Erythrura tricolor — drobná pestrá indonézska pinka z Timoru a Malých Súnd — trojfarebná zelená–modrá–červená; efektná, pomerne otužilá voliérová pinka náchylná na obezitu
IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern (najmenej ohrozená, hodnotenie BirdLife International / IUCN) — druh má síce pomerne obmedzený ostrovný areál v Indonézii (Timor, Malé Sundy a južné Moluky; odhadovaný rozsah výskytu ~20 000–50 000 km²), no jeho populácia sa považuje za stabilnú a nepribližuje sa k prahovým hodnotám zraniteľnosti. Druh NIE je v CITES a chová sa ako voliérová pinka.
Dĺžka~10–12 cm (~8–9 g)
PôvodIndonézia — Timor a Malé Sundy (Wetar, Roti), južné Moluky
PovahaČulá, mierne plachá, spoločenská, náchylná na obezitu
SpevTichý, vysoký — nenapodobňuje reč
Dožitie~5–8 rokov
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
3/5
Výživa
Drobné semená tráv — proso (žlté, červené, biele), mohár, lesknica kanárska (panicum) — základ stravy55%
Klíčené a namočené semená — zvyšujú obsah vitamínov, kľúčové v hniezdení a pelichaní14%
Zmes pre exotické pinky — proso žlté, červené a biele, mohár (Setaria), lesknica kanárska (panicum) — základná denná strava (druh uprednostňuje drobnejšie semená)
Metličky prosa (spray millet) — obľúbená pochúťka, výborná na priučenie a zníženie stresu mierne plachého vtáka (podávaj však striedmo, druh tučnie)
Klíčené a namočené semená — denne čerstvo, vysoko stráviteľné, nevyhnutné v období hniezdenia a pelichania
Polozrelé (mliečne) metličky tráv a burín — semená v mliečnej zrelosti sú mimoriadne vyhľadávané, najmä v hniezdení (čerstvé klasy tráv druh veľmi obľubuje)
Ovocie a zelenina — kúsky jablka, pomaranča, plátky uhorky, nastrúhaná mrkva či brokolica ako spestrenie, vždy čerstvé
Vaječná (vajcová) zmes alebo mäkké vaječné krmivo — zdroj bielkovín pri odchove mláďat — POZOR, podávaj len STRIEDMO, lebo druh je náchylný na obezitu
Živá potrava — drobné (najlepšie varené) múčne červy a vaječné kukly mravcov — najmä počas kŕmenia mláďat, v miernom množstve
Sépiová kosť (cuttlebone) a grit (drvený piesok/lastúry) — trvalý zdroj vápnika a minerálov, dôležité pre samičky znášajúce vajcia
Čerstvá pitná voda denne + možnosť kúpania v plytkej miske
Zakázané potraviny
Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje (káva, čaj, kola) — jedovaté pre drobné vtáky
Soľ, slané, korenené, sladené a tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky drobného vtáka
Cibuľa, cesnak a pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
Postriekané (pesticídmi ošetrené) zelené krmivo a metličky z ciest a polí — riziko otravy
Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté semená a krmivo — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
Nadbytok mäkkého a tučného krmiva (vaječná zmes, niger, konope) — druh ľahko tučnie; mäkké a olejnaté krmivá podávaj len striedmo
Tip od odborníka
Amada papagájovitá trojfarebná (Erythrura tricolor) je prevažne semenožravá astrildovitá pinka, ktorej základom stravy je kvalitná zmes drobných semien tráv — proso žlté, červené a biele, mohár a lesknica kanárska; druh uprednostňuje skôr drobnejšie semená. Veľmi obľúbené a v hniezdení dôležité sú klíčené a namočené semená (zvyšujú obsah vitamínov a stráviteľnosť) a najmä polozrelé (mliečne) metličky tráv a čerstvé klasy tráv, ktoré táto pinka vyhľadáva. Stravu denne dopĺňaj o zelené krmivo (žabinec, mladá púpava, šalát, kel, čínska kapusta, špenát, vňať mrkvy) a kúsky ovocia a zeleniny (jablko, pomaranč, uhorka, nastrúhaná mrkva či brokolica). V období hniezdenia a odchovu mláďat pridaj vaječnú (vajcovú) zmes a mierne množstvo živej potravy (drobné varené múčne červy, vaječné kukly mravcov). Mimoriadne dôležité upozornenie: Erythrura tricolor je výrazne náchylná na obezitu — mäkké, vaječné a olejnaté krmivá (vaječná zmes, niger, konope) podávaj len striedmo a dopraj vtákovi dostatok priestoru na lietanie, aby si udržal kondíciu. Trvalo musí byť v klietke sépiová kosť a grit ako zdroj vápnika a minerálov (zásadné pre samičky, aby netrpeli na zadržanie vajca). Nikdy nepodávaj avokádo, čokoládu, kofeín, soľ, cibuľu a cesnak — sú pre drobné vtáky jedovaté. Vodu meň denne a dopraj pinke plytkú misku na kúpanie.
Správanie a komunikácia
Hlučnosť
Amada papagájovitá trojfarebná je pomerne tichá pinka — patrí medzi tichšie chovné druhy. Samček vydáva jemný, vysoký, cvrlikavo-trilkový spev, oba vtáky sa medzi sebou dorozumievajú vysokými, tenkými kontaktnými volaniami („tsí", „tsi-tsi"), typickými pre papagájovité pinky rodu Erythrura. Hlas je celkovo nerušivý a nepreniká cez steny, vysoké kontaktné volania sú však o niečo prenikavejšie než tlmené štebotanie astrildov. Žiadne prenikavé skreky ako pri väčších exotoch — z hľadiska hluku je vhodná aj do bytu.
Priľnavosť
Amada papagájovitá trojfarebná nie je maznavá pinka „na ruku" — ako väčšina astrildovitých je to vták na pozorovanie, nie na fyzický kontakt. Je čulá a mierne plachá, na opatrovateľa si časom zvykne a v dobre vybavenej voliére sa správa vyrovnane, no brať ju do ruky pravidelne nie je vhodné — manipulácia ju stresuje. Ručne dokŕmené mláďatá môžu byť dôverčivejšie, ale ani tie sa „nemaznajú". Najväčšiu radosť spraví v priestrannej, osadenej voliére v páre či menšej skupine, kde naplno prejaví svoje prirodzené správanie.
Aktivita
Čulá a pohyblivá pinka — celý deň poskakuje, prelieta a prehľadáva krmivo. Pohyb je u tohto druhu obzvlášť dôležitý, lebo je náchylný na obezitu — potrebuje preto dostatok priestoru na lietanie: ideálna je čo najväčšia klietka alebo priestranná voliéra s rozmiestnením bidiel a krmítka tak, aby vtáka nútili lietať (krmivo nižšie, hniezdo vyššie) a nie len poskakovať. Je spoločenská, chová sa vždy minimálne v páre, najlepšie v menšej skupine. Aktivita je celodenná (cez deň), v noci pinky odpočívajú — dôležitý je pokojný, tmavý a bezpečný úkryt na nocovanie.
