Estrildidae (astrildovité)
Amada záhradná patrí medzi tichšie klietkové astrildovité pinky — jej hlas sa skladá z tenkých, vysokých kontaktných volaní a krátkych trilkových fráz. Samec spieva tenký, jemný triler počuteľný len z blízkosti. Hlas nepreniká cez steny a nevyrušuje v nočnom tichu. V skupinovom chove je charakteristické nepretržité tiché čvirikanie. Druh nenapodobňuje ľudskú reč ani iné zvuky — repertoár je vrodený.
Samec predvádza tenký trilkový spev a dvorí sa pred samicou. Hniezdenie stimulujú dlhší deň, teplo nad 22 °C a dostatok krmiva vrátane polozrelých metličiek tráv a živej potravy.
Pár spoločne stavia guľaté trávové hniezdo s bočným vchodom z čerstvých trávových stebiel, skryté v hustej vegetácii. Samica kladie zvyčajne 4 biele vajíčka (Wikipedia DE uvádza 3–4; oiseaux-birds.com 4). Trvalo dostupná sépiová kosť je nevyhnutná. Hniezdo nekontroluj — pri vyrušení môže pár znášku opustiť.
Na vajíčkach sedia striedavo obaja rodičia. Inkubácia trvá 13–14 dní (potvrdzujú oiseaux-birds.com, Wikipedia DE a prachtfinken-lexikon.de zhodne). V tomto období je kľúčový pokoj.
Mláďatá sa liahnu holé a slepé — kŕmia ich obaja rodičia. V ústnych rohoch mláďat sú modré guľôčky (identifikačné markery — charakteristické pre rod Erythrura). Živá potrava (mravenčie kukly, drobné larvy) je kľúčová — bez nej môžu rodičia mláďatá vyhadzovať.
Mláďatá opúšťajú hniezdo okolo 18.–21. dňa (oiseaux-birds.com uvádza 18–21 dní). Juvenilné jedince sú matne zelené bez červenej hlavy — dospelé sfarbenie nadobúdajú postupne. Rodičia ich ešte asi 10 dní dokrmujú po vyletení.
Juvenilné jedince sú matne zelené bez červenej hlavy; dospelé sfarbenie nadobúdajú postupne v priebehu mesiacov. Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s príbuznými parrotfinch druhmi sa odhaduje na 9–12 mesiacov.
Amada záhradná je aktívny, ale plachý druh — pri pravidelnom kŕmení a kľudnom zaobchádzaní si na prítomnosť chovateľa postupne zvyká a nepanikári. Nie je to pinka na ruku — manipulácia ju stresuje. Kľúč k dôvere: pravidelné kŕmenie v rovnaký čas, ponúkanie metličiek prosa, pohybovanie sa pri voliére pokojne a pomaly.
Po prevoze nechaj pár 2–3 týždne v pokoji aklimatizovať v tichom prostredí — nepresúvaj klietku, minimalizuj vyrušovanie
Pohybuj sa pri voliére pokojne a pomaly — náhle pohyby a hlasné zvuky plašia drobné parrotfinche viac ako iné pinky
Kŕm v rovnaký čas a ponúkaj metličky prosa cez sieť voliéry — vták si spojí tvoju prítomnosť s pochúťkou
Nechytaj vtáka do rúk bez nevyhnutného dôvodu — stres z chytania spomaľuje aklimatizáciu; ak musíš, rob to v šere
Amada záhradná je v SR a ČR vzácna a ťažko dostupná klietková pinka. Fidžijský endemit nie je v CITES, takže nákup v rámci EÚ nevyžaduje špeciálne povolenia, ale odchovávateľov je málo. Orientačná cena sa odhaduje na 60–150 EUR za kus u európskych špecialistov na parrotfinche (porovnateľná s amadou červenohrdlou alebo amadinkou Gouldovej vzácnejšej farby). Presné aktuálne ceny v SR/ČR sa nepodarilo overiť z verejných inzerátov — pred kúpou kontaktuj chovateľov parrotfinchov v rámci SZCH alebo európskych spolkov astrildovitých. Preferuj vždy voliérovo odchované, krúžkované jedince.
