Amada pestrá (Emblema pictum)

Estrildidae (astrildovité)

Amada pestrá

Emblema pictum — drobná austrálska púštna pinka so šarlátovou tvárou a čiernymi bokmi husto posiatymi bielymi bodkami — družná, čulá a otužilá, no úzko viazaná na čistú vodu

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern, populačný trend stabilný. Endemit Austrálie, široko rozšírený naprieč suchým vnútrozemím (Západná Austrália, Severné teritórium, Queensland, Južná Austrália), s recentným rozšírením do západného Nového Južného Walesu. Nie je v CITES.
Dĺžka~10–12 cm
Hmotnosť~11–12 g
Dĺžka života~5–8 rokov
Pôvodsuché vnútrozemie Austrálie
Náročnosťnízka–stredná (teplo + čistá voda)
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
2/5
⚡
Aktivita
3/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
3/5

Výživa

62% 15% 10% STRAVA zloženie
Drobné semená tráv a spinifexu (Triodia), proso a semená divých tráv vnútrozemia 62%
Polozrelé a klíčiace semená (najmä v hniezdnej sezóne po dažďoch) 15%
Zelené krmivo — mladá tráva so zelenými semenami, ptačinec, kel, čakanka, žaburinka 10%
Vaječná zmes a mäkké krmivo (rozmnožovanie a odchov mláďat) 7%
Živá potrava — drobné múčne červy, termity, larvy mušiek (na hniezdenie) 6%

Odporúčané potraviny

  • Kvalitná zmes drobných semien pre exotické pinky — proso žltý, biely a červený, senegalské proso, mohár, lesknica kanárska
  • Klíčené a polozrelé semená — namočené 24–48 h, výborný zdroj bielkovín, najmä pred hniezdením a počas odchovu
  • Polozrelé metličky prosa (kolienkový proso) — obľúbená pochúťka, vhodné aj na privykanie a kŕmenie mláďat
  • Vaječná (mäkká) zmes — varené vajce s nastrúhaným piškótom alebo komerčné eggfood, najmä pri odchove mláďat
  • Zelené krmivo — mladá tráva so zelenými semenami, ptačinec (Stellaria), kel, čakanka, listy púpavy, žaburinka, mangold
  • Drobná živá potrava na hniezdenie — múčne červy (drobné/zvliekané), termity, vaječné kukly pakomárov, drosophila, pinkie
  • Čerstvá a najmä čistá pitná voda denne + plytká kúpacia miska (druh je mimoriadne viazaný na vodu a citlivý na jej kvalitu)
  • Minerálne zdroje — sépiová kosť (vápnik), grit (jemný štrk na trávenie), drvené ustricové ulity, minerálny kameň
  • Naklíčené ovsené vločky a drobné olejnaté semená (mak, niger) — striedmo ako doplnok

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persin), môže spôsobiť náhly úhyn
  • Soľou ochutené, sladené alebo ľudské spracované potraviny, čokoláda a kofeín
  • Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté semená — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Znečistená alebo dlho stojaca voda — amada pestrá je na choroby a parazity z vody mimoriadne náchylná
  • Nadbytok olejnatých semien (slnečnica, niger) — vedie k obezite a stukovateniu pečene u tejto drobnej pinky
Tip od odborníka Amada pestrá (Emblema pictum) je typický zrnožravec — základom je kvalitná zmes drobných semien tráv a prosa. Vo voľnej prírode suchého austrálskeho vnútrozemia zbiera najmä semená spinifexu (Triodia) a iných divých tráv, a to prevažne zo zeme. Kľúč k zdraviu a chovnej kondícii je pestrosť: k suchej zmesi pridávajte klíčené semená (namočené 24–48 hodín — zvýšia obsah bielkovín a vitamínov), zelené krmivo (ptačinec, mladá tráva so zelenými metličkami, kel, čakanka, žaburinka) a polozrelé metličky prosa ako obľúbenú pochúťku. Pred hniezdením a počas odchovu mláďat je vhodná vaječná zmes a drobná živá potrava (zvliekané múčne červy, termity, vaječné kukly pakomárov, drosophila) — bielkoviny výrazne zvyšujú úspešnosť odchovu. Vždy musí byť dostupná sépiová kosť a grit (vápnik a jemný štrk na trávenie semien). Osobitý dôraz dajte na čistú vodu: amada pestrá je úzko viazaná na vodu a patrí medzi pinky mimoriadne náchylné na ochorenia a parazity prenášané vodou, preto vodu vymieňajte denne a misku udržiavajte v čistote. Pozor na obezitu — obmedzte olejnaté semená (slnečnica, niger len striedmo).

