Erythrura prasina — pestrá juhovýchodoázijská pinka s dlhým špicatým chvostom — zelené telo, modrá tvár a červený trtáč; efektná, no plachá a chovateľsky náročnejšia voliérová pinka
IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern (najmenej ohrozená, hodnotenie BirdLife International / IUCN) — druh má veľký areál v juhovýchodnej Ázii (odhadovaný rozsah výskytu ~10 mil. km²) a stabilnú populáciu; miestami je v poľnohospodárskej krajine považovaný za škodcu ryžových polí. Druh NIE je v CITES a chová sa ako voliérová pinka (do chovov sa dlho dovážali aj divochytené jedince).
Ovocie a uhorka — kúsky jablka, pomaranča, čerešne a plátky uhorky ako spestrenie, vždy čerstvé
Živá potrava — drobné (najlepšie varené) múčne červy a vaječné kukly mravcov — najmä počas kŕmenia mláďat (mierne, nie nadbytočne)
Sépiová kosť (cuttlebone) a grit (drvený piesok/lastúry) — trvalý zdroj vápnika a minerálov, dôležité pre samičky znášajúce vajcia
Čerstvá pitná voda denne + možnosť kúpania v plytkej miske
Zakázané potraviny
Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje (káva, čaj, kola) — jedovaté pre drobné vtáky
Soľ, slané, korenené, sladené a tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky drobného vtáka
Cibuľa, cesnak a pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
Postriekané (pesticídmi ošetrené) zelené krmivo a metličky z ciest a polí — riziko otravy
Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté semená a krmivo — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
Náhla, jednostranná zmena stravy u (najmä divochytených) vtákov — citlivé na prudké zmeny krmiva, novú stravu zavádzaj postupne popri zvyknutej
Tip od odborníka
Papuškovec dlhochvostý (Erythrura prasina) je prevažne semenožravá astrildovitá pinka, ktorá v prírode obľubuje najmä ryžu (paddy) a semená tráv — vo svojom areáli sa počas dozrievania ryže zhromažďuje na poliach vo veľkých kŕdľoch a miestami platí za škodcu ryžových polí. V chove je základom kvalitná zmes drobných semien tráv (proso žlté, červené a biele, mohár a lesknica kanárska) doplnená o ďalšie drobné semená, ktoré parrotfinchy prijímajú (repka, niger, konope, ovos). Veľmi dôležitým a obľúbeným doplnkom je ryža — najlepšie naklíčená alebo polozrelá, ktorá zodpovedá prirodzenej potrave druhu. Stravu treba denne dopĺňať: klíčenými a namočenými semenami (zvyšujú obsah vitamínov a stráviteľnosť), zeleným krmivom (žabinec, mladá púpava, šalát, špenát), polozrelými metličkami tráv a kúskami ovocia a uhorky (jablko, pomaranč, čerešne). V období hniezdenia a odchovu mláďat pridaj vaječnú (vajcovú) zmes a mierne množstvo živej potravy (drobné varené múčne červy, vaječné kukly mravcov). Trvalo musí byť v klietke sépiová kosť a grit ako zdroj vápnika a minerálov (zásadné pre samičky, aby netrpeli na zadržanie vajca). Mimoriadne dôležitá je opatrnosť pri zmene stravy: tento druh, najmä divochytené jedince, je citlivý na prudké zmeny krmiva a po prevoze môže odmietať neznámu stravu — novú potravu preto zavádzaj postupne popri tej, na ktorú bol vták zvyknutý. Nikdy nepodávaj avokádo, čokoládu, kofeín, soľ, cibuľu a cesnak — sú pre drobné vtáky jedovaté. Vodu meň denne a dopraj pinke plytkú misku na kúpanie.
Správanie a komunikácia
Hlučnosť
Papuškovec dlhochvostý je pomerne tichá pinka — patrí medzi tichšie chovné druhy. Samček vydáva jemný, vysoký, cvrlikavo-trilkový spev, oba vtáky sa medzi sebou dorozumievajú vysokými, ostrejšími kontaktnými volaniami („tsít", „tsi-tsi"), typickými pre papagájovité pinky. Hlas je celkovo nerušivý a nepreniká cez steny, kontaktné volania sú však o niečo prenikavejšie (vyššie) než tlmené štebotanie astrildov. Žiadne prenikavé skreky ako pri väčších exotoch — z hľadiska hluku je vhodná aj do bytu, treba jej však dopriať pokoj, lebo je od prírody plachá.
Priľnavosť
Papuškovec dlhochvostý nie je maznavá pinka „na ruku" — ako väčšina astrildovitých je to vták na pozorovanie, nie na fyzický kontakt, a navyše patrí medzi plaché a nervózne druhy parrotfinchov. Je čulý a ostražitý, na opatrovateľa si časom zvykne, no brať ho do ruky pravidelne nie je vhodné — manipulácia ho výrazne stresuje a divochytené jedince znášajú stres obzvlášť ťažko. Ručne dokŕmené mláďatá môžu byť dôverčivejšie, ale ani tie sa „nemaznajú". Najväčšiu radosť spraví v priestrannej, pokojnej voliére v páre či menšej skupine, kde naplno prejaví svoje prirodzené správanie bez stresu.
Aktivita
Mimoriadne čulá a pohyblivá pinka — celý deň poskakuje, prelieta a prehľadáva krmivo; v prírode žije vo veľkých kŕdľoch a je výrazne pohyblivá. Potrebuje preto dostatok priestoru na lietanie: malá klietka jej nestačí a vedie k stresu — ideálna je priestranná voliéra s kríkmi, bambusom a vysokými trávami, ktoré poskytujú úkryt plachému vtákovi. Je spoločenská, chová sa vždy minimálne v páre, najlepšie v menšej skupine. Aktivita je celodenná (cez deň), v noci pinky odpočívajú — dôležitý je pokojný, tmavý a bezpečný úkryt na nocovanie. Dlhý špicatý chvost potrebuje v klietke dostatok miesta, aby sa neobíjal a nepoškodil.
Reč
Papuškovec dlhochvostý nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie — astrildovité pinky nemajú schopnosť učiť sa hlasy ako papagáje či niektoré spevavce (napriek tomu, že sa volajú „papagájovité", ide len o sfarbenie, nie o schopnosť reči). Samček má vrodený jemný, vysoký cvrlikavo-trilkový spev, ktorým si bráni teritórium a dvorí samičke; mláďatá sa spev učia od otca. Reč ani hvizd ho nenaučíte a jeho repertoár sa v zajatí nemení.
