Estrildidae (astrildovité)
Amada šarlátová má jemný a celkovo tichý hlasový prejav, ktorý výraznejšie neruší. Spieva predovšetkým samec — jeho spev je tichý, vysoký a štebotavý, prednesený často pri tokovej demonštrácii so steblom trávy v zobáku a nadnášaním sa pred samicou. Veľmi často sa ozývajú ostré, vysoké kontaktné a varovné volania („čet", „tssit"), ktorými si vtáky udržiavajú kontakt v páre a kŕdli a ktorými reagujú na vyrušenie či na iného votrelca v teritóriu. Hlasitosť je nízka, takže z hľadiska hluku je druh vhodný aj do bytu — treba však počítať s tým, že temperamentný samec sa ozýva často, najmä počas hniezdenia, keď bráni svoje teritórium.
Samec toká spevom a demonštráciou — prednáša tichý vysoký spev, nadnáša sa pred samicou a často drží v zobáku dlhé steblo trávy. V tomto období je výrazne teritoriálny a agresívny voči iným vtákom, preto musí mať pár samostatnú voliéru. Druh je pohlavne dospelý približne v 1 roku života (niekedy už koncom prvého roka).
Pár stavia guľovité až fľaškovité hniezdo z tráv vystlané jemným materiálom a perím v hustom poraste, v pandáne, dutom kláte alebo v ponúknutej búdke — rád vyššie. Samica znáša spravidla 5–6 (4–8) bielych vajec, jedno denne. Mesiac pred plánovaným hniezdením je vhodné zaviesť bohatšiu chovnú stravu — klíčky, vaječnú zmes a živú potravu — na podporu kondície a znášky.
Na vajciach sedia striedavo obaja rodičia (samec aj samica), v noci spravidla samica; sedieť začínajú zvyčajne po znesení niekoľkých vajec. Počas inkubácie i odchovu je nevyhnutný pokoj — vyrušovanie býva príčinou opustenia znášky alebo mláďat. Treba zabezpečiť stabilné teplo a sucho.
Mláďatá sa liahnu holé a slepé (kŕmivý typ) a sú plne odkázané na rodičov. Estrildovité mláďatá majú v zobáčiku svetelné body a charakteristické vzory, ktoré rodičom uľahčujú kŕmenie v šere hniezda. Rodičia ich kŕmia natrávenými semenami, vaječnou zmesou a živou potravou. Bez dostatku bielkovín (živá potrava / vaječná zmes) páry mláďatá často vyhadzujú z hniezda — to je najčastejší problém pri odchove.
Mláďatá zostávajú v hniezde približne 21 dní, potom vyletujú. Po vyletení ich rodičia ešte 2–3 týždne dokrmujú, kým sa naučia samostatne prijímať potravu. Mladé vtáky sú spočiatku matné hnedasté s bledším spodkom, bez výraznej červenej a s tmavým (časom červenajúcim) zobákom — typické sfarbenie získavajú postupne preperovaním.
Mladé amady sú plne samostatné približne 5–6 týždňov po vyletení; vtedy ich treba oddeliť od rodičov, aby ich agresívny samec neohrozoval a nerušil ďalšie hniezdenie. Plné dospelé sfarbenie dosahujú v priebehu niekoľkých mesiacov, pohlavnú dospelosť približne v 1 roku. Po úspešnom hniezdení nasleduje pokojová fáza a preperovanie — vtedy zvýšte príjem bielkovín a vápnika a doprajte pokoj.
Amada šarlátová je pinka na pozorovanie, nie na maznanie — necieli sa krotiť na ruku ako papagáj a je z austrálskych piniek temperamentnejšia a v hniezdení výrazne agresívna. Pri pokojnom, trpezlivom prístupe a pravidelnom kŕmení v samostatnej voliére síce stráca plachosť a stáva sa dôverčivou (prestane panikáriť pri príchode chovateľa, pokojne sa kŕmi a pohybuje aj v jeho prítomnosti), no „skrotenie" tu znamená získanie dôvery a pokoja, nie sadanie na ruku. Manipuláciu obmedzte na nevyhnutné prípady — temperamentný a teritoriálny druh handling stresuje. Najlepšie sa „udomácni" vták, ktorý má dostatok priestoru, pokoj a stabilný režim.
