Mandingoa nitidula — drobná subsaharská lesná pinka so zeleným vrchom, bielymi „dvojbodkami" na čiernom spodku a červenou tvárou samca — nádherná, no plachá a citlivejšia voliérová pinka pre pokročilejších chovateľov
IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern (najmenej ohrozený) — veľmi rozsiahly (hoci ostrovčekovitý) areál v subsaharskej Afrike (odhad rozšírenia ~15 500 000 km²), populácia stabilná. Druh NIE je v CITES a je odchovávaný v zajatí ako voliérová pinka (menej často než bežné pinky).
Dĺžka~10–11 cm (~9–11 g)
PôvodSubsaharská Afrika (vlhké lesy)
PovahaČulá, plachá, skrytá; samec v hniezdení teritoriálny
SpevMimoriadne tichý — nenapodobňuje reč
Dožitie~4–6 rokov
🔊
Hlučnosť
1/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
4/5
Výživa
Drobné semená tráv — proso (žlté, červené, biele), mohár, lesknica kanárska — základ stravy44%
Živá potrava — drobné múčne červy, pinkie, vaječné kukly, vošky, larvy vijačky voskovej, drobné termity/mravce (KĽÚČOVÁ, aj mimo hniezdenia)24%
Klíčené a namočené semená — vysoko stráviteľné, dôležité v hniezdení a pelichaní12%
Zmes pre exotické pinky — proso žlté, červené a biele, mohár (Setaria), lesknica kanárska (panicum) a drobné semená divých tráv — základná denná strava
Živá potrava — drobné múčne červy, pinkie (larvy bzučiviek), vaječné kukly, vošky, larvy vijačky voskovej, drobné termity/mravce a pavúky — pravidelne CELOROČNE, NEVYHNUTNÁ najmä pri odchove mláďat
Klíčené a namočené semená — denne čerstvo, vysoko stráviteľné, dôležité v období hniezdenia a pelichania
Metličky prosa (spray millet) a polozrelé (mliečne) metličky tráv — obľúbená pochúťka, prirodzená potrava lesného druhu aj nástroj proti stresu
Zelené krmivo — hviezdica prostredná (žabinec), mladá púpava, tmavé listové zeleniny (špenát, kel), vňať mrkvy, listy šalátu (umyté, nepostriekané)
Vaječná (vajcová) zmes alebo mäkké vaječné krmivo — zdroj bielkovín pri odchove mláďat (varené vajce s nastrúhanou suchárovou strúhankou)
Drobné mäkké ovocie v malom množstve — zrelý banán, kúsok jablka, figy, bobule (doplnok, nie základ stravy)
Varená hnedá ryža a doplnkové mäkké krmivo — niektoré jedince obľubujú ako súčasť pestrej stravy
Sépiová kosť (cuttlebone) a grit (drvený piesok/lastúry) — trvalý zdroj vápnika a minerálov, dôležité pre samičky znášajúce vajcia
Čerstvá pitná voda denne + možnosť kúpania v plytkej miske
Zakázané potraviny
Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje (káva, čaj, kola) — jedovaté pre drobné vtáky
Soľ, slané, korenené, sladené a tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky drobného vtáka
Cibuľa, cesnak a pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
Postriekané (pesticídmi ošetrené) zelené krmivo a metličky z ciest a polí — riziko otravy
Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté semená a krmivo — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
Trvalé kŕmenie len suchým zrnom bez živej potravy a zelene — pri tomto hmyzožravejšom druhu rýchlo vedie k podvýžive, chradnutiu a zlyhaniu odchovu
Tip od odborníka
Amadka zelená (Mandingoa nitidula) je síce astrildovitá pinka prijímajúca semená, no v porovnaní so zebričkou či bengalkou je výrazne viac odkázaná na živočíšne bielkoviny — je to lesný druh, ktorý vo voľnej prírode hojne loví drobný hmyz (termity, mravce, larvy) a zbiera polozrelé semená tráv. Základom je kvalitná zmes drobných semien tráv (proso žlté, červené a biele, mohár a lesknica kanárska), ktorú treba denne dopĺňať: klíčenými a namočenými semenami, zeleným krmivom (hviezdica/žabinec, mladá púpava, tmavé listové zeleniny) a polozrelými metličkami tráv. Kľúčová je však pravidelná živá potrava — drobné múčne červy, pinkie, vaječné kukly, vošky, larvy vijačky voskovej — ktorú tento druh prijíma CELOROČNE, nielen v hniezdení; v období odchovu mláďat je úplne nevyhnutná, lebo bez živočíšnych bielkovín rodičia mláďatá nedokŕmia. Možnosť „loviť" živý hmyz v hustejšie zariadenej voliére zároveň znižuje stres plachého druhu. Trvalo musí byť v klietke sépiová kosť a grit (vápnik a minerály — zásadné pre samičky proti zadržaniu vajca). Nikdy nepodávaj avokádo, čokoládu, kofeín, soľ, cibuľu a cesnak — sú pre drobné vtáky jedovaté. Vodu meň denne a dopraj páru plytkú misku na kúpanie.
Správanie a komunikácia
Hlučnosť
Amadka zelená je mimoriadne tichá pinka — patrí medzi najtichšie chovné druhy. Samček vydáva veľmi jemný, vysoký, nenápadný spev a oba vtáky sa dorozumievajú tenkými, vysokými kontaktnými volaniami (jemné „tsvíp", veľmi tiché „čip"). Typický je aj krátky vysoký trilok, často počas letu. Hlas je taký tichý a nerušivý, že vták sa v hustom poraste ťažko zbadá aj počuť — vhodný do bytu aj na sídlisko. Žiadne prenikavé skreky.
Priľnavosť
Amadka zelená nie je maznavá pinka „na ruku" — ako väčšina astrildovitých je to vták výhradne na pozorovanie, nie na fyzický kontakt. Navyše je to obzvlášť plachý, skrytý lesný druh, ktorý sa rád ukrýva v poraste a manipulácia ho silne stresuje. Časom si na opatrovateľa zvykne a prestane pri kŕmení panikáriť, no brať ho do ruky pravidelne je nevhodné. Najväčšiu radosť spraví v priestrannej, husto zazelenenej voliére v páre, kde má dostatok úkrytov a môže prejaviť svoje prirodzené, ale ostýchavé správanie.
