Amada papagájovitá modrolíca

Vo voľnej prírode má rozsiahly areál — žije v severovýchodnej Austrálii, na Novej Guinei, vo východnej Indonézii a na mnohých ostrovoch Tichomoria (Šalamúnove ostrovy, Vanuatu, Nová Kaledónia, Mikronézia a Palau), kde obýva najmä okraje lesa a presvetlené, narušené porasty od nížin po horské lesy. Patrí do rodu Erythrura, ktorý sa po slovensky nazýva „papagájovité pinky" (anglicky parrotfinches) — toto pomenovanie odkazuje na jasné papagájovsky zelené sfarbenie tela, nie na schopnosť napodobňovať ľudskú reč. Astrildovité pinky totiž reč nenapodobňujú (na rozdiel od papagájov). Slovenský prívlastok „modrolíca" a anglické „Blue-faced" zasa odkazujú na kobaltovo modrú masku na tvári, ktorá kontrastuje so zeleným telom.

Áno, je vhodná pre zdatnejších začiatočníkov aj pokročilých — patrí medzi najotužilejšie a dobre sa rozmnožujúce astrildovité pinky, je čulá, vitálna a ochotne hniezdi. Treba však rešpektovať dve veci: (1) citlivosť na chlad — je to austrálsko-tichomorský druh, neznáša mráz, prievan ani prudké ochladenie (ideálne nad ~16–18 °C); (2) náchylnosť na stres a obezitu v malej klietke — je veľmi aktívna a šplhavá, preto potrebuje priestrannú letovú klietku alebo voliéru, nie tesnú klietku. Pre úplného začiatočníka sú o niečo jednoduchšie zebrička či bengalka, no ako „farebná" pinka je veľmi vďačná a otužilá. Chová sa vždy minimálne v páre.

Spievajú iba samce, a to len jemný, tichý, vysoký cvrlikavo-trilkový spev — ťahavé bzučivo-trilkujúce frázy, ktorými dvoria a bránia teritórium (samička nespieva). Oba vtáky sa dorozumievajú vysokými, tenkými kontaktnými volaniami („tsít", „tsi-tsi"), typickými pre papagájovité pinky. Hlas je celkovo tichý a nerušivý, nepreniká cez steny, takže je druh vhodný aj do bytu — kontaktné volania sú však o niečo prenikavejšie (vyššie) než tlmené štebotanie astrildov. Rozprávať ani napodobňovať melódie sa NEnaučí — astrildovité pinky túto schopnosť nemajú a označenie „papagájovitá" sa vzťahuje len na zelené sfarbenie. Spev je vrodený a mláďatá sa ho učia od otca.

Chová sa vždy minimálne v páre — v prírode žije v menších kŕdľoch a v samote trpí; ideálna je malá skupina v priestrannej voliére, pričom je vhodné mať rovnaký alebo vyšší počet samičiek než samčekov (samce môžu byť v hniezdení medzi sebou aktívnejšie). V dostatočne veľkom priestore sa znesie s inými pokojnými astrildovitými pinkami (napr. amady, astrildy, motýlik, amada Bichenova). Pozor: v hniezdnom období môže byť pri búdke teritoriálnejšia, preto dopraj páru pokoj a vo voliére dostatok hniezdnych miest, aby sa páry nerušili. Vyhni sa zámene s príbuznými papagájovitými pinkami (rod Erythrura, napr. amada papagájovitá červenohrdlá) v jednom priestore, kde by hrozilo kríženie — chovaj radšej jeden druh parrotfincha na voliéru.

Keďže je mimoriadne čulá, aktívna a šplhavá (v prírode „climbing bird"), dôležitejšia je dĺžka a priestor klietky než výška — pre pár stačí letová klietka od ~80–100 cm dĺžky, ideálna je však voliéra; pre skupinu izbová či vonkajšia voliéra. V malej tesnej klietke je náchylná na stres a obezitu. Rozstup drôtov má byť max. 10–12 mm (drobný vták). Vybav ju bidielkami rôznej hrúbky, vertikálnymi vetvičkami, bambusom a vysokými trávami (rada šplhá), plytkou miskou na kúpanie (kúpe sa veľmi rada) a pokojným kútom na nocovanie. Pochádza z teplej Austrálie, Novej Guiney a tichomorských ostrovov, takže neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan — vyhovuje jej teplo (ideálne nad ~16–18 °C), vonkajšia voliéra potrebuje v zime suchý, vykurovaný a bezprievanový úkryt.

Pri pokoji, teple a kvalitnom krmive hniezdi ochotne a býva spoľahlivým rodičom, ktorý si mláďatá väčšinou odchová sám. Pár si v polootvorenej búdke alebo prútenom košíčku (z kokosového vlákna, trávy, machu a jemných stebiel) ukrytom v hustom poraste postaví kryté hniezdo. Samička znáša spravidla 3–6 vajec (priemerne ~4); na vajciach sedí najmä samička a samec ju kŕmi a strieda počas dňa, inkubácia trvá približne 14–15 dní. Mláďatá kŕmia oba rodičia — hoci ich druh dokáže odchovať aj na klíčenej a rastlinnej strave, počas odchovu je vhodná vaječná zmes a mierna živá potrava (drobné múčne červy, pinkie, vaječné kukly). Mláďatá vyletujú približne v 21. dni a rodičia ich ešte 2–3 týždne dokrmujú. Mladé sú matne zelené bez modrej tváre a modrú masku a sýte vyfarbenie získavajú postupne (spravidla do ~9–12 mesiacov); na chov sú zrelé okolo ~9 mesiacov, no zaraď ich až keď sú vyspelé. Počas hniezdenia vtáky zbytočne nerušíš.

Rozlíšenie pohlavia je náročné — pohlavia sú si farebne podobné. Najistejším vodidlom je spev: spievajú iba samce (samička nespieva). Samček máva navyše o niečo sýtejšiu a rozsiahlejšiu kobaltovo modrú masku na tvári, kým samička je matnejšia, má menej modrej a drobnejšiu, okrúhlejšiu hlavu; rozdiely sú jemné a u mladých vtákov ešte nevýrazné, preto sa osvedčuje pozorovanie spevu, skúsený chovateľ alebo DNA test. Farebné mutácie: okrem bežnej zelenej (divej) formy sa v chovoch objavuje napr. morská zelená („sea-green") a ďalšie farebné odchýlky; bývajú v chovoch drahšie než bežná zelená forma. Mláďatá oboch pohlaví sú matne zelené bez modrej tváre, takže pohlavie u nich spoľahlivo určíš až s dospievaním (alebo DNA testom).