Amarant ružový (Lagonosticta rhodopareia)

Estrildidae (astrildovité)

Amarant ružový

Lagonosticta rhodopareia — malý africký astrild s ružovkasto-červeným samcom a diagnostickým modrošedým zobákom — pokojný druh savanových krovinových biotopov

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern (najmenej ohrozená) — hodnotenie BirdLife International / IUCN. Druh má rozsiahly areál (odhadovaná rozloha výskytu 2 600 000 km2) naprieč subsaharskou Afrikou a stabilnú populáciu. Nie je zaradený do CITES. Hlavnými hrozbami sú strata biotopov v dôsledku zmeny využívania pôdy a rozširovanie poľnohospodárskej pôdy.
Dĺžka10–11 cm (~9 g)
PôvodSavany subsaharskej Afriky
PovahaPlachý, pokojný, sociálny
NáročnosťStredná — voliéra + teplo
Dožitie~6 rokov
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
3/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
3/5

Výživa

50% 20% 12% 10% STRAVA zloženie
Zmes pre malé exotické pinky a astrildy — proso rôznych druhov (žlté, červené, biele), mohár (Setaria italica), lesknica kanárska — základ každodennej stravy 50%
Živá potrava — mealwormy (larvy múčneho červa), drosophila, termity, malé svrčky, kukly mravcov — nevyhnutná najmä pri hniezdení a odchove mláďat 20%
Klíčené a namočené semená — čerstvo pripravené, zlepšujú stráviteľnosť a príjem vitamínov; dôležité v hniezdnom a pelichacom období 12%
Insektívorna granulovaná zmes a vaječná zmes — komerčná príprava (napr. CéDé, Orlux) podávaná vedľa semien; zdroj bielkovín mimo hniezdnej sezóny 10%
Polozrelé metličky tráv a zelené krmivo — mliečne zrelé klasy prosa, žabinec, špenát; napodobňujú prirodzenú pastvinnú stravu 5%
Minerálne doplnky — sépiová kosť, grit, lastúrčiny; vápnik kľúčový pre samičky (prevencia zadržania vajca) 3%

Odporúčané potraviny

  • Zmes pre malé exotické pinky a astrildy — proso rôznych druhov (žlté, červené, biele), mohár (Setaria italica), lesknica kanárska; základ každodenného kŕmenia
  • Mealwormy (larvy múčneho červa) — najdôležitejšia živá potrava, obzvlášť počas hniezdenia a odchovu mláďat; bez nich môžu rodičia mláďatá opustiť alebo nevykŕmiť
  • Termity a mravce — v prírode je druh aktívne vyhľadáva; v chove ich nahradia drobné larvy múčňaka, drosophila alebo kukly mravcov
  • Insektívorna granulovaná zmes — komerčná príprava (CéDé, Orlux, Claus) podávaná vedľa semien; nevyhnutný bielkovinový základ mimo hniezdnej sezóny
  • Klíčené a namočené semená — čerstvo pripravené každý deň; mimoriadne dôležité v hniezdnom a pelichacom období (zvyšujú príjem vitamínov B, E a enzýmov)
  • Vaječná (vajcová) zmes — varené vajce so strúhankou alebo hotová vaječná zmes; rýchly zdroj bielkovín počas kŕmenia mláďat
  • Polozrelé (mliečne) metličky prosa a tráv — obľúbená pochúťka; semenáče v mliečnej zrelosti sú dôležitou súčasťou prirodzenej stravy pri sbieraní padlých semien
  • Zelené krmivo — žabinec (Stellaria), špenát, mladé výhonky tráv; doplnok vitamínov a minerálov
  • Sépiová kosť (cuttlebone) a grit — trvalo k dispozícii; vápnik a minerály kľúčové pre samičky (prevencia zadržania vajca)
  • Čerstvá pitná voda denne + plytká miska na kúpanie — druh sa rád kúpe, kúpanie zlepšuje stav peria

