Amada hviezdna

Áno — patrí medzi najlepšie pinky pre začiatočníkov. Je pokojná, spoločenská, otužilá a nenáročná na kŕmenie aj ustajnenie a v chove sa ochotne rozmnožuje. Jedinou podmienkou navyše oproti bežným pinkám je ochrana pred chladom a vlhkom — pochádza z teplých suchých oblastí Austrálie a v zime potrebuje temperované, suché priestory (nad ~12–15 °C). Pri základoch starostlivosti (kvalitná zmes semien, klíčky, zelené, sépiová kosť, čistá voda, pokoj počas hniezdenia) je to vďačný a ľahko zvládnuteľný druh.

Amada hviezdna nenapodobňuje ľudskú reč — ako astrildovitá pinka na to nemá vlohy. Spieva najmä samec, no jeho spev je veľmi tichý a jemný (séria vysokých štebotavých slabík); výskum dokonca ukázal, že zložitejšie tóny spieva ešte potichšie. Okrem spevu sa ozývajú len jemné kontaktné volania „tssit". Patrí medzi najtichšie chované pinky, takže nevadí ani v byte či paneláku a neruší susedov.

Pohlavia sa dajú rozlíšiť podľa sfarbenia a červenej masky na hlave: samec je celkovo sýtejšie sfarbený, má rozsiahlejšiu červenú masku (siaha aj pod spodnú čeľusť) a výraznejšie žltkasté brucho; samica je matnejšia s menšou červenou maskou. Spoľahlivým znakom je aj to, že spieva (toká) iba samec. Mladé vtáky sú spočiatku matné olivovo-hnedasté bez červenej masky — pohlavie u nich nie je možné spoľahlivo určiť, kým nepreperia do dospelého šatu.

Keďže pinky lietajú vodorovne a nešplhajú sa, dôležitá je dĺžka priestoru, nie výška. Na pár postačí dlhá klietka, no na pohodu a najmä na rozmnožovanie je oveľa vhodnejšia priestranná voliéra, ideálne osadená trsmi tráv a kríkmi, kde si vtáky rady stavajú vlastné hniezdo a prehľadávajú vegetáciu. Voliéra musí mať suchý, chránený a temperovaný prístrešok. Vybavenie: bidielka rôznej hrúbky, misky na semená, klíčky, vaječnú zmes a zeleninu, sépiová kosť, grit a kúpacia miska. Je to kŕdľový druh — nikdy nedržte jedného vtáka osamote.

Základ tvorí kvalitná zmes drobných semien pre exotické pinky (proso žltý, biely, červený, senegalské proso, mohár, lesknica). K tomu pridávajte klíčené/polozrelé semená, zelené krmivo (ptačinec, mladá tráva so zelenými metličkami, žaburinka, púpava), polozrelé metličky prosa ako pochúťku a počas hniezdenia vaječnú zmes a drobnú živú potravu (zvliekané múčne červy, vaječné kukly, drosophila). Vždy musí byť dostupná sépiová kosť a grit a čerstvá voda. Pozor na obezitu — olejnaté semená (slnečnica, niger) len striedmo. Vyhnite sa avokádu (toxické), soleným a sladeným potravinám a plesnivému krmivu.

Treba oddeliť stav vo voľnej prírode od stavu v chove. Vo voľnej prírode je druh ako celok hodnotený ako málo dotknutý (IUCN Least Concern, 2018) s klesajúcim trendom — má niekoľko stabilných populácií (najmä poddruh subclarescens na severozápade Austrálie), no nominátny poddruh N. r. ruficauda z juhovýchodu je vo voľnej prírode pravdepodobne vyhynutý (posledné spoľahlivé pozorovanie 1994). V chove je však amada hviezdna bežne a ochotne rozmnožovaná, ponuka odchovaných vtákov je dostatočná a druh nie je zaradený v CITES. Chov je teda v poriadku — uprednostnite odchované vtáky od chovateľa pred akýmkoľvek odchytom z prírody. Práve chov pomáha tlak na divé populácie znižovať.

Áno, patrí medzi ľahšie množené astrildy. Pár stavia guľovité hniezdo z tráv vystlané perím v kríku, trse trávy alebo v ponúknutej búdke; samica znáša 4–6 (zriedka až 7) bielych vajec, na ktorých sa striedajú obaja rodičia. Mláďatá sa liahnu po 12–14 dňoch a hniezdo opúšťajú približne v 19–21 dni, potom ich rodičia ešte 2–3 týždne dokrmujú. Kľúčom k úspechu je dostatok bielkovín (vaječná zmes a živá potrava) a pokoj — pri nedostatku bielkovín alebo pri vyrušovaní páry mláďatá často vyhadzujú z hniezda. Osvedčeným trikom je oddeliť samce od samíc mimo sezóny a v správnom čase ich spojiť, čo naštartuje hniezdny pud.