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 2 Priľnavosť 3 Aktivita 1 Reč 3 Zriedkavosť 2.2
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Amada pestrá patrí medzi tiché pinky — jej prejav tvoria jemné, vysoké štebotavé tóny, drsnejšie „trrt" volania a kontaktné cvrlikanie, ktoré nikoho neruší. Spieva najmä samec, jeho spev je však tichý a v bytových podmienkach prakticky nerušivý. V kŕdli sa ozývajú jemné kontaktné volania na udržanie kontaktu medzi vtákmi. Hlasitosť je natoľko nízka, že druh je vhodný aj do bytu a nevadí ani citlivejším susedom.
2/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Amada pestrá je pinka na pozorovanie, nie na maznanie — ako väčšina astrildovitých neznáša priame fyzické maznanie a krotnutie na ruku. Pri trpezlivom, pokojnom prístupe a pravidelnom kŕmení však rýchlo stráca plachosť a stáva sa dôverčivou — v dobre osadenej voliére sa pohybuje pokojne aj v prítomnosti chovateľa. Je to spoločenská a družná pinka, ktorá sa dobre cíti v páre, v menšom kŕdli aj v skupine 2–3 párov a dá sa držať v spoločnej voliére s inými pokojnými druhmi astrildov.
3/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Stredne aktívna, čulá púštna pinka. Amada pestrá je živá a rada poletuje aj prehľadáva zem a trsy tráv — preto je dôležitejšia dĺžka klietky či voliéry než jej výška (pinky lietajú vodorovne, nešplhajú sa ako papagáje). V osadenej voliére rada prelieta medzi rastlinami, šplhá po trsoch spinifexu/tráv a hľadá semená pri zemi. Najlepšie sa cíti v priestrannej voliére, kde môže lietať; v malej klietke trpí nedostatkom pohybu. Aktívna je hlavne cez deň, ráno a podvečer.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Amada pestrá nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie — ako astrildovitá pinka na to nemá vlohy. Jej hlasový prejav je obmedzený na vlastný jemný spev samca a kontaktné volania. Hodnota ako „hovoriaceho" vtáka je nulová; jej čaro spočíva vo farbách, čulej povahe a tichom štebotaní.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Amada pestrá má jemný, prevažne tichý hlasový prejav, ktorý v bytových podmienkach nikoho neruší. Spieva predovšetkým samec — spev prednáša pri tokovej demonštrácii, často s dlhým steblom trávy v zobáku. Ide o tlmenú sériu vysokých štebotavých a bzučivých slabík popretkávaných drsnejšími tónmi. Bežne sa ozývajú aj kontaktné a varovné volania — charakteristické je drsné nosové „trrt" či „twut", ktorým vtáky udržiavajú kontakt v kŕdli a upozorňujú na vyrušenie. Celkovo patrí amada pestrá medzi tiché chované pinky vhodné aj do bytu — hlasitosť ani frekvencia volania nedosahuje úroveň, ktorá by rušila domácnosť či susedov.

Dokáže hovoriť? Amada pestrá nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie — ako astrildovitá pinka na to nemá vlohy. Jej hlasový prejav je obmedzený na vlastný jemný spev samca a kontaktné volania.

Typické zvuky

  • Jemný tichý spev samca — séria vysokých štebotavých a bzučivých slabík pri tokovej demonštrácii (často so steblom v zobáku)
  • Kontaktné volanie — drsné nosové „trrt" / „twut" na udržanie kontaktu medzi vtákmi v kŕdli
  • Tiché varovné cvrlikanie — pri vyrušení alebo prítomnosti predátora
  • Žobravé volania mláďat — jemné pískanie pri kŕmení v hniezde a tesne po vyletení
  • Párový kontaktný dialóg — tlmené tóny medzi samcom a samicou pri sebe na bidielku
  • Tlmené cvakanie/štebot pri kŕmení a manipulácii so semenami

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok a párenie v chove — jar/leto (samec spieva a pri toku drží v zobáku dlhé steblo)
Hniezdne obdobie v chove — apríl–august (vo voľnej Austrálii oportunisticky po dažďoch)
Inkubácia (13–14 dní) + odchov mláďat v hniezde (~21 dní do vyletenia, až 3 znášky ročne)
V chove rozmnožovaný celoročne pri vhodných podmienkach; vo voľnej prírode kočuje za vodou a semenami
Preperovanie po hniezdnej sezóne — zvýšená potreba bielkovín a pokoja
Zimné obdobie — teplomilný púštny druh, potrebuje suché temperované priestory (nad 12–15 °C)

