Estrildidae (astrildovité)
Papuškovec dlhochvostý patrí medzi tichšie chovné pinky — jeho hlas je jemný a nerušivý, v porovnaní s tlmenými astrildmi je však o niečo vyšší a ostrejší. Samček spieva tichý, vysoký, cvrlikavo-trilkový spev — jemné, ťahavé bzučivo-trilkujúce frázy, ktoré predvádza predovšetkým počas dvorenia a hniezdnej sezóny, často s pierkom alebo steblom v zobáku. V bežnej komunikácii oba vtáky vydávajú vysoké, tenké kontaktné volania: krátke „tsít" či opakované „tsi-tsi", typické pre papagájovité pinky, ktorými udržiavajú kontakt v kŕdli a s partnerom. Hlas nepreniká cez steny a z hľadiska hlučnosti je druh vhodný aj do bytu, hoci kontaktné volania sú o niečo prenikavejšie než tiché štebotanie astrildov. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený a mláďatá sa spev učia od otca.
Samček dvorí samičke spevom a typickým tokovým predvádzaním s pierkom alebo steblom v zobáku. Podnetom na hniezdenie je dlhší deň, teplo a klíčené semená/živá potrava. Druh je jednopárovo monogamný v sezóne, no na rozdiel od mnohých piniek je plachý a v hniezdení nestály a v malej klietke prakticky nehniezdi — na úspešný tok a párenie potrebuje priestrannú a pokojnú voliéru s úkrytmi. Dôležité je, aby pár pelichal v rovnakom čase, inak hniezdenie zlyháva.
Pár si najradšej postaví vlastné kryté hniezdo z vlákien, lyka, trávy, sisalu, kokosového vlákna a machu — v polootvorenej búdke, košíčku alebo v hustom kríku/trávach, často vyššie pri vrchu voliéry. Samička znáša typicky 4–6 drobných bielych vajec, spravidla po jednom denne. Trvalý prísun vápnika (sépiová kosť, grit) je nevyhnutný — prevencia zadržania vajca. Po znesení väčšiny vajec začne sedenie.
Na vajciach sedia striedavo obaja rodičia, v noci zvyčajne sedí samička. Inkubácia trvá približne 13–14 dní. V tomto období je dôležitý pokoj a teplo — plachý pár pri opakovanom vyrušovaní ľahko znášku opustí. Búdku/hniezdo zbytočne nekontroluj, dopĺňaj len krmivo a vodu z diaľky a udržuj stabilné, teplé a tiché prostredie.
Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé/altriciálne) a sú plne odkázané na rodičov. Oba rodičia kŕmia natrávenou potravou; vhodná je vaječná zmes a mierna živá potrava (drobné varené múčne červy, vaječné kukly mravcov) popri klíčených semenách a ryži. Špecifické riziko: rodičia prestávajú mláďatá v hniezde zahrievať skoro — cez deň okolo 8. dňa, úplne okolo 10. dňa, kým mláďatá ešte nie sú plne opierené; hniezdo preto treba udržiavať v teple a prikurovať, inak mláďatá podchladnú a uhynú.
Mláďatá vyletujú z hniezda približne v 3. týždni, no ešte 2–3 týždne ich rodičia dokrmujú, kým sa naučia samostatne žrať. Mladé sú matne sfarbené — zelené tóny sú kalnejšie a chýba im výrazná modrá a červená dospelých, chvost majú kratší. Mladé samce môžu pri prvom pelichaní vypelichať do sfarbenia podobného samiciam a plnú farbu samca získať až pri ďalšom pelichaní. V tomto čase neobmedzuj kvalitné krmivo a dbaj na teplo.
Mladé sa úplne osamostatnia približne 6 týždňov po vyliahnutí (~2–3 týždne po vylietnutí) a vtedy ich možno oddeliť od rodičov, aby sa predišlo konfliktom a predčasnému páreniu. Do chovu ich zaraď až keď sú plne vyspelé a vyfarbené — keďže mladé samce dospievajú do plného sfarbenia až po ďalšom pelichaní, je vhodné počkať a páriť zdravé, vyzreté jedince; pre úspešný odchov musí pár pelichať v rovnakom čase. Priskoré hniezdenie samičku vyčerpáva. Pri správnej starostlivosti sa druh dožíva ~5–8 rokov.