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje — jedovaté pre drobné vtáky
  • Soľ, slané, korenené, sladené a tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky a pečeň vtáka
  • Cibuľa, cesnak, pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Postriekané (pesticídmi ošetrené) zelené krmivo a ovocie — riziko otravy aj v malých dávkach; vždy opláchnuť
  • Plesnivé, zatuchnuté alebo dlho stojace namočené semená — riziko aspergilózy a mykotoxínov
  • Nadbytok suchých semien bez živej potravy pri hniezdení — rodičia bez živočíšnych bielkovín mláďatá nevykŕmia
Tip od odborníka Amarant ružový je primárne granivorný druh, no živá potrava hrá kľúčovú úlohu najmä počas hniezdenia a odchovu mláďat. Základ tvorí kvalitná zmes pre malé exotické pinky (proso rôznych druhov, mohár, kanárske semeno). V prírode druh zbiera padlé semená tráv a bylín, vrátane ryže, bristle tráv (Setaria), signálnych tráv (Urochloa) a morčacích tráv (Panicum); okrem toho príležitostne loví hmyz, termity a mravce. V chove je pravidelná živá potrava (mealwormy, drosophila, kukly mravcov) nevyhnutná pri hniezdení — bez nej rodičia mláďatá nevykŕmia. Klíčené semená podávaj čerstvé každý deň, najmä v hniezdnom a pelichacom období. Sépiová kosť musí byť trvalo k dispozícii (prevencia zadržania vajca u samičiek). Druh pochádza z relatívne suchejších savanových a krovinových biotopov — nie je vlhkostne tak náročný ako lesné druhy (napr. luskáčik červenoprsý), ale teplota pod 18 °C mu nie je vhodná.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 3 Aktivita 1 Reč 3 Zriedkavosť 2
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Amarant ružový je relatívne tichý vták — vydáva jemné kontaktné chirpy a krátke trylky. Samec má jednoduché tokové volanie. Hlas nepreniká cez steny a nevyrušuje okolie. Nie je to druh, ktorý by hlasito kričal alebo vyskytoval prenikavé vokalizácie.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Amarant ružový nie je maznavcový vták — je to druh primárne na pozorovanie vo voliére. Fyzický kontakt ho stresuje. Pri správnom chove si na prítomnosť chovateľa zvyká a prestáva panicky reagovať, no ruku neakceptuje.
3/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívny denný vták — amarant ružový je celý deň v pohybe, prevažne na zemi alebo v nízkych kríkoch, prehľadáva priestor a hľadá potravu. Potrebuje dostatočný priestor na pohyb.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Amarant ružový nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie — astrildovité pinky túto schopnosť nemajú. Samec má vrodené tokové a kontaktné volania; reč sa nenaučí.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Amarant ružový vydáva jemné, krátke kontaktné tóny typické pre rod Lagonosticta. Samec pri dvorení spieva jednoduché tiché tokové tóny. Hlas je počuteľný len z blízkosti a vonkajšiu miestnosť neruší. V skupinovom chove je charakteristické tiché sústavné chirpovanie. Podľa dostupných popisov je najčastejším vokalizačným prejavom krátky trylok niekedy prirovnávaný k tichému pradeniu mačky. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. Celkovo patrí k tichším klietkovým vtákom, porovnateľný s inými drobnými astrildami.

Dokáže hovoriť? Amarant ružový nenapodobňuje ľudskú reč ani hvizdy — astrildovité pinky túto schopnosť nemajú. Samec má vrodené tokové a kontaktné volania; reč sa nenaučí.

Typické zvuky

  • Krátke mäkké kontaktné chirpy — udržiavanie kontaktu páru alebo skupiny pri pohybe vo voliére
  • Tokové volanie samca — jednoduché tiché tóny vydávané pri dvorení s naježeným perím pred samicou
  • Krátky trylok — najčastejší vokalizačný prejav, niektorými pozorovateľmi prirovnávaný k tichému pradeniu; kontaktná komunikácia
  • Ostrejšie varovné volanie — pri prekvapení alebo priblížení neznámeho predmetu (zriedkavé, krátke)

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna v chove (jar–leto) — pri teplote nad 20 °C a dostatku živej potravy (mealwormy, insektívorna zmes). V prírode sa druh množí celoročne s vrcholom december–apríl.
Tok a dvorenie — samec spieva jemné tokové tóny pred samicou, predvádza sa s naježeným perím. Spoľahlivý indikátor hniezdnej pripravenosti je pravidelná stavba hniezda.
Inkubácia 12–15 dní + odchov mláďat (vyletujú 16–19 dní); v tejto fáze je kľúčová ponuka živej potravy — mealwormy, drosophila, termity
Pokojové obdobie — kratší deň, obmedzenie živočíšnej potravy; druh potrebuje odpočinok medzi sezónami
Pelichanie — po hniezdnej sezóne zvýš bielkoviny (insektívorna zmes, vaječná zmes) a vápnik (sépiová kosť)
Celoročne: čerstvá voda denne, sépiová kosť trvalo, kúpacia miska; minimálna teplota 18 °C celoročne (ideálne 20–24 °C)