Reč
Amada papagájovitá trojfarebná nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie — astrildovité pinky nemajú schopnosť učiť sa hlasy ako papagáje či niektoré spevavce (napriek tomu, že sa volajú „papagájovité", ide len o sfarbenie, nie o schopnosť reči). Samček má vrodený jemný, vysoký cvrlikavo-trilkový spev, ktorým si bráni teritórium a dvorí samičke; mláďatá sa spev učia od otca. Reč ani hvizd ju nenaučíte a jej repertoár sa v zajatí nemení.
Hlasový prejav a reč
Amada papagájovitá trojfarebná patrí medzi tichšie chovné pinky — jej hlas je jemný a nerušivý, v porovnaní s tlmenými astrildmi je však o niečo vyšší a ostrejší. Samček spieva tichý, vysoký, cvrlikavo-trilkový spev — jemné, ťahavé bzučivo-trilkujúce frázy, ktoré predvádza predovšetkým počas dvorenia a hniezdnej sezóny, často so steblom alebo pierkom v zobáku. V bežnej komunikácii oba vtáky vydávajú vysoké, tenké kontaktné volania: krátke „tsí" či opakované „tsi-tsi", typické pre papagájovité pinky rodu Erythrura, ktorými udržiavajú kontakt s partnerom a v kŕdli. Hlas nepreniká cez steny a z hľadiska hlučnosti je druh vhodný aj do bytu, hoci kontaktné volania sú o niečo prenikavejšie než tiché štebotanie astrildov. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený a mláďatá sa spev učia od otca.
Dokáže hovoriť?
Amada papagájovitá trojfarebná nenapodobňuje ľudskú reč, hvizd ani melódie — astrildovité pinky túto schopnosť nemajú (na rozdiel od papagájov či niektorých spevavcov), a označenie „papagájovité" pinky sa vzťahuje len na zelené sfarbenie, nie na schopnosť reči. Samček má vrodený jemný cvrlikavo-trilkový spev, ktorým dvorí a bráni teritórium; repertoár sa v zajatí nemení a reč sa naučiť nedá.
Typické zvuky
Jemný, vysoký cvrlikavo-trilkový spev samčeka — ťahavé bzučivo-trilkujúce frázy, predvádzaný najmä pri dvorení a v hniezdnej sezóne
Vysoké, tenké kontaktné „tsí" / „tsi-tsi" — pri blízkom kontakte partnerov a udržiavaní kontaktu v kŕdli
Ostrejšie diaľkové (kontaktné) volanie — keď sa vtáky od seba vzdialia alebo sa volajú naprieč voliérou
Tiché štebotanie kŕdľa — pri spoločnom kŕmení a oddychu, príjemné a nevtieravé
Jemné varovné cvrlikanie / „tek" — pri vyrušení alebo prílete cudzieho vtáka (mierne plachý druh reaguje ostražito)
Mäkké žobravé pískanie mláďat — pri kŕmení rodičmi, utíchne po osamostatnení
Sezónny kalendár
Hlavná hniezdna sezóna v chove (jar–leto) — pri dlhšom dni a teple; v priestrannej voliére (i vo väčšej klietke) hniezdi pomerne ochotne, často 2–3 znášky za rok
Tok — samček spieva a predvádza sa pred samičkou, často so steblom alebo pierkom v zobáku
Inkubácia ~12–13 dní + odchov mláďat; mladé vyletujú približne v 3. týždni (21–23 dní), rodičia ich potom ešte ~2–3 týždne dokrmujú
Pokojové obdobie — kratší deň, obmedz živú potravu a vaječnú zmes (druh ľahko tučnie), dopraj pinkám teplo a oddych
Pelichanie prebieha priebežne, najmä po hniezdnej sezóne — pár by mal pelichať v podobnom čase, aby spolu úspešne hniezdil
Mladé vtáky sú spočiatku matne zelené so sivou hlavou; plné sfarbenie (modrá maska, červené brvy chvosta sú však zreteľné už od mladi) získavajú postupne pelichaním do dospelosti
Vhodný pre teba?
SkúsenosťVhodná skôr pre mierne pokročilejších chovateľov, hoci v rámci papagájovitých piniek patrí medzi tie otužilejšie a pomerne vďačné — pri dobrých podmienkach hniezdi ochotne a je znášanlivá. Náročnosť zvyšuje najmä jej mierna plachosť (na rozmnožovanie potrebuje pokoj a priestor), citlivosť na chlad a prievan (tropický druh, ideálne nad ~18–20 °C) a najmä silná náchylnosť na obezitu, ktorá si vyžaduje premyslené kŕmenie a dostatok priestoru na lietanie. Pre úplného začiatočníka sú o niečo vhodnejšie zebrička či bengalka; Erythrura tricolor je pekná a chovateľsky zaujímavá pinka, ktorá pri základných skúsenostiach so semenožravými exotmi nerobí veľké problémy.
PriestorPre pár je vhodná čo najväčšia klietka alebo (lepšie) priestranná voliéra — druh je čulý a najmä náchylný na obezitu, preto potrebuje dostatok priestoru na lietanie; bidlá a krmítko rozmiestni tak, aby vtáka nútili lietať (krmivo nižšie/na dne, hniezdo vyššie), nie len poskakovať. Drôtové rozstupy max. 10–12 mm (drobný vták). Osadená voliéra s krovinami, bambusom a vysokými trávami poskytuje úkryt a hniezdne miesta, plytká miska na kúpanie, pokojný kút na nocovanie. Vyžaduje teplo (tropický druh — neznáša mráz ani prievan, ideálne nad ~18–20 °C).
Deti v domácnostiVhodná pinka pre rodiny s deťmi ako vták na pozorovanie. Amada papagájovitá trojfarebná je nápadne farebná (zelené telo, modrá tvár a hruď, červený trtáč a chvost) a čulá, takže deti zaujme, a je pritom v rámci parrotfinchov pomerne pokojná a znášanlivá. Treba však zdôrazniť, že ide o vtáka na pozorovanie, ktorý nie je na chytanie a maznanie a je mierne plachý. Dôležité pravidlá pre deti: (1) pinku treba pozorovať a kŕmiť, nie naháňať či brať do ruky — manipulácia ju stresuje; (2) pokoj a tichšie okolie — náhle pohyby a hluk vtáka plašia, najmä počas hniezdenia; (3) chová sa vždy minimálne v páre (vták v samote trpí), nie samotná „pre dieťa"; (4) po manipulácii s krmivom a klietkou umývanie rúk. Edukatívne témy: život astrildovitých piniek, prečo sa volá „papagájovitá" pinka (zelené sfarbenie, nie schopnosť reči), odkiaľ pochádza (indonézsky Timor a Malé Sundy) a čo znamená trojfarebné sfarbenie (zelená–modrá–červená).
