Elegantná austrálska amadinka čeľade Estrildidae s diagnostickým dlhým špicatým čiernym chvostom — obľúbený klietkový vták s dvoma farebnými poddruhmi. Amadinka dlhochvostá (Poephila acuticauda) je s telom 15–16 cm a hmotnosťou 12–17 g stredne veľká amadinka severnej Austrálie. Diagnostika:bledoružovohnedé telo + popolavosivá hlava + čierny náprsník (bib) na hrdle/hrudi + čierne uzdy (lores) + biela kostrč a podchvostie + dlhý špicatý čierny chvost (najdlhší v rode Poephila). 2 poddruhy líšiace sa farbou zobáka: P. a. acuticauda (Gould 1840) — voskovo-žltý zobák, Kimberley WA → západ Severného teritória; P. a. heckii (Heinroth 1900) — korálovo-červený zobák, stred NT → SZ Queensland. Poddruhy sa stretávajú v kontaktnej (hybridnej) zóne ~150 km širokej centrovanej ~50 km západne od Katherine (14,5° J, 132,3° V). Separácia poddruhov ~340 000 rokov (Kimberleyská plateau-arnhemská bariéra). Červenozobá farba je dominantná pri krížení — hybridy majú oranžové zobáky; žltozobý poddruh by sa pri krížení postupne stratil. Sesterský druh:Poephila personata (amadinka maskovaná) — hnedá koruna (nie sivá), výrazná čierna maska cez líca, kratší chvost. Prvý zdokumentovaný prípad kooperatívneho hniezdenia (cooperative breeding) u australského estrildidného vtáka — staršie potomstvo pomáha rodičom kŕmiť mladé. V prírode obýva suchú savanu a otvorený woodland severnej Austrálie od Derbyu (Kimberley) po rieku Leichhardt v SZ Queenslande. Strava: ~80 % semená tráv (Sorghum, Eragrostis, Themeda triandra) + ~20 % hmyz (zvyšuje sa pri hniezdení). Stály rezident — nesťahovavý, lokálne nomádske pohyby za semenami. IUCN LC (2024, trend stabilný). CITES nezaradená — chov v Európe legálny (všetky exempláre captive-bred). Dožitie 6–10 rokov v zajatí (max zaznamenané 12); vo voľnej prírode max 6 rokov (ABBBS data). Klietka min. 150×60×90 cm pre pár (dôraz na horizontálny priestor — dlhý chvost!). Cena v CZ 150–500 Kč (~6–20 €). Farebné mutácie: sivá (najbežnejšia), fawn, isabel, cream, biela, pied.
Dĺžka tela
15–16 cm
0 cm80 cm
Hmotnosť
12–17 g
Dožitie
6–10 rokov
Bengálka domáca: 5–8 r. (max 12 r)Zebrička červenozobá: 5–7 r.Amadinka Gouldovej: 5–8 r.
Druh popísal John Gould v roku 1840 — pôvodne ako Amadina acuticauda, typová lokalita Derby, severozápadná Austrália. Neskôr preradená do rodu Poephila. Latinský epitet acuticauda = „ostrochvostý" (lat. acutus = ostrý + cauda = chvost) — odkaz na diagnostický dlhý špicatý chvost. Patrí do čeľade Estrildidae (astrildy/amadinky, ~140 druhov), radu Passeriformes (spevavce).
2 poddruhy (IOC v15.2):
P. a. acuticauda (Gould, 1840) — nominátny poddruh; voskovo-žltý zobák; Kimberley (WA) → západ Severného teritória
P. a. heckii (Heinroth, 1900) — korálovo-červený až oranžovočervený zobák; stred NT → SZ Queensland (po rieku Leichhardt)
Kontaktná (hybridná) zóna — ~150 km široká, centrovaná ~50 km záp. od Katherine, NT (14,5° J, 132,3° V); génový tok asymetrický — červenozobá farba dominantná
Separácia poddruhov odhadovaná na ~340 000 rokov (Kimberleyská plateau-arnhemská bariéra)
Identifikácia — bledoružovohnedé telo, sivá hlava, čierny náprsník, dlhý špicatý chvost
Amadinka dlhochvostá je stredne veľká amadinka — telo 15–16 cm, hmotnosť 12–17 g (priemerná ~14–15 g), rozpätie krídel 18–20 cm (poznámka: potvrdené iba jedným zdrojom). Diagnostickým znakom je dlhý špicatý čierny chvost — najdlhší v rode Poephila.
Tip — „bledoružovohnedý vták so sivou hlavou, čiernym náprsníkom a dlhým špicatým čiernym chvostom + žltý ALEBO červený zobák" = amadinka dlhochvostá. Farba zobáka okamžite identifikuje poddruh.