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Vhodný pre mierne skúsených chovateľov — amarant ružový je nenáročnejší ako lesné astrildy (luskáčik, pytília), ale vyžaduje základnú starostlivosť o teplotu (min. 18 °C), priestrannú voliéru a živú potravu počas hniezdenia. Pre úplných začiatočníkov môže byť krokom navyše oproti zebrič­ke.
Priestor Voliéra min. 80–100 cm dĺžky pre pár, ideálne väčšia s nízkymi kríkmi a hustou vegetáciou. Drôtové rozstupy max. 10–12 mm. Druh trávi veľa času pri zemi — zabezpeč priestor pri dne. Možno chovať spolu s inými pokojnými malými astrildami. Kúpacia miska trvalo k dispozícii.
Deti v domácnosti Len ako vták na pozorovanie. Nie je vhodný pre malé deti (citlivosť na stres, živá potrava). Staršie deti môžu obdivovať farebného samca z bezpečnej vzdialenosti. Fyzický kontakt nie je vhodný.
Hlučnosť Áno — hlas amaranta ružového je tichý a nenápadný. Vhodný aj do bytu bez obmedzení hlukom.
Verdikt odborníka Amarant ružový (Lagonosticta rhodopareia), anglicky Jameson's Firefinch, je malý (10–11 cm, ~9 g) africký astrildovitý vták s príjemným ružovkasto-červeným sfarbením. Samec má teplý ružovkasto-červený odtieň na hlave, hrdle a spodku, čo mu dodáva výrazný, elegantný vzhľad; chrbát a krídla sú hnedé, čierne podchvostové krovky sú dôležitým identifikačným znakom. Na bokoch sú roztrúsené drobné biele bodky — menej nápadné ako u niektorých príbuzných druhov. Samica je farebne skromnejšia s hnedastou hlavou a chrbtom a bledšie ružovkastým spodkom; biele bodky zachované. Modrošedý zobák ho spoľahlivo odlišuje od vizuálne podobného amaranta malého (L. senegala), ktorý má červený zobák. Juvenilné jedince sú bledšie sfarbené ako samice. Druh obýva savany, krovinové biotopy, okraje lesov a kultivovanú pôdu s porôstom hrubej trávy, prednostne blízko vodných tokov v subsaharskej Afrike — od JZ Etiópie a Kene po Juhoafrickú republiku a Angolu. Trávi veľa času pri zemi, zbiera padlé semená. V chove je miernejší ako lesné astrildy — nevyžaduje vysokú vlhkosť, postačuje priestranná voliéra s teplotou min. 18–20 °C, bežná zmes pre malé pinky a živá potrava počas hniezdenia (mealwormy, drosophila). Druh je pokojný a vhodný do spoločnej voliéry s inými malými mierovými astrildami (astrilda sivá, mníška). Biologicky zaujímavá je jeho úloha ako hostiteľa vdovky zamatovej (Vidua chalybeata) — parazitického hniezdomilca, ktorý vokálne napodobňuje mláďatá amaranta. Hniezdo je oválne až guľaté z trávy s vnútornou vystávkou z pierok, umiestňujú ho pri zemi v hustej tráve alebo nízkych kríkoch. Znáška obsahuje 2–7 vajec (najčastejšie 3–5), inkubácia trvá 12–15 dní (obe pohlavia sa striedajú) a mláďatá vyletujú v 16.–19. dni. Dožitie v zajatí je podľa oiseaux.net asi 6 rokov. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou; nie je zaradený do CITES.

