Estrildidae (astrildovité)
Amada papagájovitá trojfarebná patrí medzi tichšie chovné pinky — jej hlas je jemný a nerušivý, v porovnaní s tlmenými astrildmi je však o niečo vyšší a ostrejší. Samček spieva tichý, vysoký, cvrlikavo-trilkový spev — jemné, ťahavé bzučivo-trilkujúce frázy, ktoré predvádza predovšetkým počas dvorenia a hniezdnej sezóny, často so steblom alebo pierkom v zobáku. V bežnej komunikácii oba vtáky vydávajú vysoké, tenké kontaktné volania: krátke „tsí" či opakované „tsi-tsi", typické pre papagájovité pinky rodu Erythrura, ktorými udržiavajú kontakt s partnerom a v kŕdli. Hlas nepreniká cez steny a z hľadiska hlučnosti je druh vhodný aj do bytu, hoci kontaktné volania sú o niečo prenikavejšie než tiché štebotanie astrildov. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený a mláďatá sa spev učia od otca.
Samček dvorí samičke spevom a typickým tokovým predvádzaním so steblom alebo pierkom v zobáku. Podnetom na hniezdenie je dlhší deň, teplo a klíčené semená/živá potrava. Druh je jednopárovo monogamný v sezóne a pri dobrých podmienkach hniezdi pomerne ochotne; je však mierne plachý, preto na úspešný tok a párenie potrebuje priestrannú a pokojnú voliéru s úkrytmi. Vhodné je spárovať vtáky čím skôr po vyfarbení; pár by mal pelichať v podobnom čase.
Pár prijme polootvorenú búdku/hniezdnik umiestnený vysoko, prípadne si postaví vlastné kryté hniezdo z vlákien, lyka, trávy, sisalu, kokosového vlákna a machu — v hustom kríku alebo trávach, najradšej vyššie pri vrchu voliéry. Samička znáša typicky 2–4 drobné biele vajcia (niekedy až 5), spravidla po jednom denne; pri dobrých podmienkach býva 2–3 znášky za rok. Trvalý prísun vápnika (sépiová kosť, grit) je nevyhnutný — prevencia zadržania vajca. Po znesení väčšiny vajec začne sedenie.
Na vajciach sedia striedavo obaja rodičia (s veľkou oddanosťou), v noci zvyčajne sedí samička. Inkubácia trvá približne 12–13 dní. V tomto období je dôležitý pokoj a teplo — mierne plachý pár pri opakovanom vyrušovaní môže znášku opustiť. Búdku/hniezdo zbytočne nekontroluj, dopĺňaj len krmivo a vodu z diaľky a udržuj stabilné, teplé a tiché prostredie.
Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé/altriciálne) a sú plne odkázané na rodičov. Oba rodičia kŕmia natrávenou potravou; vhodná je vaječná zmes a mierna živá potrava (drobné varené múčne červy, vaječné kukly mravcov) popri klíčených semenách a polozrelých metličkách tráv. Mäkké a vaječné krmivo podávaj striedmo — druh je náchylný na obezitu, no počas odchovu mláďat treba prísun bielkovín dočasne zvýšiť. Udržuj teplo a pokoj, lebo plachý pár sa pri vyrušovaní môže o mláďatá prestať starať.
Mláďatá vyletujú z hniezda približne v 3. týždni (21–23 dní), no ešte 2–3 týždne ich rodičia dokrmujú, kým sa naučia samostatne žrať. Mladé sú matne sfarbené — telo majú kalne zelené, hlavu sivastú a zobák svetlý, výrazná modrá maska im chýba, no charakteristický červený chvost majú už od mladi. Plné dospelé sfarbenie získavajú postupne pelichaním. V tomto čase neobmedzuj kvalitné krmivo a dbaj na teplo.
Mladé sa úplne osamostatnia približne 6 týždňov po vyliahnutí (~2–3 týždne po vylietnutí) a vtedy ich možno oddeliť od rodičov, aby sa predišlo konfliktom a predčasnému páreniu. Do chovu ich zaraď až keď sú plne vyspelé a vyfarbené (pohlavie je spoľahlivé až po vyfarbení modrej masky). Pre úspešný odchov je vhodné vtáky spárovať čím skôr po vyfarbení a dbať, aby pár pelichal v podobnom čase. Priskoré a príliš časté hniezdenie samičku vyčerpáva. Pri správnej starostlivosti sa druh dožíva ~5–8 rokov.