Aktivita
Čulá, ale plachá a skrytá pinka — vo voľnej prírode aj vo voliére sa rada zdržiava v hustom poraste, húští a pri zemi, kde prehľadáva zákutia, „loví" hmyz a zbiera semená. Potrebuje priestor na lietanie a najmä husté zazelenenie na úkryt: holá klietka jej dlhodobo nevyhovuje — ideálna je priestranná, husto zariadená voliéra s vetvičkami, rastlinami a tichými kútmi. Je aktívna, no nenápadná a ostýchavá, takže oceňuje húštie, do ktorého sa môže pri vyrušení stiahnuť. V hniezdnom období môže byť samec teritoriálny voči vlastnému druhu, preto sa pár chová samostatne, prípadne v dostatočne veľkom letovom priestore. Aktivita je celodenná, v noci vták odpočíva (rád prespáva v hniezde) — dôležitý je pokojný, tmavý a bezpečný úkryt na nocovanie.
Reč
Amadka zelená nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie — astrildovité pinky nemajú schopnosť učiť sa hlasy ako papagáje či niektoré spevavce. Samček má vrodený veľmi jemný, vysoký spev (zriedka počuteľný, zložená zmes volaní), ktorým si bráni teritórium a dvorí samičke; repertoár je vrodený a v zajatí sa nemení. Reč ani hvizd ho nenaučíte.
Hlasový prejav a reč
Amadka zelená patrí medzi najtichšie chovné pinky — jej hlas je veľmi jemný, vysoký a nenápadný, čo spolu so skrytým spôsobom života robí druh ťažko zbadateľným aj počuteľným. Samček spieva tichý, vysoko ladený spev, ktorý je opísaný ako zriedka počuteľná zložená zmes rôznych volaní a znie veľmi delikátne aj zblízka. Charakteristickým prejavom je krátky vysoký trilok, ktorý vták často vydáva počas letu (tri opakovania s trilkom na konci posledného). V bežnej komunikácii oba vtáky vydávajú tenké, vysoké kontaktné volania — jemné „tsvíp" (tsweeep) a mimoriadne tiché kontaktné „čip", keď sú partneri blízko seba. Pri vyrušení zaznie tichšie varovné cvrlikanie. Hlas nepreniká cez steny a je príjemný aj v byte. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený a mláďatá sa spev učia od otca.
Dokáže hovoriť?
Amadka zelená nenapodobňuje ľudskú reč, hvizd ani melódie — astrildovité pinky túto schopnosť nemajú (na rozdiel od papagájov či niektorých spevavcov). Samček má vrodený veľmi jemný, vysoký spev, ktorým dvorí a bráni teritórium; repertoár sa v zajatí nemení a reč sa naučiť nedá.
Typické zvuky
Veľmi jemný, vysoko ladený spev samčeka — zriedka počuteľná, delikátna zložená zmes rôznych volaní, predvádzaný najmä pri dvorení a v hniezdnej sezóne
Krátky vysoký trilok — často vydávaný počas letu (tri opakovania s trilkom na konci posledného), typické volanie druhu
Tenké, vysoké kontaktné „tsvíp" (tsweeep) — diaľkové volanie, keď sa partneri od seba vzdialia
Mimoriadne tiché kontaktné „čip" (chip) — pri blízkom kontakte partnerov v páre a pri spoločnom hľadaní potravy
Tichšie varovné cvrlikanie — pri vyrušení, prílete cudzieho vtáka alebo splašení (vták sa stiahne do húštia)
Jemné žobravé pískanie mláďat — pri kŕmení rodičmi, utíchne po osamostatnení
Sezónny kalendár
Hlavná hniezdna sezóna v chove (jar–leto) — pri dlhšom dni a teple ~21–28 °C, podnetom je hojnosť živej potravy a klíčených semien
Tok — samček spieva a tokuje so steblom v zobáku, naťahuje sa pred samičkou; pár sa drží tesne pri sebe
Inkubácia ~13–14 dní + odchov mláďat (vyletujú ~21 dní, dokrmované ešte ~1–2 týždne) — nevyhnutná hojná živá potrava
Pokojové obdobie — kratší deň, obmedz vaječnú zmes a stimuláciu hniezdenia, dopraj páru oddych a stabilné teplo
Pelichanie prebieha priebežne, najmä po hniezdnej sezóne — zvýš príjem bielkovín, vápnika a živej potravy (prevencia vyškubávania peria a kvalita peria)
Mladé dosahujú vyfarbenie dospelých postupne ~3–4 mesiace, pohlavnú zrelosť ~6–9 mesiacov (do chovu zaraď až po ~9–12 mesiacoch)
Vhodný pre teba?
SkúsenosťPre pokročilejších — NIE pre úplných začiatočníkov. Amadka zelená je citlivejšia a náročnejšia než zebrička či bengalka: je to plachý, skrytý lesný druh, ktorý vyžaduje teplo, priestrannú, husto zazelenenú voliéru s úkrytmi a najmä pravidelnú živú potravu celoročne, bez ktorej chradne, nepreperí a neodchová mláďatá. Býva ostýchavá a v hniezdení môže byť samec útočný voči vlastnému druhu. Odporúča sa až po skúsenosti s ľahšími druhmi (zebrička, bengalka, astrild obyčajný) a so znalosťou kŕmenia hmyzom.
PriestorPre pár je nutná priestranná letová klietka od ~100 cm dĺžky, ideálne však husto zazelenená voliéra (izbová alebo vonkajšia v teplej časti roka) — vták je čulý, plachý a potrebuje sa môcť ukryť. Drôtové rozstupy max. 10–12 mm (drobný vták). Husté zariadenie (vetvičky, rastliny, húštie) na úkryt je u tohto skrytého druhu obzvlášť dôležité a výrazne znižuje stres. Bidielka rôznej hrúbky, plytká miska na kúpanie, kryté hniezdo aj na nocovanie, pokojný kút. Vyžaduje teplo (neznáša chlad, prudké ochladenie ani prievan).
