Estrildidae (astrildovité)
Amada červenoobrvá má jemný, tichý a príjemný hlasový prejav, ktorý nikoho neruší. Spieva predovšetkým samec — jeho spev je jednoduchý, tichý a tvorí ho séria vysokých štebotavých tónov, ktoré pri tokovej demonštrácii prednáša s natiahnutým krčkom, naježenými pierkami a často so steblom trávy v zobáku. Najnápadnejším a najčastejším zvukom je vysoké, prenikavé kontaktné volanie „ssitt" (často „ssitt-ssitt"), ktorým vtáky v kŕdli udržiavajú vzájomný kontakt pri pohybe hustou vegetáciou; ozýva sa aj tiché varovné cvrlikanie. Celkovo patrí amada červenoobrvá medzi tiché chované pinky — pre nízku hlasitosť je vhodná aj do bytových podmienok.
Samec toká spevom — prednáša jednoduchý tichý spev s natiahnutým krčkom, naježenými pierkami a často so steblom trávy v zobáku, ktorým „pozýva" samicu. Najlepšie výsledky dáva pár, v ktorom má samica aspoň 12 mesiacov. Druh hniezdi najlepšie na jar a na jeseň; v priestrannej osadenej voliére sa rozmnožuje ochotne.
Pár stavia veľké guľovité hniezdo z tráv vystlané jemným materiálom a perím v hustom kríku (čajovník, klanopraška, kefovník), v trse trávy alebo v ponúknutom prútenom košíku. Samica znáša 4–6 bielych vajec, jedno denne. Mesiac pred plánovaným hniezdením je vhodné zaviesť bohatšiu (chovnú) stravu — klíčky, vaječnú zmes a živú potravu — na podporu kondície a znášky.
Na vajciach sedia striedavo obaja rodičia (samec aj samica), v noci spravidla samica. Počas inkubácie i odchovu je nevyhnutný pokoj — vyrušovanie je častou príčinou opustenia znášky alebo mláďat. Treba zabezpečiť stabilné teplo a sucho.
Mláďatá sa liahnu holé a slepé (kŕmivý typ) a sú plne odkázané na rodičov. Estrildovité mláďatá majú v zobáčiku svetelné body a charakteristické vzory, ktoré rodičom uľahčujú kŕmenie v šere hniezda. Rodičia ich kŕmia natrávenými semenami, vaječnou zmesou a živou potravou. Bez dostatku bielkovín (živá potrava / vaječná zmes) páry mláďatá často prestanú kŕmiť alebo ich vyhadzujú z hniezda — to je najčastejší problém pri odchove.
Mláďatá zostávajú v hniezde približne 3 týždne, potom vyletujú. Po vyletení ich rodičia ešte 2–3 týždne dokrmujú, kým sa naučia samostatne prijímať potravu. Mladé vtáky sú spočiatku matnejšie a bez výrazného červeného obočia (majú tmavý zobák); typické sfarbenie s červeným prúžkom cez obočie, červeným kostrcom a červeným zobákom získavajú postupne preperovaním a dospievaním.
Mladé amady sú plne samostatné približne 5–6 týždňov po vyletení; vtedy ich treba oddeliť od rodičov, aby nerušili ďalšie hniezdenie. Plné dospelé sfarbenie (jasne červené obočie a zobák) dosahujú v priebehu niekoľkých mesiacov, pohlavnú dospelosť približne v 1 roku. Po úspešnom hniezdení nasleduje pokojová fáza a preperovanie — vtedy zvýšte príjem bielkovín a doprajte pokoj.
Amada červenoobrvá je pinka na pozorovanie, nie na maznanie — necieli sa krotiť na ruku ako papagáj. Pri pokojnom, trpezlivom prístupe a pravidelnom kŕmení však postupne stráca plachosť a stáva sa dôverčivou: prestane panikáriť pri príchode chovateľa, pokojne sa kŕmi a pohybuje aj v jeho prítomnosti. „Skrotenie" tu znamená získanie dôvery a pokoja, nie sadanie na ruku. Keďže ide o mimoriadne družný a mierumilovný kŕdľový druh, najlepšie sa upokojí v stálej spoločnosti vlastného druhu v osadenej voliére.
