Amada čiernohrdlá (Poephila cincta) — drobná austrálska pinka so svetlo hnedým telom, modrosivou hlavou a…

Q: Je amada čiernohrdlá vhodná pre začiatočníka?

Áno — patrí medzi vhodné pinky pre začiatočníkov. Je pokojná, družná, otužilá a nenáročná na kŕmenie aj ustajnenie a v chove sa pri dostatku bielkovín a pokoja dobre rozmnožuje . Jedinou podmienkou navyše oproti bežným pinkám je ochrana pred chladom a vlhkom — pochádza z teplých oblastí Austrálie a v zime potrebuje suché, temperované priestory (nad ~15 °C, ideálne v interiéri). Pri základoch starostlivosti (kvalitná zmes semien, klíčky, zelené, sépiová kosť, čistá voda, pokoj počas hniezdenia) je to vďačný a ľahko zvládnuteľný druh. Pozor: v niektorých krajinách môže byť na chov ohrozeného druhu potrebné povolenie.

Q: Hovorí alebo spieva amada čiernohrdlá? Nebude rušiť susedov?

Amada čiernohrdlá nenapodobňuje ľudskú reč — ako astrildovitá pinka na to nemá vlohy. Spieva najmä samec , no jeho spev je veľmi tichý a šepotavý . Pre druh je typickejšie nosové, mierne trúbivé kontaktné volanie „tet" / „taat" , ktoré je nápadnejšie než spev, ale stále tlmené. Patrí medzi tiché chované pinky , takže nevadí ani v byte či paneláku a neruší susedov.

Q: Ako rozoznám samca od samice?

Pri amade čiernohrdlej je to náročné — pohlavia sú sfarbením takmer rovnaké . Orientačne má samec o niečo väčší a sýtejší čierny hrdlový náprsník a širšiu, mohutnejšiu hlavu ; samica býva o čosi drobnejšia s menším náprsníkom . Najspoľahlivejším znakom je spev — toká a spieva iba samec. U mladých vtákov, ktoré ešte nepreperili do dospelého šatu a nezačali spievať, nemožno pohlavie spoľahlivo určiť. Pri zostavovaní chovných párov sa preto chovatelia často spoliehajú na pozorovanie správania alebo na DNA test.

Q: Akú klietku alebo voliéru amada čiernohrdlá potrebuje?

Keďže pinky lietajú vodorovne a nešplhajú sa , dôležitá je dĺžka priestoru, nie výška . Na pár postačí dlhá klietka , no na pohodu a najmä na rozmnožovanie je oveľa vhodnejšia priestranná voliéra , ideálne osadená trsmi tráv a kríkmi , kde si vtáky rady stavajú vlastné hniezdo a prehľadávajú vegetáciu. Voliéra musí mať suchý, chránený a temperovaný prístrešok a v zime treba vtáky presunúť do tepla. Vybavenie: bidielka rôznej hrúbky, misky na semená, klíčky, vaječnú zmes a zeleninu, sépiová kosť, grit a kúpacia miska. Je to kŕdľový druh — nikdy nedržte jedného vtáka osamote.

Q: Čím kŕmiť amadu čiernohrdlú?

Základ tvorí kvalitná zmes drobných semien pre exotické pinky (proso žltý, biely, červený, senegalské proso, mohár, lesknica kanárska). K tomu pridávajte klíčené/polozrelé semená , zelené krmivo (ptačinec, mladá tráva so zelenými metličkami, žaburinka, púpava, kel, mangold), polozrelé metličky prosa ako pochúťku a počas hniezdenia vaječnú zmes a drobnú živú potravu (zvliekané múčne červy, vaječné kukly, drosophila). Vždy musí byť dostupná sépiová kosť a grit a čerstvá voda . Pozor na obezitu — olejnaté semená (slnečnica, niger) len striedmo. Vyhnite sa avokádu (toxické), soleným a sladeným potravinám a plesnivému krmivu.

Q: Je amada čiernohrdlá ohrozená a smiem ju chovať?

Treba oddeliť stav vo voľnej prírode od stavu v chove . Vo voľnej prírode je druh ako celok hodnotený ako málo dotknutý (IUCN Least Concern) , no južný (nominátny) poddruh P. c. cincta je ohrozený — jeho populácia klesá a biotop ohrozuje premena krajiny, nadmerné spásanie a strata zdrojov vody (severný poddruh atropygialis zatiaľ nie je hodnotený ako ohrozený). V chove je amada čiernohrdlá bežne rozmnožovaná , ponuka odchovaných vtákov je dostatočná a druh nie je zaradený v CITES . Chov odchovaných vtákov je teda v poriadku a pomáha znižovať tlak na divé populácie — uprednostnite odchované vtáky od chovateľa pred akýmkoľvek odchytom z prírody. Pozor: v niektorých austrálskych štátoch je na držanie tohto druhu potrebné povolenie .

Q: Ako sa amada čiernohrdlá rozmnožuje a dá sa odchovať?

Áno, patrí medzi vďačne množené astrildy . Pár stavia guľovité hniezdo z tráv vystlané perím v kríku, trse trávy alebo v ponúknutej búdke; samica znáša 4–6 bielych vajec , na ktorých sa striedajú obaja rodičia . Mláďatá sa liahnu po 12–15 dňoch a hniezdo opúšťajú približne v 21–22 dni , potom ich rodičia ešte 2–3 týždne dokrmujú a samostatné sú v 6–8 týždňoch . Kľúčom k úspechu je dostatok bielkovín (vaječná zmes a živá potrava) a pokoj — pri nedostatku bielkovín alebo pri vyrušovaní páry mláďatá často vyhadzujú z hniezda. Osvedčeným trikom je oddeliť samce od samíc mimo sezóny a v správnom čase ich spojiť, čo naštartuje hniezdny pud. Za sezónu pár obvykle vyvedie 1–2 znášky.