Prostredie a požiadavky

Voliéra
Priestranná voliéra min. 80–100 cm dĺžky pre pár; drôtové rozstupy max. 10–12 mm
Amarant ružový trávi veľa času pri zemi — voliéra musí mať priestor pri dne s vegetáciou alebo kríkmi na skrytie. V malej klietke trpí stresom a nehniezdi dobre. Možno chovať spolu s inými pokojnými malými astrildami. Bidielka rôznych hrúbok, plytká miska na kúpanie.
Teplota
18–24 °C celoročne; absolútne minimum 16 °C; neznáša mráz ani prievan
Druh pochádzajúci z tropickej a subtropickej Afriky — teplota pod 18 °C spôsobuje stres. V byte (20–22 °C) mu vyhovuje dobre. Do vonkajšej voliéry len v letnom období (máj–september) pri teplotách nad 18 °C.
Vlhkosť
Bežná izbová vlhkosť 50–60 % postačuje; denné rosenie nie je povinné ako u lesných druhov
Na rozdiel od lesných astrildov (luskáčik červenoprsý) je amarant ružový menej vlhkostne náročný — pochádza zo savanových a krovinových biotopov. Plytká miska na kúpanie trvalo k dispozícii.
Spoločnosť
V páre; možno spolu s inými pokojnými malými astrildami v dostatočne veľkej voliére
Amarant ružový je pokojný a sociálny druh — sólový chov mu nevyhovuje. Vhodné kombinácie: astrilda sivá, mníška, batilda pruhovaná. V hniezdnej sezóne sleduj, či iné vtáky nerušia hniezdo.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Oválne až guľaté hniezdo z trávy vystlané pierkami; umiestňuje v hustej tráve alebo kríkoch pri zemi
Ponúkni bohaté množstvo suchej trávy, sisal vlákna, jemného sena a drobných pierok. Hniezdo umiestňuje nízko — zabezpeč husté vegetačné krytie alebo nízku budku (11×11×15 cm, polootvorená). Hniezdo nerušíme — pri vyrušení pár znášku môže opustiť.
Svetlo a denný režim
Pravidelný cyklus; dlhší deň (12–14 h) stimuluje hniezdenie; prirodzené alebo kvalitné umelé svetlo
Druh zo svetlých savanových biotopov — toleruje aj priame svetlo (nie prehrievanie). Pravidelný cyklus svetla a tmy s 8–10 h tmy na nočný oddych.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Jar–leto pri dlhšom dni a teple nad 20 °C; v prírode celoročne s vrcholom december–apríl

Samec tokuje pred samicou s jemným vokalizačným prejavom a naježeným perím. Hniezdanie stimulujú: dlhší deň, teplota nad 20 °C a dostatok živej potravy.

Hniezdo a znáška
Znáška 2–7 vajec (zdroje: biodiversityexplorer.info 2–7, oiseaux.net bez upresn.; v praxi najčastejšie 3–5)

Pár spoločne stavia oválne až guľaté hniezdo z trávy, sisal vlákna a drobných konáričiek, vnútri vystlané pierkami — umiestňované nízko v hustej tráve alebo kríkoch. Sépiová kosť trvalo k dispozícii — prevencia zadržania vajca. Hniezdo nekontroluj — pri vyrušení pár znášku opúšťa.

Inkubácia
12–15 dní (zdroj: biodiversityexplorer.info a Wildlife Vagabond: 12–15 dní; oba pohlavia sa striedajú)

Na vajciach sedia striedavo obaja rodičia. Inkubácia trvá 12–15 dní. V tomto období je kľúčový pokoj — pri vyrušovaní pár znášku opúšťa. Zabezpeč stabilnú teplotu 20–24 °C.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; živá potrava dôležitá

Mláďatá sa liahnu altriciálne — kŕmia ich obaja rodičia. V tejto fáze je živá potrava dôležitá (mealwormy, drosophila, termity). Zabezpeč neobmedzený prísun mealwormov a insektívorne zmesi. Pokoj pri hniezde.

Vyletenie mláďat
Vyletujú 16.–19. dní po vyliahnutí (zdroj: biodiversityexplorer.info a Wildlife Vagabond: 16–19 dní)

Mláďatá opúšťajú hniezdo v 16.–19. dni. Juvenilné jedince sú bledšie sfarbené; sfarbenie dospelých získavajú postupne. Rodičia ich dokrmujú ešte asi 14 dní po vyletení (zdroj: Wildlife Vagabond).

Osamostatnenie
Plne samostatné asi 14 dní od vyletenia (zdroj: Wildlife Vagabond)

Mláďatá sa úplne osamostatnia asi 14 dní po vyletení a potom ich možno oddeliť od rodičov. Dožitie v zajatí je podľa oiseaux.net asi 6 rokov.