Diagnostické znaky:
Telo — bledoružovohnedé (warm fawn-pink)
Hlava — popolavosivá
Náprsník (bib) — čierny, na hrdle a hornej časti hrudi; samec má väčší a výraznejší
Uzdy (lores) — čierne
Kostrč a podchvostie — biele
Chvost — dlhý, špicatý, čierny — diagnostický znak druhu
Pohlavný dimorfizmus — veľmi jemný: samec priemerne väčší náprsník a mierne dlhšie krídla/chvost; poľne takmer nerozlíšiteľné
Mláďa — bledší chvost, menej výrazný náprsník, zobák bezfarebne šedohnedý
POZOR — najčastejšia zámena:Amadinka maskovaná (Poephila personata) — hnedá (NIE sivá!) koruna; výrazná čierna maska pokrývajúca líca a uzdy (nie len uzdy); robustnejší žltý zobák; kratší chvost. Amadinka dlhochvostá má sivú hlavu a výrazne dlhší špicatý chvost.
Strava — ~80 % semená tráv + ~20 % hmyz (v prírode); semenná zmes + živé krmivo (v zajatí)
V prírode prevažne semenožravá (~80 % semená tráv). Suchá sezóna (apr–nov): Sorghum spp., Iseilema, Eragrostis, Eriachne obtusa. Vlhká sezóna (dec–mar): Themeda triandra, Alloteropsis semialata, Chrysopogon fallax, Heteropogon triticeus. Živočíšna zložka (~20 %) — bezstavovce, hmyz (larvy, dospelé) — výrazne sa zvyšuje počas hniezdenia. Potravu hľadá na zemi aj priamo z tráv, v malých skupinách.
Kľúčové pravidlo: Živé krmivo pri hniezdení je **POVINNÉ** — bez neho mláďatá hynú. Rodičia ho potrebujú ako zdroj živočíšnych bielkovín pre rýchlo rastúce mláďatá. Mimo hniezdenia postačí semenná zmes + naklíčené + zelenina + vaječná zmes.
Klietka a podmienky — min. 150×60×90 cm pre pár, dôraz na horizontálny priestor
Amadinka dlhochvostá potrebuje väčšiu klietku ako bengálka alebo zebrička — dlhý chvost sa v malej klietke poškodí (najčastejší zdravotný problém pri nedostatočnom priestore).
Odporúčané rozmery:
Pár: minimum 150 cm dĺžka × 60 cm šírka × 90 cm výška; ideál 180 cm+
Kolónia 4–6 vtákov: minimum 250 × 100 × 150 cm
Kľúčové: horizontálny letový priestor (NIE výška) — amadinka letí horizontálne, dlhý chvost sa trie o bočné mreže v krátkej klietke
Výbava a podmienky:
Bidielka: prírodné vetvičky rôznych priemerov (NIE plastové) — podporujú zdravie nôh
Teplota: minimum 10 °C (bezpečná bez mrazu, odolná pri aklimatizácii); maximum 38 °C (s tieňom a vetraním)
Kúpadlo: plytká miska s vodou denne — amadinka sa rada kúpe
Hniezdiská: krytá búdka alebo prírodné trávne hniezdiská (dome-shaped) + hniezdny materiál: suchá tráva, kokosové vlákno
V SR: Vonkajšia voliéra od mája do septembra bez problémov (min. teploty nad 10 °C). V zime presunúť do interiéru alebo vyhrievaného prístrešku. Druh pochádza z tropickej/subtropickej severnej Austrálie — neznesie mráz.
Rozmnožovanie — 4–6 vajec, inkubácia 13–14 dní, kooperatívne hniezdenie
Prvý zdokumentovaný prípad kooperatívneho hniezdenia u australskej Estrildidae — staršie potomstvo z predchádzajúcich znášok pomáha rodičom kŕmiť nové mláďatá v hniezde. Tento fenomén je u amadiniek unikátny.
Hniezdenie krok za krokom:
Pohlavná dospelosť: min. 12 mesiacov (samica)
Hniezdne obdobie v prírode: január–máj (vlhká sezóna → začiatok suchej)
V zajatí: jar a jeseň najvhodnejšie; možné celoročne pri vhodných podmienkach
Hniezdo: kopulovitá (dome-shaped) štruktúra 180–230 mm dlhá, vybudovaná z až 500 kúskov trávy; v prírode aj dutiny v stromoch
Materiál: suchá tráva, kokosové vlákno, juta — nikdy syntetické vlákna (riziko zaškrtenia)
Znáška:4–6 vajec (príležitostne 7–8); matné biele oválne vajcia ~17×12 mm
Inkubácia:13–14 dní; sedia OBA rodičia striedavo (samec cez deň, samica typicky v noci)
Vyletenie z hniezda:21–24 dní
Krúžkovanie: uzatvoreným krúžkom 2,5 mm vo veku 7–9 dní
Samostatnosť:35–40 dní po vyletení
Kooperatívne hniezdenie: staršie potomstvo pomáha pri kŕmení mladších súrodencov
Živé krmivo pri odchove POVINNÉ: malé múčniky, voskové húsenice, drosophila, termity. Bez živočíšnej bielkoviny rodičia často prestanú kŕmiť alebo vyhodia mláďatá z hniezda. Podávať od liahnutia minimálne do vyletenia (21–24 dní).