Papuškovec dlhochvostý je medzi chovateľmi exotického vtáctva známa a obľúbená voliérová pinka — nie je v CITES a v prírode je hojná (IUCN LC), no na slovenskom a českom trhu nebýva tak bežne ponúkaný ako zebrička, bengalka či amada papagájovitá červenohrdlá. Cena jedného v zajatí odchovaného vtáka sa orientačne pohybuje okolo 25–55 €, pár (samček + samička) zvyčajne 50–100 €; kvalitné chovné línie alebo jedince poddruhu coelica bývajú drahšie. Cena kolíše podľa veku, kondície, pôvodu (odchov vs. dovoz) a regiónu. Pozor: do chovov sa dlho dovážali aj divochytené jedince, ktoré bývajú lacnejšie, ale ich aklimatizácia je náročná a úmrtnosť po dovoze vyššia — uprednostni v zajatí odchované a krúžkované vtáky. Keďže sa chová minimálne v páre a na hniezdenie vyžaduje priestrannú voliéru, počítaj s kúpou dvoch (alebo viacerých) vtákov a s nákladmi na primerané ustajnenie.
| Papuškovec dlhochvostý | Amada papagájovitá červenohrdlá (Erythrura psittacea) | Amada papagájovitá modrolíca (Erythrura trichroa) | Amadina Gouldovej (Chloebia gouldiae) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~15 cm (s dlhým chvostom) | ~12 cm | ~13 cm | ~13–14 cm |
| Váha | ~14–16 g | ~13–15 g | ~13–16 g | ~14–17 g |
| Dožitie | ~5–8 r | ~5–8 r | ~5–8 r | ~5–8 r |
| Ochrana | IUCN LC · bez CITES | IUCN LC · bez CITES | IUCN LC · bez CITES | IUCN NT · bez CITES |
| Charakteristika | Zelené telo, kobaltovo modrá tvár, červený trtáč a dlhý červený stredný pár chvostových pier; samec červené bruško; plachá, nervózna, v klietke nehniezdi | Papagájovsky zelené telo, sýto červená hlava, hrdlo, trtáč a chvost, čierny zobák; čulá, otužilejšia, výborne hniezdi | Zelené telo, kobaltovo modrá tvár (čelo a líca), červený trtáč a chvost; pohlavia podobné, samec sýtejšia modrá | Najpestrejšia pinka — fialová hruď, žlté brucho, zelený chrbát, červená/čierna/žltá hlava; náročnejšia, citlivá na roztoče a chlad |
| Areál | Juhovýchodná Ázia (Thajsko, Malajzia, Sumatra, Borneo, Jáva) — efektná, ale náročnejšia voliérová pinka, v prírode škodca ryžových polí | Endemit Novej Kaledónie — KONGENER; obľúbená a spoľahlivo sa rozmnožujúca voliérová pinka, vhodnejšia pre začiatočníkov | Severovýchodná Austrália, východná Indonézia, Nová Guinea, Tichomorie — KONGENER; pokojnejšia voliérová pinka | Severná Austrália — efektná, ale chúlostivejšia ozdoba voliér (porovnanie pestrých, náročnejších piniek) |
Príznaky: Dýchanie s otvoreným zobákom, „klikavý" zvuk pri dýchaní, namáhavé dýchanie, strata hlasu/spevu, vyčerpanosť
Roztoče osídľujú dýchacie cesty (priedušnicu, vzdušníky, pľúca) a pri silnej infekcii ich úplne upchajú. Drobné astrildovité pinky vrátane papagájovitých sú obzvlášť citlivé. Bez liečby často končí udusením. Lieči sa ivermektínom u aviárneho veterinára; dôležitá je karanténa nových vtákov a dobré vetranie bez prievanu. Pri „klikavom" dýchaní alebo dýchaní s otvoreným zobákom vyhľadaj veterinára bezodkladne.
Príznaky: Naježené perie, apatia, odmietanie potravy, plachosť až panika, chudnutie, náhle úhyny po dovoze
Papuškovec dlhochvostý je plachý a nervózny druh a divochytené jedince znášajú stres a zmenu prostredia obzvlášť ťažko — po dovoze/prevoze majú vyššiu úmrtnosť a sú náchylné odmietať neznámu stravu. Prevencia: karanténa v pokoji a teple, postupné zavádzanie krmiva, dostatok úkrytov a priestoru, minimum manipulácie. Uprednostňuj v zajatí odchované a aklimatizované vtáky.
