Estrildidae (astrildovité)
Amadka zelená patrí medzi najtichšie chovné pinky — jej hlas je veľmi jemný, vysoký a nenápadný, čo spolu so skrytým spôsobom života robí druh ťažko zbadateľným aj počuteľným. Samček spieva tichý, vysoko ladený spev, ktorý je opísaný ako zriedka počuteľná zložená zmes rôznych volaní a znie veľmi delikátne aj zblízka. Charakteristickým prejavom je krátky vysoký trilok, ktorý vták často vydáva počas letu (tri opakovania s trilkom na konci posledného). V bežnej komunikácii oba vtáky vydávajú tenké, vysoké kontaktné volania — jemné „tsvíp" (tsweeep) a mimoriadne tiché kontaktné „čip", keď sú partneri blízko seba. Pri vyrušení zaznie tichšie varovné cvrlikanie. Hlas nepreniká cez steny a je príjemný aj v byte. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený a mláďatá sa spev učia od otca.
Samček dvorí samičke spevom a typickým tokovým prejavom so steblom v zobáku — naťahuje sa, poskakuje a nakrúca telo pred samičkou. Podnetom na hniezdenie je dlhší deň, teplo (~21–28 °C), klíčené semená a hojnosť živej potravy. Druh je jednopárovo monogamný, pár sa drží tesne pri sebe a spoločne stavia skryté hniezdo. Samec môže byť v tomto období teritoriálny voči vlastnému druhu — preto sa pár chová samostatne a v pokoji.
Pár si v krytom hniezde — v búdke, košíčku alebo v húští z kokosového a jutového vlákna, trávy, stebiel a peria postaví baňaté, uzavreté hniezdo (v prírode skryto v poraste). Samička znáša zvyčajne 4–6 drobných bielych vajec, spravidla po jednom denne. Druh veľmi cení súkromie — hniezdo dobre ukry. Trvalý prísun vápnika (sépiová kosť, grit) je nevyhnutný — prevencia zadržania vajca. Po znesení väčšiny vajec začne sedenie.
Na vajciach sedia striedavo obaja rodičia (asi dva týždne), v noci zvyčajne sedí samička. Inkubácia trvá približne 13–14 dní. V tomto období je dôležitý pokoj — pri opakovanom vyrušovaní môže pár znášku opustiť. Hniezdo a búdku zbytočne nekontroluj, dopĺňaj len krmivo a vodu z diaľky a udržuj stabilné, teplé a tiché prostredie.
Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé/altriciálne) a sú plne odkázané na rodičov. Oba rodičia kŕmia a v tomto čase je nevyhnutná hojná živá potrava (drobné múčne červy, pinkie, vaječné kukly, vošky, larvy vijačky voskovej, drobné termity) doplnená vaječnou zmesou — bez živočíšnych bielkovín rodičia mláďatá nedokŕmia alebo ich opustia. U tohto hmyzožravejšieho druhu je dostatok rôznorodej živej potravy ešte dôležitejší než pri bežných pinkách; jej nedostatok je najčastejšou príčinou zlyhania odchovu.
Mláďatá vyletujú z hniezda približne v 21. dni (okolo 3 týždňov), no ešte sa asi týždeň vracajú do hniezda a ~1–2 týždne ich rodičia dokrmujú, kým sa naučia samostatne žrať. Mladé sú matnejšie sfarbené než dospelé — majú menej výraznú zelenú, slabšie biele bodky a ešte nemajú červenú tvár samca. Vyfarbenie do podoby dospelých dosahujú postupne ~3–4 mesiace. V tomto čase neobmedzuj živú potravu ani bielkovinové krmivo.
Mladé sa úplne osamostatnia približne 5–6 týždňov po vyliahnutí (~1–2 týždne po vylietnutí) a vtedy ich treba oddeliť od rodičov, ak začínajú ďalšie hniezdenie. Pohlavnú zrelosť dosahujú okolo 6–9 mesiacov, no do chovu ich zaraď až po ~9–12 mesiacoch — priskoré hniezdenie samičku vyčerpáva a znižuje úspešnosť odchovu. Pri správnej starostlivosti sa druh dožíva ~4–6 rokov. Pripomienka: pár drž v hniezdení samostatne (samec môže byť agresívny voči vlastnému druhu).