Dôležité: Žltý zobák (acuticauda) a červený zobák (heckii) sú prírodné poddruhy — NIE mutácie. V chovoch sa musia udržiavať oddelene (červený tón je dominantný pri krížení, žltý poddruh by sa stratil).
Cream / Creamino — sex-linked: celý vták v odtieňoch slonoviny, čierne oblasti svetlohnedé
Biela (white) — celý biely vták, čierne kresby takmer neviditeľné; zriedkavá
Pied — nepravidelné biele škvrny; zriedkavá
Genetické pravidlo pre chovateľov: Sivá mutácia = autozomálne recesívna → obaja rodičia musia byť nositelia (split) alebo vizuálne sivé. Fawn = pohlavne viazaná → samec musí byť nositeľ alebo vizuálny, samica je buď vizuálna alebo normálna (bez split). Pri nákupe pre chov mutácií vyžadujte info o genotype rodičov.
Rozšírenie — severná Austrália, od Derbyu (WA) po rieku Leichhardt (QLD)
Pôvodný areál: Severná Austrália — nepretržitý pás od Derbyu (Kimberley, WA) cez Severné teritórium (NT) po rieku Leichhardt v SZ Queenslande. Druh sa nevyskytuje v Európe ani SR — austrálsky endemit chovaný v zajatí.
Habitat: Otvorené tropické/subtropické savanové lesy a trávnaté porasty severnej Austrálie — suchá savana, suchý woodland. Kľúčové biotopy: savany so sorghumom a inými travami, okolie vodných zdrojov (kde sa koncentruje v suchej sezóne).
Status:Stály rezident — nesťahovavý; lokálne nomádske pohyby za semenami (najmä v suchej sezóne).
IUCN: LC — Least Concern (Najmenej ohrozený), posledné hodnotenie 2024, trend populácie stabilný. Extrémne veľký areál, populácia sa nepribližuje prahovým hodnotám zraniteľnosti. Hlavné hrozby: strata savanových habitatov, vypaľovanie a zmena regimu požiarov, zmena klímy (ovplyvňuje dostupnosť tráv), predácia.
Hlas — jemné „seeee-seeee" a „tswee-tswee", tichý vysokotónový spev samca
Amadinka dlhochvostá je veľmi tichý vták — jeden z najtichších klietkových spevavcov. Hlasitosť výrazne pod úrovňou zebričky alebo kanárika.
„Tswee-tswee" — krátke kontaktné volanie pri vzďaľovaní od skupiny
Spev samca — rýchle vysoko-tónové sekvencie pri dvorení k partnerce; krátke, nenápadné, jemné
Mláďatá — tlmené pípanie pri žiadosti o krmivo
Pre chovateľa: Amadinka dlhochvostá je ideálna do bytu — susedia ju nepočujú. Žiadne hlasné výkriky, žiadny nočný spev. Vhodná aj do spálne a pracovne. Hlasitosť porovnateľná s bengálkou — obe patria k najtichším klietkovým vtákom.
Xeno-canto:10 nahrávok (FG) — vrátane 2 nahrávok poddruhu heckii.
Legislatíva — CITES nezaradená, v SR nechránená, chov legálny
Chov amadinky dlhochvostej je v SR/EÚ úplne legálny bez akýchkoľvek povolení.
CITES:Poephila acuticaudaNIE JE zaradená v žiadnom CITES Apendixe — bežný voliérový vták v Európe
SR zákon 543/2002 Z.z.: Druh sa prirodzene nevyskytuje na Slovensku → nie je chráneným druhom podľa vyhlášky 170/2021 Z.z. Chov v klietke legálny bez povolenia.
EÚ nariadenie o inváznych druhoch: nie je invázny druh pre EÚ
Austrália: Zakazuje export živých pôvodných vtákov — všetky exempláre v Európe musia byť captive-bred
Etické odporúčanie: Hoci nie je povinný, chovateľ by mal uchovávať rodokmeň / dokument o pôvode a udržiavať poddruhy oddelene (acuticauda vs heckii), aby sa zachovala genetická integrita oboch foriem.
Galéria — 6 fotografií dokumentujúcich oba poddruhy, portrét a voliérový chov
Galéria (v pravej bočnej lište) obsahuje 6 fotografií dokumentujúcich oba poddruhy (žltozobý acuticauda + červenozobý heckii), portrét hlavy, voliérový chov a prirodzené prostredie v severnej Austrálii.
Je amadinka dlhochvostá vhodná pre začiatočníka?
Je vhodná pre mierne pokročilého začiatočníka — kto už má skúsenosti so zebričkou alebo bengálkou. Potrebuje väčšiu klietku (min. 150 cm horizontálne), živé krmivo pri hniezdení a je citlivejšia na vzdušnicové roztoče. Inak je pomerne odolná, tichá a spoločenská.
Aký je rozdiel medzi poddruhmi acuticauda a heckii?