Príznaky: Riedky trus, nechutenstvo, chudnutie, apatia po zmene krmiva
Druh je citlivý na prudkú zmenu stravy — najmä vtáky zvyknuté prevažne na ryžu/proso môžu po prechode na inú zmes odmietať potravu alebo dostať tráviace problémy. Prevencia: novú stravu (zmesi, klíčky, ryžu, zeleň) zavádzaj postupne popri zvyknutej, dbaj na čistú vodu a hygienu. Pri pretrvávajúcich ťažkostiach vyhľadaj veterinára.
Príznaky: Chladné, nehybné mláďatá v hniezde; u dospelých nahrbený vták s napuchnutým perím, sťažené dýchanie, triaška
Ide o tropický druh citlivý na chlad a prievan; špecifické riziko: rodičia prestávajú mláďatá zahrievať skoro (~8.–10. deň), kým ešte nie sú opierené → mláďatá ľahko podchladnú a uhynú. Prevencia: udržuj hniezdo v teple a prikuruj (tepelný zdroj v blízkosti hniezda), zabezpeč teplo (ideálne nad ~18–20 °C), suché bezprievanové prostredie; vonkajšia voliéra na zimu potrebuje vykurovaný úkryt. Pri podchladení zabezpeč teplo a vyhľadaj veterinára.
Príznaky: Samička sedí nahrbená na dne, napína sa, ťažko dýcha, opuch v okolí kloaky, ochabnuté nohy
Vajce sa zasekne vo vajcovode — akútny, život ohrozujúci stav, najmä pri nedostatku vápnika (chýbajúca sépiová kosť/grit), chlade, vyčerpaní alebo priskorom/príliš častom hniezdení. Pomáha teplo a vlhko a okamžitá veterinárna pomoc. Prevencia: trvalý prísun vápnika, teplo, dostatok pohybu a primerané (nie nepretržité) hniezdenie.
Príznaky: Sťažené dýchanie, dýchavičnosť, naježené perie, nechutenstvo, zmena hlasu
Plesňová (Aspergillus) infekcia dýchacích ciest, často z plesnivého krmiva, vlhkej podstielky a zlého vetrania. Drobné pinky sú citlivé na prievan a vlhko. Prevencia: suché, čerstvé krmivo, čistá voliéra, vetranie bez prievanu, vyhýbanie sa stresu a chladu. Lieči sa pod veterinárnym dohľadom.
Dlhý, špicatý „pin" chvost — papuškovec dlhochvostý má predĺžený stredný pár chvostových pier, podľa ktorého má slovenský i anglický názov (Pin-tailed Parrotfinch). Samec má chvost výrazne dlhší než samica; celková dĺžka vtáka je približne 15 cm práve vďaka tomuto chvostu, čím je jedným z najdlhších druhov rodu Erythrura.
Zelené telo, modrá tvár, červený trtáč a bruško samca — telo je jasno trávovo zelené, čelo, tvár a hrdlo sýto kobaltovo modré, trtáč a predĺžený stredný pár chvostových pier ohnivo červené; samec má navyše červené až škoricovo červené bruško, samica je matnejšia, bez nápadnej červene na spodku tela. Zobák je čierny, nohy telovo ružové.
V prírode žerie RYŽU — miestami škodca polí — Erythrura prasina obľubuje ryžu (paddy) a semená bambusu; počas dozrievania ryže a semenenia bambusu sa zhromažďuje vo veľkých kŕdľoch a v poľnohospodárskej krajine ju miestami považujú za škodcu ryžových polí. V chove je naklíčená či polozrelá ryža obľúbeným a dôležitým doplnkom stravy.
Názov „papagájovitá" pinka je o farbe, NIE o reči — rod Erythrura sa nazýva „papagájovité pinky" (parrotfinches) podľa jasného papagájovsky zeleného sfarbenia, nie podľa schopnosti napodobňovať reč — astrildovité pinky ľudskú reč nenapodobňujú. Anglicky sa pre pestrosť nazýva aj „Pin-tailed Nonpareil" (neporovnateľná).