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Vhodná aj pre mierne pokročilých až začiatočníkov — patrí medzi otužilé a ochotne hniezdiace astrildovité pinky. Podmienkou navyše je ochrana pred chladom a vlhkom (teplomilný púštny druh) a najmä dôsledná hygiena vody, na choroby ktorej je citlivá.
Priestor Najlepšie priestranná voliéra alebo dlhá klietka (dôležitá je dĺžka, nie výška) — vhodná aj osadená trsmi tráv a kríkmi. Do bytu vhodná aj do väčšej klietky, no na rozmnožovanie sa odporúča voliéra; znáša pár, kŕdeľ aj skupinu 2–3 párov.
Deti v domácnosti Veľmi vhodná pinka pre rodiny aj domácnosti s deťmi. Amada pestrá je pokojná, tichá a farebne pôvabná — jasne červená tvár, čierne boky a brucho s nápadnými bielymi bodkami a červený kostrec z nej robia vďačný objekt pozorovania. Deti fascinuje najmä spev a tok samca (drží v zobáku dlhé steblo) a kúpanie v plytkej miske. Keďže ide o pinku na pozorovanie a nie na maznanie, je to ideálna príležitosť naučiť deti rešpektovať vtáka bez priameho kontaktu — pozorovať správanie, kŕmenie a starostlivosť o operenie. Tichý prejav nenaruší chod domácnosti. Pri spoločnej voliére dbajte na pokojné druhy a dostatok priestoru, aby sa vtáky nestresovali, a deti zapojte najmä do každodennej výmeny čistej vody — práve na jej kvalitu je tento druh mimoriadne citlivý.
Hlučnosť Áno — vďaka tichému prejavu je vhodná aj do bytu a panelákov. Spev samca aj kontaktné a varovné volania sú natoľko tlmené, že nerušia susedov ani v noci (vtáky sú aktívne cez deň). Patrí medzi tiché chované pinky.
Verdikt odborníka Amada pestrá (Emblema pictum) je drobná, mimoriadne pôvabná austrálska pinka z čeľade astrildovité (Estrildidae) a jediný žijúci zástupca rodu Emblema. Meria približne 10–12 cm a váži okolo 11–12 g. Vrch tela je olivovo až sivohnedý, no charakteristický je spodok tela: samec má jasne červenú „masku" na čele, tvári a uzdičkách, červený pás stredom hrude a brucha a červený kostrec, zatiaľ čo boky a okraje brucha sú čierne a husto posiate nápadnými okrúhlymi bielymi bodkami. Zobák je výrazne dvojfarebný — vrchná čeľusť čierna s červenou špičkou, spodná prevažne červená s modrastou bázou. Samica je menej červená (červená najmä okolo oka) a celkovo matnejšia, no biele bodkovanie máva ešte výraznejšie — pohlavia sa preto dajú spoľahlivo rozlíšiť. Druh obýva suché a polosuché vnútrozemie Austrálie — spinifexové (Triodia) pláne a skalnaté kopce naprieč centrálnou, severnou a západnou Austráliou, pričom je úzko viazaný na vodu a vyskytuje sa vždy v jej dosahu; v posledných desaťročiach sa rozšíril aj do západného Nového Južného Walesu. Živí sa najmä semenami spinifexu a iných tráv, ktoré zbiera pri zemi. Vo voľnej prírode je málo dotknutý (IUCN Least Concern) so stabilným populačným trendom, je endemitom Austrálie a nie je zaradený v CITES. Z hľadiska chovu ide o družnú, čulú, otužilú a obľúbenú voliérovú pinku, ktorá sa pri vhodných podmienkach ochotne rozmnožuje a dá sa držať v páre, v kŕdli aj v skupine 2–3 párov, prípadne v spoločnej voliére s inými pokojnými astrildmi. Dve veci sú však pre úspech kľúčové: ochrana pred chladom a vlhkom (pochádza z teplých suchých oblastí a v chladnejšom podnebí potrebuje suché temperované priestory nad ~12–15 °C) a dôsledná hygiena vody — tento druh je totiž mimoriadne náchylný na choroby a parazity prenášané vodou, takže čistá, denne vymieňaná voda je nevyhnutnosťou. Pri vyváženom kŕmení (zmes semien, klíčky, zelené, vaječná zmes a živá potrava na hniezdenie), priestrannej voliére a pokoji počas hniezdenia sa dožíva približne 5–8 rokov. Pre svoju farebnosť, tichý prejav, otužilosť a ochotu hniezdiť patrí amada pestrá medzi veľmi vďačné a odporúčané pinky pre mierne pokročilých aj skúsených chovateľov.