Ochočenie a kontakt

3 Trvanie: Aklimatizácia trvá 2–4 týždne; vták si zvykne na pravidelnú obsluhu a prestane panikáriť. Skutočné ochočenie na ruku nie je realistickým výsledkom — amarant ružový je vták primárne na pozorovanie vo voliére.

Amarant ružový patrí k plachým, no zvedavým astrildovitým pinkám. Zriedkakedy si zvykne na ruky, ale pri pravidelnom kŕmení v rovnaký čas a pokojnom zaobchádzaní sa nestrachuje pri obsluhe. Kľúč: čo najmenej zbytočného rušenia, kŕmenie v pravidelnom čase a pohybovanie sa pri voliére pokojne.

1

Po prevoze nechaj pár 2–3 týždne v kľude aklimatizovať — len doplňaj krmivo a vodu zvonku, minimalizuj rušenie

2

Pohybuj sa pri voliére pomaly a bez náhlych pohybov — druh vníma rýchle pohyby ako hrozbu

3

Kŕm pravidelne v rovnaký čas a ponúkaj živú potravu (mealwormy) v misočke viditeľnej pri drôte — vták si spojí tvoju prítomnosť s potravou

4

Nikdy nechytaj vtáka do rúk bez veterinárnej nevyhnutnosti — stres z chytania poškodzuje dôveru

Cena a kde kúpiť

presné údaje neoverené; orientačne 15–40 € / ks (pár 30–70 €) — na základe porovnania s podobnými africkými astrildami v EÚ; aktuálne ceny na SR/ČR trhoch verejne nedostupné

Amarant ružový sa v SR a ČR objavuje sporadicky u špecialistov na africké astrildy a na chovateľských burzách. Presné aktuálne ceny na verejných inzertných serveroch (Bazos.sk, iFauna.cz) nie sú bežne dostupné — druh nie je tak rozšírený ako astrilda sivá alebo zebrička. Orientačný cenový rozsah vychádza z porovnania s podobne vzácnymi africkými astrildami. Druh nie je v CITES — nákup v rámci EÚ nevyžaduje špeciálne povolenia. Uprednostni voliérovo odchované, krúžkované jedince od skúseného chovateľa.

Špecialisti na africké astrildovité pinky v SR/ČR a Poľsku — hľadaj prostredníctvom chovateľských spolkov (SZCH, ČSCH) alebo fór zameraných na africké finky
Chovateľské burzy exotického vtáctva (ZO SZCH, ČSCH) — najlepšia šanca stretnúť skúsených chovateľov tohto druhu a získať informácie z prvej ruky
Európski špecialisti (Holandsko, Nemecko, Belgicko) — hľadaj cez VZE alebo holandské vtáčie organizácie a online fóra pre chovateľov astrildov
Na čo si dať pozor Amarant ružový je pohlavne dimorfný — samec a samička sú farebne odlišní (samec výrazne ružovkasto-červený, samická bledšia s hnedastým chrbtom). Pohlavie je ľahko rozoznateľné. Vyberaj aktívne jedince s hladkým priliehavým perím, jasnými očami, čistým modrošedým zobákom a čistou kloakou. Kúp rovno overený pár od skúseného chovateľa. Pýtaj sa na históriu chovu a krúžky. Sólový chov sociálnemu druhu nevyhovuje. Pri prívoze dodržuj karanténu aspoň 3–4 týždne.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Amarant ružový 10–11 cm Amarant malý — astrild-ohnivy ~10 cm Amarant africký ~11–12 cm Pytília melba ~13 cm Motýlik granátový ~12–13 cm
Amarant ružový Amarant malý — astrild-ohnivy (Lagonosticta senegala) Amarant africký (Lagonosticta rubricata) Pytília melba (Pytilia melba) Motýlik granátový (Granatina granatina)
Dĺžka10–11 cm~10 cm~11–12 cm~13 cm~12–13 cm
Váha~9 g~7–9 g~9–12 g~13–16 g~10–12 g
Dožitie~6 r~5–7 r~5–7 r~5–8 r~5–7 r
Hlučnosť2/52/52/53/53/5
Stav IUCNIUCN LC · bez CITESIUCN LC · bez CITESIUCN LC · bez CITESIUCN LC · bez CITESIUCN LC · bez CITES
PovahaSamec ružovkasto-červený, hnedý chrbát, čierne podchvostové krovky, biele bodky na bokoch, modrošedý zobák; samica bledšia s hnedastou hlavouSamec sýto červený, hnedé podchvostové krovky, červený zobák, biele bodky; samica bledšia s hnedastým telom a červeným trtáčomSamec sýto červený so sivastou temnou hlavou (niektoré poddruhy), modrošedý zobák, čierne podchvostové krovky, biele bodky na bokochSamec červená hlava a hrdlo, zelený chrbát, červenkasté priečne prúžky na spodku, červený zobák; samica bez červenej na hlaveSamec fialovo-modrý spodok, hnedočervený chrbát, kobaltová maska; samica skromnejšia s modrastými akcentmi
AreálSavany a kroviny subsaharskej Afriky — miernejší v chove, vhodná voliéra min. 80 cm, živ. potrava pri hniezdeníBežný africký astrild, rozšírený v otvorených savanách; rozlíš: červený zobák (nie modrošedý!), hnedé krovkySubsaharská Afrika — podobný amarantu ružovému (rovnaký zobák+krovky), ale sýtejšie červený a nie ružovkastý; hostiteľ rôznych vdoviekSavany Afriky — väčší a farebnejší ako amarant; náročnejší na živú potravu; hostiteľ vdovky melbaSuché savany juhozáp. Afriky — výrazne odlišný typ; náchylný na chlad; hostiteľ vdovky kráľovskej