Deti v domácnostiVhodná skôr pre staršie deti a rodiny so skúsenosťou — ako vták na pozorovanie, nie na maznanie. Amadka zelená je tichá a nádherne sfarbená, deti fascinuje jej zelený vrch a biele bodky na čiernom spodku i červená tvár samčeka. Nie je to však „prvý vták" ako zebrička — je citlivejšia, mimoriadne plachá a náročnejšia (teplo, živá potrava, husté zazelenenie). Dôležité pravidlá pre deti: (1) vták nie je na chytanie a maznanie — manipulácia ho silne stresuje, deti ho majú len pozorovať a kŕmiť, nie naháňať; (2) pokoj a tichšie okolie — náhle pohyby a hluk ho plašia, je ostýchavejší než iné pinky a rád sa skrýva; (3) chová sa v páre, nie samotná „pre dieťa"; (4) po manipulácii s krmivom a klietkou umývanie rúk. Edukatívne témy: život astrildovitých piniek, čo sú „dvojbodky", odkiaľ pochádza (subsaharská Afrika) a prečo potrebuje živý hmyz.
HlučnosťÁno — patrí medzi najtichšie pinky a je vhodná aj do bytu a na sídlisko. Spev samčeka je veľmi jemný a vysoký, kontaktné volania tenké a tiché; hlas nepreniká cez steny a nevyrušuje susedov ani v noci (vtáky sú aktívne cez deň). Pre porovnanie je výrazne tichšia než kanárik, papagáje či hrdličky — patrí medzi vôbec najtichšie chovné vtáky.
Verdikt odborníka
Amadka zelená (Mandingoa nitidula, angl. Green twinspot / Green-backed twinspot) je drobná subsaharská astrildovitá pinka dlhá len ~10 cm a patrí medzi najpôvabnejšie, no zároveň náročnejšie voliérové pinky — nie je vhodná pre úplných začiatočníkov. Jej sfarbenie je nezameniteľné: olivovo až trávovo zelený vrch tela kontrastuje s čiernym spodkom husto pokrytým drobnými okrúhlymi bielymi bodkami (tzv. „twin spots", dvojbodky), podľa ktorých má druh anglické meno. Samec má nápadnú červenú („červenolícu") tvár a červené sfarbenie aj na trtáči a okolí pleca, kým samica má tvár olivovo až oranžovo-žltkastú namiesto červenej — pohlavia sa teda dajú celkom dobre odlíšiť (na rozdiel od mnohých iných astrildov). Zobák je tmavý. Patrí do čeľade astrildovitých (Estrildidae), rod Mandingoa je monotypický a rozlišujú sa tri poddruhy (nitidula, chubbi, schlegeli). Pôvodný areál tvorí izolovanými populáciami rozsiahla časť subsaharskej Afriky — od západnej Afriky cez Konžskú panvu po východnú a juhovýchodnú Afriku až po pobrežné oblasti Južnej Afriky, kde druh žije v vlhkých lesoch, hustom podraste a na okrajoch lesov. Povahovo je plachá, skrytá a ostýchavá — vo voľnej prírode aj vo voliére sa drží v hustom poraste a pri zemi, kde hľadá hmyz a semená, a pri vyrušení sa rýchlo stiahne do úkrytu. V hniezdnom období môže byť samec teritoriálny voči vlastnému druhu, preto sa pár chová samostatne v priestrannej, husto zazelenenej voliére, kde má dostatok úkrytov. Náročnosť spočíva v troch veciach: potrebuje teplo (je to tropický lesný druh, neznáša chlad, prudké ochladenie ani prievan; v chove sa odporúča ~21–28 °C), priestor a husté zazelenenie (voliéra s úkrytmi, nie holá klietka) a najmä pravidelnú živú potravu (drobné múčne červy, pinkie, vaječné kukly, vošky, larvy vijačky voskovej, termity), ktorú prijíma celoročne a bez ktorej chradne, nepreperí a neodchová mláďatá. Hlas je mimoriadne tichý a jemný — samček vydáva zriedka počuteľný vysoký spev a tenké kontaktné volania a typický krátky trilok počas letu; druh nenapodobňuje ľudskú reč, takže je vhodný aj do bytu; nie je to však maznavý vták, ale druh na pozorovanie. Strava je semenná (proso, mohár, lesknica) doplnená o klíčky, zeleň, vaječnú zmes a — kľúčovo — živú potravu; trvale potrebuje sépiovú kosť a grit (vápnik). Hniezdi v krytom hniezde alebo búdke, znáša zvyčajne 4–6 vajec, na ktorých sedia obaja rodičia ~13–14 dní, mláďatá vyletujú približne v 21. dni a rodičia ich dokrmujú ešte ~1–2 týždne. Druh nie je v CITES a IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozený (LC) vďaka rozsiahlemu areálu; v zajatí je odchovávaný, hoci menej často než bežné pinky. Pri správnej starostlivosti sa dožíva ~4–6 rokov. Najčastejšie zdravotné riziká sú podchladenie (citlivosť na chlad), črevné parazity a kokcidióza (hmyzožravý druh hľadajúci potravu pri zemi), vzdušníkové roztoče a zadržanie vajca u samičiek — preto je kľúčové teplo bez prievanu, hojná živá potrava, hygiena a vápnik. Záver: nádherne sfarbená, no plachá a citlivejšia lesná pinka, ktorá patrí pokročilejšiemu chovateľovi ochotnému zabezpečiť teplo, husto zazelenenú voliéru a pravidelnú živú potravu — za týchto podmienok je vzácnou a okrasnou ozdobou voliéry.
Prostredie a požiadavky
Klietka / voliéra
Pár: priestranná letová klietka od ~100 cm dĺžky, ideálne však HUSTO zazelenená voliéra (izbová alebo vonkajšia v teple); čím viac priestoru a úkrytov, tým lepšie
Amadka zelená je čulá, ale plachá a skrytá — bežná holá klietka jej dlhodobo nevyhovuje. Uprednostni husto zazelenenú voliéru alebo aspoň priestrannú letovú klietku od ~100 cm dĺžky. Rozstup drôtov max. 10–12 mm (drobný vták by sa väčšími medzerami pretlačil či zasekol). Zariaď ju husto — vetvičkami, rastlinami a húštím, ktoré tomuto lesnému druhu poskytnú nevyhnutné úkryty a výrazne znížia stres. Pridaj bidielka rôznej hrúbky (zdravie nôh), plytkú misku na kúpanie, misky na zrno, zeleň, živú a mäkkú potravu a pokojný kút s krytým hniezdom na nocovanie. Klietku/voliéru umiestni do teplej, pokojnej miestnosti bez prievanu, nie k dverám ani na priame slnko.