🔊

Hlučnosť

2/5

🤝

Priľnavosť

2/5

⚡

Aktivita

3/5

🗣️

Reč

1/5

💎

Zriedkavosť

2/5

Výživa

Drobné semená tráv a prosa (žltý, biely, červený proso, senegalské proso, mohár) 60%

Polozrelé a klíčiace semená (najmä v hniezdnej sezóne) 15%

Zelené krmivo — mladá tráva so zelenými metličkami, žaburinka, listy púpavy, ptačinec, kel 12%

Vaječná zmes a mäkké krmivo (rozmnožovanie a odchov mláďat) 8%

Živá potrava — drobné múčne červy, vaječné kukly pakomárov, larvy (na hniezdenie) 5%

Odporúčané potraviny

Kvalitná zmes drobných semien pre exotické pinky — proso žltý, biely a červený, senegalské proso, mohár, lesknica kanárska (canary seed)
Klíčené a polozrelé semená — namočené 24–48 h, výborný zdroj bielkovín a vitamínov, najmä pred hniezdením a počas odchovu
Polozrelé metličky prosa (kolienkový proso) — obľúbená pochúťka, vhodné aj na privykanie a kŕmenie mláďat
Zelené (klíčiace) metličky tráv — vo voľnej prírode tvoria významnú časť potravy, v chove ich ponúkajte čo najčastejšie
Vaječná (mäkká) zmes — varené vajce s nastrúhaným piškótom alebo komerčné eggfood, najmä pri odchove mláďat
Zelené krmivo — mladá tráva, ptačinec (Stellaria), listy púpavy, žaburinka, kel, čakanka, mangold (silverbeet)
Drobná živá potrava na hniezdenie — múčne červy (drobné/zvliekané), vaječné kukly pakomárov, drosophila, pinkie
Čerstvá pitná voda denne + kúpacia miska (amady sa rady kúpu)
Minerálne zdroje — sépiová kosť (vápnik), grit (jemný štrk na trávenie), drvené ustricové ulity, minerálny kameň

Zakázané potraviny

Avokádo — pre vtáky toxické (persin), môže spôsobiť náhly úhyn
Soľou ochutené, sladené alebo ľudské spracované potraviny, čokoláda a kofeín
Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté semená — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
Nadbytok olejnatých semien (slnečnica, niger) — vedie k obezite a stukovateniu pečene u tejto drobnej pinky
Cibuľa, cesnak, surová fazuľa a petržlenová vňať vo väčšom množstve

Tip od odborníka Amada čiernohrdlá (Poephila cincta) je typický zrnožravec — základom je kvalitná zmes drobných semien tráv a prosa (proso, senegalské proso, mohár, lesknica kanárska). Vo voľnej prírode severovýchodnej Austrálie zbiera prevažne semená tráv, vrátane polozrelých a zelených metličiek. Kľúčom k zdraviu a chovnej kondícii je pestrosť: k suchej zmesi pridávajte klíčené semená (namočené 24–48 hodín — zvýšia obsah bielkovín a vitamínov, ktoré samotné suché zrno nemá), zelené krmivo (ptačinec, mladá tráva so zelenými metličkami, žaburinka, púpava, kel, mangold) a polozrelé metličky prosa ako obľúbenú pochúťku. Pred hniezdením a počas odchovu mláďat je nevyhnutná vaječná zmes a drobná živá potrava (zvliekané múčne červy, vaječné kukly pakomárov, drosophila) — bez dostatku bielkovín páry často vyhadzujú mláďatá z hniezda alebo ich prestanú kŕmiť. Vždy musí byť dostupná sépiová kosť a grit (vápnik a jemný štrk na trávenie semien). Pozor na obezitu — obmedzte olejnaté semená (slnečnica, niger len striedmo). Čerstvá voda a kúpacia miska denne; amady sa rady kúpu, čo prispieva ku kvalite operenia.

Správanie a komunikácia

Hlučnosť

Amada čiernohrdlá patrí medzi tiché až stredne hlasné pinky — jej prejav tvoria jemné štebotavé tóny, tlmené trúbivé volania a kontaktné hlásky, ktoré nikoho výraznejšie nerušia. Spieva najmä samec, jeho spev je tichý a skôr šepotavý. Bežne sa ozýva charakteristické nosové, mierne trúbivé „tet" alebo „taat" kontaktné volanie, ktoré je u tohto druhu nápadnejšie než samotný spev. Hlasitosť je natoľko nízka, že druh je vhodný aj do bytu a nevadí ani citlivejším susedom.

Priľnavosť

Amada čiernohrdlá je pinka na pozorovanie, nie na maznanie — ako väčšina astrildovitých neznáša priame fyzické maznanie a krotnutie na ruku. Pri trpezlivom, pokojnom prístupe a pravidelnom kŕmení však rýchlo stráca plachosť a stáva sa dôverčivou — v dobre osadenej voliére sa pohybuje pokojne aj v prítomnosti chovateľa. Je to výrazne družný a znášanlivý druh, ktorý sa dobre cíti v páre alebo v menšom kŕdli a dá sa držať aj v spoločnej voliére s inými pokojnými astrildmi.

Aktivita

Stredne aktívna, čulá pinka. Amada čiernohrdlá je živá a rada poletuje — preto je dôležitejšia dĺžka klietky či voliéry než jej výška (pinky lietajú vodorovne, nešplhajú sa ako papagáje). V osadenej voliére rada prelieta medzi rastlinami, prehľadáva trsy tráv a kríky a hľadá semená. Najlepšie sa cíti v priestrannej voliére, kde môže lietať; v malej klietke trpí nedostatkom pohybu. Aktívna je hlavne cez deň, ráno a podvečer.

