Estrildidae (astrildovité)
Amadka Petersova patrí medzi tichšie chovné pinky — jej hlas je jemný, vysoký a nerušivý. Samček spieva tichý, vysoko ladený cvrlikavo-trilkujúci spev, ktorý znie ako tenké, bzučivo-trilkujúce šveholenie; predvádza ho predovšetkým samec, najmä počas dvorenia a hniezdnej sezóny, často so steblom v zobáku. V bežnej komunikácii oba vtáky vydávajú krátke, vysoké kontaktné volanie — charakteristický krátky vysoký trilok a jemné „tssít", keď sa partneri od seba vzdialia, a tiché cvrlikanie pri blízkom kontakte. Pri vyrušení zaznie ostrejšie varovné cvrlikanie. Hlas nepreniká cez steny a je príjemný aj v byte; plachý druh sa prejavuje skôr striedmo. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený a mláďatá sa spev učia od otca.
Samček dvorí samičke spevom a typickým tokovým prejavom so steblom v zobáku — naťahuje sa, kýva telom a poskakuje pred samičkou, pričom predvádza červenú hruď a biele bodky. Podnetom na hniezdenie je dlhší deň, teplo (~22–28 °C), vyššia vlhkosť, klíčené semená a hojnosť živej potravy. Druh je jednopárovo monogamný, pár sa drží tesne pri sebe a spoločne stavia hniezdo. Pár je v tomto období teritoriálny a útočný voči vlastnému druhu — preto sa chová samostatne a mimo dohľadu iných párov.
Pár si v krytom hniezde — vo veľkom prútenom košíku, búdke alebo v húští z kokosového vlákna, trávy, stebiel a peria postaví baňaté, uzavreté hniezdo (v prírode nízko v kroví). Samička znáša zvyčajne 3–5 drobných bielych vajec, spravidla po jednom denne. Trvalý prísun vápnika (sépiová kosť, grit) je nevyhnutný — prevencia zadržania vajca. Po znesení väčšiny vajec začne sedenie.
Na vajciach sedia striedavo obaja rodičia, v noci zvyčajne sedí samička. Inkubácia trvá približne 12–13 dní. V tomto období je dôležitý pokoj — pri opakovanom vyrušovaní môže plachý pár znášku opustiť. Hniezdo a búdku zbytočne nekontroluj, dopĺňaj len krmivo a vodu z diaľky a udržuj stabilné, teplé, vlhkejšie a tiché prostredie.
Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé/altriciálne) a sú plne odkázané na rodičov. Oba rodičia kŕmia a v tomto čase je absolútne nevyhnutná hojná živá potrava (drobné múčne červy, pinkie, vaječné kukly, vošky, larvy vijačky voskovej) doplnená vaječnou zmesou — bez živočíšnych bielkovín rodičia mláďatá nedokŕmia alebo ich opustia. Zabezpeč pokoj, teplo, vlhkosť a dostatok bielkovinového a živého krmiva; nedostatok živej potravy je najčastejšou príčinou zlyhania odchovu pri tomto druhu.
Mláďatá vyletujú z hniezda približne v 17.–21. dni, no ešte ~2–3 týždne ich rodičia dokrmujú, kým sa naučia samostatne žrať. Mladé sú matnejšie a tmavšie sfarbené než dospelé — chýba im výrazná červená a biele bodky majú slabšie naznačené. Vyfarbenie do podoby dospelých dosahujú približne v 3–4 mesiacoch. V tomto čase neobmedzuj živú potravu ani bielkovinové krmivo.
Mladé sa úplne osamostatnia približne 5–7 týždňov po vyliahnutí (~2–3 týždne po vylietnutí) a vtedy ich treba oddeliť od rodičov — druh je voči vlastnému (aj dospievajúcemu) potomstvu v ďalšom hniezdení útočný. Pohlavnú zrelosť dosahujú okolo 6–9 mesiacov, no do chovu ich zaraď až po ~9–12 mesiacoch — priskoré hniezdenie samičku vyčerpáva a znižuje úspešnosť odchovu. Pri správnej starostlivosti sa druh dožíva ~5–7 rokov. Pripomienka: pár drž samostatne a mimo dohľadu iných párov (samce sa inak bijú).