Hlasový prejav a reč
Papuškovec dlhochvostý patrí medzi tichšie chovné pinky — jeho hlas je jemný a nerušivý, v porovnaní s tlmenými astrildmi je však o niečo vyšší a ostrejší. Samček spieva tichý, vysoký, cvrlikavo-trilkový spev — jemné, ťahavé bzučivo-trilkujúce frázy, ktoré predvádza predovšetkým počas dvorenia a hniezdnej sezóny, často s pierkom alebo steblom v zobáku. V bežnej komunikácii oba vtáky vydávajú vysoké, tenké kontaktné volania: krátke „tsít" či opakované „tsi-tsi", typické pre papagájovité pinky, ktorými udržiavajú kontakt v kŕdli a s partnerom. Hlas nepreniká cez steny a z hľadiska hlučnosti je druh vhodný aj do bytu, hoci kontaktné volania sú o niečo prenikavejšie než tiché štebotanie astrildov. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený a mláďatá sa spev učia od otca.
Dokáže hovoriť?
Papuškovec dlhochvostý nenapodobňuje ľudskú reč, hvizd ani melódie — astrildovité pinky túto schopnosť nemajú (na rozdiel od papagájov či niektorých spevavcov), a označenie „papagájovité" pinky sa vzťahuje len na zelené sfarbenie, nie na schopnosť reči. Samček má vrodený jemný cvrlikavo-trilkový spev, ktorým dvorí a bráni teritórium; repertoár sa v zajatí nemení a reč sa naučiť nedá.
Typické zvuky
Jemný, vysoký cvrlikavo-trilkový spev samčeka — ťahavé bzučivo-trilkujúce frázy, predvádzaný najmä pri dvorení a v hniezdnej sezóne
Vysoké, tenké kontaktné „tsít" / „tsi-tsi" — pri blízkom kontakte partnerov a udržiavaní kontaktu v kŕdli
Ostrejšie diaľkové (kontaktné) volanie — keď sa vtáky od seba vzdialia alebo sa volajú naprieč voliérou
Tiché štebotanie kŕdľa — pri spoločnom kŕmení a oddychu, príjemné a nevtieravé
Jemné varovné cvrlikanie / „tek" — pri vyrušení alebo prílete cudzieho vtáka (plachý druh reaguje ostražito)
Mäkké žobravé pískanie mláďat — pri kŕmení rodičmi, utíchne po osamostatnení
Sezónny kalendár
Hlavná hniezdna sezóna v chove (jar–leto) — pri dlhšom dni a teple, v priestrannej a pokojnej voliére (v klietke prakticky nehniezdi)
Tok — samček spieva a predvádza sa pred samičkou s pierkom alebo steblom v zobáku
Inkubácia ~13–14 dní + odchov mláďat; POZOR — rodičia prestávajú zahrievať mláďatá v hniezde skoro (~8.–10. deň), kým ešte nie sú opierené → hrozí podchladenie, treba prikurovať
Pokojové obdobie — kratší deň, obmedz živú potravu a vaječnú zmes, dopraj pinkám teplo a oddych
Pelichanie prebieha priebežne, najmä po hniezdnej sezóne — pár musí pelichať v rovnakom čase, aby spolu úspešne hniezdil
Mladé samce môžu najprv vypelichať do sfarbenia podobného samiciam a plnú farbu samca dosiahnu až pri ďalšom pelichaní
Vhodný pre teba?
SkúsenosťVhodná skôr pre pokročilejších chovateľov — hoci je z hľadiska kŕmenia semenožravá pinka, patrí medzi náročnejšie parrotfinchy: je plachá a nervózna, v malej klietke nehniezdi (a často sa ani necíti dobre), divochytené jedince sú citlivé na stres a zmenu stravy a mláďatá sa v hniezde rýchlo prestávajú zahrievať, takže hrozí podchladenie. Vyžaduje priestrannú pokojnú voliéru, pestrú stravu (vrátane naklíčenej ryže), teplo a skúsenejšiu ruku. Pre úplného začiatočníka sú vhodnejšie zebrička, bengalka či amada papagájovitá červenohrdlá; papuškovec dlhochvostý je efektná, ale náročnejšia voľba.
PriestorPre pár je nevyhnutná priestranná voliéra (nie malá klietka — v nej je nervózny a nehniezdi), ideálne izbová alebo vonkajšia voliéra s teplým úkrytom; čím viac priestoru, tým lepšie. Dlhý špicatý chvost potrebuje miesto, aby sa neobíjal. Drôtové rozstupy max. 10–12 mm (drobný vták). Husté kríky, bambus a vysoké trávy poskytujú úkryt a hniezdne miesta plachému vtákovi, plytká miska na kúpanie, pokojný kút na nocovanie. Vyžaduje teplo (tropický druh — neznáša mráz ani prievan, ideálne nad ~18–20 °C).
Deti v domácnostiVhodná pinka pre rodiny s deťmi len ako vták na pozorovanie — a skôr pre pokojnejšie domácnosti. Papuškovec dlhochvostý je nápadne farebný (zelené telo, modrá tvár, červený trtáč a dlhý chvost) a čulý, takže deti zaujme. Treba však zdôrazniť, že ide o plachý a nervózny druh, ktorý nie je na chytanie a maznanie a zle znáša hluk a nepokoj. Dôležité pravidlá pre deti: (1) pinku treba pozorovať a kŕmiť, nie naháňať či brať do ruky — manipulácia ju silno stresuje; (2) pokoj a tichšie okolie — náhle pohyby a hluk plachého vtáka výrazne plašia, najmä počas hniezdenia; (3) chová sa vždy minimálne v páre (vták v samote trpí), nie samotná „pre dieťa"; (4) po manipulácii s krmivom a klietkou umývanie rúk. Edukatívne témy: život astrildovitých piniek, prečo sa volá „papagájovitá" pinka (zelené sfarbenie, nie schopnosť reči), odkiaľ pochádza (juhovýchodná Ázia) a prečo ju v jej domovine považujú za škodcu ryžových polí.
HlučnosťÁno — z hľadiska hluku patrí medzi tichšie pinky a je vhodná aj do bytu. Spev samčeka je jemný a vysoký, kontaktné volania krátke a tenké; hlas nepreniká cez steny a nevyrušuje susedov ani v noci (vtáky sú aktívne cez deň). Vysoké kontaktné „tsít" môže byť o niečo prenikavejšie než tiché štebotanie astrildov, no v porovnaní s kanárikom, papagájmi či hrdličkami je výrazne tichšia. Pozor však — je plachý a nervózny druh, takže okolie klietky/voliéry by malo byť pokojné.