Reč

Amada čiernohrdlá nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie — ako astrildovitá pinka na to nemá vlohy. Jej hlasový prejav je obmedzený na vlastný jemný spev samca a nosové trúbivé kontaktné volania. Hodnota ako „hovoriaceho" vtáka je nulová; jej čaro spočíva vo farbách, pokojnej družnej povahe a tichom štebotaní.

Hlasový prejav a reč

Amada čiernohrdlá má jemný, tichý hlasový prejav, ktorý nikoho výraznejšie neruší. Spieva predovšetkým samec — jeho spev je tichý, šepotavý, prednášaný pri tokovej demonštrácii s natiahnutým krčkom a často so steblom trávy v zobáku. Pre druh je však typickejšie nosové, mierne trúbivé kontaktné volanie „tet" / „taat", ktorým si vtáky udržiavajú kontakt v kŕdli a ktoré je hlasnejšie a nápadnejšie než samotný spev. Ozýva sa aj tiché varovné cvrlikanie a párový kontaktný dialóg medzi partnermi. Celkovo patrí amada čiernohrdlá medzi tiché chované pinky — vhodná aj pre bytové podmienky.

Dokáže hovoriť? Amada čiernohrdlá nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie — ako astrildovitá pinka na to nemá vlohy. Jej hlasový prejav je obmedzený na vlastný jemný spev samca a nosové trúbivé kontaktné volania.

Typické zvuky

Jemný tichý spev samca — šepotavá séria štebotavých slabík pri tokovej demonštrácii
Nosové trúbivé kontaktné volanie „tet" / „taat" — na udržanie kontaktu medzi vtákmi v kŕdli (typický prejav druhu)
Tiché varovné cvrlikanie — pri vyrušení alebo prítomnosti predátora
Žobravé volania mláďat — jemné pískanie pri kŕmení v hniezde a tesne po vyletení
Párový kontaktný dialóg — tlmené tóny medzi samcom a samicou pri sebe na bidielku
Tlmené cvakanie/štebot pri kŕmení a manipulácii so semenami

Sezónny kalendár

Tok a párenie v chove — jar (samec spieva s natiahnutým krčkom a steblom v zobáku)

Hniezdne obdobie v chove — apríl–august (vo voľnej Austrálii september–január / po dažďoch)

Inkubácia (12–15 dní) + odchov mláďat v hniezde (~21–22 dní do vyletenia)

V chove rozmnožovaná pri vhodných podmienkach; vo voľnej prírode sa pohybuje za zdrojom semien a vody

Preperovanie po hniezdnej sezóne — zvýšená potreba bielkovín a pokoja

Zimné obdobie — citlivá na chlad, potrebuje temperované priestory (nad ~15 °C)

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Vhodná aj pre začiatočníkov — patrí medzi pokojné a otužilé astrildovité pinky. Jediné podmienky navyše sú ochrana pred chladom a vlhkom (temperované priestory nad ~15 °C) a v niektorých krajinách prípadné chovateľské povolenie pre ohrozený druh.

Priestor Najlepšie priestranná voliéra alebo dlhá klietka (dôležitá je dĺžka, nie výška) — ideálne osadená trsmi tráv a kríkmi. Do bytu vhodná aj do väčšej klietky, no na rozmnožovanie sa odporúča voliéra.

Deti v domácnosti Veľmi vhodná pinka pre rodiny aj domácnosti s deťmi. Amada čiernohrdlá je pokojná, tichá a pôvabne sfarbená — modrosivá hlava, svetlo hnedé telo a čierny hrdlový „náprsník" z nej robia vďačný objekt pozorovania. Deti fascinuje najmä spev samca pri toku (natiahnutý krček, steblo v zobáku) a kúpanie v miske. Keďže ide o pinku na pozorovanie a nie na maznanie, je to ideálna príležitosť naučiť deti rešpektovať vtáka bez priameho kontaktu — pozorovať správanie, kŕmenie a starostlivosť o operenie. Tichý prejav nenaruší chod domácnosti. Vhodná aj ako prvý chovný druh pre začínajúceho mladého chovateľa, pretože je otužilá a družná. Pri spoločnej voliére dbajte na pokojné druhy a dostatok priestoru, aby sa vtáky nestresovali.

Hlučnosť Áno — vďaka tichému prejavu je vhodná aj do bytu a panelákov. Spev samca aj kontaktné trúbivé volania sú natoľko tlmené, že nerušia susedov ani v noci (vtáky sú aktívne cez deň). Patrí medzi pokojné a tiché chované pinky.

