi. Liečba ivermektínom; prevencia: karanténa nových vtákov 2–4 týždne.
Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, nechutenstvo, sťažené dýchanie
Astrilda čiernohlavá pochádza z teplej stredoafrickej oblasti a neznáša chlad pod ~15–18 °C, prievan ani vlhko. Podchladenie vedie k nasadajúcim bakteriálnym a plesňovým infekciám. Prevencia: teplá, suchá a bezprievanová miestnosť; vonkajšia voliéra len v teplej časti roka.
Príznaky: Riedky trus, chudnutie napriek príjmu potravy, naježené perie, apatia
Drobné astrildovité sú vo voliérovom chove náchylné na črevné parazity, najmä pri chove na prirodzenom substráte. Odporúčaná pravidelná kontrola trusu a odčervenie u aviárneho veterinára. Prevencia: hygiena, suchý substrát, karanténa nových vtákov.
Príznaky: Sťažené dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, odmietanie potravy
Plesňová infekcia dýchacieho systému spôsobená Aspergillus spp. — riziko pri plesnivom krmive (navlhnuté semená, zatuchnutá vaječná zmes) alebo zlom vetraní s vysokou vlhkosťou. Prevencia: čerstvé krmivo denne, suché a dobre vetrané (nie priavánové) prostredie.
Celá čierna hlava — kľúčový rozlišovací znak — astrilda čiernohlavá (Estrilda atricapilla) má celú hlavu čiernu (temeno aj celá tvár), červený trtáč a tmavosivý až čierny brušný spodok. Príbuzná astrilda čiapočkatá (Estrilda nonnula, Black-crowned Waxbill) má čierne iba temeno (nie celú tvár) a biely spodok — to je najdôležitejší terénny znak na odlíšenie oboch druhov.
Tmavý bruch vs. biely bruch — zásadný rozdiel od čiapočkatej — červený trtáč majú obe astrildy, ale astrilda čiernohlavá má tmavosivý až čierny spodok tela a väčší červený flankový pás zasahujúci nižšie na boku; astrilda čiapočkatá má spodok biely. Tam kde sa oba druhy vyskytujú spoločne (východná DRK), je toto najspoľahlivejší rozlišovací znak.
Štyri poddruhy — vrátane sporného kandti — druh zahŕňa štyri poddruhy: atricapilla (Kamerun–Gabon–sev. DRK), avakubi (centrálna a jz. DRK, sev. Angola), marungensis (Marungu Mts., jv. DRK) a kandti (záp. Rwanda, jz. Uganda, Kenská vysočina). Poddruh kandti je niekedy uznávaný ako samostatný druh — Kandtov astrild (Estrilda kandti); líši sa výskytom vo vyšších polohách.
Vzácny v európskom chove — do Európy bol astrild čiernohlavý prvýkrát dovezený okolo roku 1874, no v chove zostal raritou. Do roku 1953 sa v chove takmer nevyskytoval; aj dnes ho chová len malá skupina špecialistov. Ide o jeden z najvzácnejších druhov rodu Estrilda v európskej avikultúre.
Kontaktné volanie seet seet seet — typické kontaktné volanie druhu je ostré vysoké seet seet seet vydávané počas pohybu v skupinke (Cornell Lab / eBird). Takéto volanie pomáha skupinke udržiavať kontakt v hustej nízkej vegetácii lesných čistiniek a okrajov lesa.
Horský aj nížinný druh — astrilda čiernohlavá obýva svetlé lesy, lesné okraje, čistinky, bambusové porasty a okolie dedín v nížinách aj v horách strednej Afriky. Poddruh kandti sa špecializuje na vyššie polohy Kenskej vysočiny a hôr Rwandy a Ugandy — kde sa vyskytuje vyššie ako nominátna forma.
Sekundárne nocľahové hniezdo — podobne ako iné astrildovité, astrilda čiernohlavá niekedy stavia druhé, menšie hniezdo v blízkosti toho hlavného. Toto sekundárne (nocľahové) hniezdo slúži na ukrytie samčeka alebo na zavádzanie potenciálnych predátorov — ide o typický znak rodu Estrilda.