Prostredie a požiadavky

Pôvodný biotop
Suché a polosuché vnútrozemie Austrálie — spinifexové (Triodia) pláne a skalnaté kopce, vždy v dosahu vody
Amada pestrá vo voľnej prírode obýva aridné a semiaridné oblasti centrálnej, severnej a západnej Austrálie — typicky skalnaté kopce a roklinky s porastom ostrého trsovitého spinifexu (rod Triodia). Je úzko viazaná na vodu a vyskytuje sa vždy v jej dosahu, pretože sa musí pravidelne napájať. V hniezdach často vyhľadáva práve husté trsy spinifexu. Druh je endemitom Austrálie, rozšírený naprieč Západnou Austráliou, Severným teritóriom, Queenslandom a Južnou Austráliou, pričom sa v posledných desaťročiach rozšíril aj do západného Nového Južného Walesu, kde sa usadila stála populácia.
Klietka / voliéra
Dlhá klietka alebo (lepšie) priestranná voliéra — dôležitá je dĺžka, nie výška
Amady pestré lietajú vodorovne a po zemi prehľadávajú trsy tráv, preto je rozhodujúca dĺžka priestoru. Na pár stačí dlhá klietka, no na pohodu a najmä rozmnožovanie je oveľa vhodnejšia priestranná voliéra, ideálne osadená trsmi tráv a kríkmi, kde si vtáky rady stavajú vlastné hniezdo. Druh sa dá držať v páre, ako kolónia aj v menšej skupine 2–3 párov a dobre sa cíti v spoločnej voliére s inými pokojnými astrildmi. Niektorí chovatelia uvádzajú, že v malých skupinách 2–3 párov hniezdia ochotnejšie.
Teplota
Teplomilný púštny druh — neznáša chlad a vlhko, optimálne nad 15 °C, v zime neklesnúť pod ~12 °C
Pochádza z teplých a suchých oblastí austrálskeho vnútrozemia, preto zle znáša chlad a vlhké, prievanové prostredie. Vonkajšia voliéra musí mať suchý, chránený a temperovaný prístrešok; v zime sa odporúča držať vtáky pri teplote nad ~12–15 °C. Na rozmnožovanie sa osvedčuje teplejšie prostredie (~21–24 °C). Vlhké a studené podmienky vedú k ochoreniam dýchacích ciest.
Vlhkosť, voda a kúpanie
Suché prostredie, no s trvalo dostupnou ČISTOU vodou — druh je úzko viazaný na vodu a citlivý na jej kvalitu
Hoci ide o púštny suchomilný druh, amada pestrá je mimoriadne viazaná na vodu — pravidelne sa napája aj kúpe. Zároveň je však nezvyčajne náchylná na choroby a parazity prenášané vodou, preto je denná výmena vody a dôsledná hygiena napájačiek a kúpadiel úplne kľúčová. Poskytnite plytkú kúpaciu misku s čistou vodou a zabráňte trvalej vlhkosti či navlhnutiu krmiva (riziko plesní a aspergilózy).
Vybavenie
Bidielka rôznej hrúbky, hniezdne košíky/búdky alebo trsy tráv, misky na semená, vaječnú zmes, zeleninu, sépiová kosť, grit, čistá napájačka a kúpacia miska
Do klietky/voliéry patria bidielka rôznej hrúbky, misky na suchú zmes, klíčky, vaječnú zmes a zelené krmivo, sépiová kosť a grit, čistá pitná voda a plytká kúpacia miska. Na hniezdenie ponúknite polootvorené hniezdne búdky alebo prútené košíky a hniezdny materiál (suchá tráva, kokosové vlákno, perie) — v osadenej voliére si pár často postaví vlastné hniezdo v hustom kríku či trse trávy (vo voľnej prírode v spinifexe).
Spoločnosť
Družný a znášanlivý druh — pár, kolónia, skupina 2–3 párov alebo spoločná voliéra s pokojnými astrildmi
Amada pestrá je výrazne družná a pokojná — znáša sa s vtákmi vlastného druhu aj s inými pokojnými druhmi v spoločnej voliére. Drží sa v páre, ako kolónia alebo menšia skupina 2–3 párov. Počas hniezdenia môže byť samec mierne teritoriálny okolo hniezda, inak ide o nekonfliktný druh. Nikdy nedržte jedinú amadu samotnú dlhodobo — je to kŕdľový vták, ktorý potrebuje spoločnosť.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Jar/leto / pri vhodných podmienkach oportunisticky (vo voľnej Austrálii po dažďoch)

Samec toká spevom — prednáša tichý spev a často pri tom drží v zobáku dlhé steblo trávy, ktorým „pozýva" samicu. Druh nedodržiava prísny hniezdny cyklus a vo voľnej prírode hniezdi oportunisticky, kedykoľvek je dostatok zdrojov a priaznivé počasie (po dažďoch). Tip do chovu: bohatšia chovná strava (klíčky, vaječná zmes, živá potrava) a teplé suché prostredie naštartujú hniezdny pud. Pohlavná dospelosť nastáva približne v 1 roku, najproduktívnejší vek je 2.–5. rok.

Znáška a hniezdo
3–5 vajec (biele, niekedy s modrastým nádychom)

Pár stavia hniezdo z tráv vystlané jemným materiálom v hustom kríku, trse trávy alebo v ponúknutej búdke/košíku (vo voľnej prírode typicky v trse spinifexu, kde plošina hniezda chráni vajcia pred ostrými listami). Samica znáša 3–5 bielych vajec (niekedy s jemne modrastým nádychom), jedno denne. Mesiac pred plánovaným hniezdením je vhodné zaviesť bohatšiu chovnú stravu — klíčky, vaječnú zmes a živú potravu.

Inkubácia
13–14 dní

Na vajciach sedia striedavo obaja rodičia (samec aj samica), v noci spravidla samica. Počas inkubácie i odchovu je nevyhnutný pokoj — vyrušovanie je častou príčinou opustenia znášky alebo mláďat. Treba zabezpečiť stabilné teplo, sucho a čistú vodu.

Liahnutie
Mláďatá sa liahnu po 13–14 dňoch

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (kŕmivý typ) a sú plne odkázané na rodičov. Estrildovité mláďatá majú v zobáčiku svetelné body a charakteristické vzory, ktoré rodičom uľahčujú kŕmenie v šere hniezda. Rodičia ich kŕmia natrávenými semenami, vaječnou zmesou a živou potravou. Dostatok bielkovín (živá potrava / vaječná zmes) počas odchovu výrazne zvyšuje úspešnosť — pri jeho nedostatku páry mláďatá môžu zanedbávať.