Amada papagájovitá trojfarebná je medzi chovateľmi exotického vtáctva známa, no menej rozšírená voliérová pinka — nie je v CITES a v prírode je hodnotená ako najmenej ohrozená (IUCN LC), v chovoch však nie je tak bežná ako zebrička, bengalka či amada papagájovitá červenohrdlá a nie je úplne pevne etablovaná v zajatí. Cena jedného v zajatí odchovaného vtáka sa orientačne pohybuje okolo 25–55 €, pár (samček + samička) zvyčajne 50–110 €; kvalitné chovné línie bývajú drahšie. Cena kolíše podľa veku, kondície, pôvodu (odchov vs. dovoz) a regiónu. Keďže sa chová minimálne v páre a na hniezdenie i prevenciu obezity vyžaduje priestrannú voliéru, počítaj s kúpou dvoch (alebo viacerých) vtákov a s nákladmi na primerané ustajnenie. Uprednostni v zajatí odchované a krúžkované vtáky od skúseného chovateľa.
| Amada papagájovitá trojfarebná | Amadina Gouldovej (Chloebia gouldiae) | Papuškovec dlhochvostý (Erythrura prasina) | Amada papagájovitá modrolíca (Erythrura trichroa) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~10–12 cm | ~13–14 cm | ~15 cm (s dlhým chvostom) | ~12–13 cm |
| Váha | ~8–9 g | ~14–17 g | ~14–16 g | ~13–16 g |
| Dožitie | ~5–8 r | ~5–8 r | ~5–8 r | ~5–8 r |
| Ochrana | IUCN LC · bez CITES | IUCN NT · bez CITES | IUCN LC · bez CITES | IUCN LC · bez CITES |
| Charakteristika | Zelené telo, kobaltovo modrá tvár a hruď, červený trtáč a chvost; samec sýtejšia modrá; mierne plachá, náchylná na obezitu, no pomerne otužilá a vďačná | Najpestrejšia pinka — fialová hruď, žlté brucho, zelený chrbát, červená/čierna/žltá hlava; náročnejšia, citlivá na roztoče a chlad | Zelené telo, kobaltovo modrá tvár, červený trtáč a dlhý červený stredný pár chvostových pier; samec červené bruško; plachý, v klietke nehniezdi | Zelené telo, kobaltovo modrá tvár (čelo a líca), červený trtáč a chvost; pohlavia podobné, samec sýtejšia modrá |
| Areál | Indonézia — Timor a Malé Sundy (Wetar, Roti) a južné Moluky (Tanimbar, Babar); efektná menšia voliérová pinka, hniezdi 2–3× za rok | Severná Austrália — efektná, ale chúlostivejšia ozdoba voliér (porovnanie pestrých, náročnejších piniek) | Juhovýchodná Ázia (Thajsko, Malajzia, Sumatra, Borneo, Jáva) — KONGENER; efektná, ale náročnejšia voliérová pinka, škodca ryžových polí | Severovýchodná Austrália, východná Indonézia, Nová Guinea, Tichomorie — KONGENER; pokojná a vďačná voliérová pinka |
Príznaky: Nadmerná telesná hmotnosť, tukové vankúšiky na bruchu a pod krídlami, znížená aktivita, dýchavičnosť pri lietaní, znížená plodnosť
Amada papagájovitá trojfarebná je výrazne náchylná na obezitu — pri nadbytku mäkkého, vaječného a olejnatého krmiva (vaječná zmes, niger, konope) a nedostatku pohybu rýchlo priberá, čo skracuje život a znižuje plodnosť. Prevencia: dostatok priestoru na lietanie (väčšia klietka/voliéra, krmivo nižšie a hniezdo vyššie, aby vták lietal), prevaha drobných semien a zelene a len striedme podávanie mäkkých a olejnatých krmív, najmä mimo hniezdnej sezóny.
