Hypargos niveoguttatus — nádherná východoafrická pinka — samec s karmínovo červenou tvárou a hruďou a čiernym bruchom posiatym veľkými bielymi bodkami; pôvabná, no plachá a náročnejšia voliérová pinka pre pokročilejších chovateľov
IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern (najmenej ohrozený) — veľmi rozsiahly areál vo východnej a juhovýchodnej Afrike (odhad rádovo v miliónoch km²), druh je opisovaný ako bežný až lokálne hojný a populácia sa považuje za stabilnú. Druh NIE je v CITES a je bežne odchovávaný v zajatí ako voliérová pinka (hoci menej často než nenáročné druhy).
Dĺžka~12–13 cm (~12–17 g)
PôvodVýchodná a juhovýchodná Afrika
PovahaPlachá, skrytá; v hniezdení útočná voči vlastnému druhu
SpevTichý, jemný trilok — nenapodobňuje reč
Dožitie~5–7 rokov
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
3/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
3/5
Výživa
Drobné semená tráv — proso (žlté, červené, biele), mohár, lesknica kanárska a divé semená tráv — základ stravy48%
Živá potrava — drobné múčne červy, pinkie, vaječné kukly, vošky, larvy vijačky voskovej, drobné termity — kľúčová celoročne, NEVYHNUTNÁ v hniezdení22%
Klíčené a namočené semená — vysoko stráviteľné, zvyšujú obsah vitamínov, dôležité v hniezdení a pelichaní12%
Zmes pre exotické pinky — proso žlté, červené a biele, mohár (Setaria), lesknica kanárska a drobné divé semená tráv — základná denná strava
Živá potrava — drobné múčne červy, pinkie (larvy bzučiviek), vaječné kukly, vošky, larvy vijačky voskovej, drobné termity a pavúky — pravidelne CELOROČNE, NEVYHNUTNÁ pri odchove mláďat (bez nej rodičia mláďatá nedokŕmia)
Klíčené a namočené semená — denne čerstvo, vysoko stráviteľné, dôležité v období hniezdenia a pelichania
Metličky prosa (spray millet) a polozrelé (mliečne) metličky tráv — obľúbená pochúťka aj prirodzené zamestnanie proti stresu
Zelené krmivo — hviezdica prostredná (žabinec), mladá púpava, vňať mrkvy, listy šalátu (umyté, nepostriekané)
Vaječná (vajcová) zmes alebo mäkké vaječné krmivo — zdroj bielkovín pri odchove (časť jedincov ju prijíma ochotne, iné menej — vždy ponúkaj spolu so živou potravou)
Drobné mäkké ovocie a bobule v malom množstve (zrelá figa, kúsok jablka) — doplnok, nie základ stravy
Sépiová kosť (cuttlebone) a grit (drvený piesok/lastúry) — trvalý zdroj vápnika a minerálov, dôležité pre samičky znášajúce vajcia
Čerstvá pitná voda denne + možnosť kúpania v plytkej miske (druh má rád vlhko)
Zakázané potraviny
Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje (káva, čaj, kola) — jedovaté pre drobné vtáky
Soľ, slané, korenené, sladené a tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky drobného vtáka
Cibuľa, cesnak a pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
Postriekané (pesticídmi ošetrené) zelené krmivo a metličky z ciest a polí — riziko otravy
Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté semená a krmivo — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi (pri vlhkomilnom druhu treba dbať na čerstvosť)
Trvalé kŕmenie len suchým zrnom bez živej potravy a zelene — pri tomto druhu vedie k podvýžive, chradnutiu, slabému prepereniu a úplnému zlyhaniu odchovu
Tip od odborníka
Amadka Petersova (Hypargos niveoguttatus) je síce prevažne semenožravá astrildovitá pinka, no na rozdiel od zebričky či bengalky v žiadnom prípade nevystačí len so zrnom — patrí medzi astrildy s mimoriadne vysokou potrebou živočíšnych bielkovín. Základom je kvalitná zmes drobných semien tráv (proso žlté, červené a biele, mohár, lesknica kanárska a divé semená tráv), ktorú treba denne dopĺňať: klíčenými a namočenými semenami, zeleným krmivom (hviezdica/žabinec, mladá púpava, vňať mrkvy) a polozrelými metličkami tráv. Kľúčová je však pravidelná a hojná živá potrava — drobné múčne červy, pinkie, vaječné kukly, vošky, larvy vijačky voskovej či drobné termity — ktorú tento druh prijíma celoročne, nielen v hniezdení; v období odchovu mláďat je absolútne nevyhnutná, lebo bez živočíšnych bielkovín rodičia mláďatá jednoducho nedokŕmia. Vaječnú zmes časť jedincov prijíma ochotne, iné ju ignorujú — preto sa nikdy nespoliehaj len na ňu a vždy ju podávaj spolu so živým hmyzom. Možnosť „loviť" živú potravu a hľadať semená v metličkách zároveň znižuje stres plachého druhu. Trvalo musí byť v klietke sépiová kosť a grit (vápnik a minerály — zásadné pre samičky proti zadržaniu vajca). Nikdy nepodávaj avokádo, čokoládu, kofeín, soľ, cibuľu a cesnak — sú pre drobné vtáky jedovaté. Vodu meň denne a dopraj páru plytkú misku na kúpanie (druh má rád vlhko).
Správanie a komunikácia
Hlučnosť
Amadka Petersova je tichá až stredne hlasná pinka — patrí medzi tichšie chovné druhy. Samček vydáva jemný, vysoký cvrlikavo-trilkujúci spev a oba vtáky sa dorozumievajú krátkym, vysokým kontaktným volaním (charakteristický krátky vysoký trilok, jemné „tssít"). Hlas je tichý a nerušivý, nepreniká cez steny a nevyrušuje susedov — vhodný aj do bytu. Žiadne prenikavé skreky ako pri väčších exotoch. Plachý druh je navyše hlasovo skôr zdržanlivý.
Priľnavosť
Amadka Petersova nie je maznavá pinka „na ruku" — ako väčšina astrildovitých je to vták výhradne na pozorovanie, nie na fyzický kontakt. Navyše patrí medzi obzvlášť plaché a skryté druhy, ktoré sa ľahko splašia a manipulácia ich silne stresuje. Časom si na opatrovateľa zvykne a prestane pri kŕmení panikáriť, no brať ju do ruky pravidelne je nevhodné a kontraproduktívne. Najväčšiu radosť spraví v priestrannej, husto zariadenej voliére v páre, kde má dostatok úkrytov a môže prejaviť svoje prirodzené, no plaché správanie bez stresu.