| Amada záhradná | Amada červenohrdlá (Erythrura psittacea) | Amada modrolíca (Erythrura trichroa) | Amadinka Gouldovej (Erythrura gouldiae) | Mníška gaštanová (Lonchura atricapilla) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 10 cm | 12 cm | 10–11 cm | 12–14 cm | 11–12 cm |
| Váha | 10–11 g | 12–15 g | 9–12 g | 14–17 g | 12–15 g |
| Dožitie | 5–10 r | 5–8 r | 5–8 r | 4–7 r | 7–10 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 2/5 | 2/5 | 4/5 | 1/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC, bez CITES, chránená fidžijskými zákonmi | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC (vo voľnej prírode EN), CITES II | IUCN LC, bez CITES |
| Povaha | Zelené telo, červená hlava a chvost, modrastá hruď, čierna bradka, krátky tmavosivý zobák; endemit Fidži | Zelené telo, červená hlava, hrdlo, prsia, trtáč aj chvost — rozsiahlejšia červeň ako u pealii; čierny zobák | Zelené telo, modrá tvár a teme, červený trtáč a chvost — modrá hlava (nie červená ako u pealii) | Farebný diamant — červená, čierna alebo oranžová hlava; žiarivá zelená, purpurová, modrá a žltá kresba; výrazný pohlavný dimorfizmus | Čierna hlava a krk, gaštanovo-hnedý chrbát a boky, strieborno-sivý zobák; monomorfná munia |
| Areál | Fidži (Viti Levu, Vanua Levu, Taveuni, Kadavu) — vzácna v chove; priestranná voliéra nevyhnutná; semi-nočné návyky, vášnivý kúpavec | Nová Kaledónia — bežnejšia v chove ako záhradná; odlišuje sa rozsahom červeného sfarbenia (celé hrdlo a prsia červené) | Molukky, Nová Guinea, Austrália, Mikronézia — v chove bežnejšia; odlišuje sa modrou (nie červenou) farbou hlavy | Severná Austrália — najfarebnejší zástupca rodu; náročnejší ako pealii; CITES II; niekoľko farebných morfov a chovaných variantov | Tropická Ázia — výrazne nenáročnejšia a dostupnejšia ako amada záhradná; vhodná aj pre malú klietku; odlišuje sa gaštanovým telom a chýbajúcou červeňou |
Príznaky: Klikavý zvuk pri dýchaní, dýchanie s otvoreným zobákom, chrapľavý hlas, vyčerpanosť
Roztoče osídľujú dýchacie cesty — u drobných astrildovitých je infekcia bez liečby smrteľná. Pri klikavom dýchaní ihneď k aviárnemu veterinárovi. Liečba ivermektínom alebo moxidektínom; prevencia: karanténa nových vtákov 2–4 týždne.
Príznaky: Samica nahrbená na dne, napína sa, ťažko dýcha, opuch okolo kloaky
Vajce sa zasekne vo vajcovode — akútny, život ohrozujúci stav. Najčastejší pri nedostatku vápnika (chýbajúca sépiová kosť), chlade alebo u príliš mladých samíc. Pomáha teplo, vlhko a okamžitá veterinárna pomoc. Prevencia: sépiová kosť trvalo k dispozícii, teplota min. 20 °C.
Príznaky: Lysé škvrny, nahryzené alebo polámanés perá, nadváha, letargia
Amada záhradná je veľmi aktívny druh — v malej klietke trpí nedostatkom pohybu. Vedie to k obezite, nudeniu a vytrhávaniu peria. Prevencia: priestranná voliéra (min. 2–3 m), bohatá vegetácia, kúpacia miska, dostatok podnetov.
Príznaky: Ťažké dýchanie, letargia, nechutenstvo, chudnutie
Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva alebo vlhkej podestielky. Prevencia: čerstvé, suché krmivo, hygienická voliéra, dobrá ventilácia. Liečba antifungálnymi liekmi pod dohľadom aviárneho veterinára.
Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, nechutenstvo, sťažené dýchanie
Amada záhradná pochádza z tropického súostrovia a neznáša chlad pod ~18 °C, prievan ani vlhko. Podchladenie vedie k nasadajúcim bakteriálnym a plesňovým infekciám. Prevencia: teplá, suchá a bezprievanová voliéra s krytou ohriatanou časťou.
Fidžijský endemit — amada záhradná (Erythrura pealii) je endemická pre Fidžijské súostrovie: vyskytuje sa len na štyroch hlavných ostrovoch (Viti Levu, Vanua Levu, Taveuni, Kadavu) a priľahlých skupinách ostrovov Mamanuca a Yasawa. Areál rozšírenia siaha od hladiny mora do nadmorskej výšky asi 1200 m.
Taxonomická história — druh bol dlho považovaný za poddruh amady červenohlavej (Erythrura cyaneovirens) a zaraďovaný ako E. c. pealii. Pôvodne ho Titian Peale opísal ako Geospiza prasina; Gustav Hartlaub ho v roku 1852 premenoval na Erythrura pealii na Pealeovu počesť. Dnes je väčšinou uznaný ako samostatný druh.
Semi-nočné návyky — amada záhradná je charakteristicky posledná, kto ulieta spať, a prvá, kto vstáva. Možno ju pozorovať aktívnu pri kŕmidlách ešte za šera, kým ostatné vtáky vo voliére už odpočívajú. Tento vzorec správania je typický pre celý rod Erythrura (parrotfinche).
Vášnivý kúpavec — amada záhradná sa kúpa niekoľkokrát denne a to aj v zime; kúpanie je dôležitou súčasťou jej denného rytmu a starostlivosti o perie. Kúpacia miska s čistou vodou je preto podmienkou pohody druhu v chove.
Modré guľôčky v ústach mláďat (gape markers) — ako všetky parrotfinche rodu Erythrura, aj amada záhradná má pri mláďatách charakteristické modré reflexné guľôčky v rohoch zobáka. Tieto markery v tme fluoreskujú a pomáhajú rodičom v úzkom hniezde kŕmiť mláďatá presne do úst — evolučná adaptácia na hniezdenie v tmavom guľatom hniezde.