Verdikt odborníka
Papuškovec dlhochvostý (Erythrura prasina) je pestrá juhovýchodoázijská astrildovitá pinka (parrotfinch) z čeľade astrildovitých (Estrildidae), dlhá približne 15 cm vrátane nápadne dlhého, špicatého chvosta — práve predĺžený stredný pár chvostových pier jej dal slovenský i anglický názov (Pin-tailed Parrotfinch). Telo má jasno trávovo zelené, čelo, tvár a hrdlo sýto kobaltovo modré, trtáč a predĺžený stredný pár chvostových pier ohnivo červené; samec má navyše červené až škoricovo červené bruško a výrazne dlhší chvost, samica je matnejšia, s kratším chvostom a bez nápadnej červene na spodku tela; zobák je čierny, nohy telovo ružové. Druh opísal Anders Sparrman (1788) ako Loxia prasina, dnes patrí do rodu Erythrura (Swainson 1837 — z gréc. „červený chvost"), ktorý zahŕňa približne 12 druhov papagájovitých piniek; uznávajú sa dva poddruhy — nominátny E. p. prasina a E. p. coelica zo severného Bornea (modrá samca zasahuje ďalej na hruď). Vyskytuje sa v juhovýchodnej Ázii — Thajsko, Malajzia, Sumatra, Borneo, Jáva a ďalej Vietnam, Laos, Kambodža, Mjanmarsko a južná Čína — kde obýva bambusové húštiny, okraje vlhkých nížinných i horských lesov a ryžové polia. Počas dozrievania ryže a semenenia bambusu sa zhromažďuje vo veľkých kŕdľoch a v poľnohospodárskej krajine ho miestami považujú za škodcu ryžových polí — ryža (paddy) je jeho prirodzenou a obľúbenou potravou. V chove ide o efektnú, no nie nenáročnú voliérovú pinku: na rozdiel od mnohých astrildov je plachá a nervózna a nedrží sa štandardných pravidiel chovu piniek — v malej klietke prakticky nehniezdi a aj vo väčších klietkach zostáva ostražitá, takže na rozmnožovanie vyžaduje priestrannú a pokojnú voliéru. Divochytené jedince sú citlivé na stres a na zmenu stravy, preto je dôležitá karanténa, pestrá strava a postupné privykanie na nové krmivo. Strava je prevažne semenožravá (proso, mohár, lesknica) s dôležitým podielom ryže — najlepšie naklíčenej alebo polozrelej, doplnená o klíčky, zeleň, ovocie, vaječnú zmes a v hniezdení miernu živú potravu; trvale potrebuje sépiovú kosť a grit (vápnik). Hlas je tichý a jemný — samček vydáva vysoký cvrlikavo-trilkový spev a oba vtáky vysoké kontaktné „tsít"; druh nenapodobňuje ľudskú reč (názov „papagájovitá" pinka sa vzťahuje len na zelené sfarbenie). Hniezdi v polootvorenej búdke alebo košíčku či v hustých krovinách, znáša typicky 4–6 vajec, inkubácia trvá približne 13–14 dní; špecifikom je, že rodičia prestávajú mláďatá v hniezde zahrievať skoro (cez deň okolo 8. dňa, úplne okolo 10. dňa), kým ešte nie sú plne opierené — hniezdo preto treba udržiavať v teple a často prikurovať, aby mláďatá nepodchladli. Mladé samce môžu pri prvom pelichaní vypelichať do sfarbenia podobného samiciam a plnú farbu samca získať až pri ďalšom pelichaní; pre úspešný odchov je dôležité, aby pár pelichal v rovnakom čase. Je to tropický druh, ktorý neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan — vyhovuje mu teplo (ideálne nad ~18–20 °C). Druh nie je v CITES a IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou a veľkým areálom; do chovov sa však dlho dovážali aj divochytené jedince, ktorých aklimatizácia je náročná. Pri správnej starostlivosti sa dožíva ~5–8 rokov. Záver: mimoriadne pestrá a efektná pinka s jedinečným dlhým chvostom, ktorá je však plachá, nervózna a chovateľsky náročnejšia — vhodná skôr pre pokročilejších chovateľov, ktorí jej dokážu zabezpečiť priestrannú a pokojnú voliéru, teplo, pestrú stravu (vrátane ryže) a pokoj na hniezdenie; chovať by sa mala vždy spoločensky (v páre/skupine) a nie spolu s inými druhmi rodu Erythrura, s ktorými hrozí kríženie.
Prostredie a požiadavky
Klietka / voliéra
Pár: priestranná voliéra (NIE malá klietka — v nej je nervózny a nehniezdi); ideálne izbová alebo vonkajšia voliéra s teplým úkrytom
Papuškovec dlhochvostý je čulý, ale plachý a nervózny a na rozdiel od mnohých astrildov v malej klietke nehniezdi a často sa v nej necíti dobre — vyžaduje priestrannú voliéru (pre pár ideálne izbová alebo vonkajšia voliéra), čím väčšiu, tým lepšiu. Dlhý špicatý chvost potrebuje miesto, aby sa neobíjal a nepoškodil. Rozstup drôtov max. 10–12 mm (drobný vták). Vybav ju bidielkami rôznej hrúbky a najmä hustými krížmi, bambusom a vysokými trávami, ktoré plachému vtákovi poskytujú úkryt a hniezdne miesta, plytkou miskou na kúpanie, miskami na zrno, zeleň a mäkké krmivo a pokojným kútom na nocovanie. Voliéru umiestni do pokojnej miestnosti/časti bez prievanu a nadmerného hluku, nie na priame slnko ani k frekventovaným dverám.
Spoločnosť
Vždy minimálne v páre, ideálne v menšej skupine; v priestrannej voliére znášanlivá s inými pokojnými pinkami — NIE s inými druhmi rodu Erythrura (kríženie)
Je spoločenská — v prírode žije vo veľkých kŕdľoch a v samote trpí, preto sa chová vždy minimálne v páre, najlepšie v menšej skupine. V dostatočne priestrannej voliére sa znesie s inými pokojnými astrildovitými pinkami, treba však rešpektovať jej plachosť a dopriať dostatok úkrytov. Dôležité varovanie: nemala by zdieľať voliéru s inými papagájovitými pinkami rodu Erythrura (napr. amada papagájovitá modrolíca či červenohrdlá) — hrozí nežiaduce kríženie (hybridizácia), ktoré je medzi druhmi rodu Erythrura doložené; chovaj radšej jeden druh parrotfincha na voliéru. V hniezdnom období dopraj páru pokoj a súkromie.