Doprajte novým vtákom 1–2 týždne pokoja na aklimatizáciu v tichom prostredí bez vyrušovania
Pohybujte sa pri voliére pomaly a pokojne, hovorte tlmene — predídete panickému lietaniu
Krmivo a vodu vymieňajte vždy v rovnakom čase, aby si vták spojil vašu prítomnosť s pozitívnym podnetom
Ponúkajte obľúbenú pochúťku (polozrelé metličky prosa) tak, aby si vták zvykol kŕmiť sa vo vašej blízkosti
Nikdy vtáka nechytajte do ruky zbytočne — manipuláciu obmedzte na nevyhnutné prípady (presun, ošetrenie)
Dbajte na stabilný režim, pokoj počas hniezdenia a spoločnosť aspoň jedného ďalšieho jedinca (je to kŕdľový druh)
Cena sa líši podľa regiónu, veku, kondície a toho, či ide o overený chovný pár. Odchované vtáky od chovateľov sú bežne dostupné — uprednostnite zdravé, krúžkované jedince z dôveryhodného chovu pred lacným nákupom z neznámeho zdroja.
| Amada červenoobrvá | Amada hviezdna | Amada šarlátová | Amadinka červenozobá (zebrička) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~11–12 cm | ~10–12 cm | ~12–14 cm | ~10–11 cm |
| Váha | ~10–12 g | ~10–16 g | ~11–16 g | ~10–14 g |
| Dožitie | ~5–8 r | ~5–8 r | ~5–7 r | ~5–7 r |
| Hlučnosť | 2/5 | 1/5 | 3/5 | 1/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC (2018) | IUCN LC (2018) | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Sivé telo, olivovozelené krídla a chrbát, červené obočie, červený kostrec a zobák; pohlavia podobné | Olivovo-zelené telo, červená tvár a zobák, biele „hviezdičkové" bodky, červenkastý chvost | Sýto šarlátovočervené sfarbenie, čierne brucho (samec), dlhý tmavý chvost, biele bodky na bokoch | Sivá, červený zobák, čierno-biele slzy pri oku, gaštanové líca (samec), pásik na hrudi |
| Areál | Východná Austrália — pokojná družná voliérová pinka, nevhodná do tesnej klietky | Severná a východná Austrália — pokojná otužilá pinka, bežne množená v chove | Severná Austrália — efektný, no temperamentnejší a počas hniezdenia teritoriálny druh | Austrália — najznámejšia a najnenáročnejšia pinka, ideálna pre začiatočníkov |
Príznaky: Načuchrané operenie, apatia, dýchanie s otvoreným zobákom, výtok z nozdier, sedenie na dne
Častý problém v chladnejšom podnebí — amada červenoobrvá je síce otužilejšia, no citlivá na chlad a vlhko. Prievan, vlhké studené prostredie a náhle ochladenie vedú k zápalu dýchacích ciest. Prevencia: suché, temperované priestory (v zime nad ~12–15 °C), bez prievanu; pri príznakoch zahriať (infralampa, hospitalizačná klietka ~28–30 °C) a vyhľadať vtáčieho veterinára.
Príznaky: Riedky, penovitý alebo krvavý trus, chudnutie, načuchranosť, slabosť
Astrildovité pinky sú náchylné na kokcídie a hlísty, najmä pri vyššej hustote vtákov a znečistenom prostredí. Prevencia: hygiena (čisté misky, denná výmena vody, odstraňovanie trusu), karanténa nových vtákov a pravidelná koprologická kontrola trusu; pri náleze cielená liečba u veterinára.
Príznaky: Sťažené dýchanie, pískanie, úbytok hmotnosti, apatia
Spôsobená plesňami v zatuchnutom, navlhnutom semene alebo vlhkej podstielke. Prevencia: skladovať krmivo v suchu, nikdy nekŕmiť plesnivé či zatuchnuté semená, udržiavať voliéru suchú a vetranú. Pľúcna aspergilóza sa ťažko lieči — kľúčová je prevencia.