Spoločnosť
Chová sa v páre, ktorý sa drží SAMOSTATNE — v hniezdení môže byť samec útočný voči vlastnému druhu; vo veľkej voliére mimo hniezdenia znesie iné pokojné astrildy
Amadka zelená sa chová v páre, ktorý je v hniezdnom období lepšie držať samostatne: samec môže byť teritoriálny a útočný voči vlastnému druhu, preto sa do jednej (menšej) klietky nedáva viac amadiek zelených; vo veľkej voliére znesú chovatelia aj viac párov, no s dostatkom priestoru a úkrytov. V priestrannej voliére ju možno opatrne kombinovať s inými pokojnými drobnými astrildmi, počas hniezdenia však treba pár radšej oddeliť pre pokoj. Druh netrpí samotou tak ako kŕdľové pinky, no spárovaný pár je prirodzená a vhodná zostava.
Teplota
Teplo (~21–28 °C); citlivá na chlad, prudké ochladenie a prievan — vonkajšia voliéra potrebuje v zime vykurovaný suchý úkryt alebo presun dnu
Pôvodom z teplých vlhkých lesov subsaharskej Afriky — je citlivejšia na chlad než austrálske či domestikované pinky. Vyžaduje stabilné teplo (~21–28 °C) a neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan (teplota by nemala klesnúť pod ~20 °C; podchladenie ju rýchlo oslabí). Vo vonkajšej voliére ju možno chovať len v teplej časti roka, na zimu potrebuje suchý, bezprievanový a vykurovaný úkryt alebo presun do interiéru. Vyhýbaj sa náhlym výkyvom teploty a umiestneniu do prievanu medzi oknom a dverami.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Polootvorená búdka, prútený košíček alebo hustý ker/húštie na ukrytie hniezda; materiál — kokosové vlákno, jutové vlákno, suchá tráva, jemné stebla, perie
Na hniezdenie ponúkni polootvorenú búdku, prútený košíček alebo husté húštie, kam pár ukryje kryté, baňaté hniezdo (vo voľnej prírode hniezdi skryto v poraste). Ako hniezdny materiál dodaj kokosové a jutové vlákno, suchú trávu, jemné stebla a perie. Druh veľmi cení súkromie — hniezdo dobre ukry a pár pri hniezdení nevyrušuj. Jeden pár na (menšiu) klietku/voliéru; v hniezdení je nevyhnutná hojná živá potrava a pokoj — pri vyrušovaní pár znášku opustí. Druh rád prespáva v hniezde aj mimo hniezdenia, preto hniezdo nechaj k dispozícii.
Svetlo a denný režim
Pravidelný denný cyklus svetla a tmy; v hniezdení dlhší deň a hojnosť živej potravy, mimo neho pokoj
Pinky sú aktívne cez deň a potrebujú pravidelný cyklus svetla a tmy a pokojné, tmavé nocovanie (8–10 h tmy). Dlhší deň, teplo a hojnosť živej potravy sú prirodzeným podnetom na hniezdenie; mimo sezóny dopraj páru pokoj, aby si oddýchol. Ako lesný druh nemá rád ostré priame slnko — vyhovuje mu tlmené, no dostatočné svetlo s tienistými úkrytmi. Vyhýbaj sa nočnému rušeniu a náhlemu rozsvecovaniu, ktoré plachého vtáka plaší.
Kúpanie a hygiena
Plytká miska na kúpanie; denná výmena vody, pravidelné čistenie klietky a misiek, kontrola trusu
Amadka zelená sa rada kúpe — ponúkni jej plytkú misku s čistou vodou na kúpanie (pomáha kondícii peria a prevencii roztočov). Pitnú vodu meň denne, misky na krmivo a kúpanie pravidelne umývaj a klietku/voliéru čisti. Keďže ide o druh hľadajúci potravu pri zemi a náchylnejší na črevné parazity, je dôsledná hygiena a suché prostredie obzvlášť dôležité (prevencia kokcidiózy, baktérií a plesní). Suché, čisté a teplé (no nie prievanové) prostredie je základom zdravia tohto citlivejšieho druhu.
Areál výskytu
Prirodzený areál
Subsaharská Afrika v izolovaných populáciách (západná Afrika, Konžská panva, východná a juhovýchodná Afrika); vlhké lesy a hustý podrast.
Rozmnožovací cyklus
Tok a dvorenie
Jar–leto (v chove pri dlhšom dni, teple a hojnosti živej potravy)
Samček dvorí samičke spevom a typickým tokovým prejavom so steblom v zobáku — naťahuje sa, poskakuje a nakrúca telo pred samičkou. Podnetom na hniezdenie je dlhší deň, teplo (~21–28 °C), klíčené semená a hojnosť živej potravy. Druh je jednopárovo monogamný, pár sa drží tesne pri sebe a spoločne stavia skryté hniezdo. Samec môže byť v tomto období teritoriálny voči vlastnému druhu — preto sa pár chová samostatne a v pokoji.
Hniezdo a znáška
Znáška zvyčajne 4–6 vajec
Pár si v krytom hniezde — v búdke, košíčku alebo v húští z kokosového a jutového vlákna, trávy, stebiel a peria postaví baňaté, uzavreté hniezdo (v prírode skryto v poraste). Samička znáša zvyčajne 4–6 drobných bielych vajec, spravidla po jednom denne. Druh veľmi cení súkromie — hniezdo dobre ukry. Trvalý prísun vápnika (sépiová kosť, grit) je nevyhnutný — prevencia zadržania vajca. Po znesení väčšiny vajec začne sedenie.
Inkubácia
~13–14 dní
Na vajciach sedia striedavo obaja rodičia (asi dva týždne), v noci zvyčajne sedí samička. Inkubácia trvá približne 13–14 dní. V tomto období je dôležitý pokoj — pri opakovanom vyrušovaní môže pár znášku opustiť. Hniezdo a búdku zbytočne nekontroluj, dopĺňaj len krmivo a vodu z diaľky a udržuj stabilné, teplé a tiché prostredie.
Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá kŕmené oboma rodičmi prevažne hmyzom
Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé/altriciálne) a sú plne odkázané na rodičov. Oba rodičia kŕmia a v tomto čase je nevyhnutná hojná živá potrava (drobné múčne červy, pinkie, vaječné kukly, vošky, larvy vijačky voskovej, drobné termity) doplnená vaječnou zmesou — bez živočíšnych bielkovín rodičia mláďatá nedokŕmia alebo ich opustia. U tohto hmyzožravejšieho druhu je dostatok rôznorodej živej potravy ešte dôležitejší než pri bežných pinkách; jej nedostatok je najčastejšou príčinou zlyhania odchovu.