HlučnosťÁno — z hľadiska hluku patrí medzi tichšie pinky a je vhodná aj do bytu. Spev samčeka je jemný a vysoký, kontaktné volania krátke a tenké; hlas nepreniká cez steny a nevyrušuje susedov ani v noci (vtáky sú aktívne cez deň). Vysoké kontaktné „tsí" môže byť o niečo prenikavejšie než tiché štebotanie astrildov, no v porovnaní s kanárikom, papagájmi či hrdličkami je výrazne tichšia. Druh je síce mierne plachý, no v pokojnom prostredí pôsobí vyrovnane a hlasovo nenápadne.
Verdikt odborníka
Amada papagájovitá trojfarebná (Erythrura tricolor) je drobná pestrá astrildovitá pinka (parrotfinch) z čeľade astrildovitých (Estrildidae), dlhá približne 10–12 cm a vážiaca okolo 8–9 g. Jej sfarbenie je trojfarebné — odtiaľ slovenský i vedecký názov (tricolor): telo a chrbát sú jasno trávovo až smaragdovo zelené, tvár, hlava a predná časť tela (hrdlo a hruď) sýto kobaltovo až indigovo modré, trtáč, vrch chvosta a chvost ohnivo červené. Samec má modrú masku a hruď sýtejšiu a rozsiahlejšiu (anglicky sa preto volá aj „Blue-breasted Parrotfinch"), samica je matnejšia, s menej modrej a so zelenou zasahujúcou ďalej na zátylok; mladé vtáky sú matne zelené so sivastou hlavou a svetlým zobákom, no charakteristický červený chvost majú už od mladi. Zobák je čierny, nohy telovo ružové. Druh opísal Louis Jean Pierre Vieillot (1817) a dnes ho IOC považuje za monotypický (bez uznávaných poddruhov); patrí do rodu Erythrura (papagájovité pinky, z gréc. „červený chvost"), do ktorého patria aj amada papagájovitá modrolíca (E. trichroa), papuškovec dlhochvostý (E. prasina) či amada papagájovitá červenohrdlá (E. psittacea). Vyskytuje sa v Indonézii — na ostrove Timor a ďalších Malých Sundách (Wetar, Roti, Semau, Romang, Damar) a v južných Molukách (Tanimbarské ostrovy, Babar) — kde obýva okraje suchých lesov, kroviny, savanu a bambusové porasty; má pomerne obmedzený areál (odhadovaný rozsah výskytu ~20 000–50 000 km²). V chove ide o efektnú a v rámci papagájovitých piniek pomerne otužilú a vďačnú voliérovú pinku: pri dobrých podmienkach hniezdi ochotne (typicky 2–3 znášky za rok) a je znášanlivá a vhodná do spoločnej osadenej voliéry s inými pokojnými pinkami. Zároveň je však mierne plachá — na úspešný odchov potrebuje pokoj a priestor — a patrí medzi náročnejšie parrotfinchy na odchov vlastnými rodičmi (niektoré páry sú nestále). Najdôležitejším chovateľským špecifikom je výrazná náchylnosť na obezitu: tomuto druhu treba dopriať čo najviac priestoru na lietanie a striedmo podávať mäkké, vaječné a olejnaté krmivá (vaječná zmes, niger, konope), inak rýchlo priberá a tučnie. Strava je prevažne semenožravá (proso, mohár, lesknica) doplnená o klíčky, polozrelé metličky tráv, zeleň, ovocie a v hniezdení miernu vaječnú zmes a živú potravu; trvale potrebuje sépiovú kosť a grit (vápnik). Hlas je tichý a jemný — samček vydáva vysoký cvrlikavo-trilkový spev a oba vtáky vysoké kontaktné „tsí"; druh nenapodobňuje ľudskú reč (názov „papagájovitá" pinka sa vzťahuje len na zelené sfarbenie). Hniezdi v polootvorenej búdke alebo hniezdniku umiestnenom vysoko, prípadne v hustom kríku; znáša typicky 2–4 vajcia, inkubácia trvá približne 12–13 dní a sedia na nej striedavo obaja rodičia. Mláďatá vyletujú približne v 3. týždni (21–23 dní) a rodičia ich ešte 2–3 týždne dokrmujú. Je to tropický druh, ktorý neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan — vyhovuje mu teplo (ideálne nad ~18–20 °C) a v zime potrebuje vykurovaný úkryt. Druh nie je v CITES a IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozený (LC). Pri správnej starostlivosti sa dožíva ~5–8 rokov. Záver: pestrá a v rámci parrotfinchov vďačná pinka s nápadným trojfarebným sfarbením, vhodná pre mierne pokročilejších chovateľov, ktorí jej zabezpečia priestor na lietanie (prevencia obezity), teplo, pestrú a striedmu stravu a pokoj na hniezdenie; chovať by sa mala vždy spoločensky (v páre/skupine) a nie spolu s inými druhmi rodu Erythrura, s ktorými hrozí kríženie.
Prostredie a požiadavky
Klietka / voliéra
Pár: čo najväčšia klietka, lepšie priestranná osadená voliéra (druh je náchylný na obezitu a potrebuje lietať); krmivo nižšie/na dne, hniezdo vyššie — núti vtáka lietať
Amada papagájovitá trojfarebná je čulá a náchylná na obezitu, preto potrebuje dostatok priestoru na lietanie — pre pár je vhodná čo najväčšia klietka, lepšie priestranná voliéra, čím väčšia, tým lepšia. Bidlá a krmítko rozmiestni tak, aby vtáka nútili lietať (krmivo nižšie alebo na dne, hniezdny box vysoko, jedno bidlo cez celú dĺžku) — nie len poskakovať. Rozstup drôtov max. 10–12 mm (drobný vták). Vybav ju bidielkami rôznej hrúbky a najmä krovinami, bambusom a vysokými trávami, ktoré poskytujú úkryt a hniezdne miesta, plytkou miskou na kúpanie, miskami na zrno, zeleň a mäkké krmivo a pokojným kútom na nocovanie. Voliéru umiestni do pokojnej miestnosti/časti bez prievanu a nadmerného hluku, nie na priame slnko ani k frekventovaným dverám.
Spoločnosť
Vždy minimálne v páre, ideálne v menšej skupine; v priestrannej voliére znášanlivá s inými pokojnými pinkami — NIE s inými druhmi rodu Erythrura (kríženie)
Je spoločenská a v rámci parrotfinchov pomerne pokojná a znášanlivá — v samote trpí, preto sa chová vždy minimálne v páre, najlepšie v menšej skupine. V dostatočne priestrannej osadenej voliére sa dobre znesie s inými pokojnými astrildovitými pinkami (je vhodná do spoločnej voliéry), treba však rešpektovať jej miernu plachosť a dopriať dostatok úkrytov. Dôležité varovanie: nemala by zdieľať voliéru s inými papagájovitými pinkami rodu Erythrura (napr. amada papagájovitá modrolíca či červenohrdlá) — hrozí nežiaduce kríženie (hybridizácia), ktoré je medzi druhmi rodu Erythrura doložené; chovaj radšej jeden druh parrotfincha na voliéru. V hniezdnom období dopraj páru pokoj a súkromie.