Verdikt odborníka Amada čiernohrdlá (Poephila cincta) je obľúbená a vďačná voliérová pinka z austrálskej čeľade astrildovité (Estrildidae). Je to drobný, ale podsaditý vták s dĺžkou ~10–12 cm a hmotnosťou približne 12–16 g, so svetlo hnedým (béžovo-škoricovým) telom, modrosivou hlavou a najmä s nápadným čiernym hrdlovým „náprsníkom" (bibom), ktorý sa ostro odlišuje od svetlej hlavy a siaha až na hruď — práve podľa neho ju Angličania volajú „Parson finch" (kňazská pinka, podľa pripomínajúceho golier). Zobák, uzdičky a hrdlo sú čierne, chvost je čierny, na bokoch má čierny pásik a bielu škvrnu; kostrec (trtáč) je biely u južného poddruhu cincta, no čierny u severného poddruhu atropygialis. Pohlavia sú sfarbením takmer rovnaké a ťažko sa rozlišujú (samce mávajú o niečo väčší a sýtejší čierny náprsník a širšiu hlavu) — spoľahlivo ich odlíši najmä spev samca. Druh je blízko príbuzný amade ozdobnej (Poephila acuticauda). Pochádza zo severovýchodnej Austrálie (Queensland a severovýchodné Nové Južné Walesy), kde obýva trávnaté otvorené eukalyptové lesy v blízkosti vody; je to zrnožravec zbierajúci najmä semená tráv. Z hľadiska chovu ide o pokojnú, družnú, otužilú a nenáročnú pinku vhodnú aj pre začiatočníkov — pri dostatku bielkovín a pokoja sa dobre rozmnožuje a existuje aj niekoľko farebných mutácií (napr. plavá „fawn"). Dôležité je však oddeliť stav vo voľnej prírode od stavu v chove: zatiaľ čo druh ako celok je hodnotený ako málo dotknutý (IUCN Least Concern), južný (nominátny) poddruh P. c. cincta je vo voľnej prírode ohrozený — jeho populácia klesá a biotop ohrozuje premena a fragmentácia krajiny, nadmerné spásanie, nevhodné vypaľovanie a strata zdrojov vody. Severný poddruh atropygialis zatiaľ nie je hodnotený ako ohrozený. Druh nie je zaradený v CITES, no v niektorých austrálskych štátoch je na jeho chov potrebné povolenie. V starostlivosti je kľúčová ochrana pred chladom a vlhkom — amada čiernohrdlá pochádza z teplých oblastí a v chladnejšom podnebí potrebuje suché, temperované priestory (neklesať pod ~15 °C, prípadne ju v zime presunúť do interiéru). Pri vyváženom kŕmení (zmes semien, klíčky, zelené, vaječná zmes a živá potrava na hniezdenie), priestrannej voliére a pokoji počas hniezdenia sa dožíva približne 5–8 rokov. Pre svoju pokojnú družnú povahu, otužilosť, tichý prejav a peknú „kňazskú" kresbu patrí amada čiernohrdlá medzi odporúčané pinky pre začínajúcich aj pokročilých chovateľov — a zodpovedný chov odchovaných vtákov navyše znižuje tlak na ohrozené divé populácie.

Prostredie a požiadavky

Pôvodný biotop

Trávnaté otvorené eukalyptové lesy a savany v blízkosti vody — severovýchodná Austrália (Queensland, severovýchodné NSW)

Amada čiernohrdlá vo voľnej prírode obýva trávnaté otvorené eukalyptové lesy, savany a riedke lesy v blízkosti vody (vodné toky, mokrade, napájadlá), kde zbiera semená tráv. Je viazaná na dostupnosť vody a semenných tráv a pohybuje sa za ich zdrojom. Severný poddruh atropygialis (čierny kostrec) obýva polostrov Cape York a severný Queensland, južný poddruh cincta (biely kostrec) stredný a juhovýchodný Queensland a severovýchodné Nové Južné Walesy. Južná populácia výrazne ustúpila a je vo voľnej prírode ohrozená.

Klietka / voliéra

Dlhá klietka alebo (lepšie) priestranná voliéra — dôležitá je dĺžka, nie výška

Amady lietajú vodorovne a nešplhajú sa, preto je rozhodujúca dĺžka priestoru. Na pár stačí dlhá klietka, no na pohodu a najmä rozmnožovanie je oveľa vhodnejšia priestranná, ideálne osadená voliéra s trsmi tráv a kríkmi, kde si vtáky rady stavajú vlastné hniezdo. Amada čiernohrdlá je výrazne družná — dá sa držať v páre, v menšom kŕdli aj v spoločnej voliére s inými pokojnými astrildmi. Počas hniezdenia môže byť samec mierne teritoriálny okolo hniezda.

Teplota

Teplomilný druh — neznáša chlad a vlhko, optimálne nad ~15 °C, v zime presunúť do interiéru

Pochádza z teplých oblastí severovýchodnej Austrálie, preto zle znáša chlad — pri teplotách pod ~15 °C jej hrozí podchladenie. Vonkajšia voliéra musí mať suchý, chránený a temperovaný prístrešok; v zime sa odporúča vtáky presunúť do interiéru alebo do vyhrievaného prístrešku. Na rozmnožovanie sa osvedčuje teplejšie prostredie (~21–24 °C). Vlhké a studené podmienky vedú k ochoreniam dýchacích ciest.

Vlhkosť a kúpanie

Suché prostredie, no s dostupnou kúpacou miskou — vtáky sa rady kúpu

Hoci uprednostňuje suché prostredie, amady sa rady kúpu — pravidelná kúpacia miska s čistou vodou prispieva ku kvalite operenia a celkovej kondícii. Dôležité je zabrániť trvalej vlhkosti a navlhnutiu krmiva (riziko plesní a aspergilózy).

Vybavenie

Bidielka rôznej hrúbky, hniezdne búdky alebo trsy tráv, misky na semená, vaječnú zmes, zeleninu, sépiová kosť, grit, kúpacia miska

Do klietky/voliéry patria bidielka rôznej hrúbky, misky na suchú zmes, klíčky, vaječnú zmes a zelené krmivo, sépiová kosť a grit, čistá pitná voda a kúpacia miska. Na hniezdenie ponúknite polootvorené hniezdne búdky alebo prútené košíky a hniezdny materiál (suchá tráva, kokosové vlákno, perie) — v osadenej voliére si pár často postaví vlastné hniezdo v kríku či trse trávy.