Choroby a prevencia

Zadržanie vajca (egg binding) u samičiek
vysoká

Príznaky: Samička nahrbená na dne, napína sa, ťažko dýcha, opuch okolo kloaky, ochabnuté nohy

Vajce zaseknuté vo vajcovode — akútny, život ohrozujúci stav; najčastejší pri nedostatku vápnika (chýbajúca sépiová kosť), pri nízkej teplote alebo u príliš mladých samičiek. Prevencia: sépiová kosť trvalo k dispozícii, teplota min. 18 °C, dostatok pohybu. Pri príznakoch ihneď k aviárnemu veterinárovi.

Vzdušníkové roztoče (Sternostoma tracheacolum)
vysoká

Príznaky: Klikavý zvuk pri dýchaní, dýchanie s otvoreným zobákom, chrapľavý hlas, malátnosť

Roztoče osídľujú vzdušnicový systém — u astrildovitých je infekcia bez liečby smrteľná. Ihneď k veterinárovi pri klikavom dýchaní. Liečba ivermektínom; prevencia: karanténa nových vtákov 3–4 týždne.

Črevné parazity (kokcídie, helminty)
stredná

Príznaky: Riedky trus, chudnutie napriek príjmu potravy, naježené perie, apatia

Vo voliérovom chove reálne riziko, najmä keď prichádza ku kontaktu so zemou. Pravidelná kontrola trusu u aviárneho veterinára. Prevencia: hygiena substrátu, karanténa nových vtákov.

Plesňové infekcie dýchacích ciest (aspergilóza)
vysoká

Príznaky: Sťažené dýchanie, chrapľavé zvuky, vyčerpanosť, otvorený zobák pri dýchaní

Druh môže byť náchylný na Aspergillus spp. pri zlej hygiene krmiva alebo substrátu. Prevencia: denná výmena krmiva, čerstvé klíčené semená, dobrá ventilácia voliéry.

Stres z chladu a nevhodných podmienok
stredná

Príznaky: Naježené perie, malátnosť, nechutenstvo, zástavka hniezdenia

Druh z tropickej Afriky — teplota pod 16–18 °C spôsobuje stres a potlačenie imunity. Prevencia: teplota min. 18 °C (ideálne 20–24 °C) celoročne, ochrana pred prievanom a teplotnými výkyvmi.

Prevencia Amarant ružový je pri správne nastavených podmienkach odolný malý vták. Tri kľúčové piliere zdravia: (1) Teplo — min. 18 °C celoročne, ideálne 20–24 °C; chlad a prievan sú najčastejšou príčinou stresu; (2) Živá potrava — bez mealwormov a insektívorne zmesi pri hniezdení nefunguje odchov; (3) Hygiena — čerstvé krmivo denne (najmä klíčené semená), pravidelné čistenie voliéry, karanténa nových jedincov. Pri každom príznaku choroby (nahrbený vták, klikavé dýchanie, riedky trus) vyhľadaj aviárneho veterinára bez odkladu.

