Estrildidae (astrildovité)
Astrilda čiapočkatá patrí medzi najtichšie klietkové astrildy — jej hlas sa skladá z jemných, krátkych cvrlikavých tónov slúžiacich na udržanie kontaktu s partnerom alebo skupinou. Samček spieva tiché, jednoduché štebotavé frázy pri tokovom rituáli; hlas je počuteľný len z blízkosti pár desiatok centimetrov a vonkajším ušiam nemusí byť vôbec zjavný. Spev je vrodený a mláďatá ho preberajú od rodičov. Hlas nepreniká cez steny a nevyrušuje susedov ani v nočnom tichu. V skupinovom chove je charakteristické sústavné tiché chirpovanie. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený a obmedzený. Nahrávky sú dostupné na Xeno-canto (záznamy z Ugandy, Burundi, Rwandy a Kamerunu).
Samček tokuje rituálom so steblom v zobáku — naťahuje sa, poskakuje a otáča pred samičkou, pričom vydáva tiché štebotavé tóny. Na hniezdenie samičku stimulujú dlhší deň, teplo (aspoň 20–22 °C), hustá vegetácia a dostatok živej potravy.
Pár si spoločne stavia guľaté uzavreté hniezdo dobre ukryté v kríkoch, hutných krovinách alebo živých plotoch. Samička kladie 3–6 bielych vajec (nemecká Wikipedia: 3–6 vajec; iné zdroje: 4–5 vajec). Trvalo dostupná sépiová kosť je nevyhnutná. Hniezdo pri inkubácii nekontroluj — pri vyrušení môže pár znášku opustiť.
Na vajciach sedia striedavo obaja rodičia. Inkubácia trvá 14–16 dní (prachtfinken-lexikon.de + nemecký prehľad Nonnenastrild). V tomto období je kľúčový pokoj — zabezpeč stabilnú teplotu a nerušuj hniezdo.
Mláďatá sa liahnu holé a slepé — kŕmia ich obaja rodičia. V tomto období je živá potrava kľúčová (vošky, komárí larvy, mravenčie kukly, drozofily) — bez nej môžu rodičia mláďatá vyhadzovať z hniezda. Zabezpeč pokoj, teplo a dostatok živej potravy po celý čas odchovu.
Mláďatá opúšťajú hniezdo ~21. deň (nemecký zdroj: Nestlingszeit 21 Tage). Juvenilné jedince majú menej výrazné čierne temeno a menej žiarivý červený trtáč — plné dospelé sfarbenie nadobúdajú postupne. Rodičia ich ešte niekoľko dní dokrmujú po vyletení.
Mláďatá sa úplne osamostatnia okolo 5.–6. týždňa po vyliahnutí, potom ich možno oddeliť od rodičov. Pri správnej starostlivosti sa astrilda čiapočkatá dožíva ~7 rokov.
Astrilda čiapočkatá je neagresívny a prispôsobivý druh — pri pravidelnom kŕmení a kľudnom zaobchádzaní si na prítomnosť chovateľa rýchlo zvykne. Nie je to pinka na ruku — manipulácia ju stresuje. Kľúč k dôvere: pravidelné kŕmenie v rovnaký čas, ponúkanie metličky prosa cez mriežku, pohybovanie sa pri klietke pokojne a pomaly. Sociálny chov (pár, skupinka) výrazne znižuje stres jednotlivca.