Vyletenie mláďat
Vyletujú ~21 dní (3 týždne), dokrmovanie ešte ~1–2 týždne
Mláďatá vyletujú z hniezda približne v 21. dni (okolo 3 týždňov), no ešte sa asi týždeň vracajú do hniezda a ~1–2 týždne ich rodičia dokrmujú, kým sa naučia samostatne žrať. Mladé sú matnejšie sfarbené než dospelé — majú menej výraznú zelenú, slabšie biele bodky a ešte nemajú červenú tvár samca. Vyfarbenie do podoby dospelých dosahujú postupne ~3–4 mesiace. V tomto čase neobmedzuj živú potravu ani bielkovinové krmivo.
Osamostatnenie a zaradenie do chovu
Samostatné ~5–6 týždňov; pohlavná zrelosť ~6–9 mesiacov (do chovu až ~9–12 mesiacov)
Mladé sa úplne osamostatnia približne 5–6 týždňov po vyliahnutí (~1–2 týždne po vylietnutí) a vtedy ich treba oddeliť od rodičov, ak začínajú ďalšie hniezdenie. Pohlavnú zrelosť dosahujú okolo 6–9 mesiacov, no do chovu ich zaraď až po ~9–12 mesiacoch — priskoré hniezdenie samičku vyčerpáva a znižuje úspešnosť odchovu. Pri správnej starostlivosti sa druh dožíva ~4–6 rokov. Pripomienka: pár drž v hniezdení samostatne (samec môže byť agresívny voči vlastnému druhu).
Ochočenie a kontakt
4Trvanie: Privykanie na opatrovateľa a prostredie niekoľko týždňov až mesiacov; ide o získanie dôvery (nie „ochočenie na ruku"), aby plachý vták pri kŕmení a obsluhe nepanikáril. Trvá to dlhšie než pri zebričke či bengalke, lebo ide o obzvlášť ostýchavý, skrytý lesný druh; ručne dokŕmené mláďatá bývajú dôverčivejšie.
Amadka zelená nie je pinka „na ruku" — cieľom nie je ochočiť ju na maznanie (to ju výrazne stresuje), ale získať jej dôveru, aby pri obsluhe, kŕmení a pozorovaní zostala čo najpokojnejšia. Je prirodzene obzvlášť plachá, skrytá a ostýchavá (lesný druh), ľahko sa splaší a stiahne do húštia, preto privykanie trvá dlhšie a vyžaduje veľkú trpezlivosť. Postup získania dôvery: (1) prvé týždne ju nechaj v pokoji aklimatizovať v husto zazelenenej voliére, kde má dostatok úkrytov — nehýb klietkou ani ju zbytočne nechytaj; (2) pri klietke sa pohybuj pokojne a hovor tichým hlasom, aby si vtáka spojil s bezpečím; (3) kŕm v pravidelnom čase a obľúbenú metličku prosa či živú potravu podávaj rukou — vták si časom spojí tvoju prítomnosť s pochúťkou; (4) nikdy ho nenaháňaj po klietke a chytaj len v nevyhnutnom prípade (presun, ošetrenie), radšej v šere a pokojne. Najviac sa mu darí v páre v priestrannej voliére s hustým porastom a úkrytmi, kde prejaví prirodzené správanie. Ochočovať „na ruku" má zmysel len pri ručne dokŕmených mláďatách, no ani tie nie sú maznavé.
1
Po prevoze nechaj pár 2–4 týždne v pokoji aklimatizovať v priestrannej, HUSTO zazelenenej voliére s množstvom úkrytov — nehýb klietkou, nechytaj vtáky, len dopĺňaj krmivo a vodu
2
Pri klietke sa pohybuj POKOJNE a hovor tichým hlasom — obzvlášť plachý vták si tak spojí tvoju prítomnosť s bezpečím, nie s hrozbou
3
Kŕm v pravidelnom čase; obľúbenú metličku prosa a živú potravu (múčne červy, pinkie) podávaj rukou cez mreže — najsilnejší a najprirodzenejší nástroj dôvery
4
Daj dostatok húštia, rastlín a vetvičiek na schovanie — vták, ktorý má kam ujsť, sa menej plaší a postupne zdôverí
5
Nikdy vtáky nenaháňaj rukou po klietke — chytaj ich len v nevyhnutnom prípade (presun, ošetrenie), radšej v šere a pokojne, aby si predišiel stresu a poraneniu
6
Chovaj pár SAMOSTATNE — v hniezdení môže byť samec útočný voči vlastnému druhu, takže nepridávaj ďalšie amadky zelené do tej istej klietky
7
Zabezpeč teplo (~21–28 °C), priestor na lietanie a denne čerstvé klíčené semená, zeleň, ŽIVÚ POTRAVU a vodu na kúpanie — spokojný a vyťažený vták je dôverčivejší
8
Ak chceš krotkejšie vtáky, vyber ručne dokŕmené mláďatá od chovateľa — bývajú dôverčivejšie, no ani tie nie sú maznavé „na ruku"
Cena a kde kúpiť
30–60 € / ks (bežná forma; pár ~60–120 €)
Amadka zelená je v chove menej bežná a o niečo drahšia než zebrička, bengalka alebo astrild obyčajný — nie je vzácna v zmysle CITES (nie je v ňom uvedená), ale jej odchov je náročnejší (plachosť, citlivosť na chlad, závislosť na živej potrave), takže ju ponúka menej chovateľov. Cena jedného vtáka sa orientačne pohybuje okolo 30–60 €, pár (samček + samička) zvyčajne 60–120 €; cena kolíše podľa veku, kondície, regiónu, poddruhu a toho, či ide o spárované, odchované a krúžkované jedince. Náklady na chov sú vyššie — popri priestrannej, husto zazelenenej voliére treba počítať s pravidelnou živou potravou a vykurovaním v chladnom období. Keďže sa chová v páre (a navyše samostatne od iných amadiek zelených v hniezdení), počítaj rovno s kúpou spárovaného páru. Vďaka jedinečnému sfarbeniu je vyhľadávanou ozdobou voliéry pre pokročilejšieho chovateľa.