Amadka Petersova nie je pinka „na ruku" — cieľom nie je ochočiť ju na maznanie (to ju výrazne stresuje), ale získať jej dôveru, aby pri obsluhe, kŕmení a pozorovaní zostala čo najpokojnejšia. Je prirodzene výrazne plachá, skrytá a nervózna, ľahko sa splaší, preto privykanie trvá dlhšie a vyžaduje veľkú trpezlivosť. Postup získania dôvery: (1) prvé dni a týždne ju nechaj v pokoji aklimatizovať v husto zariadenej voliére, kde má dostatok úkrytov — nehýb klietkou ani ju zbytočne nechytaj; (2) pri klietke sa pohybuj pokojne a hovor tichým hlasom, aby si vtáka spojil s bezpečím; (3) kŕm v pravidelnom čase a obľúbenú metličku prosa či živú potravu podávaj rukou — vták si časom spojí tvoju prítomnosť s pochúťkou; (4) nikdy ju nenaháňaj po klietke a chytaj len v nevyhnutnom prípade (presun, ošetrenie), radšej v šere a pokojne. Najviac sa jej darí v páre v priestrannej voliére s hustým húštím a úkrytmi, kde prejaví prirodzené správanie bez stresu. Ochočovať „na ruku" má zmysel len pri ručne dokŕmených mláďatách, no ani tie nie sú maznavé a druh zostáva plachý.
Po prevoze nechaj pár 1–2 týždne (ideálne dlhšie) v pokoji aklimatizovať v priestrannej, HUSTO zariadenej voliére s množstvom úkrytov — nehýb klietkou, nechytaj vtáky, len dopĺňaj krmivo a vodu
Pri klietke sa pohybuj POKOJNE a hovor tichým hlasom — výrazne plachý vták si tak spojí tvoju prítomnosť s bezpečím, nie s hrozbou
Kŕm v pravidelnom čase; obľúbenú metličku prosa a živú potravu (múčne červy, pinkie) podávaj rukou cez mreže — najsilnejší a najprirodzenejší nástroj dôvery
Daj DOSTATOK húštia, vetvičiek a umelého listia na schovanie — vták, ktorý má kam ujsť, sa menej plaší a rýchlejšie zdôverí; bez úkrytov je v trvalom strese
Nikdy vtáky nenaháňaj rukou po klietke — chytaj ich len v nevyhnutnom prípade (presun, ošetrenie), radšej v šere a pokojne, aby si predišiel stresu a poraneniu
Chovaj pár SAMOSTATNE a tak, aby nevidel iný pár vlastného druhu — v hniezdení sú samce voči sebe agresívne a vo frustrácii môžu napadnúť aj vlastnú samičku
Zabezpeč teplo (~22–28 °C), vyššiu vlhkosť, priestor na lietanie a denne čerstvé klíčené semená, zeleň, živú potravu a vodu na kúpanie — spokojný a vyťažený vták je dôverčivejší a menej stresovaný
Ak chceš krotkejšie vtáky, vyber ručne dokŕmené mláďatá od chovateľa — bývajú o niečo dôverčivejšie, no ani tie nie sú maznavé „na ruku" a druh zostáva plachý
Amadka Petersova je v chove dostupná, no menej bežná a drahšia než zebrička či bengalka — nie je vzácna ani v CITES, ale jej odchov je náročnejší (citlivosť, potreba živej potravy a vlhka, agresia párov), takže ju ponúka menej chovateľov. Cena jedného vtáka sa orientačne pohybuje okolo 30–60 €, pár (samček + samička) zvyčajne 60–120 €; cena kolíše podľa veku, kondície, regiónu a toho, či ide o spárované, odchované a krúžkované jedince. Náklady na chov sú vyššie — popri priestrannej voliére treba počítať s pravidelnou živou potravou, udržiavaním vlhkosti a vykurovaním v chladnom období. Keďže sa chová v páre (a navyše samostatne, mimo dohľadu iných párov vlastného druhu), počítaj rovno s kúpou spárovaného páru. Vďaka nádhernému sfarbeniu je vyhľadávanou ozdobou voliéry pre pokročilejšieho chovateľa.