Teplota
Teplo, ideálne nad ~18–20 °C; neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan — vonkajšia voliéra potrebuje v zime vykurovaný suchý úkryt
Pôvodom z tropickej Indonézie (Timor, Malé Sundy, južné Moluky) — citlivá na chlad, vlhko a prievan. V byte jej vyhovuje bežná izbová teplota (~18–25 °C), najlepšie sa cíti v teple nad ~18–20 °C. Vo vonkajšej voliére ju možno chovať v teplej časti roka, no na zimu potrebuje suchý, bezprievanový a vykurovaný úkryt (mráz neznáša a pri podchladení rýchlo chradne). Vyhýbaj sa náhlym výkyvom teploty.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Polootvorená búdka alebo hniezdnik umiestnený VYSOKO, prípadne hniezdo v hustom kríku/trávach; materiál — kokosové vlákno, lyko, suchá tráva, sisal, jemné stebla, mach
Na hniezdenie ponúkni polootvorenú hniezdnu búdku alebo košíkový hniezdnik umiestnený čo najvyššie, prípadne husté krovie a trsy vysokej trávy — pár si často postaví vlastné hniezdo z vlákien, lyka, trávy, stebiel, sisalu, kokosového vlákna a machu, spravidla vyššie pri vrchu voliéry. Pri dobrých podmienkach hniezdi pomerne ochotne (často 2–3 znášky za rok), je však mierne plachá a patrí medzi náročnejšie parrotfinchy na odchov vlastnými rodičmi (niektoré páry sú nestále) — úspešný odchov vyžaduje pokoj, priestor a skúsenosti. V hniezdení pridaj vaječnú zmes a miernu živú potravu (striedmo, druh tučnie) a vtáky zbytočne nerušíš.
Svetlo a denný režim
Pravidelný denný cyklus svetla a tmy; v hniezdení dlhší deň, mimo neho kratší deň a pokoj
Pinky sú aktívne cez deň a potrebujú pravidelný cyklus svetla a tmy a pokojné, tmavé nocovanie (8–10 h tmy). Dlhší deň, teplo a živá potrava sú prirodzeným podnetom na hniezdenie; mimo sezóny dopraj kratší deň a pokoj. Svetlé (nie však priamo prepekané) stanovište podporuje aktivitu a kondíciu. Vyhýbaj sa nočnému rušeniu a náhlemu rozsvecovaniu, ktoré mierne plachý druh plaší (riziko nárazov do mreží).
Kúpanie a hygiena
Plytká miska na kúpanie; denná výmena vody, pravidelné čistenie voliéry a misiek
Amada papagájovitá trojfarebná sa rada kúpe — ponúkni jej plytkú misku s čistou vodou (pomáha kondícii peria a prevencii roztočov). Pitnú vodu meň denne, misky na krmivo a kúpanie pravidelne umývaj a voliéru čisti, aby si predišiel rozmnoženiu baktérií, plesní a parazitov. Suché, čisté a vetrané (no nie prievanové) prostredie je základom zdravia drobných piniek.
Areál výskytu
Prirodzený areál
Indonézia — Timor a ďalšie Malé Sundy (Wetar, Roti, Semau) a južné Moluky (Tanimbar, Babar, Damar, Romang); lesné okraje, kroviny, savana a bambusové porasty.
Rozmnožovací cyklus
Tok a dvorenie
Jar–leto (v chove pri dlhšom dni, teple a v priestrannej pokojnej voliére)
Samček dvorí samičke spevom a typickým tokovým predvádzaním so steblom alebo pierkom v zobáku. Podnetom na hniezdenie je dlhší deň, teplo a klíčené semená/živá potrava. Druh je jednopárovo monogamný v sezóne a pri dobrých podmienkach hniezdi pomerne ochotne; je však mierne plachý, preto na úspešný tok a párenie potrebuje priestrannú a pokojnú voliéru s úkrytmi. Vhodné je spárovať vtáky čím skôr po vyfarbení; pár by mal pelichať v podobnom čase.
Hniezdo a znáška
Znáška typicky 2–4 (niekedy až 5) vajec, často 2–3 znášky za rok
Pár prijme polootvorenú búdku/hniezdnik umiestnený vysoko, prípadne si postaví vlastné kryté hniezdo z vlákien, lyka, trávy, sisalu, kokosového vlákna a machu — v hustom kríku alebo trávach, najradšej vyššie pri vrchu voliéry. Samička znáša typicky 2–4 drobné biele vajcia (niekedy až 5), spravidla po jednom denne; pri dobrých podmienkach býva 2–3 znášky za rok. Trvalý prísun vápnika (sépiová kosť, grit) je nevyhnutný — prevencia zadržania vajca. Po znesení väčšiny vajec začne sedenie.
Inkubácia
~12–13 dní
Na vajciach sedia striedavo obaja rodičia (s veľkou oddanosťou), v noci zvyčajne sedí samička. Inkubácia trvá približne 12–13 dní. V tomto období je dôležitý pokoj a teplo — mierne plachý pár pri opakovanom vyrušovaní môže znášku opustiť. Búdku/hniezdo zbytočne nekontroluj, dopĺňaj len krmivo a vodu z diaľky a udržuj stabilné, teplé a tiché prostredie.
Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá kŕmené oboma rodičmi
Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé/altriciálne) a sú plne odkázané na rodičov. Oba rodičia kŕmia natrávenou potravou; vhodná je vaječná zmes a mierna živá potrava (drobné varené múčne červy, vaječné kukly mravcov) popri klíčených semenách a polozrelých metličkách tráv. Mäkké a vaječné krmivo podávaj striedmo — druh je náchylný na obezitu, no počas odchovu mláďat treba prísun bielkovín dočasne zvýšiť. Udržuj teplo a pokoj, lebo plachý pár sa pri vyrušovaní môže o mláďatá prestať starať.
Vyletenie mláďat
Vyletujú približne v 3. týždni (21–23 dní), dokrmovanie ešte ~2–3 týždne
Mláďatá vyletujú z hniezda približne v 3. týždni (21–23 dní), no ešte 2–3 týždne ich rodičia dokrmujú, kým sa naučia samostatne žrať. Mladé sú matne sfarbené — telo majú kalne zelené, hlavu sivastú a zobák svetlý, výrazná modrá maska im chýba, no charakteristický červený chvost majú už od mladi. Plné dospelé sfarbenie získavajú postupne pelichaním. V tomto čase neobmedzuj kvalitné krmivo a dbaj na teplo.