Aktivita
Čulá, no plachá a skrytá pinka — v prírode sa zdržiava nízko v húštinách, kde poskakuje a hľadá semená a hmyz. V chove je aktívna cez deň, prelieta voliérou, prehľadáva zákutia a „loví" hmyz, no výrazne viac sa skrýva než nápadné družné pinky. Potrebuje priestor na lietanie a najmä husté zariadenie s úkrytmi (vetvičky, húštie, zeleň), kam sa môže stiahnuť — bez úkrytov je v trvalom strese. Bežná klietka jej dlhodobo nestačí; ideálna je priestranná letová klietka, najlepšie však voliéra. V hniezdnom období je teritoriálna a útočná voči vlastnému druhu, preto sa pár chová samostatne. Aktivita je celodenná, v noci vták odpočíva (rád prespáva v krytom hniezde) — dôležitý je pokojný, tmavý a bezpečný úkryt na nocovanie.
Reč
Amadka Petersova nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie — astrildovité pinky nemajú schopnosť učiť sa hlasy ako papagáje či niektoré spevavce. Samček má vrodený jemný, vysoký cvrlikavo-trilkujúci spev, ktorým si bráni teritórium a dvorí samičke; repertoár je vrodený a v zajatí sa nemení. Reč ani hvizd ju nenaučíte.
Hlasový prejav a reč
Amadka Petersova patrí medzi tichšie chovné pinky — jej hlas je jemný, vysoký a nerušivý. Samček spieva tichý, vysoko ladený cvrlikavo-trilkujúci spev, ktorý znie ako tenké, bzučivo-trilkujúce šveholenie; predvádza ho predovšetkým samec, najmä počas dvorenia a hniezdnej sezóny, často so steblom v zobáku. V bežnej komunikácii oba vtáky vydávajú krátke, vysoké kontaktné volanie — charakteristický krátky vysoký trilok a jemné „tssít", keď sa partneri od seba vzdialia, a tiché cvrlikanie pri blízkom kontakte. Pri vyrušení zaznie ostrejšie varovné cvrlikanie. Hlas nepreniká cez steny a je príjemný aj v byte; plachý druh sa prejavuje skôr striedmo. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený a mláďatá sa spev učia od otca.
Dokáže hovoriť?
Amadka Petersova nenapodobňuje ľudskú reč, hvizd ani melódie — astrildovité pinky túto schopnosť nemajú (na rozdiel od papagájov či niektorých spevavcov). Samček má vrodený jemný, vysoký cvrlikavo-trilkujúci spev, ktorým dvorí a bráni teritórium; repertoár sa v zajatí nemení a reč sa naučiť nedá.
Typické zvuky
Jemný, vysoko ladený cvrlikavo-trilkujúci spev samčeka — tenké, bzučivo-trilkujúce šveholenie, predvádzaný najmä pri dvorení a v hniezdnej sezóne
Krátky, vysoký trilok ako kontaktné volanie — charakteristický hlasový prejav druhu, keď sa partneri od seba vzdialia
Tiché cvrlikanie pri blízkom kontakte partnerov v páre a pri spoločnom kŕmení
Ostrejšie varovné cvrlikanie / „tek" — pri vyrušení, prílete cudzieho vtáka alebo splašení (plachý druh sa ľahko vyplaší)
Agresívne cvrlikanie a naťahovanie hlasu voči vlastnému druhu — najmä v hniezdnom období pri obrane teritória
Jemné žobravé pískanie mláďat — pri kŕmení rodičmi, utíchne po osamostatnení
Sezónny kalendár
Hlavná hniezdna sezóna v chove (jar–leto) — pri dlhšom dni, teple 22–28 °C a vyššej vlhkosti; podnetom je hojnosť živej potravy, klíčených semien a vlhkosť (rosenie)
Tok — samček spieva a tokuje so steblom v zobáku, naťahuje sa, kýva telom a poskakuje pred samičkou; pár sa drží tesne pri sebe
Inkubácia ~12–13 dní + odchov mláďat (vyletujú ~17–21 dní, dokrmované ešte ~2–3 týždne) — nevyhnutná hojná živá potrava
Pokojové obdobie — kratší deň, obmedz živú potravu a vaječnú zmes, dopraj páru oddych medzi znáškami a hlavne teplo
Pelichanie prebieha priebežne, najmä po hniezdnej sezóne — zvýš príjem bielkovín, vápnika a živej potravy (prevencia vyškubávania peria a slabého preperenia)
Mladé dosahujú vyfarbenie dospelých ~3–4 mesiace, pohlavnú zrelosť ~6–9 mesiacov (do chovu zaraď až po ~9–12 mesiacoch)
Vhodný pre teba?
SkúsenosťPre pokročilejších chovateľov — NIE pre úplných začiatočníkov. Amadka Petersova je citlivejšia a náročnejšia než zebrička či bengalka: vyžaduje teplo, vyššiu vlhkosť, priestor na lietanie s hustými úkrytmi (voliéru) a najmä pravidelnú a hojnú živú potravu celoročne, bez ktorej chradne, slabo preperí a neodchová mláďatá. Je výrazne plachá a skrytá, ľahko sa splaší a v hniezdení môže byť útočná voči vlastnému druhu (samce sa pri vzájomnom kontakte môžu pozabíjať). Odporúča sa až po skúsenosti s ľahšími druhmi (zebrička, bengalka, astrild obyčajný) a ideálne aj s inými africkými astrildmi.
PriestorPre pár je nutná priestranná letová klietka od ~100 cm dĺžky, ideálne však voliéra (izbová alebo vonkajšia v teplej časti roka) — vták je čulý, plachý a potrebuje lietať aj sa skrývať. Drôtové rozstupy max. 10–12 mm (drobný vták). Husté zariadenie (vetvičky, húštie, zeleň, umelé listie) na úkryt je pri tomto plachom druhu nevyhnutné — znižuje stres. Bidielka rôznej hrúbky, plytká miska na kúpanie, krytý prútený košík alebo polootvorená búdka aj na nocovanie, pokojný kút. Vyžaduje teplo a vyššiu vlhkosť (neznáša mráz, prudké ochladenie, sucho ani prievan).
Deti v domácnostiVhodná skôr pre staršie deti a rodiny so skúsenosťou — ako vták na pozorovanie, nie na maznanie. Amadka Petersova je tichá a nádherne sfarbená, deti fascinuje červená tvár a hruď samca aj biele bodky na čiernom bruchu a jeho plaché poskakovanie v húští. Nie je to však „prvý vták" ako zebrička — je citlivejšia, výrazne plachejšia a náročnejšia (teplo, vlhkosť, živá potrava, úkryty). Dôležité pravidlá pre deti: (1) vták nie je na chytanie a maznanie — manipulácia ho silne stresuje, deti ho majú len pozorovať a kŕmiť, nie naháňať; (2) pokoj a tichšie okolie — náhle pohyby a hluk ho plašia, je plachejší než iné pinky; (3) chová sa v páre, nie samotná „pre dieťa"; (4) po manipulácii s krmivom a klietkou umývanie rúk. Edukatívne témy: život astrildovitých piniek, prečo sa volá „Petersova" (objaviteľ W. Peters) a „twinspot" (dvojité biele bodky), odkiaľ pochádza (východná Afrika) a prečo potrebuje živú potravu a vlhko.