| Amadka Petersova | Amadka zelená (Mandingoa nitidula) | Astrild fialový (Granatina ianthinogaster) | Motýlik modrohlavý (Uraeginthus cyanocephalus) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~12–13 cm | ~10–11 cm | ~13–14 cm | ~12–13 cm |
| Váha | ~12–17 g | ~9–12 g | ~12–17 g | ~9–11 g |
| Dožitie | ~5–7 r | ~5–7 r | ~5–7 r | ~5–7 r |
| Hlučnosť | 4/5 | 4/5 | 4/5 | 4/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC · bez CITES | IUCN LC · bez CITES | IUCN LC · bez CITES | IUCN LC · bez CITES |
| Povaha | Samec: karmínovo červená tvár, hrdlo, hruď a trtáč, olivovohnedý vrch, čierny spodok s veľkými bielymi bodkami; samica bledšia, sivkastá; plachá, vyžaduje teplo, vlhko a živú potravu | Olivovozelený vrch, samec s červenou tvárou, čierny spodok s drobnými bielymi bodkami (twin spots); plachá, vlhkomilná, tiež vyžaduje živú potravu | Samec s gaštanovohnedým telom, fialovomodrým bruchom, bokmi a kostrcom, modrou maskou okolo oka a červeným zobákom; náročný, citlivý na chlad a závislý na hmyze | Samec s nápadne modrou hlavou, hrudou a bokmi, hnedý chrbát, červený zobák; náročnejší motýlik, citlivý na chlad, závislý na živej potrave |
| Areál | Východná a juhovýchodná Afrika — nádherná, ale plachá a náročnejšia voliérová pinka pre pokročilých | Subsaharská Afrika — drobná zelená dvojškvrnka, podobne plachá a náročná ako amadka Petersova | Východná Afrika — efektný „granátik", chúlostivejší, podobne náročný na teplo a živú potravu | Východná Afrika — efektný modrý astrild, podobne chúlostivý a náročný ako amadka Petersova |
Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, apatia, schúlený na dne, sťažené dýchanie, nechutenstvo
Amadka Petersova je tropický druh mimoriadne citlivý na chlad, prudké ochladenie a prievan — podchladenie ju rýchlo oslabí a otvára cestu infekciám. Prevencia: stabilné teplo (~22–28 °C), žiadny prievan, vo vonkajšej voliére v zime vykurovaný suchý úkryt. Pri nahrbenom vtákovi s naježeným perím zabezpeč teplo (infražiarič) a bezodkladne vyhľadaj aviárneho veterinára — drobné vtáky chradnú veľmi rýchlo.
Príznaky: Holé miesta v perí, obhryzené alebo vyškubané perie (u seba alebo u partnera/mláďat), trvalá nervozita, plachosť, panika
Pri nedostatku úkrytov, priestoru, vlhka, pri rušení alebo chudobnej strave má tento výrazne plachý druh sklon k chronickému stresu a vyškubávaniu peria u seba i partnera. Prevencia: priestranná, HUSTO zariadená voliéra s množstvom húštia a úkrytov, pokoj, vyššia vlhkosť, možnosť „loviť" živú potravu a pestrá strava s dostatkom bielkovín. Ide o problém z podmienok chovu, nie infekciu — riešením je obohatenie prostredia a stravy a kľud, nie liek.
Príznaky: Dýchanie s otvoreným zobákom, „klikavý" zvuk pri dýchaní, namáhavé dýchanie, strata hlasu/spevu, vyčerpanosť
Roztoče osídľujú dýchacie cesty (priedušnicu, vzdušníky, pľúca) a pri silnej infekcii ich upchajú. Drobné astrildovité pinky sú obzvlášť citlivé. Bez liečby často končí udusením. Lieči sa ivermektínom u aviárneho veterinára; dôležitá je karanténa nových vtákov a vetranie bez prievanu. Pri „klikavom" dýchaní alebo dýchaní s otvoreným zobákom vyhľadaj veterinára bezodkladne.
Príznaky: Riedky, niekedy krvavý trus, nafúknutie a apatia, chudnutie napriek žraniu, naježené perie
Prvoky (kokcídie) napádajú tráviaci trakt a šíria sa trusom — vo voliére sa pri vyššej vlhkosti rýchlo rozšíria. Spúšťačom býva stres, vlhko a zlá hygiena. Diagnostikuje sa vyšetrením trusu, lieči antikokcidikami od veterinára. Prevencia: čisté prostredie a podstielka, denná výmena vody, karanténa nových vtákov (pri vlhkomilnom druhu dbaj na čistotu, aby vlhko neživilo parazity).
Príznaky: Samička sedí nahrbená na dne, napína sa, ťažko dýcha, opuch v okolí kloaky, ochabnuté nohy
Vajce sa zasekne vo vajcovode — akútny, život ohrozujúci stav, najmä pri nedostatku vápnika (chýbajúca sépiová kosť/grit), chlade, obezite alebo priskorom hniezdení. Pomáha teplo a vlhko a okamžitá veterinárna pomoc. Prevencia: trvalý prísun vápnika, teplo, dostatok pohybu a primerané (nie nepretržité) hniezdenie.
Ohnivo červená tvár a hruď samca — samec má karmínovo až tehlovo červenú tvár, hrdlo, hruď a trtáč (kostrec), olivovohnedý vrch tela a sivkasté temeno; práve sýta červená dala druhu aj anglické meno red-throated twinspot (červenohrdlá dvojškvrnka).