EFEKTNÁ, ale chovateľsky NÁROČNÁ pinka — na rozdiel od väčšiny astrildov je plachá a nervózna a nedrží sa štandardných pravidiel chovu piniek: v klietke prakticky nehniezdi a aj vo väčších klietkach zostáva ostražitá a neochotná hniezdiť. Úspešný chov a odchov vyžaduje priestrannú, pokojnú voliéru a skúsenosti.
Divochytené jedince sú citlivé — do chovov sa dlho dovážali aj divochytené vtáky, ktoré ťažko aklimatizujú, sú náchylné na stres a citlivé na zmenu stravy, takže ich úmrtnosť po dovoze býva vyššia. Vždy uprednostni v zajatí odchované a krúžkované jedince.
Pri odchove hrozí podchladenie mláďat — chovateľským špecifikom je, že rodičia prestávajú mláďatá v hniezde zahrievať skoro (cez deň okolo 8. dňa, úplne okolo 10. dňa), kým ešte nie sú opierené; hniezdo preto treba udržiavať v teple a prikurovať, inak mláďatá podchladnú.
Dva poddruhy — uznávajú sa dva poddruhy: nominátny E. p. prasina (väčšina areálu) a E. p. coelica zo severného Bornea, u ktorého modré sfarbenie samca zasahuje ďalej dolu na hruď. Druh opísal Anders Sparrman v roku 1788 ako Loxia prasina.
Mladé samce menia farbu cez pelichanie — mladé samce môžu pri prvom pelichaní vypelichať do sfarbenia podobného samiciam a plnú farbu samca získať až pri ďalšom pelichaní. Pre úspešné rozmnožovanie je dôležité, aby pár pelichal v rovnakom čase.
Bežná v prírode, NIE je v CITES — druh má veľký areál v juhovýchodnej Ázii a IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou; nie je v CITES. V chove je známou a obľúbenou, no náročnejšou voliérovou pinkou, ktorá sa dožíva približne 5–8 rokov.
Vo voľnej prírode žije v juhovýchodnej Ázii — v Thajsku, Malajzii, na Sumatre, Borneu a Jáve a ďalej vo Vietname, Laose, Kambodži, Mjanmarsku a južnej Číne — kde obýva bambusové húštiny, okraje vlhkých nížinných i horských lesov a ryžové polia. Patrí do rodu Erythrura, ktorý sa po slovensky nazýva „papagájovité pinky" (anglicky parrotfinches) — toto pomenovanie odkazuje na jasné papagájovsky zelené sfarbenie tela, nie na schopnosť napodobňovať ľudskú reč (astrildovité pinky reč nenapodobňujú). Slovenský prívlastok „dlhochvostý" a anglické „Pin-tailed" zasa odkazujú na dlhý, špicatý chvost s predĺženým stredným párom pier, ktorý je u samca výrazne dlhší než u samice.
Skôr nie — je to chovateľsky náročnejšia pinka pre pokročilejších. Hoci ide o semenožravý druh, na rozdiel od zebričky či bengalky je plachý a nervózny a nedrží sa štandardných pravidiel chovu piniek: v malej klietke prakticky nehniezdi a aj vo väčších klietkach zostáva ostražitý. Náročnosť zvyšujú aj citlivosť na chlad a prievan (tropický druh, ideálne nad ~18–20 °C), citlivosť na zmenu stravy a najmä u divochytených jedincov ťažká aklimatizácia, a pri odchove riziko podchladenia mláďat (rodičia ich prestávajú zahrievať skoro). Pre začiatočníka sú vhodnejšie zebrička, bengalka či amada papagájovitá červenohrdlá; papuškovec dlhochvostý je efektná, ale náročnejšia voľba a chová sa vždy minimálne v páre v priestrannej, pokojnej voliére.