HlučnosťÁno — patrí medzi tichšie pinky a je vhodná aj do bytu a na sídlisko. Spev samčeka je jemný a vysoký, kontaktné volanie tenké a krátke; hlas nepreniká cez steny a nevyrušuje susedov ani v noci (vtáky sú aktívne cez deň). Pre porovnanie je výrazne tichšia než kanárik, papagáje či hrdličky. Plachosť druhu znamená, že sa hlasovo prejavuje skôr striedmo.
Verdikt odborníka
Amadka Petersova (Hypargos niveoguttatus, anglicky Peter's / red-throated twinspot) je nádherne sfarbená africká astrildovitá pinka dlhá približne 12–13 cm a patrí medzi najefektnejšie, no zároveň najnáročnejšie voliérové pinky — nie je vhodná pre úplných začiatočníkov. Jej najnápadnejším znakom je sfarbenie samca: karmínovo až tehlovo červená tvár, hrdlo, hruď a trtáč (kostrec), olivovohnedý vrch tela a sivkasté temeno, pričom čierny spodok tela je husto pokrytý veľkými okrúhlymi bielymi bodkami usporiadanými do dvojíc — odtiaľ anglický názov twinspot („dvojškvrnka"). Samica je bledšia a sivkastejšia, s menej rozsiahlou červenou (skôr oranžovkastým nádychom na hrudi) a hnedastejšou hlavou, takže pohlavia sa dajú celkom dobre odlíšiť. Patrí do čeľade astrildovitých (Estrildidae); druh opísal nemecký prírodovedec Wilhelm Peters v roku 1868 z Mozambiku. Pôvodný areál tvorí východná a juhovýchodná Afrika — od Kene cez Tanzániu, Mozambik, Malawi, Zambiu a Zimbabwe po východnú Juhoafrickú republiku, kde žije v húštinách, na okrajoch lesov a v presvetlených porastoch. Povahovo je plachá, skrytá a nenápadná, ľahko sa splaší a v období hniezdenia môže byť výrazne útočná voči vlastnému druhu — samce sa pri vzájomnom vizuálnom kontakte môžu dokonca v zúfalstve pozabíjať, preto sa pár chová samostatne a voliéry sa rozmiestňujú tak, aby sa páry navzájom nevideli. Náročnosť spočíva v niekoľkých veciach: druh potrebuje teplo (je tropický, neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan), vyššiu vlhkosť (je to vlhkomilný druh húštin), priestor na lietanie s hustými úkrytmi (voliéra, nie tesná holá klietka) a najmä pravidelnú a hojnú živú potravu (drobné múčne červy, pinkie, vaječné kukly, vošky, larvy vijačky voskovej), ktorú prijíma celoročne a bez ktorej chradne, slabo preperí a neodchová mláďatá. Hlas je tichý a jemný — samček vydáva vysoký cvrlikavo-trilkujúci spev a krátke vysoké kontaktné volanie, druh nenapodobňuje ľudskú reč, takže je vhodný aj do bytu; nie je to však maznavý vták, ale druh na pozorovanie. Strava je prevažne semenožravá (proso, mohár, lesknica) doplnená o klíčky, zeleň, vaječnú zmes a — kľúčovo — bohatú živú potravu; trvale potrebuje sépiovú kosť a grit (vápnik). Hniezdi v krytom hniezde, prútenom košíku alebo búdke ukrytej v húští, znáša zvyčajne 3–5 vajec, inkubácia trvá ~12–13 dní, mláďatá vyletujú približne 17.–21. deň a rodičia ich dokrmujú ešte ~2–3 týždne. Druh nie je v CITES a IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozený (LC); v zajatí je bežne odchovávaný, hoci menej často než nenáročné druhy. Pri správnej starostlivosti sa dožíva ~5–7 rokov. Najčastejšie zdravotné riziká sú podchladenie (citlivosť na chlad), stres a vyškubávanie peria z nevhodných podmienok, vzdušníkové roztoče, kokcidióza a zadržanie vajca — preto je kľúčové teplo bez prievanu, vlhkosť, pokoj, hojná živá potrava a vápnik. Záver: nádherne sfarbená, no plachá a chúlostivejšia astrildovitá pinka, ktorá patrí pokročilejšiemu chovateľovi ochotnému zabezpečiť teplo, vlhkosť, husto zariadenú voliéru a pravidelnú živú potravu — za týchto podmienok je vďačnou a mimoriadne okrasnou ozdobou voliéry, ktorú mnohí chovatelia považujú za jednu z najkrajších afrických astrildov.
Prostredie a požiadavky
Klietka / voliéra
Pár: priestranná letová klietka od ~100 cm dĺžky, ideálne však voliéra (izbová alebo vonkajšia v teple) HUSTO zariadená úkrytmi; čím viac priestoru a húštia, tým lepšie
Amadka Petersova je čulá, ale výrazne plachá — potrebuje lietať aj sa skrývať, takže bežná holá klietka jej dlhodobo nestačí. Uprednostni voliéru alebo aspoň priestrannú letovú klietku od ~100 cm dĺžky. Rozstup drôtov max. 10–12 mm (drobný vták by sa väčšími medzerami pretlačil či zasekol). Zariaď ju husto — vetvičkami, húštím, zeleňou a umelým listím, ktoré plachému vtákovi poskytnú úkryt a zásadne znížia stres (a sklon k vyškubávaniu peria) — pri tomto druhu sú úkryty nevyhnutnosťou, nie doplnkom. Pridaj bidielka rôznej hrúbky (zdravie nôh), plytkú misku na kúpanie, misky na zrno, zeleň, živú a mäkkú potravu a pokojný kút s krytým hniezdom na nocovanie. Klietku/voliéru umiestni do teplej, vlhkejšej a pokojnej miestnosti bez prievanu, nie k dverám ani na priame slnko.