Zaujímavosti

1

Modrošedý zobák ako vizitka — najspoľahlivejší rozlišovací znak amaranta ružového od vizuálne podobného amaranta malého (Lagonosticta senegala) je farba zobáka: amarant ružový má modrošedý zobák, zatiaľ čo amarant malý (astrild-ohnivy) má výrazne červený zobák. Tento znak je viditeľný aj bez ďalekohľadu z blízkej vzdialenosti.

2

Čierne podchvostové krovky — amarant ružový má čierne podchvostové krovky (podchvostie), čo ho odlišuje od amaranta malého s hnedými krovkami. Tento znak spolu s modrošedým zobákom tvorí dvojicu najspoľahlivejších diagnostických znakov pri terénnom pozorovaní.

3

Pohlavný dimorfizmus — samec je výrazne ružovkasto-červený na hlave, hrdle a spodku s hnedým chrbtom, samica je farebne skromnejšia s hnedastou hlavou a bledšie ružovkastým spodkom. Obe pohlavia majú drobné biele bodky na bokoch, u samca sú menej nápadné ako u samičky (zdroj: National Museum Publications SA).

4

Hostiteľ vdovky zamatovej (Vidua chalybeata) — amarant ružový je jedným z primárnych hostiteľov tohto parazitického hniezdomilca. Vdovka kladie vajíčka do hniezd amarantov a jej mláďatá presne napodobňujú hlasové prejavy a vzory v zobáku mláďat amaranta (akustická a vizuálna mimika) — fascinujúci príklad ko-evolúcie.

5

Savana, nie les — na rozdiel od niektorých náročných astrildov (napr. luskáčik červenoprsý z vlhkých lesov) je amarant ružový druh savanového a krovinového biotopu s porôstom hrubej trávy, okrajov rieč­nych lesov a kultivovanej pôdy. Trávi veľa času pri zemi zbieraním padlých semien.

6

Subsaharský areál — druh obýva rozsiahlu oblasť subsaharskej Afriky: od juhozápadnej Etiópie a Kene cez Tanzániu, Malawi, Mozambik, Zimbabwe, Zambu po Juhoafrickú republiku, Botswanu a Angolu. Odhadovaná rozloha výskytu je 2 600 000 km2 (BirdLife / IUCN).

7

Celoročné hniezdenie v prírode — na rozdiel od väčšiny miernych európskych vtákov hniezdi amarant ružový v prírode celoročne, pričom vrchol aktivity nastáva december–apríl (letné mesiace na južnej pologuli). V chove sa hniezdenie riadi dlžkou dňa a teplotou.

8

Tri poddruhy s geograficky oddeleným výskytom — nominátny poddruh rhodopareia obýva oblasť od južného Sudánu po západnú Keňu, poddruh jamesoni (Shelley, 1882 — pomenovaný po cestovateľovi Jamesovi Sligo Jamesonovi) obýva od Kene po JAR, poddruh ansorgei (Hartert, 1900) obýva Angolu a SZ Namíbiu. Druh opísal Theodor von Heuglin v roku 1868.

Taxonomická klasifikácia

species Amarant ružový (Lagonosticta rhodopareia)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Estrildidae (astrildovité)
Rod Lagonosticta Cabanis, 1851
Druh Lagonosticta rhodopareia (Heuglin, 1868)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — africký druh chovaný v zajatí ako voliérová astrildovitá pinka
Poddruhy Uznávané 3–4 poddruhy (zdroje sa mierne líšia): L. r. rhodopareia (Heuglin, 1868) — južný Sudán, SZ Etiópia, SV Uganda, záp. Keňa; L. r. jamesoni (Shelley, 1882) — južná Keňa po severovýchodnú Juhoafrickú republiku, Zimbabwe, Mozambik, Malawi; L. r. ansorgei (Hartert, 1900) — JZ DRK, Angola, SZ Namíbia. Avitoon.nl uvádza štyri poddruhy (rhodopareia, jamesoni, ansorgei, bruneli) — IOC 3 uznávané hlavné poddruhy; bruneli je podľa niektorých zdrojov synonymum.
Avibase_ID 871F32D9B5572594

? Často kladené otázky

Najspoľahlivejšie znaky: (1) Zobák — amarant ružový má modrošedý zobák, amarant malý (L. senegala) má výrazne červený zobák. (2) Podchvostové krovky — amarant ružový má čierne, amarant malý hnedé. (3) Odtieň sfarbenia — amarant ružový je celkovo ružovkastejší (menej intenzívna červená), zatiaľ čo amarant malý je sýtejší červený. Tieto tri znaky dohromady umožňujú spoľahlivú identifikáciu aj z väčšej vzdialenosti.