Osamostatnenie a zaradenie do chovu
Samostatné ~6 týždňov; do chovu až po vyspení a vyfarbení
Mladé sa úplne osamostatnia približne 6 týždňov po vyliahnutí (~2–3 týždne po vylietnutí) a vtedy ich možno oddeliť od rodičov, aby sa predišlo konfliktom a predčasnému páreniu. Do chovu ich zaraď až keď sú plne vyspelé a vyfarbené (pohlavie je spoľahlivé až po vyfarbení modrej masky). Pre úspešný odchov je vhodné vtáky spárovať čím skôr po vyfarbení a dbať, aby pár pelichal v podobnom čase. Priskoré a príliš časté hniezdenie samičku vyčerpáva. Pri správnej starostlivosti sa druh dožíva ~5–8 rokov.
Ochočenie a kontakt
3Trvanie: Privykanie na opatrovateľa a prostredie trvá týždne až mesiace; nejde o „ochočenie na ruku" — cieľom je len získať toľko dôvery, aby mierne plachý vták pri obsluhe a kŕmení nepanikáril. V pokojnej, osadenej voliére si zvyká pomerne dobre.
Amada papagájovitá trojfarebná nie je pinka „na ruku" a je mierne plachá — cieľom preto nie je ochočiť ju na maznanie (to ju stresuje), ale získať jej dôveru, aby pri obsluhe, kŕmení a pozorovaní zostala čo najpokojnejšia. V rámci papagájovitých piniek si však zvyká pomerne dobre, ak má pokoj a dostatok úkrytov. Postup získania dôvery: (1) prvé dni až týždne ju nechaj v pokoji aklimatizovať vo voliére, nehýb ňou ani ju zbytočne nechytaj; (2) pohybuj sa pri voliére pokojne a hovor tichým hlasom, aby si vtáka spojil s bezpečím; (3) kŕm v pravidelnom čase a obľúbenú metličku prosa podávaj nenápadne — vták si postupne spojí tvoju prítomnosť s pochúťkou (pozor však na striedmosť, druh tučnie); (4) nikdy ju nenaháňaj a chytaj len v nevyhnutnom prípade (presun, ošetrenie), radšej v šere a pokojne. Najviac sa jej darí v páre alebo skupine v priestrannej, osadenej voliére, kde má kam sa stiahnuť. Ochočovať „na ruku" má zmysel len pri ručne dokŕmených mláďatách, no ani tie nie sú maznavé.
1
Po prevoze nechaj pinky niekoľko dní až týždňov v pokoji aklimatizovať vo voliére — nehýb ňou, nechytaj ich, len dopĺňaj krmivo a vodu; mierne plachý druh potrebuje pokoj na privyknutie
2
Zachovaj zo začiatku stravu, na ktorú bol vták zvyknutý, a NOVÉ krmivo zavádzaj POSTUPNE popri ňom — predídeš odmietaniu potravy a tráviacim ťažkostiam
3
Pri voliére sa pohybuj POKOJNE a hovor tichým hlasom — vták si tak spojí tvoju prítomnosť s bezpečím, nie s hrozbou; vyhýbaj sa náhlym pohybom a hluku
4
Kŕm v pravidelnom čase; obľúbenú metličku prosa (spray millet) podávaj nenápadne, no STRIEDMO — je to najsilnejší nástroj dôvery, druh však ľahko tučnie
5
Nikdy pinky nenaháňaj rukou — chytaj ich len v nevyhnutnom prípade (presun, ošetrenie), radšej v šere a pokojne, aby si predišiel stresu a poraneniu
6
Chovaj VŽDY minimálne v páre, najlepšie v menšej skupine — spoločnosť rovesníkov je pre psychickú pohodu dôležitejšia než kontakt s človekom; NEumiestňuj k iným druhom rodu Erythrura (hrozí kríženie)
7
Daj dostatok priestoru na lietanie a úkrytov (priestranná osadená voliéra, kríky, bambus, vysoké trávy) a denne čerstvé klíčené semená, zeleň a vodu — pohyb je dôležitý aj ako prevencia obezity
8
Ak chceš krotkejšie a lepšie aklimatizované vtáky, vyber v zajatí odchované a krúžkované mláďatá od skúseného chovateľa — bývajú odolnejšie a dôverčivejšie (no ani tie nie sú maznavé „na ruku")
Cena a kde kúpiť
25–55 € / ks (v zajatí odchované jedince; pár ~50–110 €, kvalitné chovné línie drahšie)
Amada papagájovitá trojfarebná je medzi chovateľmi exotického vtáctva známa, no menej rozšírená voliérová pinka — nie je v CITES a v prírode je hodnotená ako najmenej ohrozená (IUCN LC), v chovoch však nie je tak bežná ako zebrička, bengalka či amada papagájovitá červenohrdlá a nie je úplne pevne etablovaná v zajatí. Cena jedného v zajatí odchovaného vtáka sa orientačne pohybuje okolo 25–55 €, pár (samček + samička) zvyčajne 50–110 €; kvalitné chovné línie bývajú drahšie. Cena kolíše podľa veku, kondície, pôvodu (odchov vs. dovoz) a regiónu. Keďže sa chová minimálne v páre a na hniezdenie i prevenciu obezity vyžaduje priestrannú voliéru, počítaj s kúpou dvoch (alebo viacerých) vtákov a s nákladmi na primerané ustajnenie. Uprednostni v zajatí odchované a krúžkované vtáky od skúseného chovateľa.
Špecializovaní chovatelia exotického vtáctva (astrildovité / papagájovité pinky) v SR/ČR — uprednostni v zajatí odchované, vyletené a krúžkované mláďatá, ideálne priamo pár
Chovateľské burzy a výstavy exotov (ZO Slovenského zväzu chovateľov, ČSCH) — možnosť výberu z viacerých línií a poradenstvo skúsených chovateľov; pýtaj sa, či ide o odchov alebo dovoz
Overení dovozcovia a predajcovia okrasného vtáctva — vyhýbaj sa náhodným inzerátom; pýtaj si informácie o veku, pohlaví a pôvode, druh nie je úplne bežný
Na čo si dať pozor
Keďže sa amada papagájovitá trojfarebná chová minimálne v páre, plánuj kúpu dvoch a viac vtákov naraz, najlepšie v zajatí odchovaných, od jedného špecializovaného chovateľa (druh nie je úplne bežne dostupný a nie je pevne etablovaný v zajatí). Vyberaj aktívneho, čulého vtáka s hladkým, priliehavým perím, jasnými očami, čistým zobákom aj nozdrami a čistým okolím kloaky (zlepené, znečistené perie pri kloake = tráviace ťažkosti). Zdravý vták sedí spevnene, nie nahrbený s napuchnutým perím v kúte — POZOR aj na nadváhu (druh je náchylný na obezitu), príliš „bacuľatý" či ťažký vták signalizuje zlú kondíciu z prekrmovania. Skontroluj nohy a prsty (žiadne chrastavé, zhrubnuté šupiny — príznak roztočov) a dýchanie (žiadne klikanie, otvorený zobák — riziko vzdušníkových roztočov). Rozlíšenie pohlavia je tu pomerne dobré: samec má sýtejšiu a rozsiahlejšiu kobaltovo modrú masku a hruď, samica je matnejšia s menej modrej a zelenou zasahujúcou ďalej na zátylok — pozor však na mladé vtáky, ktoré sú matne zelené so sivou hlavou a plné sfarbenie získavajú až pelichaním. Over si, či je vták navyknutý žrať pestrú stravu (nielen proso). Uprednostni krúžkované jedince s dokladom o veku a pôvode a NEkupuj vtáka na chov bez partnera. Po prevoze dopraj pinkám pokoj a teplo na aklimatizáciu.