Teplota
Teplo, ideálne nad ~18–20 °C; neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan — vonkajšia voliéra potrebuje v zime vykurovaný suchý úkryt
Pôvodom z tropickej juhovýchodnej Ázie — citlivý na chlad, vlhko a prievan. V byte mu vyhovuje bežná izbová teplota (~18–25 °C), najlepšie sa cíti v teple nad ~18–20 °C. Vo vonkajšej voliére ho možno chovať v teplej časti roka, no na zimu potrebuje suchý, bezprievanový a vykurovaný úkryt (mráz neznáša a pri podchladení rýchlo chradne). Počas odchovu je teplo obzvlášť dôležité — mláďatá sa v hniezde rýchlo prestávajú zahrievať a hrozí im podchladenie, preto sa odporúča prikurovať. Vyhýbaj sa náhlym výkyvom teploty.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Polootvorená búdka, prútený košíček alebo hniezdo v hustom kríku/trávach; materiál — kokosové vlákno, lyko, suchá tráva, sisal, jemné stebla, mach
Na hniezdenie ponúkni polootvorenú hniezdnu búdku alebo prútený/košíkový hniezdnik, prípadne husté krovie a trsy vysokej trávy — pár si často radšej postaví vlastné hniezdo z vlákien, lyka, trávy, stebiel, sisalu, kokosového vlákna a machu, a to vyššie, často pri vrchu voliéry. Druh nedrží štandardné pravidlá chovu piniek — v klietke prakticky nehniezdi a aj vo voliére býva plachý a nestály v hniezdení, takže úspešný odchov vyžaduje skúsenosti, priestor a pokoj. V hniezdení pridaj vaječnú zmes a miernu živú potravu, vtáky nerušíš a hniezdo udržuj v teple (prikuruj), lebo rodičia prestávajú mláďatá zahrievať skoro, kým ešte nie sú opierené.
Svetlo a denný režim
Pravidelný denný cyklus svetla a tmy; v hniezdení dlhší deň, mimo neho kratší deň a pokoj
Pinky sú aktívne cez deň a potrebujú pravidelný cyklus svetla a tmy a pokojné, tmavé nocovanie (8–10 h tmy). Dlhší deň, teplo a živá potrava sú prirodzeným podnetom na hniezdenie; mimo sezóny dopraj kratší deň a pokoj. Svetlé (nie však priamo prepekané) stanovište podporuje aktivitu a kondíciu. Vyhýbaj sa nočnému rušeniu a náhlemu rozsvecovaniu, ktoré plachý druh obzvlášť plaší (riziko nárazov do mreží a poškodenia dlhého chvosta).
Kúpanie a hygiena
Plytká miska na kúpanie; denná výmena vody, pravidelné čistenie voliéry a misiek
Papuškovec dlhochvostý sa rád kúpe — ponúkni mu plytkú misku s čistou vodou (pomáha kondícii peria a prevencii roztočov). Pitnú vodu meň denne, misky na krmivo a kúpanie pravidelne umývaj a voliéru čisti, aby si predišiel rozmnoženiu baktérií, plesní a parazitov. Suché, čisté a vetrané (no nie prievanové) prostredie je základom zdravia drobných piniek a obzvlášť dôležité u tohto citlivejšieho druhu.
Jar–leto (v chove pri dlhšom dni, teple a v priestrannej pokojnej voliére)
Samček dvorí samičke spevom a typickým tokovým predvádzaním s pierkom alebo steblom v zobáku. Podnetom na hniezdenie je dlhší deň, teplo a klíčené semená/živá potrava. Druh je jednopárovo monogamný v sezóne, no na rozdiel od mnohých piniek je plachý a v hniezdení nestály a v malej klietke prakticky nehniezdi — na úspešný tok a párenie potrebuje priestrannú a pokojnú voliéru s úkrytmi. Dôležité je, aby pár pelichal v rovnakom čase, inak hniezdenie zlyháva.
Hniezdo a znáška
Znáška typicky 4–6 vajec
Pár si najradšej postaví vlastné kryté hniezdo z vlákien, lyka, trávy, sisalu, kokosového vlákna a machu — v polootvorenej búdke, košíčku alebo v hustom kríku/trávach, často vyššie pri vrchu voliéry. Samička znáša typicky 4–6 drobných bielych vajec, spravidla po jednom denne. Trvalý prísun vápnika (sépiová kosť, grit) je nevyhnutný — prevencia zadržania vajca. Po znesení väčšiny vajec začne sedenie.
Inkubácia
~13–14 dní
Na vajciach sedia striedavo obaja rodičia, v noci zvyčajne sedí samička. Inkubácia trvá približne 13–14 dní. V tomto období je dôležitý pokoj a teplo — plachý pár pri opakovanom vyrušovaní ľahko znášku opustí. Búdku/hniezdo zbytočne nekontroluj, dopĺňaj len krmivo a vodu z diaľky a udržuj stabilné, teplé a tiché prostredie.
Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá kŕmené oboma rodičmi; POZOR na skoré ukončenie zahrievania
Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé/altriciálne) a sú plne odkázané na rodičov. Oba rodičia kŕmia natrávenou potravou; vhodná je vaječná zmes a mierna živá potrava (drobné varené múčne červy, vaječné kukly mravcov) popri klíčených semenách a ryži. Špecifické riziko: rodičia prestávajú mláďatá v hniezde zahrievať skoro — cez deň okolo 8. dňa, úplne okolo 10. dňa, kým mláďatá ešte nie sú plne opierené; hniezdo preto treba udržiavať v teple a prikurovať, inak mláďatá podchladnú a uhynú.
Vyletenie mláďat
Vyletujú približne v 3. týždni, dokrmovanie ešte ~2–3 týždne
Mláďatá vyletujú z hniezda približne v 3. týždni, no ešte 2–3 týždne ich rodičia dokrmujú, kým sa naučia samostatne žrať. Mladé sú matne sfarbené — zelené tóny sú kalnejšie a chýba im výrazná modrá a červená dospelých, chvost majú kratší. Mladé samce môžu pri prvom pelichaní vypelichať do sfarbenia podobného samiciam a plnú farbu samca získať až pri ďalšom pelichaní. V tomto čase neobmedzuj kvalitné krmivo a dbaj na teplo.
Osamostatnenie a zaradenie do chovu
Samostatné ~6 týždňov; do chovu až po vyspení
Mladé sa úplne osamostatnia približne 6 týždňov po vyliahnutí (~2–3 týždne po vylietnutí) a vtedy ich možno oddeliť od rodičov, aby sa predišlo konfliktom a predčasnému páreniu. Do chovu ich zaraď až keď sú plne vyspelé a vyfarbené — keďže mladé samce dospievajú do plného sfarbenia až po ďalšom pelichaní, je vhodné počkať a páriť zdravé, vyzreté jedince; pre úspešný odchov musí pár pelichať v rovnakom čase. Priskoré hniezdenie samičku vyčerpáva. Pri správnej starostlivosti sa druh dožíva ~5–8 rokov.