Mláďatá v hniezde
~21 dní do vyletenia (hniezdo opúšťajú približne v 21.–26. dni)

Mláďatá vyletujú približne v 21 dni (z hniezda definitívne odchádzajú okolo 21.–26. dňa). Po vyletení ich rodičia ešte približne štyri týždne dokrmujú, kým sa naučia samostatne prijímať potravu. Mladé vtáky sú spočiatku matné sivohnedasté, bez výraznej červenej masky a s len naznačeným bodkovaním — typické sfarbenie získavajú postupne preperovaním. Pár môže mať až 3 znášky ročne.

Osamostatnenie a dospelosť
Samostatné po ~6 týždňoch; pohlavná dospelosť ~1 rok

Mladé amady sú plne samostatné približne 6 týždňov po vyletení; vtedy ich treba oddeliť od rodičov, aby nerušili ďalšie hniezdenie. Plné dospelé sfarbenie (sýta červená maska, výrazné biele bodky, dvojfarebný zobák) dosahujú v priebehu niekoľkých mesiacov, pohlavnú dospelosť približne v 1 roku. Po úspešnom hniezdení nasleduje pokojová fáza a preperovanie — vtedy zvýšte príjem bielkovín a doprajte pokoj.

Ochočenie a kontakt

3 Trvanie: týždne až mesiace na stratu plachosti (nekrotí sa na ruku)

Amada pestrá je pinka na pozorovanie, nie na maznanie — necieli sa krotiť na ruku ako papagáj. Pri pokojnom, trpezlivom prístupe a pravidelnom kŕmení však rýchlo stráca plachosť a stáva sa dôverčivou: prestane panikáriť pri príchode chovateľa, pokojne sa kŕmi a pohybuje aj v jeho prítomnosti. „Skrotenie" tu znamená získanie dôvery a pokoja, nie sadanie na ruku. Vďaka družnej povahe si v osadenej voliére rýchlo zvykne na chovateľský režim.

1

Doprajte novým vtákom 1–2 týždne pokoja na aklimatizáciu v tichom, teplom a suchom prostredí bez vyrušovania

2

Pohybujte sa pri klietke/voliére pomaly a pokojne, hovorte tlmene — predídete panickému lietaniu

3

Krmivo a (najmä) čistú vodu vymieňajte vždy v rovnakom čase, aby si vták spojil vašu prítomnosť s pozitívnym podnetom

4

Ponúkajte obľúbenú pochúťku (polozrelé metličky prosa) tak, aby si vták zvykol kŕmiť sa vo vašej blízkosti

5

Nikdy vtáka nechytajte do ruky zbytočne — manipuláciu obmedzte na nevyhnutné prípady (presun, ošetrenie)

6

Dbajte na stabilný režim, pokoj počas hniezdenia a spoločnosť aspoň jedného ďalšieho jedinca

Cena a kde kúpiť

približne 25–55 € za jedinca (bežné sfarbenie); kvalitné overené chovné páry drahšie

Cena sa líši podľa regiónu, veku, kondície a toho, či ide o overený chovný pár. Odchované vtáky od chovateľov bývajú dostupné sezónne — uprednostnite zdravé, krúžkované jedince z dôveryhodného chovu pred lacným nákupom z neznámeho zdroja.

Kupujte len zdravé, čulé a odchované jedince z dôveryhodného chovu — hladké priliehavé operenie, jasné oči, čistý kĺb a okolie kloaky, plná hrudná svalovina (nie vyčnievajúca hrudná kosť)
Uprednostnite krúžkované vtáky s rodokmeňom/údajom o veku — netreba siahať po nejasnom pôvode ani po odchyte z prírody
Kupujte aspoň pár alebo viac jedincov — je to kŕdľový družný druh, jediný vták trpí samotou
Pohlavie overte podľa rozsahu červenej masky a sfarbenia spodku (samec má červenú tvár a červený pás na bruchu; samica je červená najmä okolo oka, matnejšia, no často výraznejšie bodkovaná)
Pýtajte sa na podmienky doterajšieho chovu (teplota, krmivo, hygiena vody) a vtáka po prinesení nechajte v karanténe oddelene od ostatných
Na čo si dať pozor Najlepším zdrojom sú renomovaní chovatelia exotického vtáctva a chovateľské burzy/výstavy, kde vidíte vtáky naživo a môžete sa pýtať na pôvod a kondíciu. Nakupujte na začiatku teplej časti dňa/roka, aby ste citlivý teplomilný druh nevystavili prevozu v chlade. Nového vtáka vždy 2–3 týždne karanténujte oddelene od ostatných, sledujte trus, dýchanie a príjem potravy a od začiatku dbajte na dôslednú hygienu vody.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Amada pestrá ~10–12 cm Amada hviezdna ~10–12 cm Amada Gouldovej ~12–14 cm Zebrička červenozobá ~10–11 cm
Amada pestrá Amada hviezdna Amada Gouldovej Zebrička červenozobá
Dĺžka~10–12 cm~10–12 cm~12–14 cm~10–11 cm
Váha~11–12 g~10–16 g~14–18 g~10–14 g
Dožitie~5–8 r~5–8 r~5–8 r~5–7 r
Hlučnosť2/51/53/51/5
Stav IUCNIUCN LC, nie CITESIUCN LCIUCN LC (divá NT v minulosti)IUCN LC
PovahaHnedý vrch; samec červená tvár/uzdičky a stred spodku, čierne boky s bielymi bodkami, červený kostrec, dvojfarebný zobákOlivovo-zelené telo, červená tvár a zobák, drobné biele „hviezdičkové" bodky, červenkastý chvostPestrá — fialová hruď, žlté brucho, zelený chrbát, čierna/červená/žltá hlavaSivá, červený zobák, čierno-biele slzy pri oku, gaštanové líca (samec), pásik na hrudi
AreálSuché vnútrozemie Austrálie (spinifex pri vode) — družná otužilá voliérová pinka viazaná na čistú voduSeverná a východná Austrália — pokojná otužilá voliérová pinka, bežne množená v choveSeverná Austrália — najfarebnejšia pinka sveta, náročnejšia, teplomilnáAustrália — najznámejšia a najnenáročnejšia pinka, ideálna pre začiatočníkov