Doprajte novým vtákom 1–2 týždne pokoja na aklimatizáciu v tichom prostredí bez vyrušovania
Pohybujte sa pri voliére pomaly a pokojne, hovorte tlmene — predídete panickému lietaniu temperamentného druhu
Krmivo a vodu vymieňajte vždy v rovnakom čase, aby si vták spojil vašu prítomnosť s pozitívnym podnetom
Ponúkajte obľúbenú pochúťku (polozrelé metličky prosa) tak, aby si vták zvykol kŕmiť sa vo vašej blízkosti
Nikdy vtáka nechytajte do ruky zbytočne — manipuláciu obmedzte na nevyhnutné prípady (presun, ošetrenie)
Dbajte na stabilný režim, samostatnú priestrannú voliéru pre pár a pokoj počas hniezdenia (znižuje agresivitu aj stres)
Cena sa líši podľa regiónu, poddruhu/sfarbenia, veku, kondície a toho, či ide o overený nepríbuzný chovný pár. Amada šarlátová sa v chove ponúka menej často než pokojnejšie austrálske pinky (zebrička, amada hviezdna) — uprednostnite zdravé, krúžkované jedince z dôveryhodného chovu pred lacným nákupom z neznámeho zdroja.
| Amada šarlátová | Amada hviezdna | Amadinka červenozobá (zebrička) | Amadinka Gouldovej | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~12–14 cm (s dlhým chvostom) | ~10–12 cm | ~10–11 cm | ~12–14 cm |
| Váha | ~8–11 g | ~10–16 g | ~10–14 g | ~14–18 g |
| Dožitie | ~5–7 r | ~5–8 r | ~5–7 r | ~5–8 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 1/5 | 1/5 | 3/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC (2024); nie CITES | IUCN LC (2018); nie CITES | IUCN LC; nie CITES | IUCN LC (divá NT v minulosti); nie CITES |
| Povaha | Samec karmínovo-červená tvár, hruď, boky a kostrec, dlhý červený chvost, biele bodky, čierne/biele brucho (poddruh) | Olivovo-zelené telo, červená tvár a zobák, biele „hviezdičkové" bodky, červenkastý chvost | Sivá, červený zobák, čierno-biele slzy pri oku, gaštanové líca (samec), pásik na hrudi | Pestrá — fialová hruď, žlté brucho, zelený chrbát, čierna/červená/žltá hlava |
| Areál | Severná Austrália a južná Nová Guinea — nádherná, no v hniezdení agresívna; pár v samostatnej voliére | Severná a východná Austrália — pokojná otužilá voliérová pinka, bežne množená; rovnaký rod Neochmia | Austrália — najznámejšia a najnenáročnejšia pinka, ideálna pre začiatočníkov a do spoločnej voliéry | Severná Austrália — najfarebnejšia pinka sveta, náročnejšia, teplomilná, pokojná |
Príznaky: Načuchrané operenie, apatia, dýchanie s otvoreným zobákom, výtok z nozdier, sedenie na dne
Najčastejší problém — amada šarlátová je teplomilná a citlivá na chlad a vlhko. Prievan, vlhké studené prostredie a náhle ochladenie vedú k zápalu dýchacích ciest. Prevencia: suché, temperované priestory (v zime nad ~15 °C), bez prievanu; pri príznakoch zahriať (infralampa, hospitalizačná klietka ~28–30 °C) a vyhľadať vtáčieho veterinára.
Príznaky: Riedky, penovitý alebo krvavý trus, chudnutie, načuchranosť, slabosť
Astrildovité pinky sú náchylné na kokcídie a hlísty, najmä pri znečistenom prostredí a vlhkej podlahe. Prevencia: hygiena (čisté misky, denná výmena vody, odstraňovanie trusu, suchá podlaha voliéry), karanténa nových vtákov a pravidelná koprologická kontrola trusu; pri náleze cielená liečba u veterinára.
Príznaky: Sťažené dýchanie, pískanie, úbytok hmotnosti, apatia
Spôsobená plesňami v zatuchnutom, navlhnutom semene alebo vlhkej podstielke. Prevencia: skladovať krmivo v suchu, nikdy nekŕmiť plesnivé či zatuchnuté semená, udržiavať voliéru suchú a vetranú. Pľúcna aspergilóza sa ťažko lieči — kľúčová je prevencia.