Hlavný rozdiel je farba zobáka: nominátny acuticauda má žltý zobák (Kimberley WA → západ NT); heckii má červený zobák (stred NT → SZ Queensland). V chovoch sa musia udržiavať oddelene — červená je dominantná pri krížení, žltozobý poddruh by sa stratil. Oranžový zobák = hybrid.
Prečo je živé krmivo pri hniezdení povinné?
Amadinka dlhochvostá v prírode navyšuje podiel hmyzu na ~20 % počas hniezdenia — mláďatá potrebujú živočíšne bielkoviny pre rýchly rast. Bez živého krmiva (múčniky, drosophila, voskové húsenice) rodičia často prestanú kŕmiť mláďatá alebo ich vyhodia z hniezda. Je to najčastejšia príčina neúspešného hniezdenia v zajatí.
Koľko stojí amadinka dlhochvostá?
V ČR (ifauna.cz, bazos.cz): prírodná farba 150–350 Kč (~6–14 €), sivá mutácia 350–500 Kč (~14–20 €). V Nemecku: 15–25 €/ks, pár 30–50 €. V SR odhadom 5–15 €/ks. Menej bežná ako bengálka alebo zebrička.
Ako rozoznám samca od samice?
Pohlavný dimorfizmus je veľmi jemný — poľne takmer nerozlíšiteľné. Samec má obvykle väčší čierny náprsník a mierne dlhšie krídla/chvost. Najspoľahlivejšie: pozorovanie správania (spievajú iba samce) alebo DNA sexing (100% spoľahlivý, 8–15 €).
Čo je kooperatívne hniezdenie?
Amadinka dlhochvostá je prvý zdokumentovaný prípad kooperatívneho hniezdenia (cooperative breeding) u australskej Estrildidae. Staršie potomstvo z predchádzajúcich znášok pomáha rodičom kŕmiť nové mláďatá — podobný fenomén ako u niektorých krkavcov a včelárov.
Aká veľká klietka je potrebná?
Minimum 150×60×90 cm pre pár; ideál 180 cm+. Pre kolóniu 4–6 vtákov min. 250×100×150 cm. Kľúčový je horizontálny letový priestor — dlhý chvost sa v krátkej klietke poškodí. Najčastejší zdravotný problém pri nedostatočnom priestore je poškodenie chvosta.
Môžem chovať amadinku dlhochvostú s inými druhmi?
Áno — vo veľkej voliére (250 cm+) je kompatibilná s bengálkou, zebričkou, amadinkou Gouldovej, motýlikmi. Vyhýbajte sa agresívnym alebo výrazne väčším druhom. V menšej klietke len samotný pár.
Je amadinka dlhochvostá chránená? Nie — chov je legálny bez povolení. CITES nezaradená. V SR nechránená (nevyskytuje sa tu prirodzene). Všetky exempláre v Európe sú captive-bred (Austrália zakazuje export).
Alkohol, káva, čierny čaj — kofeín a etanol toxické
Soľ, slané pochutiny, údeniny — drobné obličky nezvládajú nadbytok sodíka
Pecky a jadrá z ovocia (jablko, marhuľa, broskyňa) — kyanogénne glykozidy
Mliečne výrobky — netolerujú laktózu
Slnečnica čierna v nadbytku — extrémne tučná, vedie k obezite
Tip od odborníka
Amadinka dlhochvostá je v prírode prevažne semenožravá (~80 % semená tráv), ale pri hniezdení výrazne navyšuje podiel živočíšnej zložky (~20 % hmyz). V zajatí je živé krmivo pri hniezdení POVINNÉ — bez neho rodičia často prestanú kŕmiť mláďatá alebo ich vyhodia z hniezda. Naklíčené semená sú kľúčové pre kondíciu — podávajte 4–5× týždenne. Čerstvé polozrelé trávne klasy sú najlepšou pochúťkou a najbližšie prirodzenej diéte. Sépiová kosť musí byť vždy dostupná — bez vápnika hrozí egg binding.
Správanie a komunikácia
Hlučnosť
Amadinka dlhochvostá je veľmi tichý vták — jemné trilkujúce „seeee-seeee" alebo „tswee-tswee" kontaktné volania a krátke vysoko-tónové piesne samca. Hlasitosť výrazne pod úrovňou zebričky. Vhodná do bytu bez obáv z rušenia susedov.
Priľnavosť
Amadinka dlhochvostá nie je typicky ochočiteľná na fyzický kontakt — je to kolóniový vták, ktorý preferuje spoločnosť ostatných vtákov pred blízkym kontaktom s človekom. Pri ručnom odchove môže tolerovať prítomnosť človeka a krátke sedenie na prste, ale aktívne „mazlenie" nie je pre tento druh typické. Silnejšia väzba vzniká k partnerovi a hejnu.
Aktivita
Stredná až vyššia aktivita — amadinka dlhochvostá potrebuje veľký horizontálny letový priestor (min. 150 cm klietka pre pár). Aktívne preletuje po klietke, skáče po vetvičkách, spoločensky interaguje v hejne. Dlhý chvost si vyžaduje priestor — v malej klietke sa poškodí.
