
Amadina — Estrildidae (astrildovité)
Druh popísal Johann Friedrich Gmelin 1789 v 13. vydaní Systema Naturae ako Loxia fasciata, typová lokalita Senegal. Swainson ho v roku 1827 v Zoological Illustrations presunul do rodu Amadina. Patrí do čeľade Estrildidae (astrildovité / amadinkovité), radu Passeriformes (spevavce). Latinský fasciata = „páskovaná" z neskorolatinského fascia (pás, stuha) — odkaz na červený pásik na hrdle samca.
Rod Amadina je monofyletický a obsahuje len 2 druhy na svete:
Molekulárna analýza radí rod Amadina do klady Amandavinae (Estrildini), príbuznému rodom Amandava a Ortygospiza.
4 poddruhy (IOC World Bird List v15.2):
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, Avibase — Amadina fasciata, Wikipedia EN — Cut-throat finch.
Celkový vzhľad: Malý, robustný astrild s hrubým zobákom. Základná farba tela piesočnatoohnedá so svetlejšími škvrnami a pruhmi. Tmavohnedý až čierny chvost. Ružovkasté mäsové nohy, čierne oči, zobák béžový až mäsovej farby.
Najjednoduchší pohlavný dimorfizmus zo všetkých astrildov: Samec má jasne červený priečny pásik cez hrdlo (= „cut-throat"), samica ho úplne nemá. Nie je potrebný DNA sexing — pohlavie rozlíšiteľné na prvý pohľad.
Samec:
Samica:
Mláďa: Podobné samici; mladé samce majú spočiatku slabú oranžovočervenú skvrnu (menej intenzívna než u dospelého samca); juvenilné sfarbenie ustupuje po prvom presliačení.
Zámena — amadinka červenohlavá (A. erythrocephala): SAMEC má celú hlavu jasne červenú (nie iba hrdlový pásik). SAMICA tiež rozlíšiteľná — hnedá hlava bez akejkoľvek červenej, ale s výraznejším čierno-bielym šupinkovitým vzorom na brušnej strane. Ostatné astrildové (zebrička, bengálka, motýliky) sa líšia farbou, veľkosťou alebo vzorom.
Chov amadinky červenozobej je v SR plne legálny bez akýchkoľvek povolení.
Praktický záver: Amadinku červenozobú môžete kúpiť, predať, doviezť a vyviezť v rámci EÚ úplne voľne — bez akýchkoľvek dokumentov či povolení. Captive-bred jedince (krúžkované) sú eticky preferované.
Prirodzený biotop: Savany a trávnaté pláne s roztrúsenými stromami (predovšetkým akácie), krovinami a tŕnitými kríkmi; pieskovo-lateritický substrát. Vyhýba sa hustým lesom a trvalo zamokreným oblastiam. Vyskytuje sa blízko vodných plôch a ľudských sídiel. Prevažne stály druh (rezident); lokálne nomádsky v závislosti od dostupnosti potravy a zrážok.
Klietka / voliéra (avikultúra):
Spoločný chov — upozornenie: Skúsenosti chovateľov sú rozporuplné. CZ zdroj (chovexotickehoptactva.cz) uvádza zlé skúsenosti s agresivitou aj v priestrannej voliére 3×4×2 m. Zahraničné zdroje (Aviculture Hub AU) sú optimistickejšie. Odporúčané: chov v samostatnej klietke pre každý pár počas hniezdenia. Mimo hniezdenia je spoločná voliéra možná s monitorovaním.
Prirodzená potrava: Prevažne semená tráv (graminofág); tiež bobule, plody, púčiky; hmyz a larvy — najmä počas hniezdnej sezóny (termity, mravčie kukly, húsenice). Väčšinu krmenia na zemi (Biodiversity Explorer: „forages on ground, mainly seeds and termites").
Strava v zajatí:
Dôležitá poznámka z praxe: CZ chovateľ (chovexotickehoptactva.cz) uvádza — múčniky podávať iba v malom množstve na začiatku hniezdenia, po nakladení vajec vysadiť. Dôvod: ak samica vidí hmyz, odíde za ním namiesto sedenia na vajciach. Vaječnú zmes s mrkvou podávajte počas celého odchovu.