Amadka zelená nie je pinka „na ruku" — cieľom nie je ochočiť ju na maznanie (to ju výrazne stresuje), ale získať jej dôveru, aby pri obsluhe, kŕmení a pozorovaní zostala čo najpokojnejšia. Je prirodzene obzvlášť plachá, skrytá a ostýchavá (lesný druh), ľahko sa splaší a stiahne do húštia, preto privykanie trvá dlhšie a vyžaduje veľkú trpezlivosť. Postup získania dôvery: (1) prvé týždne ju nechaj v pokoji aklimatizovať v husto zazelenenej voliére, kde má dostatok úkrytov — nehýb klietkou ani ju zbytočne nechytaj; (2) pri klietke sa pohybuj pokojne a hovor tichým hlasom, aby si vtáka spojil s bezpečím; (3) kŕm v pravidelnom čase a obľúbenú metličku prosa či živú potravu podávaj rukou — vták si časom spojí tvoju prítomnosť s pochúťkou; (4) nikdy ho nenaháňaj po klietke a chytaj len v nevyhnutnom prípade (presun, ošetrenie), radšej v šere a pokojne. Najviac sa mu darí v páre v priestrannej voliére s hustým porastom a úkrytmi, kde prejaví prirodzené správanie. Ochočovať „na ruku" má zmysel len pri ručne dokŕmených mláďatách, no ani tie nie sú maznavé.
Po prevoze nechaj pár 2–4 týždne v pokoji aklimatizovať v priestrannej, HUSTO zazelenenej voliére s množstvom úkrytov — nehýb klietkou, nechytaj vtáky, len dopĺňaj krmivo a vodu
Pri klietke sa pohybuj POKOJNE a hovor tichým hlasom — obzvlášť plachý vták si tak spojí tvoju prítomnosť s bezpečím, nie s hrozbou
Kŕm v pravidelnom čase; obľúbenú metličku prosa a živú potravu (múčne červy, pinkie) podávaj rukou cez mreže — najsilnejší a najprirodzenejší nástroj dôvery
Daj dostatok húštia, rastlín a vetvičiek na schovanie — vták, ktorý má kam ujsť, sa menej plaší a postupne zdôverí
Nikdy vtáky nenaháňaj rukou po klietke — chytaj ich len v nevyhnutnom prípade (presun, ošetrenie), radšej v šere a pokojne, aby si predišiel stresu a poraneniu
Chovaj pár SAMOSTATNE — v hniezdení môže byť samec útočný voči vlastnému druhu, takže nepridávaj ďalšie amadky zelené do tej istej klietky
Zabezpeč teplo (~21–28 °C), priestor na lietanie a denne čerstvé klíčené semená, zeleň, ŽIVÚ POTRAVU a vodu na kúpanie — spokojný a vyťažený vták je dôverčivejší
Ak chceš krotkejšie vtáky, vyber ručne dokŕmené mláďatá od chovateľa — bývajú dôverčivejšie, no ani tie nie sú maznavé „na ruku"
Amadka zelená je v chove menej bežná a o niečo drahšia než zebrička, bengalka alebo astrild obyčajný — nie je vzácna v zmysle CITES (nie je v ňom uvedená), ale jej odchov je náročnejší (plachosť, citlivosť na chlad, závislosť na živej potrave), takže ju ponúka menej chovateľov. Cena jedného vtáka sa orientačne pohybuje okolo 30–60 €, pár (samček + samička) zvyčajne 60–120 €; cena kolíše podľa veku, kondície, regiónu, poddruhu a toho, či ide o spárované, odchované a krúžkované jedince. Náklady na chov sú vyššie — popri priestrannej, husto zazelenenej voliére treba počítať s pravidelnou živou potravou a vykurovaním v chladnom období. Keďže sa chová v páre (a navyše samostatne od iných amadiek zelených v hniezdení), počítaj rovno s kúpou spárovaného páru. Vďaka jedinečnému sfarbeniu je vyhľadávanou ozdobou voliéry pre pokročilejšieho chovateľa.