Reč
Amadinka dlhochvostá nehovorí. Spev samca je inštinktívny — rýchle vysoko-tónové sekvencie pri dvorení. Využíva „distance calls" na udržanie kontaktu v hejne. Samec spievaPotárový spev pri dvorení k partnerce.
Hlasový prejav a reč
Spev samca je jemný, rýchly a vysoko-tónový — séria trilkov a pípaní používaných pri dvorení. Kontaktné volanie je jemné „seeee-seeee" alebo „tswee-tswee" udržiavajúce súdržnosť hejna. Hlasitosť veľmi nízka — výrazne pod úrovňou zebričky alebo kanárika. Celkovo jeden z najtichších klietkových vtákov.
Dokáže hovoriť?
Amadinka dlhochvostá nehovorí a napodobňovanie ľudskej reči nie je pre tento druh možné. Spev je inštinktívny a druhovo špecifický.
Typické zvuky
Jemné trilkujúce „seeee-seeee" — kontaktné volanie medzi členmi hejna (distance call)
„Tswee-tswee" — krátke kontaktné volanie pri vzďaľovaní od hejna
Rýchly vysoko-tónový spev samca — dvorivá pieseň pre samicu
Mláďatá v hniezde — tlmené pípanie pri žiadosti o krmivo
Žiadne hlasné výkriky — celkovo veľmi tichý druh
Sezónny kalendár
Vhodný pre teba?
SkúsenosťMierne pokročilý začiatočník — odolný druh, ale potrebuje väčšiu klietku a živé krmivo pri hniezdení
PriestorKlietka min. 150×60×90 cm (pár), ideál 180 cm+; kolónia (4–6 vtákov) min. 250×100×150 cm; dôraz na horizontálny priestor
Deti v domácnostiÁno (od ~10 rokov) — pokojný vták, ale citlivejší na náhle pohyby ako bengálka
HlučnosťÁno — veľmi tichý druh, vhodný aj do bytu, kancelárie, spálne.
Verdikt odborníka
Amadinka dlhochvostá je atraktívny austrálsky klietkový vták s charakteristickým dlhým špicatým chvostom a elegantnými líniami. Existuje v dvoch poddruhoch — žltozobom (acuticauda, Kimberley WA) a červenozobom (heckii, stred NT → SZ Queensland) — ktoré by sa mali chovať oddelene (červená je dominantná pri krížení, žltý poddruh by sa stratil). Je tichá, spoločenská a pomerne odolná, ale vyžaduje väčšiu klietku než bengálka alebo zebrička (dlhý chvost!), živé krmivo pri hniezdení a prírodný hniezdny materiál. Prvý zdokumentovaný prípad kooperatívneho hniezdenia v Estrildidae — staršie potomstvo pomáha rodičom kŕmiť. IUCN LC, CITES nezaradená, v SR legálny chov bez povolenia. Cena v CZ 150–500 Kč (~6–20 €). Ideálna pre chovateľa, ktorý už má skúsenosti so zebričkou alebo bengálkou a chce niečo elegantnejšie a vzácnejšie.
Prostredie a požiadavky
Priestor
150×60×90 cm (pár) / 250×100×150 cm (kolónia 4–6 vtákov)
Dôraz na horizontálny letový priestor — dlhý chvost sa v malej klietke poškodí. Mreže max. 12 mm. Ideál: voliéra 180 cm+ pre pár.
Teplota
15–35 °C (minimum 10 °C, bezpečná bez mrazu)
Pomerne odolná pri aklimatizácii, ale pod 10 °C nebezpečné. Nad 38 °C s tieňom a vetraním. V SR vonkajšia voliéra od mája do septembra, v zime interiér.
Vlhkosť
Špecifické hodnoty nedoložené — štandardné izbové podmienky
Druh pochádza zo suchej savannej Austrálie — neznáša trvalo vysokú vlhkosť. Kúpadlo s plytkou vodou denne.
Svetlo
12–14 hodín denne, v zime full-spectrum
Plnospektrálne svetlo podporuje syntézu vitamínu D a chovnú aktivitu. Simulácia tropického svetelného režimu.
Podklad
Papier, piesok alebo bukové štiepky
Vymeniť 1–2× týždenne. Sucho je dôležité — vlhká podstielka je riziko parazitov.
Spoločnosť
MIN. pár; ideálne kolónia 4–6 vtákov
Spoločenský druh — v prírode žije v malých skupinách. Samostatný jedinec strádá. Kompatibilná s inými pokojnými amadinkami vo veľkej voliére.
Rozmnožovací cyklus
Tok
5–14 dní
Samec sa dvorí samici spevom z bezprostrednej blízkosti — rýchle vysoko-tónové sekvencie. Pohlavný dimorfizmus veľmi jemný — samec má obvykle väčší a výraznejší čierny náprsník na hrdle.
Znáška
4–6 vajec (príležitostne 7–8)
Matné biele oválne vajíčka ~17×12 mm. Hniezdo: kopulovitá (dome-shaped) štruktúra 180–230 mm, až 500 kúskov trávy. Materiál: suchá tráva, kokosové vlákno — nikdy syntetické vlákna (riziko zaškrtenia).