V prírode — unikátna hniezdna stratégia: Amadinka červenozobá charakteristicky využíva staré hniezda iných vtákov — najmä tkáčov (Ploceus spp.), buvallíka červenozobého (Bubalornis niger), tkáča červenohlavého (Anaplectes rubriceps), ďateľov, prípadne diery v stĺpoch. Niekedy stavajú vlastné guľatité hniezdo z trávy s krátkou vchodovou rúrou, vystlané perím (Biodiversity Explorer).
Hniezdenie v zajatí:
Kľúčové pravidlá úspešného chovu: (1) Absolútny kľud — vyrušenie spôsobí opustenie hniezda. (2) Samostatná klietka pre pár — agresivita voči iným vtákom. (3) Hmyz pri odchove — malé múčniky a mravčie kukly sú nevyhnutné. (4) Samice nie mladšie ako 12 mesiacov.
Amadinka červenozobá je tichý, nenápadný spevavec — nie je to výrazný spevák na rozdiel od kanárika. Spev samca: séria chirpavých, piskľavých zvukov. Volanie je krátke „czip" alebo „trrk". Hlasitosť max. 55–60 dB. Vhodná do bytu — susedia ju nepočujú.
Tokové správanie: Samec spolu s volaniami kýva chvostom a naparuje sa pred samicou — typický tokový display rodu Amadina.
Xeno-canto: Záznamy hlasu z Nigeru, Burkiny Faso a ďalších afrických krajín.
Pre chovateľa: Amadinka červenozobá je jednou z najtichších klietkových amadiniek. Spev slúži primárne na komunikáciu v páre a tokanie — nie je to „koncertný" spevák. Ak hľadáte hlasitý spev, zebrička alebo kanárik sú vhodnejšie; ak hľadáte ticho a vizuálnu krásu, amadinka červenozobá je ideálna.
V chovateľstve existuje niekoľko farebných mutácií, aj keď sú vzácnejšie a menej rozvinuté než u zebričky alebo Gouldovej:
Poznámka: Mutácie amadinky červenozobej sú menej rozvinuté než u zebričky alebo amadinky Gouldovej a sú preto vzácnejšie a drahšie (30–80+ € vs. 15–30 € za wild-type).
Amadinka červenozobá je relatívne odolný druh, ale jej hlavné zdravotné riziko vyplýva z pohybu po zemi — zberanie semien z podstielky zvyšuje expozíciu endoparazitom.
1. Endoparazity (Nematódy, Coccidia) — Aviculture Hub AU: „strict worming and parasite control regime is essential". Pravidelná ošetrovacia kúra antiparazitikami (mebendazol, fenbendazol) aspoň 2× ročne.
2. Vzdušnicové roztoče (Sternostoma tracheacolum) — ohrozujú všetky Estrildidae. Symptómy: klikavý/chrčavý dych, otvorený zobák, kýchanie. Liečba: ivermektín alebo moxidektín.
3. Vajcovar (egg-binding) — Pets4Homes UK špecificky varuje pred egg-binding u tohto druhu. Prevencia: dostatok vápnika (sépiová kosť permanentne + tekutý vápnik pri hniezdení), vitamín D3. Núdzový stav: teplo 30 °C, rýchlo k veterinárovi.
4. Plesňové ochorenia — druh pochádza zo suchých saván, vlhké prostredie neznáša. Udržiavajte suché ubytovanie (vlhkosť max 55 %).
5. Trichomóna — menej bežná než u pinkovcov, ale možná; pravidelná výmena vody je prevenciou.
Prevencia: Pravidelná výmena vody, čistenie kŕmidiel, dezinfekcia klietky po každej znáške. Suchý podklad meniť 1–2× týždenne. Karanténa nového vtáka 30 dní.
Pôvodný areál: Sub-saharská Afrika — stepný a savannový pás od Senegalu na západ po Etiopiu a Somálsko na východ, na juh po severnú časť Juhoafrickej republiky. Chýba v hustých tropických lesoch rovníkovej Afriky a v trvalo zamokrených oblastiach.
Krajiny výskytu: Angola, Benin, Botswana, Burkina Faso, Kamerun, Čad, Eritrea, Etiópia, Gambia, Ghana, Guinea-Bissau, Keňa, Mali, Mauritánia, Mozambika, Namíbia, Niger, Nigéria, Senegal, Somálsko, Sudán, Tanzánia, Togo, Uganda, Zambia, Zimbabwe, severná JAR.