Porovnanie s podobnými druhmi
Amada papagájovitá trojfarebná
Amadina Gouldovej (Chloebia gouldiae)
Papuškovec dlhochvostý (Erythrura prasina)
Amada papagájovitá modrolíca (Erythrura trichroa)
Dĺžka
~10–12 cm
~13–14 cm
~15 cm (s dlhým chvostom)
~12–13 cm
Váha
~8–9 g
~14–17 g
~14–16 g
~13–16 g
Dožitie
~5–8 r
~5–8 r
~5–8 r
~5–8 r
Hlučnosť
3/5
4/5
4/5
3/5
Stav IUCN
IUCN LC · bez CITES
IUCN NT · bez CITES
IUCN LC · bez CITES
IUCN LC · bez CITES
Povaha
Zelené telo, kobaltovo modrá tvár a hruď, červený trtáč a chvost; samec sýtejšia modrá; mierne plachá, náchylná na obezitu, no pomerne otužilá a vďačná
Najpestrejšia pinka — fialová hruď, žlté brucho, zelený chrbát, červená/čierna/žltá hlava; náročnejšia, citlivá na roztoče a chlad
Zelené telo, kobaltovo modrá tvár, červený trtáč a dlhý červený stredný pár chvostových pier; samec červené bruško; plachý, v klietke nehniezdi
Zelené telo, kobaltovo modrá tvár (čelo a líca), červený trtáč a chvost; pohlavia podobné, samec sýtejšia modrá
Areál
Indonézia — Timor a Malé Sundy (Wetar, Roti) a južné Moluky (Tanimbar, Babar); efektná menšia voliérová pinka, hniezdi 2–3× za rok
Severná Austrália — efektná, ale chúlostivejšia ozdoba voliér (porovnanie pestrých, náročnejších piniek)
Severovýchodná Austrália, východná Indonézia, Nová Guinea, Tichomorie — KONGENER; pokojná a vďačná voliérová pinka
Choroby a prevencia
Obezita (nadváha) z prekrmovania
stredná
Príznaky: Nadmerná telesná hmotnosť, tukové vankúšiky na bruchu a pod krídlami, znížená aktivita, dýchavičnosť pri lietaní, znížená plodnosť
Amada papagájovitá trojfarebná je výrazne náchylná na obezitu — pri nadbytku mäkkého, vaječného a olejnatého krmiva (vaječná zmes, niger, konope) a nedostatku pohybu rýchlo priberá, čo skracuje život a znižuje plodnosť. Prevencia: dostatok priestoru na lietanie (väčšia klietka/voliéra, krmivo nižšie a hniezdo vyššie, aby vták lietal), prevaha drobných semien a zelene a len striedme podávanie mäkkých a olejnatých krmív, najmä mimo hniezdnej sezóny.
Príznaky: Dýchanie s otvoreným zobákom, „klikavý" zvuk pri dýchaní, namáhavé dýchanie, strata hlasu/spevu, vyčerpanosť
Roztoče osídľujú dýchacie cesty (priedušnicu, vzdušníky, pľúca) a pri silnej infekcii ich úplne upchajú. Drobné astrildovité pinky vrátane papagájovitých sú obzvlášť citlivé. Bez liečby často končí udusením. Lieči sa ivermektínom u aviárneho veterinára; dôležitá je karanténa nových vtákov a dobré vetranie bez prievanu. Pri „klikavom" dýchaní alebo dýchaní s otvoreným zobákom vyhľadaj veterinára bezodkladne.
Zadržanie vajca (egg binding) u samičiek
vysoká
Príznaky: Samička sedí nahrbená na dne, napína sa, ťažko dýcha, opuch v okolí kloaky, ochabnuté nohy
Vajce sa zasekne vo vajcovode — akútny, život ohrozujúci stav, najmä pri nedostatku vápnika (chýbajúca sépiová kosť/grit), chlade, vyčerpaní, obezite alebo priskorom/príliš častom hniezdení. Pomáha teplo a vlhko a okamžitá veterinárna pomoc. Prevencia: trvalý prísun vápnika, teplo, dostatok pohybu, primeraná hmotnosť a primerané (nie nepretržité) hniezdenie.
Podchladenie a respiračné infekcie (tropický druh)
vysoká
Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, sťažené dýchanie, triaška, apatia; u mláďat chladné, nehybné mláďatá v hniezde
Ide o tropický druh citlivý na chlad, prudké ochladenie a prievan. Pri podchladení rýchlo chradne a je náchylný na zápaly dýchacích ciest. Prevencia: zabezpeč teplo (ideálne nad ~18–20 °C), suché bezprievanové prostredie; vonkajšia voliéra na zimu potrebuje vykurovaný úkryt. Pri podchladení zabezpeč teplo a vyhľadaj veterinára.
Tráviace ťažkosti pri náhlej zmene stravy alebo nekvalitnom krmive
stredná
Príznaky: Riedky trus, nechutenstvo, chudnutie, apatia po zmene krmiva
Drobné pinky sú citlivé na prudkú zmenu stravy a na plesnivé či navlhnuté krmivo. Prevencia: novú stravu (zmesi, klíčky, zeleň) zavádzaj postupne popri zvyknutej, podávaj len čerstvé a suché krmivo a dbaj na čistú vodu a hygienu. Pri pretrvávajúcich ťažkostiach vyhľadaj veterinára.
Aspergilóza a plesňové infekcie dýchacích ciest
stredná
Príznaky: Sťažené dýchanie, dýchavičnosť, naježené perie, nechutenstvo, zmena hlasu
Plesňová (Aspergillus) infekcia dýchacích ciest, často z plesnivého krmiva, vlhkej podstielky a zlého vetrania. Drobné pinky sú citlivé na prievan a vlhko. Prevencia: suché, čerstvé krmivo, čistá voliéra, vetranie bez prievanu, vyhýbanie sa stresu a chladu. Lieči sa pod veterinárnym dohľadom.