Inkubácia
13–14 dní
Sedia OBA rodičia striedavo cez deň. Samica typicky v noci. Teplota prostredia 25–28 °C optimálna pre úspešnú inkubáciu.
Liahnutie
Deň 13–14
Mláďatá holé a slepé. Oba rodičia kŕmia — živé krmivo v tomto období POVINNÉ (múčniky, drosophila, voskové húsenice).
Mláďa v hniezde
21–24 dní
Krúžkovanie uzatvoreným krúžkom 2,5 mm vo veku 7–9 dní. Mláďatá opúšťajú hniezdo v 21.–24. dni. Staršie potomstvo môže pomáhať pri kŕmení (kooperatívne hniezdenie).
Osamostatnenie
35–40 dní po vyletení
Plne samostatné 35–40 dní po vyletení z hniezda. Pohlavná dospelosť min. 12 mesiacov (samica). Do chovu zaradiť najskôr od 12. mesiaca.
Ochočenie a kontakt
Náročnejšie — kolóniový vták preferujúci spoločnosť vtákov pred kontaktom s človekomTrvanie: Týždne až mesiace — pri ručnom odchove rýchlejšie, dospelé jedince zostávajú plachšie
Amadinka dlhochvostá nie je typicky „mazlivý" vták — je to kolóniový druh, ktorý uprednostňuje spoločnosť ostatných amadiniek. Pri ručnom odchove (od ~10. dňa) môže vzniknúť tolerancia k človeku a krátke sedanie na prste, ale aktívne hľadanie fyzického kontaktu nie je pre tento druh typické. Dospelé jedince z voliérového chovu sa rýchlo naučia tolerovať dennú údržbu bez paniky, ale na ruku chodia zriedkavo. Cieľom je pokojné prijatie prítomnosti chovateľa — nie fyzická väzba ako u papagájov.
1
Adaptácia (1–2 týždne)
Po prinesení nechajte v pokoji. Pravidelné kŕmenie v rovnaký čas, tichý hovor. Žiadne náhle pohyby — amadinky sú citlivejšie na rýchle pohyby ako bengálky.
2
Privykanie na blízkosť
Sediete v miestnosti pri voliére, čítate — vták vás vidí ako neutrálny prvok. Po 1–2 týždňoch ponúknite klas trávnych semien cez mreže.
3
Kŕmenie z ruky
Pomaly priblížte ruku s pochúťkou (trávny klas, naklíčené proso). Amadinka dlhochvostá je opatrnejšia ako bengálka — berie semienka po niekoľkých dňoch až týždňoch.
4
Tolerovanie údržby
Hlavný cieľ: vták nepanikári pri čistení klietky, výmene vody a krmiva. Plný fyzický kontakt (sedanie na ruke) je bonus, nie norma pre tento druh.
Cena a kde kúpiť
6–20 € (prírodná farba / sivá mutácia)
Cena na česko-slovenskom trhu (máj 2026) — overené cez ifauna.cz, bazos.cz. Amadinka dlhochvostá NIE JE zaradená v CITES — chov, predaj a dovoz v rámci EÚ je legálny bez povolení. Austrália zakazuje export živých pôvodných vtákov — všetky európske exempláre sú captive-bred. Cenové rozpätie: prírodná farba (acuticauda žltozobá alebo heckii červenozobá) 150–350 Kč (~6–14 €), sivá mutácia 350–500 Kč (~14–20 €), štiepené páry (splitting to grey) 350 Kč. V Nemecku: mláďatá 15–25 €/ks, pár 30–50 €. Taliansko (import s krúžkom): 29 €/ks. UK: £40–55 za pár (heckii). Udržiavať poddruhy oddelene — červený zobák (heckii) je dominantný pri krížení.
Špecializovaní chovatelia (ifauna.cz, bazos.cz)Najširší výber v CZ — ifauna.cz „pásovník dlouhoocasý" denne 3–8 inzerátov. Kontrolovať: čisté perie, jasné oči, nepoškodený chvost, aktívna kondícia. Vyžadujte info o poddruhu (acuticauda vs heckii).
Chovateľské burzy CZ/SKFAUNIA Bratislava, burza Nitra-Agrokomplex, ifauna burzy CZ. Amadinka dlhochvostá je menej bežná ako bengálka, ale na väčších burzách dostupná.
SZCH / KCHEP (kluby exotických vtákov)Kontaktovať cez szchsr.sk (SK) alebo KCHEP.cz (CZ) — registrovaní chovatelia s krúžkami. Najspoľahlivejší zdroj pre čisté poddruhy.
Import z DE/NL/ITNemecko (deine-tierwelt.de) 15–25 €/ks, Taliansko (rodentkingdom.com) 29 €/ks s krúžkom. Pre vzácnejšie mutácie alebo čistokrvné línie.