Migrácia: Prevažne stálý druh (rezident); lokálne nomádsky v závislosti od dostupnosti potravy a zrážok.
SR výskyt: Nepôvodný druh — v SR sa nevyskytuje vo voľnej prírode.
Spev samca je tichý, chirpavý — krátke série piskľavých „czip" a „trrk" zvukov s hlasitosťou max. 55–60 dB. Nie je to výrazný melódický spev ako u kanárika — skôr komunikačné signály medzi párom. Volanie je krátke „czip" (kontaktné) a „trrk" (tok). Samica je prakticky nemá — vydáva len tichý kontaktný zvuk.
Samec sa dvorí samici chirpavým spevom s kývaním chvosta a naparením sa. Pohlavie rozlíšiteľné vizuálne — samec má jasne červený priečny pásik na hrdle, samica ho nemá.
Vajíčka čisto biele, bez škvrn. Hniezdna búdka: polootvorená, rozmer 12×12×15 cm (chovexotickehoptactva.cz). Materiál: jemné seno, kokosové vlákno ~12 cm dĺžky. V prírode využíva staré hniezda tkáčov.
Sedia OBAJA rodičia striedavo — samec aj samica sa striedajú na vajciach. Vyžadujú absolútny kľud — vyrušenie spôsobí opustenie hniezda.
Mláďatá nahé, slepé, bezradné. Obaja rodičia kŕmia — naklíčené semená + vaječná zmes + malé múčniky sú v tomto období kľúčové.
Mláďatá opúšťajú hniezdo po 21–27 dňoch. Krúžkovanie krúžkom 2,7–2,8 mm vo veku 8–10 dní. Juvenilné sfarbenie — mladé samce majú spočiatku slabú oranžovočervenú skvrnu.
Rodičia kŕmia mláďatá ešte 3 týždne po vyletení. Plne samostatné po 6–7 týždňoch. Pohlavná dospelosť ~12 mesiacov — do chovu zaradiť najskôr v 12. mesiaci.
Amadinka červenozobá nie je kontaktný vták — nepatrí medzi druhy, ktoré si zvyknú na sedenie na ruke alebo na ramene. Jedná sa o pozorovacieho vtáka (hands-off), ktorého krása je v sledovaní prirodzeného správania, hniezdenia a interakcií v páre. Pri pravidelnom, pokojnom kontakte (kŕmenie v rovnaký čas, tichý hovor) si zvykne na prítomnosť človeka a prestane byť plachá — ale aktívny fyzický kontakt odmieta. Pre toho, kto hľadá interaktívneho miláčika, je vhodnejšia bengálka alebo kanárik.
Po prinesení nechajte v pokoji. Pravidelné kŕmenie v rovnaký čas, tichý hovor pri klietke. Žiadne náhle pohyby. Amadinka je spočiatku veľmi plachá.
Sediete v miestnosti pri klietke — vták vás vidí ako neutrálny prvok. Po 2–3 týždňoch ponúknite klas mohára cez mreže. Amadinka je opatrnejšia než bengálka.
Cieľom je pokojné prijatie údržby klietky a kŕmenia bez panických preletov. Amadinka červenozobá to zvládne po niekoľkých týždňoch pravidelného režimu.
Druh zostáva hands-off aj po rokoch. Radosť z chovu je v pozorovaní: tok samca, hniezdenie, kŕmenie mláďat, sociálne interakcie. To je hlavný cieľ — nie kontakt na ruke.
Odhadovaná cena na slovenskom trhu (máj 2026). UPOZORNENIE: V čase výskumu (máj 2026) neboli nájdené aktívne inzeráty „Amadina fasciata" ani „amadinka červenozobá" na bazos.sk — druh je na SK/CZ trhu menej bežný než zebrička, bengálka alebo Goulda. Cena odhadnutá podľa: CZ trh (bazos.cz amadiny celkovo 300–600 Kč ≈ 12–24 €), UK trh (£15–25 za pár), všeobecný trend pre Estrildidae. Mutácie (žltohrdlá, albino, pastelová) sú výrazne vzácnejšie a drahšie. CITES nezaradená (od 2007) — chov, predaj a dovoz v rámci EÚ plne legálny bez povolení.