Príznaky: Dýchanie s otvoreným zobákom, „klikavý" zvuk pri dýchaní, namáhavé dýchanie, strata hlasu/spevu, vyčerpanosť
Roztoče osídľujú dýchacie cesty (priedušnicu, vzdušníky, pľúca) a pri silnej infekcii ich úplne upchajú. Drobné astrildovité pinky vrátane papagájovitých sú obzvlášť citlivé. Bez liečby často končí udusením. Lieči sa ivermektínom u aviárneho veterinára; dôležitá je karanténa nových vtákov a dobré vetranie bez prievanu. Pri „klikavom" dýchaní alebo dýchaní s otvoreným zobákom vyhľadaj veterinára bezodkladne.
Príznaky: Samička sedí nahrbená na dne, napína sa, ťažko dýcha, opuch v okolí kloaky, ochabnuté nohy
Vajce sa zasekne vo vajcovode — akútny, život ohrozujúci stav, najmä pri nedostatku vápnika (chýbajúca sépiová kosť/grit), chlade, vyčerpaní, obezite alebo priskorom/príliš častom hniezdení. Pomáha teplo a vlhko a okamžitá veterinárna pomoc. Prevencia: trvalý prísun vápnika, teplo, dostatok pohybu, primeraná hmotnosť a primerané (nie nepretržité) hniezdenie.
Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, sťažené dýchanie, triaška, apatia; u mláďat chladné, nehybné mláďatá v hniezde
Ide o tropický druh citlivý na chlad, prudké ochladenie a prievan. Pri podchladení rýchlo chradne a je náchylný na zápaly dýchacích ciest. Prevencia: zabezpeč teplo (ideálne nad ~18–20 °C), suché bezprievanové prostredie; vonkajšia voliéra na zimu potrebuje vykurovaný úkryt. Pri podchladení zabezpeč teplo a vyhľadaj veterinára.
Príznaky: Riedky trus, nechutenstvo, chudnutie, apatia po zmene krmiva
Drobné pinky sú citlivé na prudkú zmenu stravy a na plesnivé či navlhnuté krmivo. Prevencia: novú stravu (zmesi, klíčky, zeleň) zavádzaj postupne popri zvyknutej, podávaj len čerstvé a suché krmivo a dbaj na čistú vodu a hygienu. Pri pretrvávajúcich ťažkostiach vyhľadaj veterinára.
Príznaky: Sťažené dýchanie, dýchavičnosť, naježené perie, nechutenstvo, zmena hlasu
Plesňová (Aspergillus) infekcia dýchacích ciest, často z plesnivého krmiva, vlhkej podstielky a zlého vetrania. Drobné pinky sú citlivé na prievan a vlhko. Prevencia: suché, čerstvé krmivo, čistá voliéra, vetranie bez prievanu, vyhýbanie sa stresu a chladu. Lieči sa pod veterinárnym dohľadom.
Trojfarebná zelená–modrá–červená — telo a chrbát sú jasno trávovo až smaragdovo zelené, tvár, hlava a predná časť tela (hrdlo a hruď) sýto kobaltovo až indigovo modré, trtáč a chvost ohnivo červené. Práve toto trojfarebné sfarbenie dalo druhu slovenský i vedecký názov (tricolor); anglicky sa pre modrú prednú časť volá aj „Blue-breasted Parrotfinch".
Samec má sýtejšiu modrú, mláďatá majú červený chvost od mladi — samec má modrú masku a hruď sýtejšiu a rozsiahlejšiu, samica je matnejšia, s menej modrej a so zelenou zasahujúcou ďalej na zátylok. Mladé vtáky sú matne zelené so sivastou hlavou a svetlým zobákom, no charakteristický červený chvost majú už od mladi.
Drobná pinka — len ~10–12 cm a 8–9 g — patrí medzi menšie druhy rodu Erythrura; meria približne 10–12 cm a váži okolo 8–9 g. Zobák je čierny, nohy telovo ružové.
Endemit Timoru a okolitých ostrovov — vyskytuje sa len v Indonézii: na ostrove Timor a ďalších Malých Sundách (Wetar, Roti, Semau, Romang, Damar) a v južných Molukách (Tanimbarské ostrovy, Babar), kde obýva okraje suchých lesov, kroviny, savanu a bambus; má pomerne obmedzený areál (~20 000–50 000 km²).
Názov „papagájovitá" pinka je o farbe, NIE o reči — rod Erythrura sa nazýva „papagájovité pinky" (parrotfinches) podľa jasného papagájovsky zeleného sfarbenia, nie podľa schopnosti napodobňovať reč — astrildovité pinky ľudskú reč nenapodobňujú. Vedecké meno Erythrura znamená „červený chvost".