| Amadka zelená | Amadka Petersova (Hypargos niveoguttatus) | Astrild fialový / motýlik granátový (Granatina ianthinogaster) | Motýlik modrohlavý (Uraeginthus cyanocephalus) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~10–11 cm | ~12–13 cm | ~13–13,5 cm | ~10–12,5 cm |
| Váha | ~9–11 g | ~12–15 g | ~10–14 g | ~9–12 g |
| Dožitie | ~4–6 r | ~5–7 r | ~5–8 r | ~5–7 r |
| Hlučnosť | 4/5 | 4/5 | 4/5 | 4/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC · bez CITES | IUCN LC · bez CITES | IUCN LC · bez CITES | IUCN LC · bez CITES |
| Povaha | Olivovo zelený vrch, čierny spodok s bielymi bodkami; samec má červenú tvár, samica oranžovo-žltkastú; plachý lesný druh, vyžaduje teplo a živú potravu | Samec sýto karmínovočervená tvár, hruď a boky s bielymi bodkami, hnedý chrbát; tiež vyžaduje teplo a hojnú živú potravu, samec teritoriálny | Samec s fialovými bokmi a hruďou, hnedou hlavou a modrým okolím oka, červený zobák; náročný, závislý na živej potrave, citlivý na chlad | Samec s nápadne modrou hlavou, hrudou a bokmi, hnedý chrbát, červený zobák; náročnejší motýlik, citlivý na chlad, závislý na živej potrave |
| Areál | Subsaharská Afrika (vlhké lesy) — nádherná, ale plachá a citlivejšia voliérová pinka pre pokročilejších | Východná a juhovýchodná Afrika — väčšia „červená" dvojbodková pinka, podobne náročná na hmyz | Východná Afrika (suché kroviny) — efektný „granátový" astrild, podobne náročný | Východná Afrika (akáciová savana) — efektný modrý astrild, podobne chúlostivý a hmyzožravý |
Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, apatia, schúlený na dne, sťažené dýchanie, nechutenstvo
Amadka zelená je tropický lesný druh citlivý na chlad, prudké ochladenie a prievan — podchladenie ho rýchlo oslabí a otvára cestu infekciám. Prevencia: stabilné teplo (v chove ~21–28 °C, teplota by nemala klesnúť pod ~20 °C), žiadny prievan, vo vonkajšej voliére v zime vykurovaný suchý úkryt (alebo presun dnu). Pri nahrbenom vtákovi s naježeným perím zabezpeč teplo (infražiarič) a bezodkladne vyhľadaj aviárneho veterinára — drobné vtáky chradnú veľmi rýchlo.
Príznaky: Riedky, niekedy krvavý trus, nafúknutie a apatia, chudnutie napriek žraniu, naježené perie
Tento hmyzožravejší druh hľadajúci potravu pri zemi je obzvlášť náchylný na prvoky (kokcídie) a črevné červy, ktoré sa šíria trusom a vo voliére sa rýchlo rozšíria. Spúšťačom býva stres, vlhko a zlá hygiena. Diagnostikuje sa vyšetrením trusu, lieči antikokcidikami/antiparazitikami od veterinára; u tohto druhu sa odporúča pravidelná kontrola trusu a odčervenie. Prevencia: suché, čisté prostredie, denná výmena vody, karanténa nových vtákov.
Príznaky: Dýchanie s otvoreným zobákom, „klikavý" zvuk pri dýchaní, namáhavé dýchanie, strata hlasu/spevu, vyčerpanosť
Roztoče osídľujú dýchacie cesty (priedušnicu, vzdušníky, pľúca) a pri silnej infekcii ich upchajú. Drobné astrildovité pinky sú obzvlášť citlivé. Bez liečby často končí udusením. Lieči sa ivermektínom u aviárneho veterinára; dôležitá je karanténa nových vtákov a vetranie bez prievanu. Pri „klikavom" dýchaní alebo dýchaní s otvoreným zobákom vyhľadaj veterinára bezodkladne.
Príznaky: Holé miesta v perí, obhryzené alebo vyškubané perie (u seba alebo u partnera/mláďat), nervozita
Pri nude, nedostatku úkrytov, strese alebo chudobnej strave môže mať druh sklon vyškubávať si perie alebo perie partnera či mláďat. Prevencia: priestranná, husto zazelenená voliéra s húštím, možnosť „loviť" živú potravu, metličky prosa na zamestnanie, pokoj a pestrá strava s dostatkom bielkovín. Ide o problém z podmienok chovu, nie infekciu — riešením je obohatenie prostredia a stravy, nie liek.
Príznaky: Samička sedí nahrbená na dne, napína sa, ťažko dýcha, opuch v okolí kloaky, ochabnuté nohy
Vajce sa zasekne vo vajcovode — akútny, život ohrozujúci stav, najmä pri nedostatku vápnika (chýbajúca sépiová kosť/grit), chlade, obezite alebo priskorom hniezdení (riziku sú vystavené najmä mladé a staré samičky chované v chlade). Pomáha teplo a vlhko a okamžitá veterinárna pomoc. Prevencia: trvalý prísun vápnika, teplo, dostatok pohybu a primerané (nie nepretržité) hniezdenie.
Biele „dvojbodky" na čiernom spodku — spodok tela je čierny a husto pokrytý drobnými okrúhlymi bielymi bodkami (tzv. „twin spots", dvojbodky), podľa ktorých má druh anglické meno twinspot; sú jedným z najnápadnejších znakov druhu.