Špecializovaní chovatelia astrildovitých piniek a afrických astrildov v SR/ČR — odchované, krúžkované a najlepšie už spárované jedince (druh sa neponúka tak často ako bežné pinky)
Chovateľské burzy a výstavy exotov (ZO Slovenského zväzu chovateľov, ČSCH) — možnosť výberu spárovaného páru a poradenstvo skúsených chovateľov astrildov
Overení predajcovia okrasného vtáctva — uprednostni odchov v zajatí pred dovozom či náhodným inzerátom; pýtaj si informácie o veku, pôvode, poddruhu a spárovaní
Na čo si dať pozor
Keďže sa amadka zelená chová v páre a v hniezdení môže byť samec útočný voči vlastnému druhu, kupuj jeden spárovaný (zladený) pár, nie viac jedincov do jednej klietky, a najlepšie od špecializovaného chovateľa (nie z náhodného inzerátu). Pohlavie sa pri tomto druhu rozlišuje dobre: samec má červenú tvár, samica olivovo až oranžovo-žltkastú — to je veľká výhoda oproti astrildom s rovnakými pohlaviami. Vyberaj aktívneho, čulého vtáka s hladkým, priliehavým perím bez holých miest (vyškubané perie = stres alebo nevhodné podmienky), jasnými očami, čistým zobákom aj nozdrami a čistým okolím kloaky (zlepené perie pri kloake = tráviace ťažkosti, u tohto hmyzožravejšieho druhu dávaj na trus zvlášť pozor). Zdravý vták sedí spevnene, nie nahrbený s napuchnutým perím v kúte. Skontroluj nohy a prsty (žiadne chrastavé šupiny — roztoče) a dýchanie (žiadne klikanie, otvorený zobák ani namáhavé dýchanie — riziko vzdušníkových roztočov). Uprednostni krúžkované jedince odchované v zajatí (sú lepšie privyknuté na náhradnú živú potravu) s dokladom o veku a poddruhu. Po prevoze dopraj páru pokoj, teplo a husté húštie na aklimatizáciu.
Olivovo zelený vrch, čierny spodok s bielymi bodkami; samec má červenú tvár, samica oranžovo-žltkastú; plachý lesný druh, vyžaduje teplo a živú potravu
Samec sýto karmínovočervená tvár, hruď a boky s bielymi bodkami, hnedý chrbát; tiež vyžaduje teplo a hojnú živú potravu, samec teritoriálny
Samec s fialovými bokmi a hruďou, hnedou hlavou a modrým okolím oka, červený zobák; náročný, závislý na živej potrave, citlivý na chlad
Samec s nápadne modrou hlavou, hrudou a bokmi, hnedý chrbát, červený zobák; náročnejší motýlik, citlivý na chlad, závislý na živej potrave
Areál
Subsaharská Afrika (vlhké lesy) — nádherná, ale plachá a citlivejšia voliérová pinka pre pokročilejších
Východná a juhovýchodná Afrika — väčšia „červená" dvojbodková pinka, podobne náročná na hmyz
Východná Afrika (suché kroviny) — efektný „granátový" astrild, podobne náročný
Východná Afrika (akáciová savana) — efektný modrý astrild, podobne chúlostivý a hmyzožravý
Choroby a prevencia
Podchladenie a respiračné ochorenia z chladu/prievanu
vysoká
Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, apatia, schúlený na dne, sťažené dýchanie, nechutenstvo
Amadka zelená je tropický lesný druh citlivý na chlad, prudké ochladenie a prievan — podchladenie ho rýchlo oslabí a otvára cestu infekciám. Prevencia: stabilné teplo (v chove ~21–28 °C, teplota by nemala klesnúť pod ~20 °C), žiadny prievan, vo vonkajšej voliére v zime vykurovaný suchý úkryt (alebo presun dnu). Pri nahrbenom vtákovi s naježeným perím zabezpeč teplo (infražiarič) a bezodkladne vyhľadaj aviárneho veterinára — drobné vtáky chradnú veľmi rýchlo.
Kokcidióza a črevné parazity (gizzardworm, kokcídie)
vysoká
Príznaky: Riedky, niekedy krvavý trus, nafúknutie a apatia, chudnutie napriek žraniu, naježené perie
Tento hmyzožravejší druh hľadajúci potravu pri zemi je obzvlášť náchylný na prvoky (kokcídie) a črevné červy, ktoré sa šíria trusom a vo voliére sa rýchlo rozšíria. Spúšťačom býva stres, vlhko a zlá hygiena. Diagnostikuje sa vyšetrením trusu, lieči antikokcidikami/antiparazitikami od veterinára; u tohto druhu sa odporúča pravidelná kontrola trusu a odčervenie. Prevencia: suché, čisté prostredie, denná výmena vody, karanténa nových vtákov.
Príznaky: Dýchanie s otvoreným zobákom, „klikavý" zvuk pri dýchaní, namáhavé dýchanie, strata hlasu/spevu, vyčerpanosť
Roztoče osídľujú dýchacie cesty (priedušnicu, vzdušníky, pľúca) a pri silnej infekcii ich upchajú. Drobné astrildovité pinky sú obzvlášť citlivé. Bez liečby často končí udusením. Lieči sa ivermektínom u aviárneho veterinára; dôležitá je karanténa nových vtákov a vetranie bez prievanu. Pri „klikavom" dýchaní alebo dýchaní s otvoreným zobákom vyhľadaj veterinára bezodkladne.
Vyškubávanie peria (feather plucking) z nudy a stresu
stredná
Príznaky: Holé miesta v perí, obhryzené alebo vyškubané perie (u seba alebo u partnera/mláďat), nervozita
Pri nude, nedostatku úkrytov, strese alebo chudobnej strave môže mať druh sklon vyškubávať si perie alebo perie partnera či mláďat. Prevencia: priestranná, husto zazelenená voliéra s húštím, možnosť „loviť" živú potravu, metličky prosa na zamestnanie, pokoj a pestrá strava s dostatkom bielkovín. Ide o problém z podmienok chovu, nie infekciu — riešením je obohatenie prostredia a stravy, nie liek.
Zadržanie vajca (egg binding) u samičiek
vysoká
Príznaky: Samička sedí nahrbená na dne, napína sa, ťažko dýcha, opuch v okolí kloaky, ochabnuté nohy
Vajce sa zasekne vo vajcovode — akútny, život ohrozujúci stav, najmä pri nedostatku vápnika (chýbajúca sépiová kosť/grit), chlade, obezite alebo priskorom hniezdení (riziku sú vystavené najmä mladé a staré samičky chované v chlade). Pomáha teplo a vlhko a okamžitá veterinárna pomoc. Prevencia: trvalý prísun vápnika, teplo, dostatok pohybu a primerané (nie nepretržité) hniezdenie.