Pohlavný dimorfizmus podľa rozsahu červeného vzoru — samček má výraznejší a rozsiahlejší tmavočervený pás na bokoch ako samička; u samičky je červený vzor menej intenzívny. Juvenilné jedince majú sivohnedastú vrchnú stranu namiesto sivej dospelých. Pohlavie v teréne rozlíšiš sledovaním intenzity bočného sfarbenia alebo správaním (samček tokuje so steblom).
IUCN LC, areál ~620 000 km² — druh je hodnotený ako najmenej ohrozený (Least Concern) so stabilnou populáciou a areálom ~620 000 km² v strednej a čiastočne východnej Afrike (BirdLife International / IUCN). Nie je zahrnutý do CITES — nákup v rámci EÚ nevyžaduje osobitné povolenia, predávané jedince musia byť krúžkované.
Toto je najdôležitejšie rozlíšenie v teréne — oba druhy sa vyskytujú spoločne vo východnej DRK. Astrilda čiernohlavá (E. atricapilla) má celú hlavu čiernu (temeno aj celá tvár) a tmavosivý až čierny spodok tela s väčším červeným flančným pásom. Astrilda čiapočkatá (E. nonnula) má čierne iba temeno (tvár sivá) a biely spodok. Červený trtáč majú obe — spodok tela je kľúčový rozlišovací znak.
Poddruh E. a. kandti bol opísaný z Kenskej vysočiny a hôr Rwandy a Ugandy a niekedy je uznávaný ako samostatný druh (Estrilda kandti). Líši sa predovšetkým výskytom vo vyšších nadmorských výškach (montánny biotop) a miernymi odlišnosťami v sfarbení. Väčšina svetových taxonómov (vrátane BirdLife International) ho stále zaraďuje ako poddruh E. atricapilla — no táto otázka zostáva otvorená. V teréne sa odlišuje od nominátnej formy aj rozdielnou geografiou: kandti sa vyskytuje vyššie ako atricapilla, tam kde sa ich areály prekrývajú.
Nie — astrilda čiernohlavá je v európskom chove extrémne vzácna a jej chovateľské nároky sú vyššie ako u bežných druhov ako astrilda sivá alebo astrild obyčajný. Vyžaduje skúsenosti s hmyzožravými africkými astrildovitými, priestrannú voliéru a živú potravu. Pre začiatočníkov sú vhodnejšie: astrilda sivá (E. troglodytes), astrild obyčajný (E. astrild) alebo zebrička červenozobá (Taeniopygia castanotis).
Druh sa vyskytuje v strednej a čiastočne východnej Afrike: Kamerun, Gabon, Rovníková Guinea, Republika Kongo, Demokratická republika Kongo, Angola (severná), Burundi, Rwanda, Uganda a Keňa (Kenská vysočina). Obýva svetlé lesy, lesné okraje, čistinky, bambusové porasty a okolie dedín. Areál má rozlohu ~620 000 km² a populácia je stabilná.
Podľa dostupných zdrojov sa astrilda čiernohlavá dožíva ~7 rokov (oiseaux.net). Vzhľadom na vzácnosť druhu v chove sú dlhodobé dáta obmedzené. Kľúčom k dlhovekosti sú: teplo (min. 15–18 °C), čistá voda, vyvážená strava s dostatkom živej potravy a pravidelná veterinárna kontrola.
V SR a ČR sa druh v bežnom predaji takmer nevyskytuje — na Bazoš.sk ani iFauna.cz nie sú aktuálne inzeráty. Najlepšou šancou je kontaktovanie európskych špecializovaných chovateľov cez COM (Confédération Ornithologique Mondiale) alebo návšteva väčších chovateľských výstav a búrz exotického vtáctva (ZO SZCH, ČSCH). Druh nie je v CITES — predaj v rámci EÚ nevyžaduje špeciálne povolenia.
Kontaktné volanie je charakteristické ostré vysoké seet seet seet vydávané počas pohybu v skupinke (Cornell Lab / eBird). Tokový spev samčeka je tichý a jednoduchý, počuteľný len z blízkosti. Celkovo je to veľmi tichý druh — hlas nepreniká cez steny a nevyrušuje susedov. Vhodná aj do bytu.