Spoločnosť

Družný a znášanlivý druh — pár, menší kŕdeľ alebo spoločná voliéra s pokojnými astrildmi

Amada čiernohrdlá je výrazne družná a pokojná — vo voľnej prírode žije v kŕdľoch a v chove sa znáša s vtákmi vlastného druhu aj s inými pokojnými druhmi v spoločnej voliére. Drží sa v páre alebo menšom kŕdli. Počas hniezdenia môže byť samec mierne teritoriálny okolo hniezda, inak ide o nekonfliktný druh. Nikdy nedržte jedinú amadu samotnú dlhodobo — je to kŕdľový vták, ktorý potrebuje spoločnosť.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie

Jar / pri vhodných podmienkach aj inokedy (vo voľnej Austrálii september–január alebo po dažďoch)

Samec toká spevom — prednáša tichý šepotavý spev s natiahnutým krčkom a často so steblom trávy v zobáku, ktorým „pozýva" samicu. Tip do chovu: oddelenie samcov od samíc mimo hniezdnej sezóny a ich opätovné spojenie vo vhodnom čase často spoľahlivo naštartuje hniezdny pud. Druh je pohlavne dospelý približne v 1 roku života.

Znáška a hniezdo

4–6 vajec, biele

Pár stavia guľovité hniezdo z tráv vystlané jemným materiálom a perím v hustom kríku, trse trávy alebo v ponúknutej búdke (vo voľnej prírode často v eukalypte). Samica znáša 4–6 bielych vajec, jedno denne. Mesiac pred plánovaným hniezdením je vhodné zaviesť bohatšiu (chovnú) stravu — klíčky, vaječnú zmes a živú potravu — na podporu kondície a znášky.

Inkubácia

12–15 dní

Na vajciach sedia striedavo obaja rodičia (samec aj samica), v noci spravidla samica. Počas inkubácie i odchovu je nevyhnutný pokoj — vyrušovanie je častou príčinou opustenia znášky alebo mláďat. Treba zabezpečiť stabilné teplo a sucho.

Liahnutie

Mláďatá sa liahnu po 12–15 dňoch

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (kŕmivý typ) a sú plne odkázané na rodičov. Estrildovité mláďatá majú v zobáčiku svetelné body a charakteristické vzory, ktoré rodičom uľahčujú kŕmenie v šere hniezda. Rodičia ich kŕmia natrávenými semenami, vaječnou zmesou a živou potravou. Bez dostatku bielkovín (živá potrava / vaječná zmes) páry mláďatá často vyhadzujú z hniezda — to je najčastejší problém pri odchove.

Mláďatá v hniezde

~21–22 dní do vyletenia

Mláďatá zostávajú v hniezde približne 21–22 dní, potom vyletujú. Po vyletení ich rodičia ešte 2–3 týždne dokrmujú, kým sa naučia samostatne prijímať potravu. Mladé vtáky sú spočiatku matnejšie a kontrastné znaky (čierny náprsník, sivá hlava) majú menej výrazné — typické sfarbenie získavajú postupne preperovaním. Za sezónu môže pár vyviesť 1–2 znášky.

Osamostatnenie a dospelosť

Samostatné po ~6–8 týždňoch; pohlavná dospelosť ~1 rok

Mladé amady sú plne samostatné približne 6–8 týždňov po vyletení; vtedy ich treba oddeliť od rodičov, aby nerušili ďalšie hniezdenie. Plné dospelé sfarbenie (výrazný čierny náprsník, čistá modrosivá hlava) dosahujú v priebehu niekoľkých mesiacov, pohlavnú dospelosť približne v 1 roku. Po úspešnom hniezdení nasleduje pokojová fáza a preperovanie — vtedy zvýšte príjem bielkovín a doprajte pokoj.

Ochočenie a kontakt

3 Trvanie: týždne až mesiace na stratu plachosti (nekrotí sa na ruku)

Amada čiernohrdlá je pinka na pozorovanie, nie na maznanie — necieli sa krotiť na ruku ako papagáj. Pri pokojnom, trpezlivom prístupe a pravidelnom kŕmení však rýchlo stráca plachosť a stáva sa dôverčivou: prestane panikáriť pri príchode chovateľa, pokojne sa kŕmi a pohybuje aj v jeho prítomnosti. „Skrotenie" tu znamená získanie dôvery a pokoja, nie sadanie na ruku. Vďaka družnej a znášanlivej povahe sa v osadenej voliére cíti bezpečne a rýchlo zdomácnie.

Doprajte novým vtákom 1–2 týždne pokoja na aklimatizáciu v tichom prostredí bez vyrušovania

Pohybujte sa pri klietke/voliére pomaly a pokojne, hovorte tlmene — predídete panickému lietaniu

Krmivo a vodu vymieňajte vždy v rovnakom čase, aby si vták spojil vašu prítomnosť s pozitívnym podnetom

Ponúkajte obľúbenú pochúťku (polozrelé metličky prosa) tak, aby si vták zvykol kŕmiť sa vo vašej blízkosti

Nikdy vtáka nechytajte do ruky zbytočne — manipuláciu obmedzte na nevyhnutné prípady (presun, ošetrenie)

Dbajte na stabilný režim, pokoj počas hniezdenia a spoločnosť aspoň jedného ďalšieho jedinca

Cena a kde kúpiť

približne 25–50 € za jedinca (bežné sfarbenie); chovné páry a mutácie (napr. plavá) drahšie

Cena sa líši podľa regiónu, poddruhu/sfarbenia, veku, kondície a toho, či ide o overený chovný pár. Odchované vtáky od chovateľov sú dostupné — uprednostnite zdravé, krúžkované jedince z dôveryhodného chovu pred lacným nákupom z neznámeho zdroja. Pozor: v niektorých krajinách (vrátane častí Austrálie) je na chov ohrozeného druhu potrebné povolenie.