Amarant africký (L. rubricata, amarant-africky) má tiež modrošedý zobák a čierne podchvostové krovky ako amarant ružový — preto sú si veľmi podobné. Hlavné rozlišovacie znaky: amarant africký je celkovo sýtejšie červený (nie tak ružovkastý), má výraznejšie sivú farbu na temene hlavy u niektorých poddruhov a hnedastý chrbát je tmavší. Prekrytie areálov je v časti subsaharskej Afriky, čo môže komplikovať terénnu identifikáciu.

Je mierne vhodný pre skúsenejšieho začiatočníka — nie je tak náročný ako lesné astrildy (luskáčik, pytília), ale má špecifické nároky: vyžaduje priestrannú voliéru (min. 80–100 cm), teplotu min. 18 °C celoročne a živú potravu počas hniezdenia (mealwormy). Pre úplného začiatočníka je zebrička alebo astrilda sivá vhodnejšia voľba.

Amarant ružový v prírode pribúda hmyz a termity pri odchove mláďat — tieto poskytujú živočíšne bielkoviny a esenciálne aminokyseliny nevyhnutné pre rast. V chove je nutné ponúkať mealwormy (larvy múčneho červa), drosophila, kukly mravcov alebo malé svrčky pri hniezdení. Bez živej potravy môžu rodičia znášku opustiť alebo mláďatá nevykŕmiť.

Nie — druh nie je v CITES a nákup v rámci EÚ nevyžaduje špeciálne povolenia. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou. Zákon 543/2002 Zb. o ochrane prírody a krajiny SR sa na tento africký druh nevzťahuje. Predávané jedince by mali byť krúžkované ako doklad odchovu v zajatí — štandardná prax u serióznych chovateľov.

Pri správnej starostlivosti sa amarant ružový dožíva asi 6 rokov v zajatí (zdroj: oiseaux.net). Kľúčom k dlhovekosti sú: teplota 20–24 °C, pravidelná živá potrava, priestranná voliéra a pravidelná veterinárna kontrola (prevencia vzdušníkových roztočov).

Vdovka zamatová (Vidua chalybeata) je parazitický hniezdomilec — kladie vajíčka do hniezd amarantov namiesto vlastného hniezdenia. Jej mláďatá majú rovnaké vzory v zobáku a vydávajú rovnaké žobracie volania ako mláďatá amaranta, čím oklamú adoptívnych rodičov. Je to pozoruhodný príklad ko-evolúcie medzi parazitom a hostiteľom. V chove to prakticky znamená: nechovaj vdovky zamatové spolu s amarantmi ružovými v rovnakej voliére, ak nechceš parazitizmus.

ZDROJ: Wikipedia EN (Jameson's firefinch), Avibase ID 871F32D9B5572594 (Lagonosticta rhodopareia), oiseaux.net (11 cm, 9 g, 6 rokov), Wildlife Vagabond (10–11 cm, identifikácia, biotop, chov), biodiversityex

 Video — Amarant ružový

Amarant ružový (Lagonosticta rhodopareia) — video o speve a chove

Amarant ružový (Lagonosticta rhodopareia) — starostlivosť, voliéra a kŕmenie

 Cudzie názvy

Anglicky:   Jameson's Firefinch, Česky:   amarant růžový, Nemecky:   Rosenamarant, Francúzsky:   Amarante de Jameson, Španielsky:   Amaranta de Jameson, Taliansky:   Amaranto di Jameson, Holandsky:   Roze Amarant, Portugalsky:   presné údaje neoverené, Poľsky:   amarantka skromna, Maďarsky:   Jameson-amarant, Rusky:   Розовый амарант, Japonsky:   ハシジロコウギョクチョウ, Latinsky:   Lagonosticta rhodopareia (Heuglin, 1868)