Ochočenie a kontakt
4Trvanie: Privykanie na opatrovateľa a prostredie trvá týždne až mesiace; nejde o „ochočenie na ruku" — cieľom je len získať toľko dôvery, aby plachý vták pri obsluhe a kŕmení nepanikáril. Divochytené jedince privykajú obzvlášť ťažko a treba im dopriať veľa pokoja.
Papuškovec dlhochvostý nie je pinka „na ruku" a navyše patrí medzi plaché a nervózne druhy parrotfinchov — cieľom preto nie je ochočiť ho na maznanie (to ho silno stresuje), ale získať jeho dôveru, aby pri obsluhe, kŕmení a pozorovaní zostal čo najpokojnejší. Privykanie je pomalšie než pri zebričke či bengalke, u divochytených jedincov obzvlášť. Postup získania dôvery: (1) prvé dni až týždne ho nechaj v pokoji aklimatizovať v priestrannej voliére, nehýb ňou ani ho zbytočne nechytaj; (2) pohybuj sa pri voliére pokojne a hovor tichým hlasom, aby si vtáka spojil s bezpečím; (3) kŕm v pravidelnom čase a obľúbenú metličku prosa či naklíčenú ryžu podávaj nenápadne — vták si postupne spojí tvoju prítomnosť s pochúťkou; (4) nikdy ho nenaháňaj a chytaj len v nevyhnutnom prípade (presun, ošetrenie), radšej v šere a pokojne. Najviac sa mu darí v páre alebo skupine v priestrannej, krytmi vybavenej voliére, kde má kam sa stiahnuť. Ochočovať „na ruku" má zmysel len pri ručne dokŕmených mláďatách, no ani tie nie sú maznavé.
1
Po prevoze nechaj pinky niekoľko dní až týždňov v pokoji aklimatizovať v priestrannej voliére — nehýb ňou, nechytaj ich, len dopĺňaj krmivo a vodu; divochytené jedince potrebujú obzvlášť veľa pokoja
2
Zachovaj zo začiatku stravu, na ktorú bol vták zvyknutý, a NOVÉ krmivo (vrátane naklíčenej ryže) zavádzaj POSTUPNE popri ňom — predídeš odmietaniu potravy a tráviacim ťažkostiam
3
Pri voliére sa pohybuj POKOJNE a hovor tichým hlasom — plachý vták si tak spojí tvoju prítomnosť s bezpečím, nie s hrozbou; vyhýbaj sa náhlym pohybom a hluku
4
Kŕm v pravidelnom čase; obľúbenú metličku prosa (spray millet) a naklíčenú ryžu podávaj nenápadne — najsilnejší nástroj dôvery u plachého druhu
5
Nikdy pinky nenaháňaj rukou — chytaj ich len v nevyhnutnom prípade (presun, ošetrenie), radšej v šere a pokojne, aby si predišiel stresu a poraneniu (vrátane dlhého chvosta)
6
Chovaj VŽDY minimálne v páre, najlepšie v menšej skupine — spoločnosť rovesníkov je pre psychickú pohodu dôležitejšia než kontakt s človekom; NEumiestňuj k iným druhom rodu Erythrura (hrozí kríženie)
7
Daj dostatok priestoru a úkrytov (priestranná voliéra, husté kríky, bambus, vysoké trávy) a denne čerstvé klíčené semená, zeleň, ryžu a vodu — pokojný, dobre ukrytý vták je dôverčivejší a menej stresovaný
8
Ak chceš krotkejšie a lepšie aklimatizované vtáky, vyber radšej v zajatí odchované a krúžkované mláďatá než divochytené jedince — bývajú odolnejšie a dôverčivejšie (no ani tie nie sú maznavé „na ruku")
Cena a kde kúpiť
25–55 € / ks (bežné v zajatí odchované jedince; pár ~50–100 €, kvalitné línie/poddruh coelica drahšie)
Papuškovec dlhochvostý je medzi chovateľmi exotického vtáctva známa a obľúbená voliérová pinka — nie je v CITES a v prírode je hojná (IUCN LC), no na slovenskom a českom trhu nebýva tak bežne ponúkaný ako zebrička, bengalka či amada papagájovitá červenohrdlá. Cena jedného v zajatí odchovaného vtáka sa orientačne pohybuje okolo 25–55 €, pár (samček + samička) zvyčajne 50–100 €; kvalitné chovné línie alebo jedince poddruhu coelica bývajú drahšie. Cena kolíše podľa veku, kondície, pôvodu (odchov vs. dovoz) a regiónu. Pozor: do chovov sa dlho dovážali aj divochytené jedince, ktoré bývajú lacnejšie, ale ich aklimatizácia je náročná a úmrtnosť po dovoze vyššia — uprednostni v zajatí odchované a krúžkované vtáky. Keďže sa chová minimálne v páre a na hniezdenie vyžaduje priestrannú voliéru, počítaj s kúpou dvoch (alebo viacerých) vtákov a s nákladmi na primerané ustajnenie.
Špecializovaní chovatelia exotického vtáctva (astrildovité / papagájovité pinky) v SR/ČR — uprednostni v zajatí odchované, vyletené a krúžkované mláďatá, ideálne priamo pár
Chovateľské burzy a výstavy exotov (ZO Slovenského zväzu chovateľov, ČSCH) — možnosť výberu z viacerých línií a poradenstvo skúsených chovateľov; pýtaj sa, či ide o odchov alebo dovoz
Overení dovozcovia a predajcovia okrasného vtáctva — vyhýbaj sa náhodným inzerátom a divochyteným jedincom bez aklimatizácie; pýtaj si informácie o veku, pohlaví a pôvode
Na čo si dať pozor
Keďže sa papuškovec dlhochvostý chová minimálne v páre a je chovateľsky náročnejší a plachý, plánuj kúpu dvoch a viac vtákov naraz, najlepšie v zajatí odchovaných, od jedného špecializovaného chovateľa (NIE divochytených z náhodného inzerátu — tie sa ťažko aklimatizujú a majú vyššiu úmrtnosť). Vyberaj aktívneho, čulého vtáka s hladkým, priliehavým perím, jasnými očami, čistým zobákom aj nozdrami a čistým okolím kloaky (zlepené, znečistené perie pri kloake = tráviace ťažkosti). Zdravý vták sedí spevnene, nie nahrbený s napuchnutým perím v kúte. Skontroluj nohy a prsty (žiadne chrastavé, zhrubnuté šupiny — príznak roztočov), dýchanie (žiadne klikanie, otvorený zobák — riziko vzdušníkových roztočov) a aj neporušený dlhý chvost. Rozlíšenie pohlavia je tu pomerne ľahké: samec má červené bruško, sýtejšiu modrú tvár a výrazne dlhší chvost, samica je matnejšia, bez červene na spodku tela a s kratším chvostom — pozor však na mladé samce, ktoré môžu byť po prvom pelichaní sfarbené podobne ako samice a plnú farbu získajú až neskôr. Over si, či je vták navyknutý žrať pestrú stravu (nielen ryžu/proso) — pri zmene krmiva je citlivý. Uprednostni krúžkované jedince s dokladom o veku a pôvode a NEkupuj vtáka na chov bez partnera. Po prevoze dopraj pinkám pokoj a teplo na aklimatizáciu.