Prijatie antropogénnych biotopov — napriek tomu, že pochádza z lesnatého ostrova, amada záhradná si výborne prispôsobila život v záhradách, parkoch a ryžových poliach. V blízkosti ľudských sídiel na Fidži je niekedy bežnejšia ako v pôvodnom lesnom prostredí. Táto adaptabilita prispieva k stabilite jej populácie (IUCN LC).
Guľaté trávové hniezdo s bočným vchodom — hniezdo amady záhradnej je charakteristicky guľaté, stavané z čerstvých trávových stebiel s bočným vchodom; v prírode ho stavia vo výške 3–6 m v hustej vegetácii (Wikipedia DE). Na rozdiel od niektorých príbuzných druhov teda hniezdi celkom vysoko.
Fidžijský zákon o ochrane — amada záhradná je chránená podľa Schedule 2 Fidžijského zákona o ohrozených a chránených druhoch (Endangered and Protected Species Act 2002), ktorý reguluje obchod s druhmi, ktoré síce nie sú kriticky ohrozené, ale mohli by byť ohrozené neregulovaným obchodom. Nie je zaradená v CITES.
Príbuznosť s amadou Gouldovej — amada záhradná patrí do rodu Erythrura, do ktorého patrí aj slávna amadina Gouldovej (Erythrura gouldiae). Zdieľajú mnohé znaky: guľaté hniezdo s bočným vchodom, gape markery u mláďat, semi-nočné návyky a potrebu priestrannej voliéry. Oproti amadine Gouldovej je amada záhradná menej náročná, ale rovnako nesedí v malej klietke.
Nie — amada záhradná nie je vhodná pre trvalý chov v malej klietke. Nemecké chovateľské zdroje (prachtfinken-lexikon.de, biologie-seite.de) výslovne uvádzajú, že v malej klietke sa vtáky stávajú letargickými, obéznymi alebo si začnú vytrhávať perie. Vyžaduje priestrannú voliéru (min. 2–3 m dĺžky) ideálne s živou vegetáciou. V klietke ju môžeš dočasne umiestniť len pri premiestnení alebo karanténe.
Obe sú parrotfinche rodu Erythrura, ale pochádzajú z rôznych oblastí. Amada záhradná (E. pealii) je endemit Fidži — má prevažne zelené telo, červenú hlavu a chvost a modrastý nádych na hrudi. Amada červenohrdlá (E. psittacea) je endemit Novej Kaledónie — má zelené telo, ale sýto červené sú hlava, hrdlo, prsia, trtáč aj chvost (red throat = červené hrdlo). Amada červenohrdlá je v chove oveľa bežnejšia a dostupnejšia.
V zajatí môže amada záhradná žiť 5–10 rokov pri správnej starostlivosti — niektoré zdroje uvádzajú až do 10 rokov s optimálnymi podmienkami. Kľúčom je priestranná voliéra, teplo (min. 18–20 °C), čistá voda a vyvážená strava. Presné overené údaje o dožití tohto konkrétneho druhu sú v literatúre obmedzené.
Frekventované kúpanie je typickým správaním celého rodu Erythrura (parrotfinche). Amada záhradná sa kúpe niekoľkokrát denne — aj v zime — a to je dôležitou súčasťou starostlivosti o perie a termoregulácie. V chove musíš vždy zabezpečiť hlboššiu misku (do 3 cm) s čistou vodou. Ak sa vták nekúpe, môže to byť príznak stresu alebo choroby.
Amada záhradná nie je zaradená v prílohách CITES — nákup, predaj a chov v rámci EÚ nie sú obmedzené špeciálnymi povoleniami CITES. Je však chránená fidžijským zákonom (Schedule 2, Endangered and Protected Species Act 2002), ktorý reguluje vývoz. Zákon 543/2002 SR sa na tento druh nevzťahuje (nie je európska voľne žijúca forma). Predávané jedince by mali byť krúžkované — dôkaz odchovu v zajatí.
Áno, pri dostatočnom priestore — oba druhy sú parrotfinche rodu Erythrura a vo väčšej spoločnej voliére spolu zvyčajne dobre vychádzajú. Oba vyžadujú podobné podmienky (teplo, živá potrava, voliéra). V hniezdnej sezóne môžu vzniknúť malé konflikty o hniezdne miesta — zaisti dostatok búdok a košíkov. Zmiešané medzidruhové krížence sú pri izolovanom párovaní možné, ale pri spoločnom chove viacerých párov k tomu zvyčajne nedochádza.
Samec a samica sú si sfarbením veľmi podobní (nízky pohlavný dimorfizmus). Pohlavie najspoľahlivejšie určíš podľa správania — samec spieva triler a je aktívnejší pri dvorení. Samce môžu mať mierne sýtejšie sfarbenie a dlhší stredný chvostový pier. Ak si nie si istý, konzultuj so skúseným chovateľom parrotfinchov alebo využi DNA-sexovanie.