Spoločnosť
Chová sa v páre, ktorý sa drží SAMOSTATNE a mimo dohľadu iných párov vlastného druhu — v hniezdení sú samce voči sebe smrteľne agresívne; nepárovať dva jedince nasilu
Amadka Petersova sa chová v páre, ten však treba držať samostatne a tak, aby nevidel iný pár vlastného druhu: v hniezdnom období sú samce voči sebe mimoriadne agresívne a ak sa vidia, vo frustrácii môžu napadnúť a dokonca zabiť aj vlastnú samičku. Preto sa do jednej klietky nedáva viac jedincov a voliéry sa rozmiestňujú s vizuálnou bariérou. Spárovanie nasilu dvoch nezladených jedincov často vedie k prenasledovaniu. V priestrannej voliére mimo hniezdenia ju možno opatrne kombinovať s inými pokojnými drobnými vtákmi, no počas hniezdenia treba pár izolovať. Spárovaný pár je prirodzená a vhodná zostava.
Teplota a vlhkosť
Teplo (~22–28 °C) a vyššia vlhkosť; mimoriadne citlivá na chlad, sucho, prudké ochladenie a prievan — vonkajšia voliéra potrebuje v zime vykurovaný úkryt
Pôvodom z teplej a vlhkej východnej Afriky — je výrazne citlivejšia na chlad a sucho než austrálske či domestikované pinky. Vyžaduje stabilné teplo (~22–28 °C) a vyššiu vlhkosť (je to vlhkomilný druh húštin); neznáša mráz, prudké ochladenie, suchý vzduch ani prievan (podchladenie ju rýchlo oslabí). Vo vonkajšej voliére ju možno chovať len v teplej časti roka, na zimu potrebuje suchý, bezprievanový a vykurovaný úkryt. Vyhýbaj sa náhlym výkyvom teploty a umiestneniu do prievanu medzi oknom a dverami.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Veľký krytý prútený košík, polootvorená búdka alebo hustý ker/húštie na ukrytie hniezda; materiál — kokosové vlákno, suchá tráva, sisal, jemné stebla, perie
Na hniezdenie ponúkni veľký krytý prútený košík, polootvorenú búdku alebo husté húštie (s umelým listím), kam pár ukryje kryté, baňaté hniezdo (vo voľnej prírode hniezdi nízko v kroví). Ako hniezdny materiál dodaj kokosové vlákno, suchú trávu, sisal, jemné stebla a perie. Druh hniezdi jednopárovo a územie si bráni, preto jeden pár na klietku/voliéru, izolovaný od pohľadu iných párov (samce sa inak bijú). V hniezdení je nevyhnutná hojná živá potrava, vyššia vlhkosť a pokoj — pri vyrušovaní pár znášku opustí. Mierne rosenie (zaschnutie do hodiny, aby nevznikli plesne) môže podporiť ochotu znášať.
Svetlo a denný režim
Pravidelný denný cyklus svetla a tmy; v hniezdení dlhší deň, teplo, vlhkosť a hojnosť živej potravy, mimo neho kratší deň a pokoj
Pinky sú aktívne cez deň a potrebujú pravidelný cyklus svetla a tmy a pokojné, tmavé nocovanie (8–10 h tmy). Dlhší deň, teplo, vlhkosť a hojnosť živej potravy sú prirodzeným podnetom na hniezdenie; mimo sezóny dopraj kratší deň a pokoj, aby si pár oddýchol. Svetlé (no nie priamo prepekané) stanovište s úkrytmi podporuje aktivitu a kondíciu plachého druhu. Vyhýbaj sa nočnému rušeniu a náhlemu rozsvecovaniu, ktoré plachého vtáka plaší.
Kúpanie a hygiena
Plytká miska na kúpanie; denná výmena vody, pravidelné čistenie klietky a misiek (pri vlhkomilnom druhu dbaj na čerstvosť proti plesniam)
Amadka Petersova je vlhkomilný druh a rada sa kúpe — ponúkni jej plytkú misku s čistou vodou na kúpanie (pomáha kondícii peria a prevencii roztočov). Pitnú vodu meň denne, misky na krmivo a kúpanie pravidelne umývaj a klietku/voliéru čisti. Keďže druh potrebuje vyššiu vlhkosť, o to dôslednejšie dbaj na čerstvosť krmiva a čistotu, aby vlhko neživilo baktérie, plesne (aspergilóza) a kokcídie. Suché, čisté a teplé hniezdo a úkryty sú základom zdravia tohto citlivejšieho druhu.
Areál výskytu
Prirodzený areál
Východná a juhovýchodná Afrika (Keňa, Tanzánia, Mozambik, Malawi, Zambia, Zimbabwe po východnú Juhoafrickú republiku); húštiny a okraje lesov.
Rozmnožovací cyklus
Tok a dvorenie
Jar–leto (v chove pri dlhšom dni, teple, vlhkosti a hojnosti živej potravy)
Samček dvorí samičke spevom a typickým tokovým prejavom so steblom v zobáku — naťahuje sa, kýva telom a poskakuje pred samičkou, pričom predvádza červenú hruď a biele bodky. Podnetom na hniezdenie je dlhší deň, teplo (~22–28 °C), vyššia vlhkosť, klíčené semená a hojnosť živej potravy. Druh je jednopárovo monogamný, pár sa drží tesne pri sebe a spoločne stavia hniezdo. Pár je v tomto období teritoriálny a útočný voči vlastnému druhu — preto sa chová samostatne a mimo dohľadu iných párov.
Hniezdo a znáška
Znáška zvyčajne 3–5 vajec
Pár si v krytom hniezde — vo veľkom prútenom košíku, búdke alebo v húští z kokosového vlákna, trávy, stebiel a peria postaví baňaté, uzavreté hniezdo (v prírode nízko v kroví). Samička znáša zvyčajne 3–5 drobných bielych vajec, spravidla po jednom denne. Trvalý prísun vápnika (sépiová kosť, grit) je nevyhnutný — prevencia zadržania vajca. Po znesení väčšiny vajec začne sedenie.
Inkubácia
~12–13 dní
Na vajciach sedia striedavo obaja rodičia, v noci zvyčajne sedí samička. Inkubácia trvá približne 12–13 dní. V tomto období je dôležitý pokoj — pri opakovanom vyrušovaní môže plachý pár znášku opustiť. Hniezdo a búdku zbytočne nekontroluj, dopĺňaj len krmivo a vodu z diaľky a udržuj stabilné, teplé, vlhkejšie a tiché prostredie.
Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá kŕmené oboma rodičmi prevažne hmyzom
Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé/altriciálne) a sú plne odkázané na rodičov. Oba rodičia kŕmia a v tomto čase je absolútne nevyhnutná hojná živá potrava (drobné múčne červy, pinkie, vaječné kukly, vošky, larvy vijačky voskovej) doplnená vaječnou zmesou — bez živočíšnych bielkovín rodičia mláďatá nedokŕmia alebo ich opustia. Zabezpeč pokoj, teplo, vlhkosť a dostatok bielkovinového a živého krmiva; nedostatok živej potravy je najčastejšou príčinou zlyhania odchovu pri tomto druhu.