Príznaky: Samica nafúknutá, sedí na dne, namáha sa, nečinný kloak, slabosť
Najmä u samíc pri nedostatku vápnika alebo pri hniezdení v chlade. Prevencia: trvalo dostupná sépiová kosť a minerálne zdroje vápnika, dostatok pohybu, hniezdenie len v teplom prostredí a nepreťažovať samicu počtom znášok. Zadržané vajce je akútny stav — okamžite zahriať a vyhľadať veterinára.
Príznaky: Tukové vankúšiky na bruchu a bokoch, ťažkopádnosť, znížená plodnosť
Vzniká pri nadbytku olejnatých semien (slnečnica, niger) a nedostatku pohybu v malej klietke. Prevencia: vyvážená zmes drobných semien, dostatok priestoru na lietanie (priestranná voliéra) a obmedzenie tučných semien na občasný doplnok.
Červené obočie dalo druhu meno — dospelý vták má cez obočie (od zobáka cez oko) nápadný jasne červený prúžok; práve podľa neho sa druh slovensky volá amada červenoobrvá a anglicky Red-browed finch. Druhové meno temporalis odkazuje na spánkovú (temporálnu) oblasť hlavy.
Trojnásobná červená — obočie, kostrec a zobák — okrem červeného obočia má vták aj jasne červený kostrec (trtáč) a červený zobák, ktoré pekne kontrastujú so sivým telom a olivovozelenými krídlami, chrbtom a golierom. Patrí k nenápadne elegantným austrálskym pinkám.
Pohlavia sú si veľmi podobné — na rozdiel od mnohých iných pínk sa samec a samica líšia len nepatrne (samec býva o niečo sýtejší a kontrastnejší); najspoľahlivejším rozlišovacím znakom je, že toká a spieva iba samec.
Mierumilovný kŕdľový druh — vo voľnej prírode žije v menších až stredne veľkých kŕdľoch a v chove je výrazne družná a znášanlivá; výborne sa hodí do osadenej spoločnej voliéry s inými pokojnými druhmi a netreba sa báť agresivity.
Nevhodná do tesnej klietky — je to čulý vták, ktorému nevyhovuje malá klietka ani skrinkový (boxový) chov; najlepšie prospieva a rozmnožuje sa v priestrannej, ideálne hustejšie osadenej voliére, kde si stavia vlastné veľké guľovité hniezdo v kríku.
Vo voľnej prírode bežná a nie je ohrozená — druh je hodnotený ako Least Concern (IUCN, 2018) so stabilným populačným trendom a patrí k bežným, ľahko pozorovateľným vtákom východnej Austrálie; nie je zaradený v CITES.
Vysoké volanie „ssitt" — najnápadnejším zvukom je vysoké, prenikavé kontaktné „ssitt" (často „ssitt-ssitt"), ktorým si vtáky v kŕdli udržiavajú kontakt pri prelietavaní hustou vegetáciou; spev samca je tichý a jednoduchý.
Otužilá, ale citlivá na chlad a vlhko — patrí k otužilejším austrálskym pinkám, no v chladnejšom podnebí potrebuje suché, chránené a temperované priestory (v zime nad ~12–15 °C); vlhko a prievan sú jej hlavnou hrozbou.
Zaujímavý tok so steblom — samec pri toku natiahne krček, naježí pierka a drží v zobáku dlhé steblo trávy, ktorým „pozýva" samicu — typický prejav austrálskych astrildov.
Bola zaradená aj do vlastného rodu — druh sa dnes radí do rodu Neochmia spolu s amadou hviezdnou a šarlátovou, no v staršej literatúre ho nájdete pod samostatným rodom Aegintha (synonymum Aegintha temporalis).
Introdukovaná aj mimo Austrálie — okrem pôvodného areálu vo východnej Austrálii bola amada červenoobrvá introdukovaná do Francúzskej Polynézie.
Áno — patrí medzi vďačné a otužilejšie astrildovité pinky vhodné aj pre začiatočníkov. Je pokojná, mierumilovná, družná a znášanlivá a v osadenej voliére sa ochotne rozmnožuje. Dôležité podmienky navyše sú dostatočne priestranná (ideálne osadená) voliéra namiesto tesnej klietky a ochrana pred chladom a vlhkom (v zime temperované suché priestory nad ~12–15 °C). Pri základoch starostlivosti (kvalitná zmes semien, klíčky, zelené, sépiová kosť, čistá voda, pokoj počas hniezdenia) je to ľahko zvládnuteľný druh.