Príznaky: Samica nafúknutá, sedí na dne, namáha sa, nečinný kloak, slabosť
Najmä u samíc pri nedostatku vápnika alebo pri hniezdení v chlade; riziko zvyšuje aj nadmerné kŕmenie špenátom (viaže vápnik). Prevencia: trvalo dostupná sépiová kosť a minerálne zdroje vápnika, dostatok pohybu, hniezdenie len v teplom prostredí a nepreťažovať samicu počtom znášok. Zadržané vajce je akútny stav — okamžite zahriať a vyhľadať veterinára.
Príznaky: Vyklované perie, ranky, prenasledovaný vyplašený vták, úbytok kondície, neúspešné hniezdenie
Špecifické riziko tohto druhu — agresívny samec v hniezdení útočí na iné vtáky (zvlášť červené) a v tesnom priestore aj na vlastnú samicu či odrastené mláďatá. Prevencia: chovať jeden pár v samostatnej, dostatočne veľkej a riedko osadenej voliére s vizuálnymi prekážkami, včas oddeliť osamostatnené mláďatá a sledovať dynamiku páru; pri zraneniach ošetrenie a oddelenie.
Karmínová tvár a dlhý červený chvost — dospelý samec má sýto karmínovo-šarlátovú tvár, hruď, boky a kostrec a nápadne dlhý červený chvost, vrch tela hnedastý a jemné biele bodky na bokoch. Patrí medzi najnápadnejšie sfarbené austrálske pinky.
V hniezdení AGRESÍVNA — napriek nádhernej farbe je amada šarlátová v období hniezdenia výrazne teritoriálna a agresívna; samce útočia na iné vtáky bez ohľadu na vek, sfarbenie či veľkosť (zvlášť na červené druhy) a dokážu ich zraniť. Preto sa chová len jeden pár v samostatnej voliére.
Pohlavia sa dajú rozlíšiť — samica je nápadne matnejšia a má červenú len v tvári, na krídlach a chvoste, telo je hnedastejšie a spodok bledší; samec je sýto červený. To uľahčuje zostavovanie chovných párov.
Čierne alebo biele brucho podľa poddruhu — nominátny čiernobruchý poddruh N. p. phaeton má čierne brucho, kým bielobruchý poddruh N. p. evangelinae (Cape York a južná Nová Guinea) má brucho biele.
Hniezdi v pandánoch pri vode — vo voľnej prírode je viazaná na blízkosť vody a rada si stavia hniezdo v pandánoch (Pandanus) a hustých trsoch tráv; vtáky hniezdia rady vyššie, čo treba zohľadniť aj vo voliére.
Mimoriadne sa rada kúpe — amada šarlátová miluje kúpanie, preto má mať kúpaciu misku s čistou vodou dostupnú celoročne, zvlášť v lete; prispieva to ku kvalite operenia a kondícii.
Mláďatá sú spočiatku nenápadne hnedasté — vyletené mladé vtáky sú matné hnedasté s bledším spodkom a tmavým zobákom a nemajú výraznú červenú; typické sfarbenie získavajú postupne preperovaním v priebehu niekoľkých mesiacov.
Vo voľnej prírode málo dotknutá, ale jeden poddruh ohrozený — druh ako celok je hodnotený ako Least Concern (IUCN, 2024) so stabilným trendom a populáciou nad 10 000 dospelých jedincov, no bielobruchý poddruh evangelinae je v Austrálii národne ohrozený a má samostatný plán záchrany.
Meno z gréckej mytológie — druhové meno phaeton odkazuje na Faethóna, syna boha slnka, ktorý sa pokúsil riadiť slnečný voz — narážka na ohnivo červené sfarbenie vtáka.
Náročnejšia na povahu, nie na kŕmenie — hoci kŕmenie a otužilosť zvládne aj menej skúsený chovateľ, kvôli agresivite a temperamentu sa amada šarlátová považuje za druh skôr pre pokročilejších, ktorí jej doprajú samostatnú priestrannú voliéru.
Skôr nie ako prvý druh. Z hľadiska kŕmenia a otužilosti je zvládnuteľná, no jej výrazná agresivita a teritorialita počas hniezdenia robí z amady šarlátovej náročnejší druh. Samce útočia na iné vtáky (zvlášť červeno sfarbené) a vyžadujú jeden pár v samostatnej, priestrannej voliére. Pre úplného začiatočníka sú vhodnejšie pokojné druhy (zebrička, amada hviezdna); amada šarlátová je odmenou pre mierne skúsenejšieho chovateľa, ktorý jej dopraje vlastnú voliéru a rešpektuje jej povahu. Navyše je teplomilná — v zime potrebuje suché temperované priestory (nad ~15 °C).