| Amadinka červenozobá | Bengálka domáca | Amadinka Gouldovej | Zebrička červenozobá | Astrild ryžový (Padda) | Amadinka diamantová | |
|---|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 11–13 cm | 10–12 cm | 13–14 cm | 10–11 cm | 14–17 cm | 12 cm |
| Váha | 10–14 g | 12–16 g | 12–16 g | 10–14 g | 20–30 g | 12–14 g |
| Dožitie | 6–10 rokov | 5–8 (až 12) rokov | 5–8 rokov | 5–7 rokov | 5–10 rokov | 5–7 rokov |
| Hlučnosť | 2/5 | 1/5 | 4/5 | 1/5 | 2/5 | 2/5 |
| Cena (SK) | 15–80 € | 5–100 € | 20–250 € | 8–20 € | 15–50 € | 15–40 € |
| Povaha | Červený pás, tichá | Najtichšia, dojka | Najfarebnejšia | Skupinová, čvirikavá | Veľký, ázijský | Diamantové bodky |
| Dostupnosť v SR | Mierne pokročilý | Začiatočník | Stredne pokročilá | Začiatočník | Bežný | Mierne pokročilý |
Príznaky: Vychudnutie, hnačka, načuchrané perie, letargia
Amadinka červenozobá sa veľa pohybuje po zemi (zbiera semená), čo výrazne zvyšuje riziko endoparazitózy. Aviculture Hub AU: „strict worming and parasite control regime is essential". Pravidelná ošetrovacia kúra antiparazitikami (mebendazol, fenbendazol vo vode) odporúčaná aspoň 2× ročne.
Príznaky: Klikavý alebo chrčavý dych, otvorený zobák, kýchanie, dusenie
Ohrozujú všetky Estrildidae. Liečba: ivermektín alebo moxidektín (kvapka na zátylok). Symptómy sa prejavujú až pri masívnej infestácii — pravidelná prevencia je kľúčová.
Príznaky: Samica sedí na dne klietky, nafúknutá kloakálna oblasť, ťažký dych
Prevencia: dostatok vápnika (sépiová kosť permanentne + tekutý vápnik pri hniezdení). Pets4Homes UK špecificky varuje pred egg-binding u tohto druhu. Núdzový stav: teplo 30 °C, rýchlo k veterinárovi.
Príznaky: Dýchavičnosť, letargia, výtok z nozdier
Druh pochádza zo suchých saván — vlhké prostredie neznáša. Udržiavajte suché ubytovanie, dobrú ventiláciu a nízku vlhkosť (40–55 %).
Príznaky: Hromadenie hlienu v hrdle, chudnutie, ťažkosti s prehĺtaním
Menej bežná než u pinkovcov, ale možná. Liečba: ronidazol/carnidazol. Pravidelná výmena vody a čistenie kŕmidiel je prevenciou.
Príznaky: Hnačka (niekedy krvavá), vychudnutie, letargia
Riziko zvýšené pri pohybe po zemi. Suchý podklad, pravidelné čistenie, dezinfekcia klietky po každej znáške. Liečba: toltrazuril.
Anglický názov „Cut-throat Finch" (doslova „podrezané hrdlo") a francúzsky „Amadine cou-coupé" (doslova „amadina s podrezaným krkom") odkazujú na jasne červený priečny pás na hrdle samca — vyzerá ako krvavá čiara.
Slovenský ľudový názov „červenozobá" je zavádzajúci — červená farba NIE JE na zobáku (ten je béžový/mäsový), ale na HRDLE. Názov pravdepodobne vznikol nepresným prekladom z iných jazykov.
Amadinka červenozobá v prírode využíva staré hniezda iných vtákov — najmä tkáčov (Ploceus spp.), buvallíka červenozobého (Bubalornis niger), tkáča červenohlavého (Anaplectes rubriceps) a ďateľov. Je to jeden z mála astrildov s touto stratégiou.
Rod Amadina je monofyletický a obsahuje len 2 druhy na svete: amadinka červenozobá (A. fasciata) a amadinka červenohlavá (A. erythrocephala). Sú sesterskými druhmi — molekulárna analýza ich radí do klady Amandavinae (Estrildini).
Pred CITES delistingom v roku 2007 bola amadinka červenozobá jedným z najobchodovanejších afrických spevavcov — Senegal mal exportnú kvótu 120 000 kusov ročne. Medzi rokmi 2000–2006 bolo evidovaných 183 226 jedincov v medzinárodnom obchode.