Vyletenie mláďat
Vyletujú ~17–21 dní, dokrmovanie ešte ~2–3 týždne
Mláďatá vyletujú z hniezda približne v 17.–21. dni, no ešte ~2–3 týždne ich rodičia dokrmujú, kým sa naučia samostatne žrať. Mladé sú matnejšie a tmavšie sfarbené než dospelé — chýba im výrazná červená a biele bodky majú slabšie naznačené. Vyfarbenie do podoby dospelých dosahujú približne v 3–4 mesiacoch. V tomto čase neobmedzuj živú potravu ani bielkovinové krmivo.
Osamostatnenie a zaradenie do chovu
Samostatné ~5–7 týždňov; pohlavná zrelosť ~6–9 mesiacov (do chovu až ~9–12 mesiacov)
Mladé sa úplne osamostatnia približne 5–7 týždňov po vyliahnutí (~2–3 týždne po vylietnutí) a vtedy ich treba oddeliť od rodičov — druh je voči vlastnému (aj dospievajúcemu) potomstvu v ďalšom hniezdení útočný. Pohlavnú zrelosť dosahujú okolo 6–9 mesiacov, no do chovu ich zaraď až po ~9–12 mesiacoch — priskoré hniezdenie samičku vyčerpáva a znižuje úspešnosť odchovu. Pri správnej starostlivosti sa druh dožíva ~5–7 rokov. Pripomienka: pár drž samostatne a mimo dohľadu iných párov (samce sa inak bijú).
Ochočenie a kontakt
4Trvanie: Privykanie na opatrovateľa a prostredie niekoľko týždňov až mesiacov; ide o získanie dôvery (nie „ochočenie na ruku"), aby výrazne plachý vták pri kŕmení a obsluhe nepanikáril. Trvá to dlhšie než pri zebričke či bengalke; ručne dokŕmené mláďatá bývajú o niečo dôverčivejšie, no druh zostáva plachý.
Amadka Petersova nie je pinka „na ruku" — cieľom nie je ochočiť ju na maznanie (to ju výrazne stresuje), ale získať jej dôveru, aby pri obsluhe, kŕmení a pozorovaní zostala čo najpokojnejšia. Je prirodzene výrazne plachá, skrytá a nervózna, ľahko sa splaší, preto privykanie trvá dlhšie a vyžaduje veľkú trpezlivosť. Postup získania dôvery: (1) prvé dni a týždne ju nechaj v pokoji aklimatizovať v husto zariadenej voliére, kde má dostatok úkrytov — nehýb klietkou ani ju zbytočne nechytaj; (2) pri klietke sa pohybuj pokojne a hovor tichým hlasom, aby si vtáka spojil s bezpečím; (3) kŕm v pravidelnom čase a obľúbenú metličku prosa či živú potravu podávaj rukou — vták si časom spojí tvoju prítomnosť s pochúťkou; (4) nikdy ju nenaháňaj po klietke a chytaj len v nevyhnutnom prípade (presun, ošetrenie), radšej v šere a pokojne. Najviac sa jej darí v páre v priestrannej voliére s hustým húštím a úkrytmi, kde prejaví prirodzené správanie bez stresu. Ochočovať „na ruku" má zmysel len pri ručne dokŕmených mláďatách, no ani tie nie sú maznavé a druh zostáva plachý.
1
Po prevoze nechaj pár 1–2 týždne (ideálne dlhšie) v pokoji aklimatizovať v priestrannej, HUSTO zariadenej voliére s množstvom úkrytov — nehýb klietkou, nechytaj vtáky, len dopĺňaj krmivo a vodu
2
Pri klietke sa pohybuj POKOJNE a hovor tichým hlasom — výrazne plachý vták si tak spojí tvoju prítomnosť s bezpečím, nie s hrozbou
3
Kŕm v pravidelnom čase; obľúbenú metličku prosa a živú potravu (múčne červy, pinkie) podávaj rukou cez mreže — najsilnejší a najprirodzenejší nástroj dôvery
4
Daj DOSTATOK húštia, vetvičiek a umelého listia na schovanie — vták, ktorý má kam ujsť, sa menej plaší a rýchlejšie zdôverí; bez úkrytov je v trvalom strese
5
Nikdy vtáky nenaháňaj rukou po klietke — chytaj ich len v nevyhnutnom prípade (presun, ošetrenie), radšej v šere a pokojne, aby si predišiel stresu a poraneniu
6
Chovaj pár SAMOSTATNE a tak, aby nevidel iný pár vlastného druhu — v hniezdení sú samce voči sebe agresívne a vo frustrácii môžu napadnúť aj vlastnú samičku
7
Zabezpeč teplo (~22–28 °C), vyššiu vlhkosť, priestor na lietanie a denne čerstvé klíčené semená, zeleň, živú potravu a vodu na kúpanie — spokojný a vyťažený vták je dôverčivejší a menej stresovaný
8
Ak chceš krotkejšie vtáky, vyber ručne dokŕmené mláďatá od chovateľa — bývajú o niečo dôverčivejšie, no ani tie nie sú maznavé „na ruku" a druh zostáva plachý
Cena a kde kúpiť
30–60 € / ks (bežná forma; pár ~60–120 €)
Amadka Petersova je v chove dostupná, no menej bežná a drahšia než zebrička či bengalka — nie je vzácna ani v CITES, ale jej odchov je náročnejší (citlivosť, potreba živej potravy a vlhka, agresia párov), takže ju ponúka menej chovateľov. Cena jedného vtáka sa orientačne pohybuje okolo 30–60 €, pár (samček + samička) zvyčajne 60–120 €; cena kolíše podľa veku, kondície, regiónu a toho, či ide o spárované, odchované a krúžkované jedince. Náklady na chov sú vyššie — popri priestrannej voliére treba počítať s pravidelnou živou potravou, udržiavaním vlhkosti a vykurovaním v chladnom období. Keďže sa chová v páre (a navyše samostatne, mimo dohľadu iných párov vlastného druhu), počítaj rovno s kúpou spárovaného páru. Vďaka nádhernému sfarbeniu je vyhľadávanou ozdobou voliéry pre pokročilejšieho chovateľa.