Prevencia
Amadka zelená je pri správnych podmienkach nádherná a vďačná pinka (~4–6 rokov), zdravie však stojí na niekoľkých pilieroch, ktoré sú náročnejšie než pri zebričke: (1) Teplo a žiadny prievan — je to tropický lesný druh, citlivý na chlad, prudké ochladenie a prievan; vyžaduje stabilné teplo (~21–28 °C, neklesať pod ~20 °C), vonkajšia voliéra potrebuje v zime vykurovaný suchý úkryt alebo presun dnu (podchladenie ho rýchlo oslabí). (2) Hojná živá potrava a pestrá strava — bez pravidelnej živej potravy (múčne červy, pinkie, vaječné kukly, vošky) tento hmyzožravejší druh chradne, nepreperí a neodchová mláďatá. (3) Hygiena a kontrola trusu — keďže vták hľadá potravu pri zemi, je náchylnejší na kokcidiózu a črevné parazity; dôležitá je denná výmena vody, čisté suché prostredie a pravidelná kontrola trusu/odčervenie. (4) Vápnik trvalo — sépiová kosť a grit musia byť stále k dispozícii (prevencia zadržania vajca a krívania samičiek). (5) Karanténa nových vtákov aspoň 2–4 týždne — najmä kvôli vzdušníkovým roztočom a parazitom, na ktoré sú astrildovité citlivé. (6) Úkryty a pokoj proti stresu — husto zazelenená voliéra znižuje stres plachého druhu a sklon k vyškubávaniu peria. Pri každom príznaku choroby (nahrbený vták s napuchnutým perím, sťažené dýchanie, riedky trus) vyhľadaj aviárneho veterinára — drobné vtáky chradnú rýchlo.
Zaujímavosti
1
Biele „dvojbodky" na čiernom spodku — spodok tela je čierny a husto pokrytý drobnými okrúhlymi bielymi bodkami (tzv. „twin spots", dvojbodky), podľa ktorých má druh anglické meno twinspot; sú jedným z najnápadnejších znakov druhu.
2
Samec má červenú („červenolícu") tvár — dospelý samec má nápadnú červenú tvár a červené sfarbenie aj na trtáči a okolí pleca, kým samica má tvár olivovo až oranžovo-žltkastú — vďaka tomu sa pohlavia dajú celkom dobre rozlíšiť (na rozdiel od mnohých iných astrildov).
3
Olivovo zelený vrch tela — vrch je olivovo až trávovo zelený, podľa čoho má druh meno v slovenčine („zelená") aj v angličtine (Green twinspot / Green-backed twinspot); latinské nitidula znamená „ligotavá, lesklá".
4
Drobná subsaharská astrildovitá pinka — meria len ~10–11 cm a váži okolo ~10 g, čím patrí medzi menšie astrildy; zobák je tmavý.
5
Rod Mandingoa je monotypický, s tromi poddruhmi — druh je jediným zástupcom rodu Mandingoa; rozlišujú sa tri poddruhy (nitidula, chubbi, schlegeli), pričom poddruh schlegeli má oranžovkastú hruď, u ostatných zelenú.
6
Plachý, skrytý lesný druh — na rozdiel od mnohých astrildov nežije v otvorenej savane, ale vo vlhkých lesoch, hustom podraste a na okrajoch lesov; je nenápadný, ostýchavý a rád sa ukrýva v húští, vo voľnej prírode sa ťažko pozoruje.
7
Vyžaduje živú potravu celoročne — nestačí jej zrno — je to hmyzožravejší druh než zebrička či bengalka: živú potravu (drobný hmyz a larvy) prijíma po celý rok a bez nej chradne a neodchová mláďatá; patrí preto medzi náročnejšie voliérové pinky.
8
Mimoriadne tichý vták, ktorý nehovorí — samec vydáva len veľmi jemný, zriedka počuteľný vysoký spev a tenké kontaktné volania (typický je krátky trilok počas letu); hlas nepreniká cez steny a druh nenapodobňuje ľudskú reč.
9
Citlivý na chlad — potrebuje teplo — ako tropický lesný druh neznáša chlad, prudké ochladenie ani prievan; v chove sa odporúča stabilné teplo (~21–28 °C) a v zime vykurovaný úkryt alebo presun dnu.
10
Bežná v zajatí, najmenej ohrozená v prírode — druh nie je v CITES a IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozený (LC) vďaka veľmi rozsiahlemu (hoci ostrovčekovitému) areálu v subsaharskej Afrike; v zajatí je odchovávaný, no menej často než bežné pinky.
Taxonomická klasifikácia
speciesAmadka zelená (Mandingoa nitidula)
RíšaAnimalia
KmeňChordata
TriedaAves (vtáky)
RadPasseriformes (vrabcotvaré)
ČeľaďEstrildidae (astrildovité)
RodMandingoa
DruhMandingoa nitidula (Hartlaub, 1865)
Poddruh SRv SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — subsaharský africký druh chovaný v zajatí ako voliérová pinka
PoddruhyDruh sa zvyčajne delí na tri poddruhy: M. n. nitidula (od Konžskej panvy a Zambie cez Malawi a Mozambik po Južnú Afriku), M. n. chubbi (od južnej Etiópie po severovýchodnú Zambiu a severný Mozambik) a M. n. schlegeli (od Sierry Leone cez Angolu a Konžskú panvu po Ugandu). Poddruh schlegeli má oranžovkastú hruď, ktorá je u ostatných poddruhov zelená. Rod Mandingoa je monotypický (obsahuje len tento jeden druh); druhové meno nitidula znamená „ligotavá / lesklá" a odkazuje na jasné sfarbenie. Anglické meno twinspot aj časté slovenské pomenovanie odkazujú na nápadné biele dvojbodky na tmavom spodku tela.
Často kladené otázky
Meno má podľa olivovo až trávovo zeleného vrchu tela — anglicky Green twinspot (Green-backed twinspot). Najnápadnejším znakom je čierny spodok husto pokrytý drobnými bielymi bodkami (tzv. „twin spots", dvojbodky — odtiaľ anglické meno twinspot). Samec má červenú („červenolícu") tvár a červené sfarbenie aj na trtáči a okolí pleca, samica má tvár olivovo až oranžovo-žltkastú — vďaka tomu sa pohlavia dajú celkom dobre odlíšiť. Zobák je tmavý. Je to drobná pinka ~10–11 cm (~10 g) z čeľade astrildovitých, pôvodom zo subsaharskej Afriky; rod Mandingoa je monotypický a má tri poddruhy.