Samček spieva, ale len jemný, tichý, vysoký cvrlikavo-trilkový spev — ťahavé bzučivo-trilkujúce frázy, ktoré predvádza najmä pri dvorení a v hniezdnej sezóne. Oba vtáky sa dorozumievajú vysokými, tenkými kontaktnými volaniami („tsít", „tsi-tsi"), typickými pre papagájovité pinky. Hlas je celkovo tichý a nerušivý, nepreniká cez steny, takže je druh z hľadiska hlučnosti vhodný aj do bytu — kontaktné volania sú však o niečo prenikavejšie (vyššie) než tlmené štebotanie astrildov. Rozprávať ani napodobňovať melódie sa NEnaučí — astrildovité pinky túto schopnosť nemajú a označenie „papagájovitá" pinka sa vzťahuje len na zelené sfarbenie. Spev je vrodený a mláďatá sa ho učia od otca.
Tento druh patrí medzi pinky, ktoré nedržia štandardné pravidlá chovu — je plachý a nervózny a v malej klietke prakticky nehniezdi; aj vo väčších klietkach zostáva ostražitý, často sa vtáky medzi sebou škriepia a hniezdenie zlyháva. Na úspešné rozmnožovanie potrebuje: (1) priestrannú, pokojnú voliéru s hustými krížmi, bambusom a vysokými trávami, kde má úkryt a hniezdne miesta (pár si často radšej postaví vlastné hniezdo vyššie pri vrchu voliéry); (2) teplo (tropický druh) a pokoj bez vyrušovania; (3) pár, ktorý pelichá v rovnakom čase — inak hniezdenie nevyjde; (4) počas odchovu prikurovať pri hniezde, lebo rodičia prestávajú mláďatá zahrievať skoro (cez deň ~8. deň, úplne ~10. deň), kým ešte nie sú opierené, a hrozí podchladenie. Úspešný odchov preto vyžaduje skúsenosti a vhodné podmienky.
Rozlíšenie pohlavia je u dospelých vtákov pomerne ľahké — druh je pohlavne dvojtvárny: (1) Samec má červené až škoricovo červené bruško, sýtejšiu a rozsiahlejšiu kobaltovo modrú tvár a výrazne dlhší špicatý chvost; (2) Samica je celkovo matnejšia, na spodku tela bez nápadnej červene (bruško zelenkavé až okrovo žlté) a má kratší chvost. Pozor na mladé vtáky: mláďatá sú matné a mladé samce môžu po prvom pelichaní vyzerať podobne ako samice a plnú farbu samca (vrátane červeného bruška a dlhšieho chvosta) získať až pri ďalšom pelichaní — preto u mladých jedincov nemusí byť pohlavie hneď jednoznačné. Pri istote sa dá využiť aj DNA test.
Chová sa vždy minimálne v páre — v prírode žije vo veľkých kŕdľoch a v samote trpí; ideálna je menšia skupina v priestrannej voliére. V dostatočne veľkom priestore sa znesie s inými pokojnými astrildovitými pinkami, treba však rešpektovať jeho plachosť a dopriať dostatok úkrytov a pokoja. Dôležité varovanie: nemal by zdieľať voliéru s inými druhmi rodu Erythrura (napr. amada papagájovitá modrolíca či červenohrdlá) — medzi parrotfinchmi je doložené kríženie (hybridizácia) a vznikajú nežiaduce krížence; chovaj preto len jeden druh parrotfincha na voliéru. V hniezdnom období dopraj páru pokoj a súkromie, lebo plachý druh pri vyrušovaní ľahko opúšťa znášku.
Je to prevažne semenožravá pinka — základom je kvalitná zmes drobných semien tráv (proso žlté, červené a biele, mohár, lesknica kanárska) doplnená o ďalšie drobné semená (repka, niger, konope, ovos). Ryža (paddy) je jeho prirodzenou a obľúbenou potravou — v prírode žerie ryžu na poliach, preto je v chove naklíčená alebo polozrelá ryža výborným doplnkom. Stravu treba denne dopĺňať o klíčené a namočené semená, zeleň (žabinec, púpava, šalát, špenát), polozrelé metličky tráv a kúsky ovocia a uhorky; v hniezdení pridaj vaječnú zmes a miernu živú potravu (drobné varené múčne červy, vaječné kukly mravcov). Trvale musí byť k dispozícii sépiová kosť a grit (vápnik). Druh je citlivý na náhlu zmenu stravy — najmä u divochytených či na ryžu zvyknutých vtákov zavádzaj novú potravu postupne, aby ju neodmietali. Nikdy nepodávaj avokádo, čokoládu, kofeín, soľ, cibuľu a cesnak.