Po prevoze nechaj pár 1–2 týždne v pokoji aklimatizovať — nepresúvaj klietku, nekontroluj príliš, len doplňaj krmivo a vodu
Pohybuj sa pri klietke pokojne a pomaly — náhle pohyby a hlasné zvuky plašia drobné astrildy
Kŕm v rovnaký čas a ponúkaj metličku prosa cez mriežku — vták si spojí tvoju prítomnosť s pochúťkou
Nechytaj vtáka do rúk bez nevyhnutného dôvodu — stres z chytania spomaľuje ochočenie; ak musíš, rob to v šere a opatrne
Astrilda čiapočkatá je v SR a ČR pomerne zriedkavá — ide o menej rozšírený africký astrild, ktorý sa u chovateľov objavuje sporadicky a výrazne menej často ako astrilda sivá, astrild oranžovolicí alebo zebrička. Orientačná cena jedného vtáka je odhadovaná na 25–50 € (pár ~45–80 €); presné aktuálne ceny v SR neoverené — odporúčame overiť na Bazos.sk alebo na chovateľských burzách SZCH. Na inzertných serveroch sa vyskytuje zriedkavejšie. Pretože druh nie je zaradený do CITES, nákup v rámci EÚ je bez špeciálnych povolení.
| Astrilda čiapočkatá | Astrilda plavá | Astrilda sivá | Astrild obyčajný (Estrilda astrild) | Astrild oranžovolicí (Estrilda melpoda) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~10–11 cm | ~11 cm | ~9–10 cm | ~10–12 cm | ~9–10 cm |
| Váha | 6–9 g | ~7 g | ~6–10 g | ~6–9 g | ~6–8 g |
| Dožitie | ~7 r | ~7–10 r | ~5–8 r | ~4–6 r | ~5–7 r |
| Hlučnosť | 2/5 | 2/5 | 1/5 | 2/5 | 2/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC · bez CITES | IUCN LC · bez CITES | IUCN LC · bez CITES | IUCN LC · bez CITES | IUCN LC · bez CITES |
| Povaha | Sivý chrbát, čierne temeno (čiapočka), takmer biely spodok, červený trtáč a červené boky, čierno-červený zobák | Sivohnedá, karmínový trtáč, karmínový pásik cez oko, červeno lemované letky; samček: tmavočervený zobák, samička: čierny zobák | Sivohnedá, červený prúžok cez oko, čierny trtáč, jemné ružové nádechy spodku; červený zobák u oboch pohlaví | Výrazné priečne vlnkovanie po celom tele, červený prúžok cez oko, tmavohnedý trtáč, ružovkasté brucho | Sivá hlava s nápadnou oranžovou tvárou a uzdičkou, hnedo-sivé telo, červený zobák; pohlavný dimorfizmus minimálny |
| Areál | Záp. a stred. Afrika — zriedkavejší v chove; odlíšenie od čiernohlavej (E. atricapilla): biely (nie tmavý) spodok | Východná Afrika — rovnako neagresívna; odlíšenie: chýba čierne temeno, má karmínový (nie červený) prúžok cez oko | Sahelský pás Afriky — lacnejší a dostupnejší začiatočnícky druh; čierny (nie červený) trtáč je kľúčový odlišovací znak | Subsaharská Afrika — väčší, s výrazným vlnkovaním a ružovým bruchom; chýba čierne temeno, iné sfarbenie spodku | Záp. Afrika — rovnaký pôvod (záp. Afrika), ale ľahko odlíšiteľný nápadnou oranžovou líciou; vhodná pre začiatočníkov |
Príznaky: Vypadávanie peria, nekvalitné, matné alebo neúplné perie, slabé sfarbenie
Astrilda čiapočkatá pochádza z rovníkovej Afriky s vysokou intenzitou UV žiarenia. Pri vnútornom chove bez UV-A/UV-B lampy dochádza k poruche syntézy vitamínu D3, metabolizmu vápnika a degradácii peria — opisované ako kahlwerden (nemecky: plešatenie). Prevencia: UV-A/UV-B lampa trvalo pri vnútornom chove; vonkajšia voliéra aspoň v lete.
Príznaky: Samička nahrbená na dne, napína sa, ťažko dýcha, opuch okolo kloaky, ochabnuté nohy
Vajce sa zasekne vo vajcovode — akútny, život ohrozujúci stav; najčastejší pri nedostatku vápnika, chlade alebo u príliš mladých/starých samičiek. Pomáha teplo, vlhko a okamžitá veterinárna pomoc. Prevencia: sépiová kosť trvalo k dispozícii, teplo, dostatok pohybu.