V rámci parrotfinchov pomerne otužilá a vďačná — na rozdiel od chúlostivejších príbuzných je pomerne otužilá a pri dobrých podmienkach hniezdi ochotne (typicky 2–3 znášky za rok) a je znášanlivá v spoločnej voliére; patrí však medzi náročnejšie parrotfinchy na odchov vlastnými rodičmi a je mierne plachá.
POZOR na obeznosť — najväčšie chovateľské špecifikum — Erythrura tricolor je výrazne náchylná na obezitu: rýchlo priberá pri nadbytku mäkkého, vaječného a olejnatého krmiva a nedostatku pohybu. Preto potrebuje čo najviac priestoru na lietanie a striedmu mäkkú stravu — krmivo sa odporúča dávať nižšie a hniezdo vysoko, aby vták musel lietať.
Oba rodičia sa o znášku starajú s oddanosťou — na vajciach (typicky 2–4) sedia striedavo samec aj samica, inkubácia trvá ~12–13 dní, mláďatá vyletujú v 3. týždni a rodičia ich potom ešte 2–3 týždne dokrmujú. Vhodné je pár spárovať čím skôr po vyfarbení.
Opísaná už v roku 1817, monotypický druh — druh opísal Louis Jean Pierre Vieillot v roku 1817 a podľa IOC je dnes považovaný za monotypický (bez uznávaných poddruhov). Patrí do rodu Erythrura spolu s amadou modrolícou, papuškovcom dlhochvostým a amadou červenohrdlou.
Bežná v prírode, NIE je v CITES — IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC); má síce pomerne obmedzený ostrovný areál, no stabilnú populáciu a nie je v CITES. V chove je známou, hoci menej rozšírenou voliérovou pinkou, ktorá sa dožíva približne 5–8 rokov.
Vo voľnej prírode žije len v Indonézii — na ostrove Timor a ďalších Malých Sundách (Wetar, Roti, Semau, Romang, Damar) a v južných Molukách (Tanimbarské ostrovy, Babar) — kde obýva okraje suchých lesov, kroviny, savanu a bambusové porasty. Patrí do rodu Erythrura, ktorý sa po slovensky nazýva „papagájovité pinky" (anglicky parrotfinches) — toto pomenovanie odkazuje na jasné papagájovsky zelené sfarbenie tela, nie na schopnosť napodobňovať ľudskú reč (astrildovité pinky reč nenapodobňujú). Prívlastok „trojfarebná" (a vedecké tricolor) zasa odkazuje na jej trojfarebné sfarbenie — zelená, modrá a červená. Anglicky sa pre modrú prednú časť volá aj „Blue-breasted Parrotfinch" a podľa chovateľa „Forbes Parrotfinch".
Skôr pre mierne pokročilejších, no nie je extrémne náročná. V rámci papagájovitých piniek patrí medzi tie otužilejšie a pomerne vďačné — pri dobrých podmienkach hniezdi ochotne a je znášanlivá v spoločnej voliére. Náročnosť zvyšujú najmä jej mierna plachosť (na rozmnožovanie potrebuje pokoj a priestor a patrí medzi náročnejšie parrotfinchy na odchov vlastnými rodičmi), citlivosť na chlad a prievan (tropický druh, ideálne nad ~18–20 °C) a najmä silná náchylnosť na obezitu, ktorá si vyžaduje premyslené, striedme kŕmenie a dostatok priestoru na lietanie. Pre úplného začiatočníka sú o niečo vhodnejšie zebrička či bengalka; Erythrura tricolor je však pekná a pri základných skúsenostiach so semenožravými exotmi zvládnuteľná pinka, ktorá sa chová vždy minimálne v páre.
Samček spieva, ale len jemný, tichý, vysoký cvrlikavo-trilkový spev — ťahavé bzučivo-trilkujúce frázy, ktoré predvádza najmä pri dvorení a v hniezdnej sezóne. Oba vtáky sa dorozumievajú vysokými, tenkými kontaktnými volaniami („tsí", „tsi-tsi"), typickými pre papagájovité pinky. Hlas je celkovo tichý a nerušivý, nepreniká cez steny, takže je druh z hľadiska hlučnosti vhodný aj do bytu — kontaktné volania sú však o niečo prenikavejšie (vyššie) než tlmené štebotanie astrildov. Rozprávať ani napodobňovať melódie sa NEnaučí — astrildovité pinky túto schopnosť nemajú a označenie „papagájovitá" pinka sa vzťahuje len na zelené sfarbenie. Spev je vrodený a mláďatá sa ho učia od otca.