Veľké biele „dvojité" bodky na čiernom bruchu — čierny spodok tela je husto pokrytý veľkými okrúhlymi bielymi bodkami usporiadanými do dvojíc; práve preto sa anglicky volá twinspot (dvojškvrnka) a latinsky niveoguttatus = „snehovobodkovaný".
Pomenovaná po objaviteľovi W. Petersovi — druh opísal nemecký prírodovedec Wilhelm Peters v roku 1868 z lokality Inhambane v Mozambiku, odkiaľ pochádza slovenské aj anglické meno (Peters's twinspot).
Samica je bledšia — pohlavia sa dajú odlíšiť — na rozdiel od mnohých astrildov tu pohlavný dimorfizmus pomáha: samica je sivkastejšia, s oranžovkastou (nie sýto červenou) hruďou a hnedastejšou hlavou, takže pár sa dá pomerne dobre rozpoznať.
Stredne veľká, no plachá a skrytá astrildovitá pinka — meria ~12–13 cm a v prírode sa zdržiava nízko v húštinách, na okrajoch lesov a v presvetlených porastoch; je nenápadná, plachá a ľahko sa splaší.
Vyžaduje živú potravu — nestačí jej zrno — na rozdiel od zebričky či bengalky prijíma živú potravu (drobný hmyz a larvy) celoročne a bez nej chradne, slabo preperí a neodchová mláďatá; je to náročnejšia voliérová pinka pre pokročilých.
Vlhkomilný druh — pochádza z vlhkejších húštin východnej Afriky a v chove potrebuje vyššiu vlhkosť než suchomilné astrildy; suchý vzduch jej nesvedčí (mierne rosenie môže podporiť hniezdenie).
Samce sa môžu pozabíjať — pôvabný vzhľad klame: v hniezdení sú samce voči sebe mimoriadne agresívne a ak sa vidia, vo frustrácii môžu napadnúť a zabiť aj vlastnú samičku — preto sa pár chová samostatne a mimo dohľadu iných párov.
Tichá pinka, ktorá nehovorí — samec vydáva len jemný, vysoký cvrlikavo-trilkujúci spev a krátke vysoké kontaktné volanie; hlas nepreniká cez steny a druh nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie.
Bežná v zajatí, najmenej ohrozená v prírode — nie je v CITES a IUCN ju hodnotí ako najmenej ohrozenú (LC); má rozsiahly areál vo východnej a juhovýchodnej Afrike (Keňa až východná JAR) a je považovaná za jednu z najkrajších afrických astrildov v chove.
Slovenské aj anglické meno má podľa nemeckého prírodovedca Wilhelma Petersa, ktorý druh opísal v roku 1868 z Mozambiku (Peter's twinspot). Anglické twinspot („dvojškvrnka") a latinské niveoguttatus („snehovobodkovaný") odkazujú na veľké okrúhle biele bodky usporiadané do dvojíc na čiernom spodku tela. Samec má nezameniteľnú karmínovo červenú tvár, hrdlo, hruď a trtáč, olivovohnedý vrch tela a sivkasté temeno; samica je bledšia, sivkastejšia, s oranžovkastou hruďou a hnedastejšou hlavou. Je to stredne veľká pinka ~12–13 cm z čeľade astrildovitých, pôvodom z východnej a juhovýchodnej Afriky.
Skôr nie — patrí medzi náročnejšie astrildovité pinky pre pokročilejších. Hoci je nádherne sfarbená, je citlivejšia a chúlostivejšia než zebrička či bengalka: vyžaduje stabilné teplo (je to tropický druh, neznáša chlad ani prievan), vyššiu vlhkosť, priestor na lietanie s hustými úkrytmi (voliéru) a najmä pravidelnú a hojnú živú potravu (múčne červy, pinkie, vošky), bez ktorej chradne, slabo preperí a neodchová mláďatá. Je výrazne plachá a skrytá, ľahko sa splaší a v hniezdení sú samce voči sebe smrteľne agresívne. Odporúča sa až po skúsenosti s ľahšími druhmi (zebrička, bengalka, astrild obyčajný). Pre pokročilejšieho chovateľa je však vďačnou a mimoriadne okrasnou voliérovou pinkou.
Samec spieva, ale len jemný, tichý, vysoko ladený cvrlikavo-trilkujúci spev — tenké, bzučivo-trilkujúce šveholenie. Oba vtáky sa dorozumievajú krátkym, vysokým kontaktným volaním (charakteristický krátky vysoký trilok). Hlas je tichý a nerušivý, nepreniká cez steny, takže je druh vhodný aj do bytu. Rozprávať ani napodobňovať melódie sa NEnaučí — astrildovité pinky túto schopnosť nemajú (na rozdiel od papagájov). Spev je vrodený a mláďatá sa ho učia od otca. Pri tomto druhu navyše pohlavie pomáha odlíšiť aj sfarbenie (sýto červený samec vs. bledšia samica), nielen spev a tok samca.