Kupujte len zdravé, čulé a odchované jedince z dôveryhodného chovu — hladké priliehavé operenie, jasné oči, čistý kĺb a okolie kloaky, plná hrudná svalovina (nie vyčnievajúca hrudná kosť)

Uprednostnite krúžkované vtáky s rodokmeňom/údajom o veku — pri amade čiernohrdlej je v chove dostatok odchovaných jedincov, netreba siahať po nejasnom pôvode ani podporovať odchyt z prírody

Kupujte aspoň pár alebo viac jedincov — je to kŕdľový družný druh, jediný vták trpí samotou

Pohlavie sa určuje ťažko (pohlavia sú podobné) — orientačne podľa o niečo väčšieho čierneho náprsníka a širšej hlavy samca, spoľahlivo podľa spevu samca

Pýtajte sa na podmienky doterajšieho chovu (teplota, krmivo) a na prípadné chovateľské povolenie; vtáka po prinesení nechajte v karanténe oddelene od ostatných

Na čo si dať pozor Najlepším zdrojom sú renomovaní chovatelia exotického vtáctva a chovateľské burzy/výstavy, kde vidíte vtáky naživo a môžete sa pýtať na pôvod a kondíciu. Nakupujte na začiatku teplej časti dňa/roka, aby ste citlivý teplomilný druh nevystavili prevozu v chlade. Nového vtáka vždy 2–3 týždne karanténujte oddelene od ostatných a sledujte trus, dýchanie a príjem potravy.

Porovnanie s podobnými druhmi

	Amada čiernohrdlá	Amadina Gouldovej	Amada hviezdna	Zebrička červenozobá
Dĺžka	~10–12 cm	~12–14 cm	~10–12 cm	~10–11 cm
Váha	~12–16 g	~14–18 g	~10–16 g	~10–14 g
Dožitie	~5–8 r	~5–8 r	~5–8 r	~5–7 r
Hlučnosť	1/5	3/5	1/5	1/5
Stav IUCN	IUCN LC (poddruh cincta ohrozený)	IUCN LC (divá v minulosti NT)	IUCN LC (poddruh ruficauda takmer vyhynul)	IUCN LC
Povaha	Svetlo hnedé telo, modrosivá hlava, čierny hrdlový „náprsník", čierny chvost; biely/čierny kostrec podľa poddruhu	Pestrá — fialová hruď, žlté brucho, zelený chrbát, čierna/červená/žltá hlava	Olivovo-zelené telo, červená tvár a zobák, biele „hviezdičkové" bodky, červenkastý chvost	Sivá, červený zobák, čierno-biele slzy pri oku, gaštanové líca (samec), pásik na hrudi
Areál	Severovýchodná Austrália — pokojná družná otužilá voliérová pinka, „Parson finch"	Severná Austrália — najfarebnejšia pinka sveta, náročnejšia, teplomilná	Severná a východná Austrália — pokojná otužilá pinka, bežne množená v chove	Austrália — najznámejšia a najnenáročnejšia pinka, ideálna pre začiatočníkov

Choroby a prevencia

Podchladenie a ochorenia dýchacích ciest

vysoká

Príznaky: Načuchrané operenie, apatia, dýchanie s otvoreným zobákom, výtok z nozdier, sedenie na dne

Najčastejší problém — amada čiernohrdlá je teplomilná a citlivá na chlad a vlhko. Prievan, vlhké studené prostredie a náhle ochladenie (pod ~15 °C) vedú k zápalu dýchacích ciest. Prevencia: suché, temperované priestory, v zime presun do interiéru, bez prievanu; pri príznakoch zahriať (infralampa, hospitalizačná klietka ~28–30 °C) a vyhľadať vtáčieho veterinára.

Kokcidióza a črevné parazity (vrátane červíkov)

stredná

Príznaky: Riedky, penovitý alebo krvavý trus, chudnutie, načuchranosť, slabosť

Astrildovité pinky sú náchylné na kokcídie a hlísty, najmä pri vyššej hustote vtákov a znečistenom prostredí. Prevencia: hygiena (čisté misky, denná výmena vody, odstraňovanie trusu), karanténa nových vtákov a pravidelná koprologická kontrola trusu; pri náleze cielená liečba u veterinára.

Aspergilóza a otrava mykotoxínmi (plesnivé krmivo)

stredná

Príznaky: Sťažené dýchanie, pískanie, úbytok hmotnosti, apatia

Spôsobená plesňami v zatuchnutom, navlhnutom semene alebo vlhkej podstielke. Prevencia: skladovať krmivo v suchu, nikdy nekŕmiť plesnivé či zatuchnuté semená, udržiavať voliéru suchú a vetranú. Pľúcna aspergilóza sa ťažko lieči — kľúčová je prevencia.

Problémy so znáškou (zadržané vajce — egg binding)

vysoká

Príznaky: Samica nafúknutá, sedí na dne, namáha sa, nečinný kloak, slabosť

Najmä u samíc pri nedostatku vápnika alebo pri hniezdení v chlade. Prevencia: trvalo dostupná sépiová kosť a minerálne zdroje vápnika, dostatok pohybu, hniezdenie len v teplom prostredí a nepreťažovať samicu počtom znášok. Zadržané vajce je akútny stav — okamžite zahriať a vyhľadať veterinára.