Samec má červenú („červenolícu") tvár — dospelý samec má nápadnú červenú tvár a červené sfarbenie aj na trtáči a okolí pleca, kým samica má tvár olivovo až oranžovo-žltkastú — vďaka tomu sa pohlavia dajú celkom dobre rozlíšiť (na rozdiel od mnohých iných astrildov).
Olivovo zelený vrch tela — vrch je olivovo až trávovo zelený, podľa čoho má druh meno v slovenčine („zelená") aj v angličtine (Green twinspot / Green-backed twinspot); latinské nitidula znamená „ligotavá, lesklá".
Drobná subsaharská astrildovitá pinka — meria len ~10–11 cm a váži okolo ~10 g, čím patrí medzi menšie astrildy; zobák je tmavý.
Rod Mandingoa je monotypický, s tromi poddruhmi — druh je jediným zástupcom rodu Mandingoa; rozlišujú sa tri poddruhy (nitidula, chubbi, schlegeli), pričom poddruh schlegeli má oranžovkastú hruď, u ostatných zelenú.
Plachý, skrytý lesný druh — na rozdiel od mnohých astrildov nežije v otvorenej savane, ale vo vlhkých lesoch, hustom podraste a na okrajoch lesov; je nenápadný, ostýchavý a rád sa ukrýva v húští, vo voľnej prírode sa ťažko pozoruje.
Vyžaduje živú potravu celoročne — nestačí jej zrno — je to hmyzožravejší druh než zebrička či bengalka: živú potravu (drobný hmyz a larvy) prijíma po celý rok a bez nej chradne a neodchová mláďatá; patrí preto medzi náročnejšie voliérové pinky.
Mimoriadne tichý vták, ktorý nehovorí — samec vydáva len veľmi jemný, zriedka počuteľný vysoký spev a tenké kontaktné volania (typický je krátky trilok počas letu); hlas nepreniká cez steny a druh nenapodobňuje ľudskú reč.
Citlivý na chlad — potrebuje teplo — ako tropický lesný druh neznáša chlad, prudké ochladenie ani prievan; v chove sa odporúča stabilné teplo (~21–28 °C) a v zime vykurovaný úkryt alebo presun dnu.
Bežná v zajatí, najmenej ohrozená v prírode — druh nie je v CITES a IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozený (LC) vďaka veľmi rozsiahlemu (hoci ostrovčekovitému) areálu v subsaharskej Afrike; v zajatí je odchovávaný, no menej často než bežné pinky.
Meno má podľa olivovo až trávovo zeleného vrchu tela — anglicky Green twinspot (Green-backed twinspot). Najnápadnejším znakom je čierny spodok husto pokrytý drobnými bielymi bodkami (tzv. „twin spots", dvojbodky — odtiaľ anglické meno twinspot). Samec má červenú („červenolícu") tvár a červené sfarbenie aj na trtáči a okolí pleca, samica má tvár olivovo až oranžovo-žltkastú — vďaka tomu sa pohlavia dajú celkom dobre odlíšiť. Zobák je tmavý. Je to drobná pinka ~10–11 cm (~10 g) z čeľade astrildovitých, pôvodom zo subsaharskej Afriky; rod Mandingoa je monotypický a má tri poddruhy.
Skôr nie — patrí medzi náročnejšie astrildovité pinky. Hoci je krásna a pôvabná, je citlivejšia a chúlostivejšia než zebrička či bengalka: je to plachý, skrytý lesný druh, ktorý vyžaduje stabilné teplo (neznáša chlad ani prievan), priestrannú, husto zazelenenú voliéru s úkrytmi a najmä pravidelnú živú potravu celoročne (múčne červy, pinkie, vošky), bez ktorej chradne, nepreperí a neodchová mláďatá. Býva plachá a ostýchavá a v hniezdení môže byť samec útočný voči vlastnému druhu. Odporúča sa až po skúsenosti s ľahšími druhmi (zebrička, bengalka, astrild obyčajný) a so znalosťou kŕmenia hmyzom. Pre pokročilejšieho chovateľa je však vzácnou a okrasnou voliérovou pinkou.
Samček spieva, ale len veľmi jemný, tichý, vysoko ladený spev — opisuje sa ako zriedka počuteľná delikátna zmes volaní. Typický je aj krátky vysoký trilok, často počas letu. Oba vtáky sa dorozumievajú tenkými, vysokými kontaktnými volaniami (jemné „tsvíp", veľmi tiché „čip"). Hlas je mimoriadne tichý a nerušivý, nepreniká cez steny, takže je druh vhodný aj do bytu. Rozprávať ani napodobňovať melódie sa NEnaučí — astrildovité pinky túto schopnosť nemajú (na rozdiel od papagájov). Spev je vrodený a mláďatá sa ho učia od otca. Pohlavie sa pri tomto druhu rozlišuje dobre vďaka červenej tvári samca.