Chová sa v páre, ktorý však treba držať samostatne a tak, aby nevidel iný pár vlastného druhu: v hniezdnom období sú samce voči sebe mimoriadne agresívne a ak sa vidia, vo frustrácii môžu napadnúť a dokonca zabiť aj vlastnú samičku — preto sa do jednej klietky nedáva viac jedincov a voliéry sa rozmiestňujú s vizuálnou bariérou. Spárovanie dvoch nezladených jedincov nasilu často vedie k prenasledovaniu. V dostatočne priestrannej voliére mimo hniezdenia ju možno opatrne kombinovať s inými pokojnými drobnými astrildmi, no počas hniezdenia treba pár izolovať. Spárovaný pár je prirodzená a vhodná zostava.
Keďže je čulá, ale výrazne plachá a potrebuje lietať aj sa skrývať, holá klietka jej dlhodobo nestačí — uprednostni voliéru alebo aspoň priestrannú letovú klietku od ~100 cm dĺžky, husto zariadenú vetvičkami, húštím a umelým listím, aby mal plachý vták kam sa skryť (to zásadne znižuje stres a sklon k vyškubávaniu peria). Rozstup drôtov max. 10–12 mm. Vybav ju bidielkami rôznej hrúbky, plytkou miskou na kúpanie a krytým hniezdom na nocovanie. Pochádza z teplej a vlhkej východnej Afriky, preto neznáša mráz, prudké ochladenie, suchý vzduch ani prievan — vyžaduje stabilné teplo (~22–28 °C) a vyššiu vlhkosť; vonkajšia voliéra potrebuje v zime suchý, vykurovaný a bezprievanový úkryt. Klietku/voliéru umiestni do teplej pokojnej miestnosti, nie na priame slnko ani do prievanu.
Pár si v krytom hniezde — vo veľkom prútenom košíku, búdke alebo v húští (z kokosového vlákna, trávy, stebiel a peria) postaví baňaté, uzavreté hniezdo. Samička znáša zvyčajne 3–5 vajec, na ktorých sedia striedavo obaja rodičia; inkubácia trvá ~12–13 dní. Mláďatá kŕmia oba rodičia a v tomto období je absolútne nevyhnutná hojná živá potrava (múčne červy, pinkie, vaječné kukly, vošky) — bez živočíšnych bielkovín mláďatá nedokŕmia, čo je najčastejšia príčina zlyhania odchovu. Mláďatá vyletujú približne v 17.–21. dni a rodičia ich ešte ~2–3 týždne dokrmujú. Vyfarbenie dospelých dosiahnu okolo 3–4 mesiacov, pohlavnú zrelosť okolo 6–9 mesiacov, do chovu ich však zaraď až po ~9–12 mesiacoch. Počas hniezdenia vtáky zbytočne nerušíš, dbáš na vlhkosť a pár držíš samostatne, mimo dohľadu iných párov (samce sa inak bijú).
Najväčším rizikom je podchladenie — je to tropický druh mimoriadne citlivý na chlad, prudké ochladenie a prievan, ktoré ho rýchlo oslabia a otvoria cestu infekciám. Keďže je vlhkomilná, nesvedčí jej ani trvalo suchý vzduch. Ďalej je častým problémom stres a vyškubávanie peria z nevhodných podmienok (rieši ho priestor, husté húštie, úkryty, vlhkosť a živá potrava na „lov"). Z parazitárnych chorôb hrozia vzdušníkové (tracheálne) roztoče (Sternostoma tracheacolum) — „klikavé" dýchanie a dýchanie s otvoreným zobákom, bez liečby (ivermektín od veterinára) môžu skončiť udusením — a kokcidióza a črevné parazity (riedky trus, chudnutie), ktoré sa pri vyššej vlhkosti šíria rýchlejšie. U samičiek hrozí zadržanie vajca pri nedostatku vápnika a chlade. Prevencia: stabilné teplo bez prievanu, vyššia vlhkosť pri zachovaní čistoty, hojná živá potrava a pestrá strava, priestranná husto zariadená voliéra s úkrytmi, trvalý prísun vápnika (sépiová kosť, grit), čisté prostredie, karanténa nových vtákov 2–4 týždne a pri akomkoľvek príznaku (nahrbený vták s napuchnutým perím, sťažené dýchanie) rýchla návšteva aviárneho veterinára — drobné vtáky chradnú veľmi rýchlo.