Príznaky: Klikavý zvuk pri dýchaní, dýchanie s otvoreným zobákom, chrapľavý spev, vyčerpanosť
Roztoče osídľujú dýchacie cesty — u drobných astrildovitých piniek je infekcia bez liečby smrteľná. Pri klikavom dýchaní ihneď k veterinárovi. Liečba ivermektínom; prevencia: karanténa nových vtákov 2–4 týždne.
Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, nechutenstvo, sťažené dýchanie
Astrilda čiapočkatá pochádza z teplej rovníkovej Afriky a neznáša chlad pod ~15–18 °C, prievan ani vlhko. Podchladenie vedie k nasadajúcim bakteriálnym a plesňovým infekciám. Prevencia: teplá, suchá a bezprievanová miestnosť; vonkajšia voliéra len v teplej časti roka.
Príznaky: Riedky trus, chudnutie napriek príjmu potravy, naježené perie, apatia
Drobné astrildovité sú vo voliérovom chove náchylné na črevné parazity, najmä pri chove na prirodzenom substráte. Odporúčaná pravidelná kontrola trusu a odčervenie u aviárneho veterinára. Prevencia: hygiena, suchý substrát, karanténa nových vtákov.
Príznaky: Sťažené dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, odmietanie potravy
Plesňová infekcia dýchacieho systému spôsobená Aspergillus spp. — riziko pri plesnivom krmive alebo zlom vetraní s vysokou vlhkosťou. Prevencia: čerstvé krmivo denne, suché a dobre vetrané prostredie, okamžitá výmena vlhkého krmiva.
Čierne temeno — mníšska čiapočka — druhové meno nonnula pochádza z latinčiny (nonnula = mníška, rehoľníčka) a odkazuje na charakteristické čierne temeno, ktoré pripomína čiernu mníšsku pokrývku hlavy. Odtiaľ pochádza aj slovenský názov čiapočkatá a nemecký Nonnenastrild.
BIELY spodok — kľúčový rozlišovací znak oproti astrilde čiernohlavej — astrilda čiapočkatá (Estrilda nonnula) má takmer biely (svetlosivý) spodok tela a brucho, zatiaľ čo veľmi podobná astrilda čiernohlavá (Estrilda atricapilla) má spodok sivý až čierny. Obe majú čierne temeno a červený trtáč — kľúčový rozdiel je teda vo sfarbení spodku.
Tri poddruhy, dva z nich endemické — nominátna forma nonnula obýva rozľahlý areál od JV Nigérie po záp. Keňu a SZ Tanzániu; poddruh eisentrauti je endemický na hore Mount Cameroon a poddruh elizae je endemický na ostrove Bioko (Rovníková Guinea). Oba ostrovné poddruhy sú geograficky izolované.
Sociálny kŕdľový druh — v prírode sa astrilda čiapočkatá zhromažďuje do veľkých kŕdľov, niekedy až do tisícov jedincov na zrelých obilninách a trávach. Táto kŕdľová povaha sa prenáša aj do chovu — sólový chov druhu nevyhovuje.
Povinné UV žiarenie pri vnútornom chove — astrilda čiapočkatá pochádza z rovníkovej Afriky s intenzívnym UV žiarením. Nemeckí chovatelia opisujú, že bez UV-A/UV-B zdroja pri vnútornom chove dochádza k plešateniu (kahlwerden) — vypadávaniu a nekvalitnej obnove peria. UV lampa je pri tomto druhu prakticky povinnou súčasťou vybavenia.
Prvý dovoz do Európy 1935 — astrilda čiapočkatá bola prvýkrát dovezená do Londýna a Nemecka v roku 1935. V porovnaní s astrildom sivým alebo zebričkou zostáva v európskych chovateľských kruhoch pomerne vzácna.