Choroby a prevencia

Ochorenia a parazity prenášané vodou (osobitá náchylnosť druhu)
vysoká

Príznaky: Páchnuci riedky trus, apatia, načuchranosť, chudnutie, úhyn pri zanedbanej hygiene napájačiek

Amada pestrá je nezvyčajne náchylná na choroby a parazity prenášané vodou — znečistená či dlho stojaca voda je pre ňu vážnym rizikom (napr. bakteriálne infekcie z dirty water). Prevencia: denná výmena vody, čisté napájačky a kúpadlá, žiadne navlhnuté krmivo; pri príznakoch ihneď zlepšiť hygienu a vyhľadať vtáčieho veterinára.

Podchladenie a ochorenia dýchacích ciest
vysoká

Príznaky: Načuchrané operenie, apatia, dýchanie s otvoreným zobákom, výtok z nozdier, sedenie na dne

Druh je teplomilný a citlivý na chlad a vlhko. Prievan, vlhké studené prostredie a náhle ochladenie vedú k zápalu dýchacích ciest. Prevencia: suché, temperované priestory (v zime nad ~12–15 °C), bez prievanu; pri príznakoch zahriať (infralampa, hospitalizačná klietka ~28–30 °C) a vyhľadať vtáčieho veterinára.

Kokcidióza, atoxoplazmóza a črevné parazity
stredná

Príznaky: Riedky, penovitý alebo krvavý trus, chudnutie, načuchranosť, slabosť (atoxoplazmóza najmä u mladých vtákov)

Astrildovité pinky sú náchylné na kokcídie, atoxoplazmu a hlísty, najmä pri vyššej hustote vtákov a znečistenom prostredí; atoxoplazmóza postihuje predovšetkým mladé vtáky a má vysokú úmrtnosť. Prevencia: hygiena (čisté misky, denná výmena vody, odstraňovanie trusu), karanténa nových vtákov a koprologická kontrola trusu; pri náleze cielená liečba u veterinára.

Aspergilóza a otrava mykotoxínmi (plesnivé krmivo)
stredná

Príznaky: Sťažené dýchanie, pískanie, úbytok hmotnosti, apatia

Spôsobená plesňami v zatuchnutom, navlhnutom semene alebo vlhkej podstielke. Prevencia: skladovať krmivo v suchu, nikdy nekŕmiť plesnivé či zatuchnuté semená, udržiavať voliéru suchú a vetranú. Pľúcna aspergilóza sa ťažko lieči — kľúčová je prevencia.

Problémy so znáškou (zadržané vajce — egg binding)
vysoká

Príznaky: Samica nafúknutá, sedí na dne, namáha sa, nečinný kloak, slabosť

Najmä u samíc pri nedostatku vápnika alebo pri hniezdení v chlade. Prevencia: trvalo dostupná sépiová kosť a minerálne zdroje vápnika, dostatok pohybu, hniezdenie len v teplom prostredí a nepreťažovať samicu počtom znášok. Zadržané vajce je akútny stav — okamžite zahriať a vyhľadať veterinára.