Prevencia
Amada papagájovitá trojfarebná je pri správnej starostlivosti dlhoveká pinka (~5–8 rokov) a v rámci papagájovitých piniek pomerne otužilá, jej zdravie však stojí na niekoľkých pilieroch: (1) Pohyb a prevencia obezity — druh je výrazne náchylný na nadváhu; dopraj mu dostatok priestoru na lietanie (väčšia klietka/voliéra, krmivo nižšie a hniezdo vyššie) a striedmo podávaj mäkké, vaječné a olejnaté krmivá. (2) Teplo a žiadny prievan — tropický druh neznáša mráz ani prudké ochladenie a prievan; vyhovuje mu teplo (ideálne nad ~18–20 °C), vonkajšia voliéra potrebuje v zime vykurovaný, suchý úkryt. (3) Pestrá a čerstvá strava — semená, klíčky, polozrelé metličky tráv, zeleň a ovocie; novú potravu zavádzaj postupne a podávaj len čerstvé, nezatuchnuté krmivo. (4) Vápnik trvalo — sépiová kosť a grit musia byť stále k dispozícii, najmä pre samičky (prevencia zadržania vajca). (5) Karanténa nových vtákov aspoň 2–4 týždne — najmä kvôli vzdušníkovým roztočom, na ktoré sú astrildovité citlivé (príznak: „klikavé" dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom — vyžaduje rýchly zásah veterinára). (6) Pokoj pri hniezdení — mierne plachý druh pri vyrušovaní opúšťa znášku; dopraj páru súkromie. (7) Hygiena a suché prostredie — denná výmena vody, pravidelné čistenie voliéry a misiek, suchá podstielka. Pri každom príznaku choroby (nahrbený vták s napuchnutým perím, sťažené dýchanie, riedky trus, odmietanie potravy) vyhľadaj aviárneho veterinára — drobné vtáky chradnú rýchlo.
Zaujímavosti
1
Trojfarebná zelená–modrá–červená — telo a chrbát sú jasno trávovo až smaragdovo zelené, tvár, hlava a predná časť tela (hrdlo a hruď) sýto kobaltovo až indigovo modré, trtáč a chvost ohnivo červené. Práve toto trojfarebné sfarbenie dalo druhu slovenský i vedecký názov (tricolor); anglicky sa pre modrú prednú časť volá aj „Blue-breasted Parrotfinch".
2
Samec má sýtejšiu modrú, mláďatá majú červený chvost od mladi — samec má modrú masku a hruď sýtejšiu a rozsiahlejšiu, samica je matnejšia, s menej modrej a so zelenou zasahujúcou ďalej na zátylok. Mladé vtáky sú matne zelené so sivastou hlavou a svetlým zobákom, no charakteristický červený chvost majú už od mladi.
3
Drobná pinka — len ~10–12 cm a 8–9 g — patrí medzi menšie druhy rodu Erythrura; meria približne 10–12 cm a váži okolo 8–9 g. Zobák je čierny, nohy telovo ružové.
4
Endemit Timoru a okolitých ostrovov — vyskytuje sa len v Indonézii: na ostrove Timor a ďalších Malých Sundách (Wetar, Roti, Semau, Romang, Damar) a v južných Molukách (Tanimbarské ostrovy, Babar), kde obýva okraje suchých lesov, kroviny, savanu a bambus; má pomerne obmedzený areál (~20 000–50 000 km²).
5
Názov „papagájovitá" pinka je o farbe, NIE o reči — rod Erythrura sa nazýva „papagájovité pinky" (parrotfinches) podľa jasného papagájovsky zeleného sfarbenia, nie podľa schopnosti napodobňovať reč — astrildovité pinky ľudskú reč nenapodobňujú. Vedecké meno Erythrura znamená „červený chvost".
6
V rámci parrotfinchov pomerne otužilá a vďačná — na rozdiel od chúlostivejších príbuzných je pomerne otužilá a pri dobrých podmienkach hniezdi ochotne (typicky 2–3 znášky za rok) a je znášanlivá v spoločnej voliére; patrí však medzi náročnejšie parrotfinchy na odchov vlastnými rodičmi a je mierne plachá.
7
POZOR na obeznosť — najväčšie chovateľské špecifikum — Erythrura tricolor je výrazne náchylná na obezitu: rýchlo priberá pri nadbytku mäkkého, vaječného a olejnatého krmiva a nedostatku pohybu. Preto potrebuje čo najviac priestoru na lietanie a striedmu mäkkú stravu — krmivo sa odporúča dávať nižšie a hniezdo vysoko, aby vták musel lietať.
8
Oba rodičia sa o znášku starajú s oddanosťou — na vajciach (typicky 2–4) sedia striedavo samec aj samica, inkubácia trvá ~12–13 dní, mláďatá vyletujú v 3. týždni a rodičia ich potom ešte 2–3 týždne dokrmujú. Vhodné je pár spárovať čím skôr po vyfarbení.
9
Opísaná už v roku 1817, monotypický druh — druh opísal Louis Jean Pierre Vieillot v roku 1817 a podľa IOC je dnes považovaný za monotypický (bez uznávaných poddruhov). Patrí do rodu Erythrura spolu s amadou modrolícou, papuškovcom dlhochvostým a amadou červenohrdlou.
10
Bežná v prírode, NIE je v CITES — IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC); má síce pomerne obmedzený ostrovný areál, no stabilnú populáciu a nie je v CITES. V chove je známou, hoci menej rozšírenou voliérovou pinkou, ktorá sa dožíva približne 5–8 rokov.
Poddruh SRv SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — indonézsky druh chovaný v zajatí ako voliérová pinka
PoddruhyDruh je dnes podľa IOC považovaný za monotypický (bez uznávaných poddruhov). Pôvodne ho opísal Louis Jean Pierre Vieillot v roku 1817. Patrí do rodu Erythrura (papagájovité pinky, parrotfinches; názov z gréc. „erythros" = červený a „oura" = chvost, čo vystihuje červený trtáč a chvost týchto piniek), ktorý zahŕňa približne 12 druhov rozšírených od juhovýchodnej Ázie cez Indonéziu a Novú Guineu až po ostrovy Tichomoria. Najbližšími príbuznými (kongenermi) sú napríklad amada papagájovitá modrolíca (Erythrura trichroa), papuškovec dlhochvostý (Erythrura prasina) či amada papagájovitá červenohrdlá (Erythrura psittacea). Anglicky sa pre svoju modrú prednú časť nazýva aj „Blue-breasted Parrotfinch" a podľa chovateľa, ktorý ju spopularizoval, aj „Forbes Parrotfinch"; ide o jednu z menších a chovateľsky menej rozšírených parrotfinchov.