Skôr nie — patrí medzi náročnejšie astrildovité pinky. Hoci je krásna a pôvabná, je citlivejšia a chúlostivejšia než zebrička či bengalka: je to plachý, skrytý lesný druh, ktorý vyžaduje stabilné teplo (neznáša chlad ani prievan), priestrannú, husto zazelenenú voliéru s úkrytmi a najmä pravidelnú živú potravu celoročne (múčne červy, pinkie, vošky), bez ktorej chradne, nepreperí a neodchová mláďatá. Býva plachá a ostýchavá a v hniezdení môže byť samec útočný voči vlastnému druhu. Odporúča sa až po skúsenosti s ľahšími druhmi (zebrička, bengalka, astrild obyčajný) a so znalosťou kŕmenia hmyzom. Pre pokročilejšieho chovateľa je však vzácnou a okrasnou voliérovou pinkou.
Samček spieva, ale len veľmi jemný, tichý, vysoko ladený spev — opisuje sa ako zriedka počuteľná delikátna zmes volaní. Typický je aj krátky vysoký trilok, často počas letu. Oba vtáky sa dorozumievajú tenkými, vysokými kontaktnými volaniami (jemné „tsvíp", veľmi tiché „čip"). Hlas je mimoriadne tichý a nerušivý, nepreniká cez steny, takže je druh vhodný aj do bytu. Rozprávať ani napodobňovať melódie sa NEnaučí — astrildovité pinky túto schopnosť nemajú (na rozdiel od papagájov). Spev je vrodený a mláďatá sa ho učia od otca. Pohlavie sa pri tomto druhu rozlišuje dobre vďaka červenej tvári samca.
Chová sa v páre, ktorý je v hniezdnom období lepšie držať samostatne: samec môže byť teritoriálny a útočný voči vlastnému druhu — naháňanie a bitky môžu skončiť zranením, preto sa do jednej (menšej) klietky nedáva viac amadiek zelených. Vo veľkej, husto zazelenenej voliére ju možno opatrne kombinovať s inými pokojnými drobnými astrildmi (a skúsení chovatelia tam zvládnu aj viac párov), no počas hniezdenia treba pár radšej oddeliť pre pokoj. Druh netrpí samotou tak ako kŕdľové pinky, ale spárovaný pár je prirodzená a vhodná zostava. Keďže ide o plachý lesný druh, kľúčové sú úkryty a husté zazelenenie.
Keďže je čulá, ale plachá a skrytá, holá klietka jej dlhodobo nevyhovuje — uprednostni husto zazelenenú voliéru alebo aspoň priestrannú letovú klietku od ~100 cm dĺžky, husto zariadenú vetvičkami, rastlinami a húštím, aby mal lesný vták kde sa skryť (to výrazne znižuje stres). Rozstup drôtov max. 10–12 mm. Vybav ju bidielkami rôznej hrúbky, plytkou miskou na kúpanie a krytým hniezdom na nocovanie. Pochádza z teplých vlhkých lesov subsaharskej Afriky, preto neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan — vyžaduje stabilné teplo (~21–28 °C, neklesať pod ~20 °C); vonkajšia voliéra potrebuje v zime suchý, vykurovaný a bezprievanový úkryt alebo presun do interiéru. Umiestni ju do teplej pokojnej miestnosti, nie na priame ostré slnko ani do prievanu.
Pár si v krytom hniezde — v búdke, košíčku alebo v húští (z kokosového a jutového vlákna, trávy, stebiel a peria) postaví baňaté, uzavreté hniezdo a veľmi cení súkromie. Samička znáša zvyčajne 4–6 vajec, na ktorých sedia striedavo obaja rodičia; inkubácia trvá ~13–14 dní. Mláďatá kŕmia oba rodičia a v tomto období je nevyhnutná hojná živá potrava (múčne červy, pinkie, vaječné kukly, vošky, termity) — bez živočíšnych bielkovín mláďatá nedokŕmia, čo je u tohto hmyzožravejšieho druhu najčastejšia príčina zlyhania odchovu. Mláďatá vyletujú približne v 21. dni (~3 týždne), ešte asi týždeň sa vracajú do hniezda a rodičia ich ~1–2 týždne dokrmujú. Vyfarbenie dospelých dosiahnu postupne za ~3–4 mesiace (mladé ešte nemajú červenú tvár), pohlavnú zrelosť okolo 6–9 mesiacov, do chovu ich však zaraď až po ~9–12 mesiacoch. Počas hniezdenia vtáky zbytočne nerušíš a pár drž samostatne.
Najväčším rizikom je podchladenie — je to tropický lesný druh citlivý na chlad, prudké ochladenie a prievan, ktoré ho rýchlo oslabia a otvoria cestu infekciám. Keďže vták hľadá potravu pri zemi a je hmyzožravejší, je obzvlášť náchylný na kokcidiózu a črevné parazity (riedky trus, chudnutie) — dôležitá je hygiena a pravidelná kontrola trusu/odčervenie. Z parazitárnych chorôb hrozia aj vzdušníkové (tracheálne) roztoče (Sternostoma tracheacolum) — „klikavé" dýchanie a dýchanie s otvoreným zobákom, bez liečby (ivermektín od veterinára) môžu skončiť udusením. U samičiek hrozí zadržanie vajca pri nedostatku vápnika a chlade a pri strese aj vyškubávanie peria. Prevencia: stabilné teplo bez prievanu, hojná živá potrava a pestrá strava, priestranná voliéra s húštím, trvalý prísun vápnika (sépiová kosť, grit), suché a čisté prostredie, karanténa nových vtákov 2–4 týždne a pri akomkoľvek príznaku (nahrbený vták s napuchnutým perím, sťažené dýchanie, riedky trus) rýchla návšteva aviárneho veterinára — drobné vtáky chradnú veľmi rýchlo.
ZDROJ: IOC World Bird List v15.2 (Mandingoa nitidula, Green Twinspot), IUCN Red List (Mandingoa nitidula — Least Concern, 2018), BirdLife DataZone (factsheet 8612, Green Twinspot), Cornell Lab — Birds of the