Chová sa v páre, ktorý je v hniezdnom období lepšie držať samostatne: samec môže byť teritoriálny a útočný voči vlastnému druhu — naháňanie a bitky môžu skončiť zranením, preto sa do jednej (menšej) klietky nedáva viac amadiek zelených. Vo veľkej, husto zazelenenej voliére ju možno opatrne kombinovať s inými pokojnými drobnými astrildmi (a skúsení chovatelia tam zvládnu aj viac párov), no počas hniezdenia treba pár radšej oddeliť pre pokoj. Druh netrpí samotou tak ako kŕdľové pinky, ale spárovaný pár je prirodzená a vhodná zostava. Keďže ide o plachý lesný druh, kľúčové sú úkryty a husté zazelenenie.
Keďže je čulá, ale plachá a skrytá, holá klietka jej dlhodobo nevyhovuje — uprednostni husto zazelenenú voliéru alebo aspoň priestrannú letovú klietku od ~100 cm dĺžky, husto zariadenú vetvičkami, rastlinami a húštím, aby mal lesný vták kde sa skryť (to výrazne znižuje stres). Rozstup drôtov max. 10–12 mm. Vybav ju bidielkami rôznej hrúbky, plytkou miskou na kúpanie a krytým hniezdom na nocovanie. Pochádza z teplých vlhkých lesov subsaharskej Afriky, preto neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan — vyžaduje stabilné teplo (~21–28 °C, neklesať pod ~20 °C); vonkajšia voliéra potrebuje v zime suchý, vykurovaný a bezprievanový úkryt alebo presun do interiéru. Umiestni ju do teplej pokojnej miestnosti, nie na priame ostré slnko ani do prievanu.
Pár si v krytom hniezde — v búdke, košíčku alebo v húští (z kokosového a jutového vlákna, trávy, stebiel a peria) postaví baňaté, uzavreté hniezdo a veľmi cení súkromie. Samička znáša zvyčajne 4–6 vajec, na ktorých sedia striedavo obaja rodičia; inkubácia trvá ~13–14 dní. Mláďatá kŕmia oba rodičia a v tomto období je nevyhnutná hojná živá potrava (múčne červy, pinkie, vaječné kukly, vošky, termity) — bez živočíšnych bielkovín mláďatá nedokŕmia, čo je u tohto hmyzožravejšieho druhu najčastejšia príčina zlyhania odchovu. Mláďatá vyletujú približne v 21. dni (~3 týždne), ešte asi týždeň sa vracajú do hniezda a rodičia ich ~1–2 týždne dokrmujú. Vyfarbenie dospelých dosiahnu postupne za ~3–4 mesiace (mladé ešte nemajú červenú tvár), pohlavnú zrelosť okolo 6–9 mesiacov, do chovu ich však zaraď až po ~9–12 mesiacoch. Počas hniezdenia vtáky zbytočne nerušíš a pár drž samostatne.
Najväčším rizikom je podchladenie — je to tropický lesný druh citlivý na chlad, prudké ochladenie a prievan, ktoré ho rýchlo oslabia a otvoria cestu infekciám. Keďže vták hľadá potravu pri zemi a je hmyzožravejší, je obzvlášť náchylný na kokcidiózu a črevné parazity (riedky trus, chudnutie) — dôležitá je hygiena a pravidelná kontrola trusu/odčervenie. Z parazitárnych chorôb hrozia aj vzdušníkové (tracheálne) roztoče (Sternostoma tracheacolum) — „klikavé" dýchanie a dýchanie s otvoreným zobákom, bez liečby (ivermektín od veterinára) môžu skončiť udusením. U samičiek hrozí zadržanie vajca pri nedostatku vápnika a chlade a pri strese aj vyškubávanie peria. Prevencia: stabilné teplo bez prievanu, hojná živá potrava a pestrá strava, priestranná voliéra s húštím, trvalý prísun vápnika (sépiová kosť, grit), suché a čisté prostredie, karanténa nových vtákov 2–4 týždne a pri akomkoľvek príznaku (nahrbený vták s napuchnutým perím, sťažené dýchanie, riedky trus) rýchla návšteva aviárneho veterinára — drobné vtáky chradnú veľmi rýchlo.