Prevencia Amada pestrá je otužilá a vďačná, no teplomilná a na vodu mimoriadne citlivá pinka — väčšine zdravotných problémov sa predíde správnym prostredím, krmivom a hygienou. (1) Čistá voda predovšetkým — druh je nezvyčajne náchylný na choroby a parazity z vody, preto vodu vymieňajte denne a napájačky aj kúpadlá udržiavajte v čistote. (2) Teplo a sucho — chráňte pred prievanom a chladom, v zime držte nad ~12–15 °C; vlhko a chlad sú častou príčinou ochorení dýchacích ciest. (3) Pestrá strava — kvalitná zmes drobných semien, klíčky, zelené krmivo, vaječná zmes a živá potrava na hniezdenie; trvalo dostupná sépiová kosť a grit. (4) Hygiena a karanténa — denné odstraňovanie trusu, suchá podstielka a 2–3 týždne karantény nových vtákov (prevencia kokcidiózy, atoxoplazmózy a parazitov). (5) Pokoj počas hniezdenia a dostatok vápnika u samíc (prevencia zadržania vajca). (6) Sledujte varovné signály — načuchrané operenie, sedenie na dne, dýchanie otvoreným zobákom, zmena trusu, chudnutie; pri ťažkostiach vtáka zahrejte a vyhľadajte vtáčieho (aviárneho) veterinára, drobné pinky chradnú rýchlo.

Zaujímavosti

1

Husté biele bodky a názov „pestrá" — boky a brucho samca aj samice sú čierne a husto posiate nápadnými okrúhlymi bielymi bodkami; práve pestré červeno-bielo bodkované sfarbenie spodku tela dalo druhu latinské meno pictum („maľovaný") aj slovenský a anglický názov (Painted finch).

2

Jasne červená tvár a dvojfarebný zobák — dospelý samec má šarlátovú „masku" na čele, tvári a uzdičkách, červený pás stredom brucha a červený kostrec. Zobák je nezameniteľne dvojfarebný — vrchná čeľusť čierna s červenou špičkou, spodná prevažne červená s modrastou bázou.

3

Pohlavia sa dajú rozlíšiť — samec má rozsiahlu červenú masku a červený pás na bruchu; samica je červená najmä okolo oka a celkovo matnejšia, no biele bodkovanie máva ešte výraznejšie. To uľahčuje zostavovanie chovných párov.

4

Púštny druh, no úzko viazaný na vodu — žije v suchom austrálskom vnútrozemí (spinifexové pláne a skalnaté kopce), no musí sa pravidelne napájať, a preto sa vždy zdržiava v dosahu vody. V chove je preto kľúčová stála dostupnosť čistej vody.

5

Jediný druh rodu Emblema — amada pestrá je monotypický druh a jediný žijúci zástupca rodu Emblema. Historicky sa do rodu radili štyri druhy, no tri z nich boli neskôr vyčlenené do rodu Stagonopleura (austrálske ohnivky).

6

Mimoriadne citlivá na vodu prenášané choroby — medzi astrildovitými je amada pestrá nezvyčajne náchylná na ochorenia a parazity prenášané vodou; znečistená napájačka pre ňu predstavuje vážne riziko, takže denná výmena vody je nutnosť.

7

Oportunistický hniezdič po dažďoch — vo voľnej prírode nedodržiava prísny hniezdny cyklus a rozmnožuje sa vtedy, keď dažde prinesú dostatok semien; pár môže mať až tri znášky ročne.

8

Hniezdo v ostrom spinifexe — vo voľnej prírode si druh často stavia hniezdo priamo v trsoch ostrého spinifexu (Triodia); plošina hniezda pritom chráni vajcia pred ostrými listami, ktoré po dažďoch rýchlo dorastajú.

9

Tichý spev so steblom v zobáku — samec pri toku prednáša tichý spev a často pri tom drží v zobáku dlhé steblo trávy, ktorým „pozýva" samicu — typický prejav austrálskych astrildov.

10

Otužilá, ale teplomilná — hoci je nenáročná, pochádza z teplých suchých oblastí a zle znáša chlad a vlhko; v chove potrebuje suché, temperované priestory (v zime nad ~12–15 °C).

Taxonomická klasifikácia

species Amada pestrá
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Estrildidae (astrildovité)
Rod Emblema Gould, 1842
Druh E. pictum (Gould, 1842)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — austrálsky druh, u nás len ako klietková/voliérová pinka v chove
Poddruhy Druh sa považuje za monotypický (bez uznávaných poddruhov) a je jediným zástupcom rodu Emblema. Historicky boli do rodu Emblema zaraďované štyri druhy, no novšie štúdie ukázali, že rod netvoril prirodzenú skupinu, a tri z nich boli vyčlenené do rodu Stagonopleura (austrálske ohnivky) — v rode Emblema tak zostala iba amada pestrá. Druh prvýkrát opísal John Gould v roku 1842 (protonym Emblema picta). Druhové meno pictum znamená lat. „maľovaný/pestrý" — odkazuje na pestré červeno-bielo bodkované sfarbenie spodku tela, ktoré dalo druhu aj slovenský a anglický názov (Painted finch).

? Často kladené otázky

Je to vďačná a otužilá pinka vhodná pre mierne pokročilých aj zručnejších začiatočníkov. Je družná, čulá a v chove sa ochotne rozmnožuje. Oproti najnenáročnejším pinkám si však vyžaduje dve veci navyše: ochranu pred chladom a vlhkom (pochádza z teplých suchých oblastí Austrálie, v zime potrebuje suché temperované priestory nad ~12–15 °C) a najmä dôslednú hygienu vody — druh je totiž nezvyčajne náchylný na choroby a parazity prenášané vodou, takže voda sa musí vymieňať denne. Pri dodržaní týchto podmienok je to ľahko zvládnuteľný a vďačný druh.