Na čo si dať pozor
Amadinka dlhochvostá je menej bežná ako bengálka alebo zebrička — na burze nemusí byť vždy dostupná. Kupujte vždy minimálne pár — spoločenský druh. Pri kúpe zistite, či ide o poddruh acuticauda (žltý zobák) alebo heckii (červený zobák) — NIKDY nekrížte poddruhy (červený tón je dominantný, žltozobý poddruh by sa stratil). Oranžový zobák = hybrid. Kontrolujte: nepoškodený dlhý chvost (prvý znak zlých podmienok je poškodený/skrátený chvost z príliš malej klietky), jasné oči, čisté perie, aktívny pohyb. Karanténa nového vtáka 30 dní v oddelenej miestnosti. Krúžok s rokom narodenia odporúčaný.
Príznaky: Sipot/chrapot pri dýchaní, únava, strata hlasu, otvorené zobáčik pri dýchaní
Austrálske finky (vrátane Poephila) patria k najcitlivejším druhom na vzdušnicové roztoče. Liečba: S76 (ivermektín) topicky alebo orálne. Preventívne ošetrenie nových vtákov odporúčané.
Riziko z krmovania na podlahe voliéry — povinná pravidelná odčervovacia liečba. Sucho a čistý podklad znižuje riziko.
Poškodenie chvosta
stredná
Príznaky: Zlomené, ohnuté alebo chýbajúce chvostové perá, stresové pruhy na perách
Nedostatočný letový priestor je najčastejšia príčina — klietka min. 150 cm horizontálne pre pár. Prevencia primeranou veľkosťou klietky a kvalitným perím (výživa + minerály).
Viazanie vajca (egg binding)
vysoká
Príznaky: Samica sedí na dne, dýcha s námahou, nafúknutá kloakálna oblasť, neschopnosť zniesť vajce
Pri nedostatku vápnika — sépiová kosť a vitamín D3 POVINNÉ. Núdzový stav: teplo 30 °C, vápnik, oxytocín — rýchlo k veterinárovi!
Tepelný stres
stredná
Príznaky: Otvorený zobák, roztiahnuté krídla, rýchle dýchanie, letargia
Nad 38 °C pri nedostatočnom tieni/vetraní. Poskytnúť tieň, vodný kúpeľ, ventiláciu.
Obezita
stredná
Príznaky: Viditeľné tukové vrstvy pod kožou, znížená aktivita, ťažkosti s dýchaním
Pri nedostatočnom pohybe / príliš malej klietke + príliš výživnom krmive. Riešenie: väčší priestor, viac letových príležitostí, redukovať mastné semená.
Prevencia
Amadinka dlhochvostá je pomerne odolný druh, ale má špecifické riziká: (1) Vzdušnicové roztoče — austrálske finky sú najcitlivejšie; preventívne ošetrenie ivermektínom pri nákupe odporúčané; (2) Poškodenie chvosta — klietka MUSÍ byť dostatočne veľká (min. 150 cm horizontálne pre pár); (3) Vápnik — sépiová kosť permanentne, inak egg binding u samíc. Veterinár špecializovaný na vtáky na SK: Bratislava (MVDr. Hatala), Košice (MVDr. Sedmák, UVL). Karanténa 30 dní pri každom novom vtáku.
Zaujímavosti
1
Amadinka dlhochvostá je prvý zdokumentovaný prípad kooperatívneho hniezdenia (cooperative breeding) u australského estrildidného vtáka — staršie potomstvo pomáha rodičom kŕmiť mladé v hniezde. Tento fenomén je u amadiniek unikátny.
2
Dva poddruhy — žltozobý (acuticauda, Kimberley WA) a červenozobý (heckii, stred NT) — sa stretávajú v kontaktnej (hybridnej) zóne ~150 km širokej centrovanej ~50 km západne od Katherine v Severnom teritóriu (14,5° J, 132,3° V). Separácia oboch poddruhov je odhadovaná na ~340 000 rokov (Kimberleyská plateau-arnhemská bariéra).
3
Pri krížení poddruhov je červenozobá farba dominantná — hybridy majú oranžové zobáky. Génový tok je asymetrický. Preto sa v avikultúre odporúča striktne oddelený chov poddruhov, inak žltozobý poddruh postupne zmizne.
4
Dlhý špicatý čierny chvost je diagnostickým znakom druhu — odlišuje ho od sesterského druhu amadinky maskovanej (Poephila personata), ktorá má kratší chvost a hnedú (nie sivú) korunu.
5
V prírode hniezdi v kopulovitých (dome-shaped) štruktúrach z trávy dlhých 180–230 mm, vybudovaných z až 500 kúskov trávy. Hniezdo stavajú oba rodičia a je to pomerne rozsiahla konštrukcia na veľkosť vtáka.
6
Druh popísal John Gould v roku 1840 — pôvodne ako Amadina acuticauda, typová lokalita Derby v severozápadnej Austrálii. Latinský epitet acuticauda znamená „ostrochvostý" (lat. acutus = ostrý + cauda = chvost).