Erythrura tricolor patrí medzi pinky, ktoré sú výrazne náchylné na nadváhu a obezitu — pri nadbytku mäkkého, vaječného a olejnatého krmiva (vaječná zmes, niger, konope) a nedostatku pohybu rýchlo priberá, čo jej skracuje život a znižuje plodnosť (riziko zadržania vajca, problémy s hniezdením). Ako tomu predísť: (1) dopraj jej čo najviac priestoru na lietanie — väčšia klietka alebo priestranná voliéra; (2) krmivo dávaj nižšie alebo na dno a hniezdo vysoko, aby vták musel medzi nimi lietať, nie len poskakovať; (3) základom nech sú drobné semená tráv a zelené krmivo, kým mäkké a olejnaté krmivá podávaj len striedmo, najmä mimo hniezdnej sezóny; (4) sleduj kondíciu vtáka — príliš „bacuľatý" či ťažký vták signalizuje prekrmovanie. Striedme kŕmenie a pohyb sú u tohto druhu kľúčové pre zdravie a dlhovekosť.
Druh je pohlavne odlíšiteľný, hoci rozdiel je miernejší než pri niektorých iných pinkách: (1) Samec má sýtejšiu a rozsiahlejšiu kobaltovo modrú masku a hruď (modrá je výraznejšia a tmavšia); (2) Samica je celkovo matnejšia, modrej má menej a zelená zasahuje ďalej na zátylok. Pozor na mladé vtáky: mláďatá sú matne zelené so sivastou hlavou a svetlým zobákom a plnú modrú masku získavajú až pelichaním do dospelosti — preto u mladých jedincov nemusí byť pohlavie hneď jednoznačné (spoľahlivé je až po vyfarbení). Pri istote sa dá využiť aj DNA test. Charakteristický červený chvost majú obe pohlavia aj mláďatá.
Chová sa vždy minimálne v páre — v samote trpí; ideálna je menšia skupina v priestrannej voliére. V rámci papagájovitých piniek je pomerne pokojná a znášanlivá, takže v dostatočne veľkom priestore sa dobre znesie s inými pokojnými astrildovitými pinkami a je vhodná do spoločnej osadenej voliéry; treba však rešpektovať jej miernu plachosť a dopriať dostatok úkrytov a pokoja. Dôležité varovanie: nemala by zdieľať voliéru s inými druhmi rodu Erythrura (napr. amada papagájovitá modrolíca či červenohrdlá) — medzi parrotfinchmi je doložené kríženie (hybridizácia) a vznikajú nežiaduce krížence; chovaj preto len jeden druh parrotfincha na voliéru. V hniezdnom období dopraj páru pokoj a súkromie, lebo plachý druh pri vyrušovaní môže opustiť znášku.
Je to prevažne semenožravá pinka — základom je kvalitná zmes drobných semien tráv (proso žlté, červené a biele, mohár, lesknica kanárska); druh uprednostňuje skôr drobnejšie semená. Veľmi obľúbené a v hniezdení dôležité sú klíčené a namočené semená a najmä polozrelé (mliečne) metličky tráv a čerstvé klasy tráv. Stravu treba denne dopĺňať o zeleň (žabinec, púpava, šalát, kel, čínska kapusta, špenát) a kúsky ovocia a zeleniny (jablko, pomaranč, uhorka, nastrúhaná mrkva či brokolica); v hniezdení pridaj vaječnú zmes a miernu živú potravu (drobné varené múčne červy, vaječné kukly mravcov). Pozor — druh je náchylný na obezitu, preto mäkké, vaječné a olejnaté krmivá (vaječná zmes, niger, konope) podávaj len striedmo a dopraj vtákovi priestor na lietanie. Trvale musí byť k dispozícii sépiová kosť a grit (vápnik). Novú stravu zavádzaj postupne. Nikdy nepodávaj avokádo, čokoládu, kofeín, soľ, cibuľu a cesnak.