Amada červenoobrvá nenapodobňuje ľudskú reč — ako astrildovitá pinka na to nemá vlohy. Spieva najmä samec, no jeho spev je jednoduchý a tichý (séria vysokých štebotavých tónov). Najčastejším zvukom je vysoké kontaktné volanie „ssitt", ktorým vtáky udržiavajú kontakt v kŕdli. Patrí medzi tiché chované pinky, takže nevadí ani v byte či paneláku a neruší susedov.
Pri tomto druhu je to ťažšie než pri mnohých iných pinkách, pretože pohlavia sú si veľmi podobné. Samec býva spravidla o niečo sýtejšie a kontrastnejšie sfarbený a niekedy má o trochu výraznejší červený prúžok cez obočie, no rozdiely sú nenápadné. Najspoľahlivejším znakom je, že toká (spieva) iba samec — pri tokovej demonštrácii s natiahnutým krčkom a steblom v zobáku. Mladé vtáky sú matnejšie a bez výrazného červeného obočia (majú tmavší zobák) — pohlavie u nich nemožno spoľahlivo určiť. Pri zostavovaní chovného páru sa preto oplatí spoľahnúť na overené spárovanie alebo posúdenie skúseného chovateľa.
Keďže pinky lietajú vodorovne a nešplhajú sa, dôležitá je dĺžka priestoru, nie výška. Tomuto čulému druhu nevyhovuje tesná klietka ani skrinkový (boxový) chov — najlepšie prospieva v priestrannej, ideálne hustejšie osadenej voliére s trsmi tráv a kríkmi (čajovník, klanopraška, kefovník), kde si rád stavia vlastné veľké guľovité hniezdo a prehľadáva vegetáciu. Voliéra musí mať suchý, chránený a temperovaný prístrešok. Vybavenie: bidielka rôznej hrúbky, misky na semená, klíčky, vaječnú zmes a zeleninu, sépiová kosť, grit a kúpacia miska. Je to kŕdľový druh — nikdy nedržte jedného vtáka osamote.
Základ tvorí kvalitná zmes drobných semien pre exotické pinky (proso žltý, biely, červený, senegalské proso, mohár, lesknica). K tomu pridávajte klíčené/polozrelé semená, zelené krmivo (ptačinec, mladá tráva so zelenými metličkami, žaburinka, púpava), polozrelé metličky prosa ako pochúťku a počas hniezdenia vaječnú zmes a drobnú živú potravu (zvliekané múčne červy, vaječné kukly, drosophila). Vždy musí byť dostupná sépiová kosť a grit a čerstvá voda; vitamíny sa u tohto druhu osvedčujú podávať skôr do pitnej vody. Pozor na obezitu — olejnaté semená (slnečnica, niger) len striedmo. Vyhnite sa avokádu (toxické), soleným a sladeným potravinám a plesnivému krmivu.
Nie, druh nie je ohrozený. Vo voľnej prírode je hodnotený ako málo dotknutý (IUCN Least Concern, 2018) so stabilným populačným trendom a patrí k bežným, ľahko pozorovateľným vtákom východnej Austrálie. Nie je zaradený v CITES. V chove je dostatok odchovaných vtákov, takže netreba siahať po odchyte z prírody — uprednostnite odchované krúžkované vtáky od chovateľa. Chov tohto druhu je teda bez problémov.
Áno, v priestrannej osadenej voliére sa rozmnožuje ochotne. Pár stavia veľké guľovité hniezdo z tráv v hustom kríku, trse trávy alebo v ponúknutom prútenom košíku; samica znáša 4–6 bielych vajec, na ktorých sa striedajú obaja rodičia. Mláďatá sa liahnu približne po 13 dňoch a hniezdo opúšťajú približne o 3 týždne, potom ich rodičia ešte 2–3 týždne dokrmujú. Najlepšie hniezdia páry, v ktorých má samica aspoň 12 mesiacov. Kľúčom k úspechu je dostatok bielkovín (vaječná zmes a živá potrava) a pokoj — pri nedostatku bielkovín alebo pri vyrušovaní páry mláďatá často prestanú kŕmiť alebo ich vyhadzujú z hniezda.