7
V avikultúre existuje niekoľko farebných mutácií: sivá (autozomálne recesívna, najbežnejšia v CZ/SK), fawn (pohlavne viazaná), isabel, cream/creamino, biela a pied — mutácie fawn, biela a pied sú dosť zriedkavé.
8
Amadinka dlhochvostá je v Austrálii stály rezident — nepodniká žiadne sezónne migrácie. Lokálne nomádske pohyby za semenami sú však bežné, najmä v suchej sezóne keď sa sústreďuje pri vodných zdrojoch.
Taxonomická klasifikácia
speciesAmadinka dlhochvostá
RíšaAnimalia
KmeňChordata
TriedaAves
RadPasseriformes
ČeľaďEstrildidae
RodPoephila
DruhP. acuticauda (Gould, 1840)
Často kladené otázky
Áno, chov je legálny bez povolení. Amadinka dlhochvostá NIE JE zaradená v žiadnom CITES Apendixe. Druh sa prirodzene nevyskytuje na Slovensku → nie je chránený podľa vyhlášky 170/2021 Z.z. Austrália zakazuje export živých pôvodných vtákov, takže všetky exempláre v Európe sú captive-bred. Chov, predaj a dovoz v rámci EÚ je legálny. Krúžok je dobrovoľný, ale odporúčaný.
Hlavný rozdiel je farba zobáka: nominátny poddruh P. a. acuticauda má žltý (voskovo-žltý) zobák a obýva Kimberley (WA) po západ Severného teritória; poddruh P. a. heckii má červený (korálovo-červený) zobák a obýva stred NT po SZ Queensland. Zvyšok operenia je rovnaký. V chovoch sa musia udržiavať oddelene — pri krížení je červená farba dominantná a žltozobý poddruh by sa postupne stratil. Oranžový zobák = hybrid.
Minimum 150 cm dĺžka × 60 cm šírka × 90 cm výška pre pár; ideál 180 cm+. Pre kolóniu 4–6 vtákov minimum 250×100×150 cm. Kľúčový je horizontálny letový priestor — amadinka dlhochvostá je aktívna letkyňa a dlhý chvost sa v malej klietke poškodí. Plastové bidielka nahradiť prírodnými vetvičkami rôznych priemerov.
Amadinka dlhochvostá je prvý zdokumentovaný prípad kooperatívneho hniezdenia u australskej Estrildidae. To znamená, že staršie potomstvo z predchádzajúcich znášok pomáha rodičom kŕmiť nové mláďatá v hniezde. Tento fenomén je u amadiniek unikátny a pripomína kooperatívne správanie niektorých krkavcov a včelárov.
Je vhodná pre mierne pokročilého začiatočníka — kto už má skúsenosti so zebričkou alebo bengálkou. Dôvody: potrebuje väčšiu klietku (min. 150 cm), živé krmivo pri hniezdení (bez neho mláďatá hynú), a je citlivejšia na vzdušnicové roztoče ako bengálka. Inak je pomerne odolná, tichá a spoločenská. Nie je to „prvý vták" pre úplného nováčika.
V ČR (ifauna.cz, bazos.cz): prírodná farba 150–350 Kč (~6–14 €), sivá mutácia 350–500 Kč (~14–20 €). V Nemecku: 15–25 €/ks, pár 30–50 €. V SR analogická cena k ČR — odhadom 5–15 €/ks, mutácie drahšie. Menej bežná ako bengálka alebo zebrička — nie vždy na sklade na burzách.
Pohlavný dimorfizmus je veľmi jemný — poľne takmer nerozlíšiteľné bez merania. Samec má obvykle väčší a výraznejší čierny náprsník (bib) na hrdle a mierne dlhšie krídla a chvost. Najspoľahlivejšie: pozorovanie správania — spievajú a dvoria sa iba samce. DNA sexing je 100% spoľahlivý.
Áno — vo veľkej voliére (250 cm+) je kompatibilná s inými pokojnými amadinkami podobnej veľkosti: bengálka, zebrička, amadinka Gouldovej, motýliky. Vyhýbajte sa agresívnym alebo výrazne väčším druhom. V menšej klietke len samotný pár alebo skupina rovnakého druhu. Počas hniezdenia môže byť teritoriálnejšia.
Areál — severná Austrália (Kimberley WA → SZ Queensland)
Areál: Severná Austrália — nepretržitý pás od Derbyu (Kimberley, WA) cez Severné teritórium po rieku Leichhardt v SZ Queenslande. Poddruh acuticauda (žltý zobák): Kimberley → západ NT. Poddruh heckii (červený zobák): stred NT → SZ Queensland. Kontaktná zóna: ~150 km široká pri Katherine, NT. Stály rezident — nesťahovavý, lokálne nomádske pohyby za semenami. Habitat: suchá savana, otvorený woodland, okolie vodných zdrojov. V Európe: výlučne v zajatí (captive-bred).
Video — Long-tailed Finch v prírode a vo voliére
Long-tailed Finch — vo voľnej prírode, kontaktné volania, hľadanie potravy v savane
Long-tailed Finch — voliérový chov, hniezdenie, oba poddruhy