Zelené telo, kobaltovo modrá tvár, červený trtáč a dlhý červený stredný pár chvostových pier; samec červené bruško; plachá, nervózna, v klietke nehniezdi
Papagájovsky zelené telo, sýto červená hlava, hrdlo, trtáč a chvost, čierny zobák; čulá, otužilejšia, výborne hniezdi
Zelené telo, kobaltovo modrá tvár (čelo a líca), červený trtáč a chvost; pohlavia podobné, samec sýtejšia modrá
Najpestrejšia pinka — fialová hruď, žlté brucho, zelený chrbát, červená/čierna/žltá hlava; náročnejšia, citlivá na roztoče a chlad
Areál
Juhovýchodná Ázia (Thajsko, Malajzia, Sumatra, Borneo, Jáva) — efektná, ale náročnejšia voliérová pinka, v prírode škodca ryžových polí
Endemit Novej Kaledónie — KONGENER; obľúbená a spoľahlivo sa rozmnožujúca voliérová pinka, vhodnejšia pre začiatočníkov
Príznaky: Dýchanie s otvoreným zobákom, „klikavý" zvuk pri dýchaní, namáhavé dýchanie, strata hlasu/spevu, vyčerpanosť
Roztoče osídľujú dýchacie cesty (priedušnicu, vzdušníky, pľúca) a pri silnej infekcii ich úplne upchajú. Drobné astrildovité pinky vrátane papagájovitých sú obzvlášť citlivé. Bez liečby často končí udusením. Lieči sa ivermektínom u aviárneho veterinára; dôležitá je karanténa nových vtákov a dobré vetranie bez prievanu. Pri „klikavom" dýchaní alebo dýchaní s otvoreným zobákom vyhľadaj veterinára bezodkladne.
Stres a vyčerpanie u (divochytených) jedincov a po prevoze
vysoká
Príznaky: Naježené perie, apatia, odmietanie potravy, plachosť až panika, chudnutie, náhle úhyny po dovoze
Papuškovec dlhochvostý je plachý a nervózny druh a divochytené jedince znášajú stres a zmenu prostredia obzvlášť ťažko — po dovoze/prevoze majú vyššiu úmrtnosť a sú náchylné odmietať neznámu stravu. Prevencia: karanténa v pokoji a teple, postupné zavádzanie krmiva, dostatok úkrytov a priestoru, minimum manipulácie. Uprednostňuj v zajatí odchované a aklimatizované vtáky.
Tráviace ťažkosti pri náhlej zmene stravy
stredná
Príznaky: Riedky trus, nechutenstvo, chudnutie, apatia po zmene krmiva
Druh je citlivý na prudkú zmenu stravy — najmä vtáky zvyknuté prevažne na ryžu/proso môžu po prechode na inú zmes odmietať potravu alebo dostať tráviace problémy. Prevencia: novú stravu (zmesi, klíčky, ryžu, zeleň) zavádzaj postupne popri zvyknutej, dbaj na čistú vodu a hygienu. Pri pretrvávajúcich ťažkostiach vyhľadaj veterinára.
Podchladenie mláďat v hniezde a respiračné infekcie
vysoká
Príznaky: Chladné, nehybné mláďatá v hniezde; u dospelých nahrbený vták s napuchnutým perím, sťažené dýchanie, triaška
Ide o tropický druh citlivý na chlad a prievan; špecifické riziko: rodičia prestávajú mláďatá zahrievať skoro (~8.–10. deň), kým ešte nie sú opierené → mláďatá ľahko podchladnú a uhynú. Prevencia: udržuj hniezdo v teple a prikuruj (tepelný zdroj v blízkosti hniezda), zabezpeč teplo (ideálne nad ~18–20 °C), suché bezprievanové prostredie; vonkajšia voliéra na zimu potrebuje vykurovaný úkryt. Pri podchladení zabezpeč teplo a vyhľadaj veterinára.
Zadržanie vajca (egg binding) u samičiek
vysoká
Príznaky: Samička sedí nahrbená na dne, napína sa, ťažko dýcha, opuch v okolí kloaky, ochabnuté nohy
Vajce sa zasekne vo vajcovode — akútny, život ohrozujúci stav, najmä pri nedostatku vápnika (chýbajúca sépiová kosť/grit), chlade, vyčerpaní alebo priskorom/príliš častom hniezdení. Pomáha teplo a vlhko a okamžitá veterinárna pomoc. Prevencia: trvalý prísun vápnika, teplo, dostatok pohybu a primerané (nie nepretržité) hniezdenie.
Aspergilóza a plesňové infekcie dýchacích ciest
stredná
Príznaky: Sťažené dýchanie, dýchavičnosť, naježené perie, nechutenstvo, zmena hlasu
Plesňová (Aspergillus) infekcia dýchacích ciest, často z plesnivého krmiva, vlhkej podstielky a zlého vetrania. Drobné pinky sú citlivé na prievan a vlhko. Prevencia: suché, čerstvé krmivo, čistá voliéra, vetranie bez prievanu, vyhýbanie sa stresu a chladu. Lieči sa pod veterinárnym dohľadom.