Špecializovaní chovatelia astrildovitých piniek a afrických astrildov v SR/ČR — odchované, krúžkované a najlepšie už spárované jedince (druh chová menej chovateľov)
Chovateľské burzy a výstavy exotov (ZO Slovenského zväzu chovateľov, ČSCH) — možnosť výberu spárovaného páru a poradenstvo skúsených chovateľov afrických astrildov
Overení predajcovia okrasného vtáctva — uprednostni odchov v zajatí pred dovozom či náhodným inzerátom; pýtaj si informácie o veku, pôvode a spárovaní
Na čo si dať pozor
Keďže sa amadka Petersova chová v páre a navyše je v hniezdení mimoriadne útočná voči vlastnému druhu (samce sa pri vzájomnom kontakte môžu pozabíjať), kupuj jeden spárovaný (zladený) pár, nie viac jedincov do jednej klietky, a najlepšie od špecializovaného chovateľa (nie z náhodného inzerátu). Vyberaj aktívneho, čulého vtáka s hladkým, priliehavým perím bez holých miest (vyškubané perie = stres alebo nevhodné podmienky), jasnými očami, čistým zobákom aj nozdrami a čistým okolím kloaky (zlepené perie pri kloake = tráviace ťažkosti). Zdravý vták sedí spevnene, nie nahrbený s napuchnutým perím v kúte. Skontroluj nohy a prsty (žiadne chrastavé šupiny — roztoče) a dýchanie (žiadne klikanie, otvorený zobák ani namáhavé dýchanie — riziko vzdušníkových roztočov). Rozlíšenie pohlavia je tu pomerne dobré — samec má sýto červenú tvár, hrdlo a hruď, samica je bledšia a sivkastejšia s oranžovkastou hruďou; spoľahlivý je aj spev a tok samca. Uprednostni krúžkované jedince odchované v zajatí s dokladom o veku. Po prevoze dopraj páru pokoj, teplo, vlhko a husté húštie na aklimatizáciu.
Porovnanie s podobnými druhmi
Amadka Petersova
Amadka zelená (Mandingoa nitidula)
Astrild fialový (Granatina ianthinogaster)
Motýlik modrohlavý (Uraeginthus cyanocephalus)
Dĺžka
~12–13 cm
~10–11 cm
~13–14 cm
~12–13 cm
Váha
~12–17 g
~9–12 g
~12–17 g
~9–11 g
Dožitie
~5–7 r
~5–7 r
~5–7 r
~5–7 r
Hlučnosť
4/5
4/5
4/5
4/5
Stav IUCN
IUCN LC · bez CITES
IUCN LC · bez CITES
IUCN LC · bez CITES
IUCN LC · bez CITES
Povaha
Samec: karmínovo červená tvár, hrdlo, hruď a trtáč, olivovohnedý vrch, čierny spodok s veľkými bielymi bodkami; samica bledšia, sivkastá; plachá, vyžaduje teplo, vlhko a živú potravu
Olivovozelený vrch, samec s červenou tvárou, čierny spodok s drobnými bielymi bodkami (twin spots); plachá, vlhkomilná, tiež vyžaduje živú potravu
Samec s gaštanovohnedým telom, fialovomodrým bruchom, bokmi a kostrcom, modrou maskou okolo oka a červeným zobákom; náročný, citlivý na chlad a závislý na hmyze
Samec s nápadne modrou hlavou, hrudou a bokmi, hnedý chrbát, červený zobák; náročnejší motýlik, citlivý na chlad, závislý na živej potrave
Areál
Východná a juhovýchodná Afrika — nádherná, ale plachá a náročnejšia voliérová pinka pre pokročilých
Subsaharská Afrika — drobná zelená dvojškvrnka, podobne plachá a náročná ako amadka Petersova
Východná Afrika — efektný „granátik", chúlostivejší, podobne náročný na teplo a živú potravu
Východná Afrika — efektný modrý astrild, podobne chúlostivý a náročný ako amadka Petersova
Choroby a prevencia
Podchladenie a respiračné ochorenia z chladu/prievanu
vysoká
Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, apatia, schúlený na dne, sťažené dýchanie, nechutenstvo
Amadka Petersova je tropický druh mimoriadne citlivý na chlad, prudké ochladenie a prievan — podchladenie ju rýchlo oslabí a otvára cestu infekciám. Prevencia: stabilné teplo (~22–28 °C), žiadny prievan, vo vonkajšej voliére v zime vykurovaný suchý úkryt. Pri nahrbenom vtákovi s naježeným perím zabezpeč teplo (infražiarič) a bezodkladne vyhľadaj aviárneho veterinára — drobné vtáky chradnú veľmi rýchlo.
Stres a vyškubávanie peria z nevhodných podmienok
stredná
Príznaky: Holé miesta v perí, obhryzené alebo vyškubané perie (u seba alebo u partnera/mláďat), trvalá nervozita, plachosť, panika
Pri nedostatku úkrytov, priestoru, vlhka, pri rušení alebo chudobnej strave má tento výrazne plachý druh sklon k chronickému stresu a vyškubávaniu peria u seba i partnera. Prevencia: priestranná, HUSTO zariadená voliéra s množstvom húštia a úkrytov, pokoj, vyššia vlhkosť, možnosť „loviť" živú potravu a pestrá strava s dostatkom bielkovín. Ide o problém z podmienok chovu, nie infekciu — riešením je obohatenie prostredia a stravy a kľud, nie liek.
Príznaky: Dýchanie s otvoreným zobákom, „klikavý" zvuk pri dýchaní, namáhavé dýchanie, strata hlasu/spevu, vyčerpanosť
Roztoče osídľujú dýchacie cesty (priedušnicu, vzdušníky, pľúca) a pri silnej infekcii ich upchajú. Drobné astrildovité pinky sú obzvlášť citlivé. Bez liečby často končí udusením. Lieči sa ivermektínom u aviárneho veterinára; dôležitá je karanténa nových vtákov a vetranie bez prievanu. Pri „klikavom" dýchaní alebo dýchaní s otvoreným zobákom vyhľadaj veterinára bezodkladne.
Kokcidióza a črevné parazity
stredná
Príznaky: Riedky, niekedy krvavý trus, nafúknutie a apatia, chudnutie napriek žraniu, naježené perie
Prvoky (kokcídie) napádajú tráviaci trakt a šíria sa trusom — vo voliére sa pri vyššej vlhkosti rýchlo rozšíria. Spúšťačom býva stres, vlhko a zlá hygiena. Diagnostikuje sa vyšetrením trusu, lieči antikokcidikami od veterinára. Prevencia: čisté prostredie a podstielka, denná výmena vody, karanténa nových vtákov (pri vlhkomilnom druhu dbaj na čistotu, aby vlhko neživilo parazity).
Zadržanie vajca (egg binding) u samičiek
vysoká
Príznaky: Samička sedí nahrbená na dne, napína sa, ťažko dýcha, opuch v okolí kloaky, ochabnuté nohy
Vajce sa zasekne vo vajcovode — akútny, život ohrozujúci stav, najmä pri nedostatku vápnika (chýbajúca sépiová kosť/grit), chlade, obezite alebo priskorom hniezdení. Pomáha teplo a vlhko a okamžitá veterinárna pomoc. Prevencia: trvalý prísun vápnika, teplo, dostatok pohybu a primerané (nie nepretržité) hniezdenie.