Amada pestrá nenapodobňuje ľudskú reč — ako astrildovitá pinka na to nemá vlohy. Spieva najmä samec, no jeho spev je tichý a jemný (séria vysokých štebotavých slabík, často pri tom drží steblo v zobáku). Okrem spevu sa ozývajú kontaktné a varovné volania — charakteristické drsné nosové „trrt". Patrí medzi tiché chované pinky, takže nevadí ani v byte či paneláku a neruší susedov.

Pohlavia sa dajú rozlíšiť podľa rozsahu červenej a sfarbenia spodku tela: samec má rozsiahlu jasne červenú masku na čele a tvári a červený pás stredom hrude a brucha; samica je červená najmä v okolí oka a celkovo matnejšia, no biele bodkovanie na čiernych bokoch a bruchu máva často ešte výraznejšie. Spoľahlivým znakom je aj to, že spieva (toká) iba samec. Mladé vtáky sú spočiatku matné sivohnedasté bez výraznej červenej masky — pohlavie u nich nie je možné spoľahlivo určiť, kým nepreperia do dospelého šatu.

Keďže pinky lietajú vodorovne a nešplhajú sa, dôležitá je dĺžka priestoru, nie výška. Na pár postačí dlhá klietka, no na pohodu a najmä na rozmnožovanie je oveľa vhodnejšia priestranná voliéra, ideálne osadená trsmi tráv a kríkmi, kde si vtáky rady stavajú vlastné hniezdo a prehľadávajú vegetáciu pri zemi. Voliéra musí mať suchý, chránený a temperovaný prístrešok. Vybavenie: bidielka rôznej hrúbky, misky na semená, klíčky, vaječnú zmes a zeleninu, sépiová kosť, grit, čistá napájačka a plytká kúpacia miska. Je to kŕdľový druh — drží sa v páre, kolónii aj v skupine 2–3 párov, nikdy nie osamote.

Základ tvorí kvalitná zmes drobných semien pre exotické pinky (proso žltý, biely, červený, senegalské proso, mohár, lesknica) — vo voľnej prírode zbiera najmä semená spinifexu a iných tráv. K tomu pridávajte klíčené/polozrelé semená, zelené krmivo (ptačinec, mladá tráva so zelenými metličkami, kel, čakanka, žaburinka), polozrelé metličky prosa ako pochúťku a počas hniezdenia vaječnú zmes a drobnú živú potravu (zvliekané múčne červy, termity, vaječné kukly, drosophila). Vždy musí byť dostupná sépiová kosť a grit a čerstvá, denne vymieňaná čistá voda. Pozor na obezitu — olejnaté semená (slnečnica, niger) len striedmo. Vyhnite sa avokádu (toxické), soleným a sladeným potravinám a plesnivému krmivu.

Vo voľnej prírode je amada pestrá hodnotená ako málo dotknutý druh (IUCN Least Concern) so stabilným populačným trendom — je endemitom Austrálie rozšíreným naprieč suchým vnútrozemím a v posledných desaťročiach sa dokonca rozšírila aj do západného Nového Južného Walesu. Druh nie je zaradený v CITES. V chove je obľúbenou a ochotne rozmnožovanou voliérovou pinkou, takže chov je úplne v poriadku — uprednostnite odchované vtáky od chovateľa pred akýmkoľvek odchytom z prírody.

Áno, patrí medzi ochotne hniezdiace astrildy. Pár stavia hniezdo z tráv v hustom kríku, trse trávy alebo v ponúknutej búdke/košíku; samica znáša 3–5 bielych vajec (niekedy s modrastým nádychom), na ktorých sa striedajú obaja rodičia. Mláďatá sa liahnu po 13–14 dňoch a hniezdo opúšťajú približne v 21. dni, potom ich rodičia ešte zhruba štyri týždne dokrmujú; pár môže mať až 3 znášky ročne. Kľúčom k úspechu je dostatok bielkovín (vaječná zmes a živá potrava), teplé suché prostredie, čistá voda a pokoj počas hniezdenia.

ZDROJ: IOC World Bird List v15.2, IUCN Red List (Emblema pictum — Least Concern, populačný trend stabilný), BirdLife International DataZone (factsheet Painted Finch), Cornell Lab — Birds of the World (Painte

 Video — Amada pestrá

Amada pestrá (Emblema pictum) — video o speve a chove

Amada pestrá (Emblema pictum) — starostlivosť, voliéra a kŕmenie

 Cudzie názvy

Slovensky (alt.):   amadina pestrá, ohnivka pestrá, Česky:   Astrild rudokrký, Anglicky:   Painted finch (painted firetail), Nemecky:   Malerastrild (Maleramadine, Gemalter Astrild), Francúzsky:   Diamant peint, Latinsky:   Emblema pictum