Prevencia
Papuškovec dlhochvostý je pri správnej starostlivosti dlhoveká pinka (~5–8 rokov), patrí však medzi náročnejšie a citlivejšie druhy a jeho zdravie stojí na niekoľkých pilieroch: (1) Pokoj a priestor — je to plachý a nervózny druh, ktorý v stresujúcom, hlučnom alebo tesnom prostredí chradne; dopraj mu priestrannú, pokojnú voliéru s úkrytmi. (2) Teplo a žiadny prievan — tropický druh neznáša mráz ani prudké ochladenie a prievan; vyhovuje mu teplo (ideálne nad ~18–20 °C), vonkajšia voliéra potrebuje v zime vykurovaný, suchý úkryt. (3) Opatrné kŕmenie a pestrá strava — je citlivý na zmenu stravy; novú potravu (vrátane naklíčenej ryže) zavádzaj postupne a zabezpeč pestrosť (semená, klíčky, zeleň, ovocie, v hniezdení vaječná zmes a živá potrava). (4) Prikurovanie pri odchove — keďže rodičia prestávajú mláďatá zahrievať skoro (kým ešte nie sú opierené), hniezdo treba udržiavať v teple a prikurovať, inak mláďatá podchladnú. (5) Vápnik trvalo — sépiová kosť a grit musia byť stále k dispozícii, najmä pre samičky (prevencia zadržania vajca). (6) Karanténa nových vtákov aspoň 2–4 týždne — najmä kvôli vzdušníkovým roztočom, na ktoré sú astrildovité citlivé (príznak: „klikavé" dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom — vyžaduje rýchly zásah veterinára), a kvôli aklimatizácii (najmä u divochytených jedincov). (7) Hygiena a suché prostredie — denná výmena vody, pravidelné čistenie voliéry a misiek, suchá podstielka. Pri každom príznaku choroby (nahrbený vták s napuchnutým perím, sťažené dýchanie, riedky trus, odmietanie potravy) vyhľadaj aviárneho veterinára — drobné vtáky chradnú rýchlo.
Zaujímavosti
1
Dlhý, špicatý „pin" chvost — papuškovec dlhochvostý má predĺžený stredný pár chvostových pier, podľa ktorého má slovenský i anglický názov (Pin-tailed Parrotfinch). Samec má chvost výrazne dlhší než samica; celková dĺžka vtáka je približne 15 cm práve vďaka tomuto chvostu, čím je jedným z najdlhších druhov rodu Erythrura.
2
Zelené telo, modrá tvár, červený trtáč a bruško samca — telo je jasno trávovo zelené, čelo, tvár a hrdlo sýto kobaltovo modré, trtáč a predĺžený stredný pár chvostových pier ohnivo červené; samec má navyše červené až škoricovo červené bruško, samica je matnejšia, bez nápadnej červene na spodku tela. Zobák je čierny, nohy telovo ružové.
3
V prírode žerie RYŽU — miestami škodca polí — Erythrura prasina obľubuje ryžu (paddy) a semená bambusu; počas dozrievania ryže a semenenia bambusu sa zhromažďuje vo veľkých kŕdľoch a v poľnohospodárskej krajine ju miestami považujú za škodcu ryžových polí. V chove je naklíčená či polozrelá ryža obľúbeným a dôležitým doplnkom stravy.
4
Názov „papagájovitá" pinka je o farbe, NIE o reči — rod Erythrura sa nazýva „papagájovité pinky" (parrotfinches) podľa jasného papagájovsky zeleného sfarbenia, nie podľa schopnosti napodobňovať reč — astrildovité pinky ľudskú reč nenapodobňujú. Anglicky sa pre pestrosť nazýva aj „Pin-tailed Nonpareil" (neporovnateľná).
5
EFEKTNÁ, ale chovateľsky NÁROČNÁ pinka — na rozdiel od väčšiny astrildov je plachá a nervózna a nedrží sa štandardných pravidiel chovu piniek: v klietke prakticky nehniezdi a aj vo väčších klietkach zostáva ostražitá a neochotná hniezdiť. Úspešný chov a odchov vyžaduje priestrannú, pokojnú voliéru a skúsenosti.
6
Divochytené jedince sú citlivé — do chovov sa dlho dovážali aj divochytené vtáky, ktoré ťažko aklimatizujú, sú náchylné na stres a citlivé na zmenu stravy, takže ich úmrtnosť po dovoze býva vyššia. Vždy uprednostni v zajatí odchované a krúžkované jedince.
7
Pri odchove hrozí podchladenie mláďat — chovateľským špecifikom je, že rodičia prestávajú mláďatá v hniezde zahrievať skoro (cez deň okolo 8. dňa, úplne okolo 10. dňa), kým ešte nie sú opierené; hniezdo preto treba udržiavať v teple a prikurovať, inak mláďatá podchladnú.
8
Dva poddruhy — uznávajú sa dva poddruhy: nominátny E. p. prasina (väčšina areálu) a E. p. coelica zo severného Bornea, u ktorého modré sfarbenie samca zasahuje ďalej dolu na hruď. Druh opísal Anders Sparrman v roku 1788 ako Loxia prasina.
9
Mladé samce menia farbu cez pelichanie — mladé samce môžu pri prvom pelichaní vypelichať do sfarbenia podobného samiciam a plnú farbu samca získať až pri ďalšom pelichaní. Pre úspešné rozmnožovanie je dôležité, aby pár pelichal v rovnakom čase.
10
Bežná v prírode, NIE je v CITES — druh má veľký areál v juhovýchodnej Ázii a IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou; nie je v CITES. V chove je známou a obľúbenou, no náročnejšou voliérovou pinkou, ktorá sa dožíva približne 5–8 rokov.
Taxonomická klasifikácia
speciesPapuškovec dlhochvostý (Erythrura prasina)
RíšaAnimalia
KmeňChordata
TriedaAves (vtáky)
RadPasseriformes (vrabcotvaré)
ČeľaďEstrildidae (astrildovité)
RodErythrura Swainson, 1837
DruhErythrura prasina (Sparrman, 1788)
Poddruh SRv SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — juhovýchodoázijský druh chovaný v zajatí ako voliérová pinka
PoddruhyUznávajú sa dva poddruhy: nominátny E. p. prasina (väčšina areálu — pevninská juhovýchodná Ázia, Sumatra, Jáva a väčšina Bornea) a E. p. coelica (severné Borneo), u ktorého modré sfarbenie samca zasahuje ďalej dolu na hruď. Druh pôvodne opísal Anders Sparrman v roku 1788 ako Loxia prasina, neskôr bol preradený do rodu Erythrura (Swainson 1837 — z gréc. „erythros" = červený a „oura" = chvost, čo vystihuje červený trtáč a predĺžený chvost týchto piniek). Rod Erythrura (papagájovité pinky, parrotfinches) zahŕňa približne 12 druhov rozšírených od juhovýchodnej Ázie cez Indonéziu a Novú Guineu až po ostrovy Tichomoria; patrí doň napríklad amada papagájovitá modrolíca (Erythrura trichroa) či amada papagájovitá červenohrdlá (Erythrura psittacea). E. prasina je v rámci rodu najdlhšia práve vďaka predĺženému špicatému chvostu a anglicky sa pre svoju pestrosť nazýva aj „Pin-tailed Nonpareil" (neporovnateľná).