Prevencia
Amadka Petersova je pri správnych podmienkach nádherná a vďačná pinka (~5–7 rokov), zdravie však stojí na niekoľkých pilieroch, ktoré sú náročnejšie než pri zebričke: (1) Teplo a žiadny prievan — je to tropický východoafrický druh, mimoriadne citlivý na chlad, prudké ochladenie a prievan; vyžaduje stabilné teplo (~22–28 °C), vonkajšia voliéra potrebuje v zime vykurovaný suchý úkryt (podchladenie ju rýchlo oslabí). (2) Vyššia vlhkosť — je to vlhkomilný druh húštin, suchý vzduch mu nesvedčí (dbaj však na čerstvosť krmiva, aby vlhko neživilo plesne). (3) Hojná živá potrava a pestrá strava — bez pravidelnej živej potravy (múčne červy, pinkie, vaječné kukly, vošky) chradne, slabo preperí a neodchová mláďatá. (4) Priestor, úkryty a pokoj proti stresu — priestranná, husto zariadená voliéra s húštím a možnosť „loviť" hmyz tlmia stres a plachosť, ktoré vedú k vyškubávaniu peria. (5) Vápnik trvalo — sépiová kosť a grit musia byť stále k dispozícii (prevencia zadržania vajca a krívania samičiek). (6) Karanténa nových vtákov aspoň 2–4 týždne — najmä kvôli vzdušníkovým roztočom, na ktoré sú astrildovité citlivé. (7) Hygiena — denná výmena vody, čistenie klietky a misiek (prevencia kokcidiózy a aspergilózy). Pri každom príznaku choroby (nahrbený vták s napuchnutým perím, sťažené dýchanie, riedky trus) vyhľadaj aviárneho veterinára — drobné vtáky chradnú rýchlo.
Zaujímavosti
1
Ohnivo červená tvár a hruď samca — samec má karmínovo až tehlovo červenú tvár, hrdlo, hruď a trtáč (kostrec), olivovohnedý vrch tela a sivkasté temeno; práve sýta červená dala druhu aj anglické meno red-throated twinspot (červenohrdlá dvojškvrnka).
2
Veľké biele „dvojité" bodky na čiernom bruchu — čierny spodok tela je husto pokrytý veľkými okrúhlymi bielymi bodkami usporiadanými do dvojíc; práve preto sa anglicky volá twinspot (dvojškvrnka) a latinsky niveoguttatus = „snehovobodkovaný".
3
Pomenovaná po objaviteľovi W. Petersovi — druh opísal nemecký prírodovedec Wilhelm Peters v roku 1868 z lokality Inhambane v Mozambiku, odkiaľ pochádza slovenské aj anglické meno (Peters's twinspot).
4
Samica je bledšia — pohlavia sa dajú odlíšiť — na rozdiel od mnohých astrildov tu pohlavný dimorfizmus pomáha: samica je sivkastejšia, s oranžovkastou (nie sýto červenou) hruďou a hnedastejšou hlavou, takže pár sa dá pomerne dobre rozpoznať.
5
Stredne veľká, no plachá a skrytá astrildovitá pinka — meria ~12–13 cm a v prírode sa zdržiava nízko v húštinách, na okrajoch lesov a v presvetlených porastoch; je nenápadná, plachá a ľahko sa splaší.
6
Vyžaduje živú potravu — nestačí jej zrno — na rozdiel od zebričky či bengalky prijíma živú potravu (drobný hmyz a larvy) celoročne a bez nej chradne, slabo preperí a neodchová mláďatá; je to náročnejšia voliérová pinka pre pokročilých.
7
Vlhkomilný druh — pochádza z vlhkejších húštin východnej Afriky a v chove potrebuje vyššiu vlhkosť než suchomilné astrildy; suchý vzduch jej nesvedčí (mierne rosenie môže podporiť hniezdenie).
8
Samce sa môžu pozabíjať — pôvabný vzhľad klame: v hniezdení sú samce voči sebe mimoriadne agresívne a ak sa vidia, vo frustrácii môžu napadnúť a zabiť aj vlastnú samičku — preto sa pár chová samostatne a mimo dohľadu iných párov.
9
Tichá pinka, ktorá nehovorí — samec vydáva len jemný, vysoký cvrlikavo-trilkujúci spev a krátke vysoké kontaktné volanie; hlas nepreniká cez steny a druh nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie.
10
Bežná v zajatí, najmenej ohrozená v prírode — nie je v CITES a IUCN ju hodnotí ako najmenej ohrozenú (LC); má rozsiahly areál vo východnej a juhovýchodnej Afrike (Keňa až východná JAR) a je považovaná za jednu z najkrajších afrických astrildov v chove.
Taxonomická klasifikácia
speciesAmadka Petersova (Hypargos niveoguttatus)
RíšaAnimalia
KmeňChordata
TriedaAves (vtáky)
RadPasseriformes (vrabcotvaré)
ČeľaďEstrildidae (astrildovité)
RodHypargos
DruhHypargos niveoguttatus (W. Peters, 1868)
Poddruh SRv SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — východoafrický a juhovýchodoafrický druh chovaný v zajatí ako voliérová pinka
PoddruhyDruh sa delí na niekoľko poddruhov (zvyčajne sa uvádza 4–5, napr. nominátny H. n. niveoguttatus, ďalej macrospilotus, idius, interior), ktoré sa líšia najmä rozsahom a sýtosťou červenej a veľkosťou bielych bodiek. Druh opísal nemecký prírodovedec Wilhelm Peters v roku 1868 z lokality Inhambane v Mozambiku — odtiaľ pochádza slovenské aj anglické pomenovanie (Peters's twinspot). Rodové meno Hypargos odkazuje na grécku mytologickú postavu Arga so stovkou očí (narážka na husté biele „očká" — bodky), druhové meno niveoguttatus znamená „snehovobodkovaný" (z lat. niveus = snehobiely a guttatus = bodkovaný/kropenatý), čo presne vystihuje veľké okrúhle biele bodky na čiernom spodku tela. Anglický názov twinspot („dvojškvrnka") odkazuje na párovité usporiadanie týchto bodiek.