Pretože je v období hniezdenia výrazne agresívna a teritoriálna. Samec neznáša vo svojom teritóriu iné vtáky bez ohľadu na ich vek, veľkosť či sfarbenie a obzvlášť útočí na červeno sfarbené druhy — v tesnom priestore ich dokáže vážne zraniť alebo usmrtiť. Preto sa chová jeden pár v samostatnej, dostatočne veľkej a riedko osadenej voliére s vizuálnymi prekážkami a zákutiami; práve veľká, redšie obsadená voliéra je kľúčom k pokojnému a úspešnému chovu. Chov v kolónii či bežnej spoločnej voliére sa neodporúča.
Pohlavia sa dajú rozlíšiť podľa rozsahu a sýtosti červeného sfarbenia: samec je sýto karmínovo-červený na tvári, hrudi, bokoch a kostrci, s dlhým červeným chvostom; samica je celkovo matnejšia a má červenú len v tvári, na krídlach a chvoste, telo je hnedastejšie a spodok bledší. U nominátneho poddruhu má samec sýto čierne brucho. Mladé vtáky sú spočiatku matné hnedasté bez výraznej červenej — pohlavie u nich nie je možné spoľahlivo určiť, kým nepreperia do dospelého šatu.
Keďže pinky lietajú vodorovne a nešplhajú sa, dôležitá je dĺžka priestoru, nie výška. Kvôli agresivite sa chová jeden pár v samostatnej, priestrannej a riedko osadenej voliére s vizuálnymi prekážkami, zákutiami a trsmi tráv — práve veľká, redšie obsadená voliéra znižuje napätie a je kľúčom k úspechu. Voliéra musí mať suchý, chránený a temperovaný prístrešok. Hniezdne príležitosti (búdky, košíky, pandány) umiestnite vyššie, lebo vtáky hniezdia rady vo výške. Vybavenie: bidielka rôznej hrúbky, misky na semená, klíčky, vaječnú zmes a zeleninu, sépiová kosť, grit a kúpacia miska.
Základ tvorí kvalitná zmes drobných semien pre exotické pinky (proso žltý, biely, červený, senegalské proso, mohár, lesknica). Keďže samotné semeno neobsahuje dosť vitamínov a minerálov, pridávajte klíčené a polozrelé semená, zelené krmivo (mladá tráva so zelenými metličkami, kel, čakanka, mangold, ptačinec, púpava — špenát len striedmo, viaže vápnik) a polozrelé metličky prosa ako pochúťku. Počas hniezdenia je nevyhnutná vaječná zmes a drobná živá potrava (zvliekané múčne červy, vaječné kukly, drosophila), inak páry mláďatá vyhadzujú z hniezda. Vždy musí byť dostupná sépiová kosť a grit a čerstvá voda. Vyhnite sa avokádu (toxické), soleným a sladeným potravinám, plesnivému krmivu a nadbytku olejnatých semien (obezita).
Treba oddeliť stav vo voľnej prírode od stavu v chove. Vo voľnej prírode je druh ako celok hodnotený ako málo dotknutý (IUCN Least Concern, 2024) so stabilným trendom a populáciou nad 10 000 dospelých jedincov, hoci bielobruchý poddruh N. p. evangelinae je v Austrálii národne ohrozený (má samostatný plán záchrany). Druh nie je zaradený v CITES. Chov je teda v poriadku — uprednostnite odchované vtáky od chovateľa (ideálne krúžkované, s rodokmeňom a ako nepríbuzný pár) pred akýmkoľvek odchytom z prírody.
Áno, dá sa odchovať, ale kľúčom je samostatná voliéra pre pár, pokoj a dostatok bielkovín. Pár stavia guľovité až fľaškovité hniezdo z tráv vystlané perím v hustom poraste, pandáne alebo v ponúknutej búdke (rád vyššie); samica znáša spravidla 5–6 (4–8) bielych vajec, na ktorých sa striedajú obaja rodičia. Mláďatá sa liahnu po ~13–14 dňoch a hniezdo opúšťajú približne v 21 dni, potom ich rodičia ešte 2–3 týždne dokrmujú. Bez dostatku živej potravy a vaječnej zmesi alebo pri vyrušovaní páry mláďatá často vyhadzujú z hniezda. Osamostatnené mláďatá včas oddeľte — agresívny samec by ich mohol ohroziť pri ďalšom hniezdení.