Druh popísal Johann Friedrich Gmelin v roku 1789 v 13. vydaní Systema Naturae (Linnaeov systém) ako Loxia fasciata. Typová lokalita: Senegal. Swainson ho v roku 1827 presunul do samostatného rodu Amadina.
Latinský druhový epitet „fasciata" znamená „páskovaná, pruhovaná" — z neskorolatinského fascia = pás, stuha. Odkazuje na charakteristický červený pásik na hrdle samca.
V chovateľstve existuje niekoľko farebných mutácií — žltohrdlá (isabellino, kde červený pás je nahradený žltou), albino (biela s červenými očami), pied (strakatá), pastelová a strieborná. Mutácie sú však vzácnejšie a menej rozvinuté než u zebričky alebo Gouldovej.
Áno, chov je úplne legálny bez akýchkoľvek povolení. Amadinka červenozobá (Amadina fasciata) nie je zaradená do CITES (bola v Appendix III 1976–2007, Ghana ju stiahla v 2007). Nie je pôvodný druh SR, preto sa naňu nevzťahujú ustanovenia zákona 543/2002 Z. z. o chránených živočíchoch. Chov, predaj a dovoz v rámci EÚ je plne voľný. Krúžkovanie (2,7–2,8 mm) je dobrovoľné, ale odporúčané.
Veľmi jednoducho — vizuálne. Amadinka červenozobá má najjednoduchší pohlavný dimorfizmus spomedzi všetkých astrildov: samec má jasne viditeľný červený priečny pás cez hrdlo (= „cut-throat"), samica tento pás úplne nemá. U juvenilných samcov sa objavuje slabšia oranžovočervená skvrna, ktorá sa zintenzívňuje po prvom presliačení. Nie je potrebný DNA sexing ani spevový test.
S opatrnosťou a MIMO hniezdneho obdobia. CZ chovateľský zdroj (chovexotickehoptactva.cz) uvádza zlé skúsenosti s agresivitou aj v priestrannej voliére 3×4×2 m. Zahraničné zdroje (Aviculture Hub AU) sú optimistickejšie. Odporúčanie: počas hniezdenia vždy samostatná klietka pre pár. Mimo hniezdenia je možný spoločný chov vo veľkej voliére (3+ m) s opatrnosťou a monitorovaním — ale riziko agresie existuje.
Druh je pomerne odolný voči chladu. CZ chovateľ uvádza prežitie pri ~6 °C v nevykurovanej miestnosti v zimnom období. Odporúčané: udržiavať aspoň 10–15 °C pre pohodu a zdravie, optimum 15–25 °C. Pets4Homes UK odporúča frost-free nočný úkryt. V lete znáša teploty do 30 °C bez problémov (pochádza z afrických saván).
3–6 vajec (typicky 4–6), čisto biele bez škvrn. Inkubácia 12–14 dní, sedia obaja rodičia striedavo. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 21–27 dňoch a rodičia ich kŕmia ďalšie 3 týždne po vyletení. Pohlavná dospelosť nastáva okolo 12. mesiaca — samice nesmú hniezdiť skôr.
Tri kľúčové body: (1) Absolútny kľud počas hniezdenia — vyrušenie spôsobí opustenie hniezda a vajec. (2) Samostatná klietka pre pár pri hniezdení — druh býva agresívny. (3) Živočíšna bielkovina (hmyz) pri odchove mláďat — malé múčniky a mravčie kukly sú nevyhnutné pre úspešný odchov. Bez nich mláďatá uhynú alebo budú zakrpatené.
Slovenský názov je historicky nepresný — červená farba nie je na zobáku (ten je béžový/mäsový), ale na hrdle samca vo forme priečneho pásu. Pravdepodobne vznikol nepresným prekladom. Presnejší by bol „červenohrdlá", ale ľudový názov „červenozobá" je zaužívaný. Anglický „Cut-throat" (podrezie) a francúzsky „cou-coupé" (podrezaný krk) sú presnejšie.
Hlavné mutácie v avikultúre: (1) Žltohrdlá (isabellino) — červený pás nahradený žltou; vzácna. (2) Albino (biela) — biele perie, červené oči; len príležitostne v európskych chovoch. (3) Pied (strakatý) — nerovnomerné sfarbenie. (4) Pastelové a hnedé (fawn/silver) — rôzne odtiene. Mutácie sú vzácnejšie a menej rozvinuté než u zebričky alebo Gouldovej a sú preto aj drahšie (30–80+ €).