Obezita a stukovatenie pečene

nízka

Príznaky: Tukové vankúšiky na bruchu a bokoch, ťažkopádnosť, znížená plodnosť

Vzniká pri nadbytku olejnatých semien (slnečnica, niger) a nedostatku pohybu v malej klietke. Prevencia: vyvážená zmes drobných semien, dostatok priestoru na lietanie (dlhá klietka/voliéra) a obmedzenie tučných semien na občasný doplnok.

Prevencia Amada čiernohrdlá je otužilá a nenáročná, no teplomilná pinka — väčšine zdravotných problémov sa predíde správnym prostredím a krmivom. (1) Zabezpečte teplo a sucho — chráňte pred prievanom a chladom, v zime presuňte do interiéru alebo vyhrievaného prístrešku (neklesať pod ~15 °C); vlhko a chlad sú hlavnou príčinou ochorení. (2) Pestrá strava — kvalitná zmes drobných semien, klíčky, zelené krmivo, vaječná zmes a živá potrava na hniezdenie; trvalo dostupná sépiová kosť a grit. (3) Hygiena — denne čistá voda a misky, odstraňovanie trusu, suchá podstielka; zabráni kokcidióze, parazitom a aspergilóze. (4) Karanténa nových vtákov 2–3 týždne oddelene. (5) Pokoj počas hniezdenia a dostatok vápnika u samíc (prevencia zadržania vajca). (6) Sledujte varovné signály — načuchrané operenie, sedenie na dne, dýchanie otvoreným zobákom, zmena trusu, chudnutie; pri ťažkostiach vtáka zahrejte a vyhľadajte vtáčieho (aviárneho) veterinára, drobné pinky chradnú rýchlo.

Zaujímavosti

Čierny hrdlový „náprsník" dal druhu meno — dospelý vták má nápadný čierny bib na hrdle a hornej hrudi, ktorý sa ostro odlišuje od svetlej modrosivej hlavy. Podľa neho sa druh slovensky volá amada čiernohrdlá, anglicky Black-throated finch.

Prezývka „Parson finch" — čierny náprsník pripomína kňazský golier, preto Angličania amade čiernohrdlej hovoria aj „Parson finch" (kňazská pinka).

Modrosivá hlava a hnedé telo — kombinácia svetlej modrosivej hlavy, béžovo-škoricového tela, čierneho zobáka, uzdičiek a hrdla a čierneho chvosta robí z tohto druhu nezameniteľnú, no decentne sfarbenú austrálsku pinku.

Farba kostrca odlišuje poddruhy — južný (nominátny) poddruh P. c. cincta má biely kostrec (trtáč), zatiaľ čo severný poddruh P. c. atropygialis má kostrec čierny. Je to najnápadnejší rozlišovací znak medzi nimi.

Pohlavia sú si veľmi podobné — na rozdiel od mnohých piniek sa samec a samica sfarbením takmer nelíšia; samce mávajú o čosi väčší a sýtejší čierny náprsník a širšiu hlavu, no najspoľahlivejšie ich odlíši spev samca.

Vo voľnej prírode málo dotknutý, no južný poddruh ohrozený — druh ako celok je hodnotený ako Least Concern, no južný poddruh P. c. cincta je vo voľnej prírode ohrozený — jeho populácia klesá a biotop ohrozuje premena krajiny, nadmerné spásanie a strata zdrojov vody.

Blízky príbuzný amady ozdobnej — amada čiernohrdlá patrí do rovnakého rodu Poephila ako amada ozdobná (Poephila acuticauda); oba druhy si sú vzhľadom aj správaním blízke a niekedy sa spájajú do jedného druhového komplexu.

Družná kŕdľová pinka — vo voľnej prírode aj v chove je výrazne spoločenská, žije v kŕdľoch a znáša sa s inými pokojnými astrildmi; nikdy by sa nemala chovať osamote.

Charakteristické trúbivé volanie — okrem tichého spevu samca sa u druhu ozýva nápadné nosové, mierne trúbivé kontaktné „tet" / „taat" volanie, ktorým si vtáky udržiavajú kontakt.

Teplomilná — v zime do interiéru — hoci je otužilá, pochádza z teplých oblastí a zle znáša chlad pod ~15 °C; v chladnom podnebí ju treba na zimu presunúť do interiéru alebo vyhrievaného prístrešku.

Na chov môže byť potrebné povolenie — pre ohrozený štatút (najmä južného poddruhu) je v niektorých austrálskych štátoch na držanie tohto druhu potrebné chovateľské povolenie; druh však nie je v CITES.

Taxonomická klasifikácia

species Amada čiernohrdlá

Ríša Animalia

Kmeň Chordata

Trieda Aves (vtáky)

Rad Passeriformes (vrabcotvaré)

Čeľaď Estrildidae (astrildovité)

Rod Poephila Gould, 1842

Druh P. cincta (Gould, 1837)

Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — austrálsky druh, u nás len ako klietková/voliérová pinka v chove

Poddruhy Tradične sa uznávajú 2 poddruhy, ktoré sa líšia najmä farbou kostrca (trtáča): P. c. cincta — južný (nominátny) poddruh s bielym kostrcom (kedysi stredný a juhovýchodný Queensland a severovýchodné Nové Južné Walesy; vo voľnej prírode ohrozený) a P. c. atropygialis — severný poddruh s čiernym kostrcom (polostrov Cape York a severný Queensland; vo voľnej prírode zatiaľ nie je hodnotený ako ohrozený). Druh je blízko príbuzný amade ozdobnej (Poephila acuticauda) a niekedy sa s ňou spája do jedného druhového komplexu. Druhové meno cincta znamená lat. „opásaná" (podľa čiernych pásov na bokoch), rodové meno Poephila z gréčtiny znamená „milujúca trávu" (podľa zrnožravej potravy).