Charakter: „sivobiela“ astrilda so žiarivými červenými akcentmi — celkový dojem z vtáka je sivobiely s tromi výraznými farebnými akcentmi: čierne temeno (čiapočka), žiarivý červený trtáč a červeno sfarbené boky tela. V lete červený trtáč vyniká pri každom pohybe chvosta.
Areál ~1 000 000 km² — podľa BirdLife International / IUCN má druh odhadovaný globálny rozsah výskytu 1 000 000 km² v záp. a stred. Afrike; populácia je stabilná a druh je hodnotený ako najmenej ohrozený (LC) bez zahrnutia do CITES. Obýva okraje lesov, savany, záhrady, kroviny a okraje polí do 3000 m n. m. na hore Mt. Cameroon.
Stavba oddychového hniezda samčeka (Schlafnest) — podobne ako iné astrildovité, aj samček astrilda čiapočkatej si pri hniezde buduje druhé, menšie oddychové hniezdo (Schlafnest), kde prespáva počas inkubácie samičky. Tento jav je u afrických astrildov bežný a v chove ho pozorujú aj európski chovatelia.
Toto je najčastejšia záhada — oba druhy majú čierne temeno a červený trtáč. Kľúčový rozdiel je vo sfarbení spodku: astrilda čiapočkatá má spodok takmer biely (svetlý), astrilda čiernohlavá (E. atricapilla) má spodok sivý až čierny. Ak vidíš vták s čiernym temenom + červeným trtáčom + bielym bruchom = čiapočkatá; ak má tmavý spodok = čiernohlavá.
Druh pochádza z rovníkovej Afriky s veľmi vysokou intenzitou UV žiarenia. UV-B žiarenie je nevyhnutné na syntézu vitamínu D3 v koži vtáka, čo je kľúčové pre metabolizmus vápnika a zdravú obnovu peria. Bez UV-A/UV-B zdroja pri vnútornom chove dochádza k poruche peria a metabolizmu — nemeckí chovatelia opisujú plešatenie (kahlwerden). UV lampa pri tomto druhu nie je luxus, ale nutnosť.
Pre úplného začiatočníka je vhodnejšia astrilda sivá alebo zebrička. Astrilda čiapočkatá je dostupná pre skúsenejších začiatočníkov — je neagresívna a nenáročná na stravu, ale vyžaduje UV osvetlenie pri vnútornom chove a väčšiu voliéru. Je tiež v SR/ČR zriedkavejšia a teda ťažšie dostupná.
Mimo hniezdnej sezóny áno — je pokojná a tolerantná a možno ju kombinovať s inými drobnými pokojnými astrildomí v dostatočne veľkej voliére. Počas hniezdenia je bezpečnejšie chovať pár relatívne samostatne, aby iné vtáky nerušili hniezdenie.
Samička kladie 3–6 bielych vajec (typicky 4–5). Inkubácia trvá 14–16 dní — na vajciach sedia striedavo obaja rodičia. Mláďatá opúšťajú hniezdo ~21. deň po vyliahnutí.
Nie — druh nie je zaradený do príloh CITES ani do zoznamu chránených druhov SR (zákon 543/2002 Zb.). Je hodnotený ako najmenej ohrozený (LC) podľa IUCN. Nákup a predaj voliérovo odchovaných jedincov v rámci EÚ nevyžaduje špeciálne povolenia. Predávané jedince by mali byť krúžkované ako dôkaz legálneho odchovu v zajatí.
Astrilda čiapočkatá obýva záp. a stred. Afriku — od Beninu, JV Nigérie a Kamerunu cez Strednú africkú republiku, D. R. Kongo, J. Sudán, Ugandu, záp. Keňu po SZ Tanzániu. Preferuje okraje lesov, čistinky, krovinné savany, záhrady a okraje polí — v nadmorskej výške do 3000 m na hore Mt. Cameroon. V prírode žije v skupinách, niekedy zhromažďuje tisíce jedincov na zrelých obilninách.