Často kladené otázky
Vo voľnej prírode žije len v Indonézii — na ostrove Timor a ďalších Malých Sundách (Wetar, Roti, Semau, Romang, Damar) a v južných Molukách (Tanimbarské ostrovy, Babar) — kde obýva okraje suchých lesov, kroviny, savanu a bambusové porasty. Patrí do rodu Erythrura, ktorý sa po slovensky nazýva „papagájovité pinky" (anglicky parrotfinches) — toto pomenovanie odkazuje na jasné papagájovsky zelené sfarbenie tela, nie na schopnosť napodobňovať ľudskú reč (astrildovité pinky reč nenapodobňujú). Prívlastok „trojfarebná" (a vedecké tricolor) zasa odkazuje na jej trojfarebné sfarbenie — zelená, modrá a červená. Anglicky sa pre modrú prednú časť volá aj „Blue-breasted Parrotfinch" a podľa chovateľa „Forbes Parrotfinch".
Skôr pre mierne pokročilejších, no nie je extrémne náročná. V rámci papagájovitých piniek patrí medzi tie otužilejšie a pomerne vďačné — pri dobrých podmienkach hniezdi ochotne a je znášanlivá v spoločnej voliére. Náročnosť zvyšujú najmä jej mierna plachosť (na rozmnožovanie potrebuje pokoj a priestor a patrí medzi náročnejšie parrotfinchy na odchov vlastnými rodičmi), citlivosť na chlad a prievan (tropický druh, ideálne nad ~18–20 °C) a najmä silná náchylnosť na obezitu, ktorá si vyžaduje premyslené, striedme kŕmenie a dostatok priestoru na lietanie. Pre úplného začiatočníka sú o niečo vhodnejšie zebrička či bengalka; Erythrura tricolor je však pekná a pri základných skúsenostiach so semenožravými exotmi zvládnuteľná pinka, ktorá sa chová vždy minimálne v páre.
Samček spieva, ale len jemný, tichý, vysoký cvrlikavo-trilkový spev — ťahavé bzučivo-trilkujúce frázy, ktoré predvádza najmä pri dvorení a v hniezdnej sezóne. Oba vtáky sa dorozumievajú vysokými, tenkými kontaktnými volaniami („tsí", „tsi-tsi"), typickými pre papagájovité pinky. Hlas je celkovo tichý a nerušivý, nepreniká cez steny, takže je druh z hľadiska hlučnosti vhodný aj do bytu — kontaktné volania sú však o niečo prenikavejšie (vyššie) než tlmené štebotanie astrildov. Rozprávať ani napodobňovať melódie sa NEnaučí — astrildovité pinky túto schopnosť nemajú a označenie „papagájovitá" pinka sa vzťahuje len na zelené sfarbenie. Spev je vrodený a mláďatá sa ho učia od otca.
Erythrura tricolor patrí medzi pinky, ktoré sú výrazne náchylné na nadváhu a obezitu — pri nadbytku mäkkého, vaječného a olejnatého krmiva (vaječná zmes, niger, konope) a nedostatku pohybu rýchlo priberá, čo jej skracuje život a znižuje plodnosť (riziko zadržania vajca, problémy s hniezdením). Ako tomu predísť: (1) dopraj jej čo najviac priestoru na lietanie — väčšia klietka alebo priestranná voliéra; (2) krmivo dávaj nižšie alebo na dno a hniezdo vysoko, aby vták musel medzi nimi lietať, nie len poskakovať; (3) základom nech sú drobné semená tráv a zelené krmivo, kým mäkké a olejnaté krmivá podávaj len striedmo, najmä mimo hniezdnej sezóny; (4) sleduj kondíciu vtáka — príliš „bacuľatý" či ťažký vták signalizuje prekrmovanie. Striedme kŕmenie a pohyb sú u tohto druhu kľúčové pre zdravie a dlhovekosť.
Druh je pohlavne odlíšiteľný, hoci rozdiel je miernejší než pri niektorých iných pinkách: (1) Samec má sýtejšiu a rozsiahlejšiu kobaltovo modrú masku a hruď (modrá je výraznejšia a tmavšia); (2) Samica je celkovo matnejšia, modrej má menej a zelená zasahuje ďalej na zátylok. Pozor na mladé vtáky: mláďatá sú matne zelené so sivastou hlavou a svetlým zobákom a plnú modrú masku získavajú až pelichaním do dospelosti — preto u mladých jedincov nemusí byť pohlavie hneď jednoznačné (spoľahlivé je až po vyfarbení). Pri istote sa dá využiť aj DNA test. Charakteristický červený chvost majú obe pohlavia aj mláďatá.
Chová sa vždy minimálne v páre — v samote trpí; ideálna je menšia skupina v priestrannej voliére. V rámci papagájovitých piniek je pomerne pokojná a znášanlivá, takže v dostatočne veľkom priestore sa dobre znesie s inými pokojnými astrildovitými pinkami a je vhodná do spoločnej osadenej voliéry; treba však rešpektovať jej miernu plachosť a dopriať dostatok úkrytov a pokoja. Dôležité varovanie: nemala by zdieľať voliéru s inými druhmi rodu Erythrura (napr. amada papagájovitá modrolíca či červenohrdlá) — medzi parrotfinchmi je doložené kríženie (hybridizácia) a vznikajú nežiaduce krížence; chovaj preto len jeden druh parrotfincha na voliéru. V hniezdnom období dopraj páru pokoj a súkromie, lebo plachý druh pri vyrušovaní môže opustiť znášku.
Je to prevažne semenožravá pinka — základom je kvalitná zmes drobných semien tráv (proso žlté, červené a biele, mohár, lesknica kanárska); druh uprednostňuje skôr drobnejšie semená. Veľmi obľúbené a v hniezdení dôležité sú klíčené a namočené semená a najmä polozrelé (mliečne) metličky tráv a čerstvé klasy tráv. Stravu treba denne dopĺňať o zeleň (žabinec, púpava, šalát, kel, čínska kapusta, špenát) a kúsky ovocia a zeleniny (jablko, pomaranč, uhorka, nastrúhaná mrkva či brokolica); v hniezdení pridaj vaječnú zmes a miernu živú potravu (drobné varené múčne červy, vaječné kukly mravcov). Pozor — druh je náchylný na obezitu, preto mäkké, vaječné a olejnaté krmivá (vaječná zmes, niger, konope) podávaj len striedmo a dopraj vtákovi priestor na lietanie. Trvale musí byť k dispozícii sépiová kosť a grit (vápnik). Novú stravu zavádzaj postupne. Nikdy nepodávaj avokádo, čokoládu, kofeín, soľ, cibuľu a cesnak.
ZDROJ: IOC World Bird List v15.2 (Erythrura tricolor, monotypický druh), IUCN Red List (Erythrura tricolor — Least Concern, BirdLife International, 2018), BirdLife DataZone (Tricoloured Parrotfinch factsheet