Často kladené otázky

Áno — patrí medzi vhodné pinky pre začiatočníkov. Je pokojná, družná, otužilá a nenáročná na kŕmenie aj ustajnenie a v chove sa pri dostatku bielkovín a pokoja dobre rozmnožuje. Jedinou podmienkou navyše oproti bežným pinkám je ochrana pred chladom a vlhkom — pochádza z teplých oblastí Austrálie a v zime potrebuje suché, temperované priestory (nad ~15 °C, ideálne v interiéri). Pri základoch starostlivosti (kvalitná zmes semien, klíčky, zelené, sépiová kosť, čistá voda, pokoj počas hniezdenia) je to vďačný a ľahko zvládnuteľný druh. Pozor: v niektorých krajinách môže byť na chov ohrozeného druhu potrebné povolenie.

Amada čiernohrdlá nenapodobňuje ľudskú reč — ako astrildovitá pinka na to nemá vlohy. Spieva najmä samec, no jeho spev je veľmi tichý a šepotavý. Pre druh je typickejšie nosové, mierne trúbivé kontaktné volanie „tet" / „taat", ktoré je nápadnejšie než spev, ale stále tlmené. Patrí medzi tiché chované pinky, takže nevadí ani v byte či paneláku a neruší susedov.

Pri amade čiernohrdlej je to náročné — pohlavia sú sfarbením takmer rovnaké. Orientačne má samec o niečo väčší a sýtejší čierny hrdlový náprsník a širšiu, mohutnejšiu hlavu; samica býva o čosi drobnejšia s menším náprsníkom. Najspoľahlivejším znakom je spev — toká a spieva iba samec. U mladých vtákov, ktoré ešte nepreperili do dospelého šatu a nezačali spievať, nemožno pohlavie spoľahlivo určiť. Pri zostavovaní chovných párov sa preto chovatelia často spoliehajú na pozorovanie správania alebo na DNA test.

Keďže pinky lietajú vodorovne a nešplhajú sa, dôležitá je dĺžka priestoru, nie výška. Na pár postačí dlhá klietka, no na pohodu a najmä na rozmnožovanie je oveľa vhodnejšia priestranná voliéra, ideálne osadená trsmi tráv a kríkmi, kde si vtáky rady stavajú vlastné hniezdo a prehľadávajú vegetáciu. Voliéra musí mať suchý, chránený a temperovaný prístrešok a v zime treba vtáky presunúť do tepla. Vybavenie: bidielka rôznej hrúbky, misky na semená, klíčky, vaječnú zmes a zeleninu, sépiová kosť, grit a kúpacia miska. Je to kŕdľový druh — nikdy nedržte jedného vtáka osamote.

Základ tvorí kvalitná zmes drobných semien pre exotické pinky (proso žltý, biely, červený, senegalské proso, mohár, lesknica kanárska). K tomu pridávajte klíčené/polozrelé semená, zelené krmivo (ptačinec, mladá tráva so zelenými metličkami, žaburinka, púpava, kel, mangold), polozrelé metličky prosa ako pochúťku a počas hniezdenia vaječnú zmes a drobnú živú potravu (zvliekané múčne červy, vaječné kukly, drosophila). Vždy musí byť dostupná sépiová kosť a grit a čerstvá voda. Pozor na obezitu — olejnaté semená (slnečnica, niger) len striedmo. Vyhnite sa avokádu (toxické), soleným a sladeným potravinám a plesnivému krmivu.

Treba oddeliť stav vo voľnej prírode od stavu v chove. Vo voľnej prírode je druh ako celok hodnotený ako málo dotknutý (IUCN Least Concern), no južný (nominátny) poddruh P. c. cincta je ohrozený — jeho populácia klesá a biotop ohrozuje premena krajiny, nadmerné spásanie a strata zdrojov vody (severný poddruh atropygialis zatiaľ nie je hodnotený ako ohrozený). V chove je amada čiernohrdlá bežne rozmnožovaná, ponuka odchovaných vtákov je dostatočná a druh nie je zaradený v CITES. Chov odchovaných vtákov je teda v poriadku a pomáha znižovať tlak na divé populácie — uprednostnite odchované vtáky od chovateľa pred akýmkoľvek odchytom z prírody. Pozor: v niektorých austrálskych štátoch je na držanie tohto druhu potrebné povolenie.

Áno, patrí medzi vďačne množené astrildy. Pár stavia guľovité hniezdo z tráv vystlané perím v kríku, trse trávy alebo v ponúknutej búdke; samica znáša 4–6 bielych vajec, na ktorých sa striedajú obaja rodičia. Mláďatá sa liahnu po 12–15 dňoch a hniezdo opúšťajú približne v 21–22 dni, potom ich rodičia ešte 2–3 týždne dokrmujú a samostatné sú v 6–8 týždňoch. Kľúčom k úspechu je dostatok bielkovín (vaječná zmes a živá potrava) a pokoj — pri nedostatku bielkovín alebo pri vyrušovaní páry mláďatá často vyhadzujú z hniezda. Osvedčeným trikom je oddeliť samce od samíc mimo sezóny a v správnom čase ich spojiť, čo naštartuje hniezdny pud. Za sezónu pár obvykle vyvedie 1–2 znášky.

ZDROJ: IOC World Bird List v15.2, IUCN Red List (Poephila cincta — Least Concern; južný poddruh P. c. cincta hodnotený ako ohrozený), BirdLife International DataZone, Cornell Lab — Birds of the World, eBird,

Amada čiernohrdlá

Poephila cincta — drobná austrálska pinka so svetlo hnedým telom, modrosivou hlavou a čiernym hrdlovým „náprsníkom" — pokojná, družná a vďačná aj pre začiatočníkov