Amadinka nádherná

Skôr nie pre úplného začiatočníka. Hoci je amadinka nádherná otužilá (znáša aj chlad) a tichá, je v porovnaní s bežnými amadinkami prirodzene plachšia, citlivejšia na stres a chovaná menej často, takže patrí skôr do rúk pokročilejšieho chovateľa. Potrebuje priestrannú, hustou vegetáciou osadenú voliéru s úkrytmi, pokoj a kvalitné krmivo vrátane živej potravy na hniezdenie. Pre prvý chovný druh sú vhodnejšie nenáročnejšie a krotkejšie amadinky (zebrička červenozobá, amada hviezdna).

Amadinka nádherná nenapodobňuje ľudskú reč — ako astrildovitá amadinka na to nemá vlohy. Spieva najmä samec, no jeho spev je veľmi tichý a jemný. Najtypickejšie je dlhé, vysoké, takmer „smutné" pískavé kontaktné volanie, ktorým vtáky udržujú spojenie. Patrí medzi najtichšie chované amadinky, takže nevadí ani v byte či paneláku a neruší susedov — naopak, ona sama je citlivá na hluk a ruch v okolí.

Najspoľahlivejším znakom je čierna škvrna na bruchu: samec ju má výraznejšiu a rozsiahlejšiu a je celkovo sýtejšie sfarbený, kým samica je matnejšia s menšou čiernou škvrnou. Ďalším vodidlom je správanie — toká (spieva) iba samec, často so steblom trávy v zobáku. Mladé vtáky sú spočiatku matné, s menej výrazným vlnkovaním a tmavým zobákom — pohlavie u nich nie je možné spoľahlivo určiť, kým nepreperia do dospelého šatu.

Keďže amadinky lietajú vodorovne a nešplhajú sa, dôležitá je dĺžka priestoru, nie výška. Vzhľadom na prirodzenú plachosť je oveľa vhodnejšia priestranná, husto osadená voliéra s kríkmi, trsmi tráv a úkrytmi, kam sa vtáky môžu stiahnuť, a kde si rady stavajú vlastné fľaškovité hniezdo. Do bytu možno pár držať aj vo väčšej dlhej klietke, no na pohodu a najmä na rozmnožovanie je voliéra jednoznačne lepšia. Voliéra musí mať suchý, chránený a bezprievanový prístrešok. Je to kŕdľový druh — nikdy nedržte jedného vtáka osamote.

Základ tvorí kvalitná zmes drobných semien pre exotické pinky (proso žltý, biely, červený, senegalské proso, mohár, lesknica). K tomu pridávajte klíčené/polozrelé semená, zelené krmivo (ptačinec, mladá tráva so zelenými metličkami, žaburinka, púpava), polozrelé metličky prosa ako pochúťku a počas hniezdenia vaječnú zmes a drobnú živú potravu (zvliekané múčne červy, vaječné kukly, drosophila, malé cvrčky). V prírode prijíma aj semená pobrežných drevín (prasličník Casuarina, kajeput Melaleuca). Vždy musí byť dostupná sépiová kosť a grit a čerstvá voda. Pozor na obezitu — olejnaté semená (slnečnica, niger) len striedmo. Vyhnite sa avokádu (toxické), soleným a sladeným potravinám a plesnivému krmivu.

Áno — na rozdiel od väčšiny tropických exotov amadinka nádherná znáša aj chladnejšie podnebie, pretože pochádza z chladných pobreží a mierneho pásma juhovýchodnej Austrálie a Tasmánie. Nevyžaduje vysoké teploty, no kľúčové je zabezpečiť suchý, chránený a bezprievanový prístrešok — kombinácia chladu s vlhkom a prievanom jej škodí. V chladnom období ju chráňte pred mrazom a trvalou vlhkosťou; vo vhodne riešenej vonkajšej voliére so suchým zatepleným prístreškom sa jej darí lepšie než citlivejším tropickým druhom.

Vo voľnej prírode je druh hodnotený ako málo dotknutý (IUCN Least Concern, posledné hodnotenie 2016) so stabilným populačným trendom a nie je zaradený v CITES, hoci lokálne ho ohrozuje strata a fragmentácia pobrežných a brehových biotopov a vysušovanie mokradí. Chov je teda v poriadku — vždy však uprednostnite v zajatí odchované, krúžkované vtáky od renomovaného chovateľa pred akýmkoľvek odchytom z prírody. Keďže ide o menej bežný a špecializovaný druh, počítajte s vyššou cenou a nepravidelnou dostupnosťou.