Často kladené otázky
Vo voľnej prírode žije v juhovýchodnej Ázii — v Thajsku, Malajzii, na Sumatre, Borneu a Jáve a ďalej vo Vietname, Laose, Kambodži, Mjanmarsku a južnej Číne — kde obýva bambusové húštiny, okraje vlhkých nížinných i horských lesov a ryžové polia. Patrí do rodu Erythrura, ktorý sa po slovensky nazýva „papagájovité pinky" (anglicky parrotfinches) — toto pomenovanie odkazuje na jasné papagájovsky zelené sfarbenie tela, nie na schopnosť napodobňovať ľudskú reč (astrildovité pinky reč nenapodobňujú). Slovenský prívlastok „dlhochvostý" a anglické „Pin-tailed" zasa odkazujú na dlhý, špicatý chvost s predĺženým stredným párom pier, ktorý je u samca výrazne dlhší než u samice.
Skôr nie — je to chovateľsky náročnejšia pinka pre pokročilejších. Hoci ide o semenožravý druh, na rozdiel od zebričky či bengalky je plachý a nervózny a nedrží sa štandardných pravidiel chovu piniek: v malej klietke prakticky nehniezdi a aj vo väčších klietkach zostáva ostražitý. Náročnosť zvyšujú aj citlivosť na chlad a prievan (tropický druh, ideálne nad ~18–20 °C), citlivosť na zmenu stravy a najmä u divochytených jedincov ťažká aklimatizácia, a pri odchove riziko podchladenia mláďat (rodičia ich prestávajú zahrievať skoro). Pre začiatočníka sú vhodnejšie zebrička, bengalka či amada papagájovitá červenohrdlá; papuškovec dlhochvostý je efektná, ale náročnejšia voľba a chová sa vždy minimálne v páre v priestrannej, pokojnej voliére.
Samček spieva, ale len jemný, tichý, vysoký cvrlikavo-trilkový spev — ťahavé bzučivo-trilkujúce frázy, ktoré predvádza najmä pri dvorení a v hniezdnej sezóne. Oba vtáky sa dorozumievajú vysokými, tenkými kontaktnými volaniami („tsít", „tsi-tsi"), typickými pre papagájovité pinky. Hlas je celkovo tichý a nerušivý, nepreniká cez steny, takže je druh z hľadiska hlučnosti vhodný aj do bytu — kontaktné volania sú však o niečo prenikavejšie (vyššie) než tlmené štebotanie astrildov. Rozprávať ani napodobňovať melódie sa NEnaučí — astrildovité pinky túto schopnosť nemajú a označenie „papagájovitá" pinka sa vzťahuje len na zelené sfarbenie. Spev je vrodený a mláďatá sa ho učia od otca.
Tento druh patrí medzi pinky, ktoré nedržia štandardné pravidlá chovu — je plachý a nervózny a v malej klietke prakticky nehniezdi; aj vo väčších klietkach zostáva ostražitý, často sa vtáky medzi sebou škriepia a hniezdenie zlyháva. Na úspešné rozmnožovanie potrebuje: (1) priestrannú, pokojnú voliéru s hustými krížmi, bambusom a vysokými trávami, kde má úkryt a hniezdne miesta (pár si často radšej postaví vlastné hniezdo vyššie pri vrchu voliéry); (2) teplo (tropický druh) a pokoj bez vyrušovania; (3) pár, ktorý pelichá v rovnakom čase — inak hniezdenie nevyjde; (4) počas odchovu prikurovať pri hniezde, lebo rodičia prestávajú mláďatá zahrievať skoro (cez deň ~8. deň, úplne ~10. deň), kým ešte nie sú opierené, a hrozí podchladenie. Úspešný odchov preto vyžaduje skúsenosti a vhodné podmienky.
Rozlíšenie pohlavia je u dospelých vtákov pomerne ľahké — druh je pohlavne dvojtvárny: (1) Samec má červené až škoricovo červené bruško, sýtejšiu a rozsiahlejšiu kobaltovo modrú tvár a výrazne dlhší špicatý chvost; (2) Samica je celkovo matnejšia, na spodku tela bez nápadnej červene (bruško zelenkavé až okrovo žlté) a má kratší chvost. Pozor na mladé vtáky: mláďatá sú matné a mladé samce môžu po prvom pelichaní vyzerať podobne ako samice a plnú farbu samca (vrátane červeného bruška a dlhšieho chvosta) získať až pri ďalšom pelichaní — preto u mladých jedincov nemusí byť pohlavie hneď jednoznačné. Pri istote sa dá využiť aj DNA test.
Chová sa vždy minimálne v páre — v prírode žije vo veľkých kŕdľoch a v samote trpí; ideálna je menšia skupina v priestrannej voliére. V dostatočne veľkom priestore sa znesie s inými pokojnými astrildovitými pinkami, treba však rešpektovať jeho plachosť a dopriať dostatok úkrytov a pokoja. Dôležité varovanie: nemal by zdieľať voliéru s inými druhmi rodu Erythrura (napr. amada papagájovitá modrolíca či červenohrdlá) — medzi parrotfinchmi je doložené kríženie (hybridizácia) a vznikajú nežiaduce krížence; chovaj preto len jeden druh parrotfincha na voliéru. V hniezdnom období dopraj páru pokoj a súkromie, lebo plachý druh pri vyrušovaní ľahko opúšťa znášku.
Je to prevažne semenožravá pinka — základom je kvalitná zmes drobných semien tráv (proso žlté, červené a biele, mohár, lesknica kanárska) doplnená o ďalšie drobné semená (repka, niger, konope, ovos). Ryža (paddy) je jeho prirodzenou a obľúbenou potravou — v prírode žerie ryžu na poliach, preto je v chove naklíčená alebo polozrelá ryža výborným doplnkom. Stravu treba denne dopĺňať o klíčené a namočené semená, zeleň (žabinec, púpava, šalát, špenát), polozrelé metličky tráv a kúsky ovocia a uhorky; v hniezdení pridaj vaječnú zmes a miernu živú potravu (drobné varené múčne červy, vaječné kukly mravcov). Trvale musí byť k dispozícii sépiová kosť a grit (vápnik). Druh je citlivý na náhlu zmenu stravy — najmä u divochytených či na ryžu zvyknutých vtákov zavádzaj novú potravu postupne, aby ju neodmietali. Nikdy nepodávaj avokádo, čokoládu, kofeín, soľ, cibuľu a cesnak.
ZDROJ: IOC World Bird List v15.2 (Erythrura prasina), IUCN Red List (Erythrura prasina — Least Concern, BirdLife International, 2018), BirdLife DataZone (Pin-tailed Parrotfinch factsheet), Cornell Lab Birds