Často kladené otázky
Slovenské aj anglické meno má podľa nemeckého prírodovedca Wilhelma Petersa, ktorý druh opísal v roku 1868 z Mozambiku (Peter's twinspot). Anglické twinspot („dvojškvrnka") a latinské niveoguttatus („snehovobodkovaný") odkazujú na veľké okrúhle biele bodky usporiadané do dvojíc na čiernom spodku tela. Samec má nezameniteľnú karmínovo červenú tvár, hrdlo, hruď a trtáč, olivovohnedý vrch tela a sivkasté temeno; samica je bledšia, sivkastejšia, s oranžovkastou hruďou a hnedastejšou hlavou. Je to stredne veľká pinka ~12–13 cm z čeľade astrildovitých, pôvodom z východnej a juhovýchodnej Afriky.
Skôr nie — patrí medzi náročnejšie astrildovité pinky pre pokročilejších. Hoci je nádherne sfarbená, je citlivejšia a chúlostivejšia než zebrička či bengalka: vyžaduje stabilné teplo (je to tropický druh, neznáša chlad ani prievan), vyššiu vlhkosť, priestor na lietanie s hustými úkrytmi (voliéru) a najmä pravidelnú a hojnú živú potravu (múčne červy, pinkie, vošky), bez ktorej chradne, slabo preperí a neodchová mláďatá. Je výrazne plachá a skrytá, ľahko sa splaší a v hniezdení sú samce voči sebe smrteľne agresívne. Odporúča sa až po skúsenosti s ľahšími druhmi (zebrička, bengalka, astrild obyčajný). Pre pokročilejšieho chovateľa je však vďačnou a mimoriadne okrasnou voliérovou pinkou.
Samec spieva, ale len jemný, tichý, vysoko ladený cvrlikavo-trilkujúci spev — tenké, bzučivo-trilkujúce šveholenie. Oba vtáky sa dorozumievajú krátkym, vysokým kontaktným volaním (charakteristický krátky vysoký trilok). Hlas je tichý a nerušivý, nepreniká cez steny, takže je druh vhodný aj do bytu. Rozprávať ani napodobňovať melódie sa NEnaučí — astrildovité pinky túto schopnosť nemajú (na rozdiel od papagájov). Spev je vrodený a mláďatá sa ho učia od otca. Pri tomto druhu navyše pohlavie pomáha odlíšiť aj sfarbenie (sýto červený samec vs. bledšia samica), nielen spev a tok samca.
Chová sa v páre, ktorý však treba držať samostatne a tak, aby nevidel iný pár vlastného druhu: v hniezdnom období sú samce voči sebe mimoriadne agresívne a ak sa vidia, vo frustrácii môžu napadnúť a dokonca zabiť aj vlastnú samičku — preto sa do jednej klietky nedáva viac jedincov a voliéry sa rozmiestňujú s vizuálnou bariérou. Spárovanie dvoch nezladených jedincov nasilu často vedie k prenasledovaniu. V dostatočne priestrannej voliére mimo hniezdenia ju možno opatrne kombinovať s inými pokojnými drobnými astrildmi, no počas hniezdenia treba pár izolovať. Spárovaný pár je prirodzená a vhodná zostava.
Keďže je čulá, ale výrazne plachá a potrebuje lietať aj sa skrývať, holá klietka jej dlhodobo nestačí — uprednostni voliéru alebo aspoň priestrannú letovú klietku od ~100 cm dĺžky, husto zariadenú vetvičkami, húštím a umelým listím, aby mal plachý vták kam sa skryť (to zásadne znižuje stres a sklon k vyškubávaniu peria). Rozstup drôtov max. 10–12 mm. Vybav ju bidielkami rôznej hrúbky, plytkou miskou na kúpanie a krytým hniezdom na nocovanie. Pochádza z teplej a vlhkej východnej Afriky, preto neznáša mráz, prudké ochladenie, suchý vzduch ani prievan — vyžaduje stabilné teplo (~22–28 °C) a vyššiu vlhkosť; vonkajšia voliéra potrebuje v zime suchý, vykurovaný a bezprievanový úkryt. Klietku/voliéru umiestni do teplej pokojnej miestnosti, nie na priame slnko ani do prievanu.
Pár si v krytom hniezde — vo veľkom prútenom košíku, búdke alebo v húští (z kokosového vlákna, trávy, stebiel a peria) postaví baňaté, uzavreté hniezdo. Samička znáša zvyčajne 3–5 vajec, na ktorých sedia striedavo obaja rodičia; inkubácia trvá ~12–13 dní. Mláďatá kŕmia oba rodičia a v tomto období je absolútne nevyhnutná hojná živá potrava (múčne červy, pinkie, vaječné kukly, vošky) — bez živočíšnych bielkovín mláďatá nedokŕmia, čo je najčastejšia príčina zlyhania odchovu. Mláďatá vyletujú približne v 17.–21. dni a rodičia ich ešte ~2–3 týždne dokrmujú. Vyfarbenie dospelých dosiahnu okolo 3–4 mesiacov, pohlavnú zrelosť okolo 6–9 mesiacov, do chovu ich však zaraď až po ~9–12 mesiacoch. Počas hniezdenia vtáky zbytočne nerušíš, dbáš na vlhkosť a pár držíš samostatne, mimo dohľadu iných párov (samce sa inak bijú).
Najväčším rizikom je podchladenie — je to tropický druh mimoriadne citlivý na chlad, prudké ochladenie a prievan, ktoré ho rýchlo oslabia a otvoria cestu infekciám. Keďže je vlhkomilná, nesvedčí jej ani trvalo suchý vzduch. Ďalej je častým problémom stres a vyškubávanie peria z nevhodných podmienok (rieši ho priestor, husté húštie, úkryty, vlhkosť a živá potrava na „lov"). Z parazitárnych chorôb hrozia vzdušníkové (tracheálne) roztoče (Sternostoma tracheacolum) — „klikavé" dýchanie a dýchanie s otvoreným zobákom, bez liečby (ivermektín od veterinára) môžu skončiť udusením — a kokcidióza a črevné parazity (riedky trus, chudnutie), ktoré sa pri vyššej vlhkosti šíria rýchlejšie. U samičiek hrozí zadržanie vajca pri nedostatku vápnika a chlade. Prevencia: stabilné teplo bez prievanu, vyššia vlhkosť pri zachovaní čistoty, hojná živá potrava a pestrá strava, priestranná husto zariadená voliéra s úkrytmi, trvalý prísun vápnika (sépiová kosť, grit), čisté prostredie, karanténa nových vtákov 2–4 týždne a pri akomkoľvek príznaku (nahrbený vták s napuchnutým perím, sťažené dýchanie) rýchla návšteva aviárneho veterinára — drobné vtáky chradnú veľmi rýchlo.
ZDROJ: IOC World Bird List v15.2 (Hypargos niveoguttatus, Peters's twinspot), IUCN Red List 2018 (Hypargos niveoguttatus — Least Concern, factsheet 22719411), BirdLife International DataZone (Red-throated Tw
