Amada papagájovitá červenohrdlá (Erythrura psittacea)

Estrildidae (astrildovité)

Amada papagájovitá červenohrdlá

Erythrura psittacea — drobná tichomorská pinka z Novej Kaledónie — papagájovsky zelené telo s ohnivo červenou hlavou, čulá, otužilá a mimoriadne dobre sa rozmnožujúca voliérová pinka

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern (najmenej ohrozená, hodnotenie BirdLife International / IUCN) — endemit Novej Kaledónie s veľkým areálom v rámci ostrova a stabilnou populáciou, druh sa dobre prispôsobil aj poľnohospodárskej krajine. Druh NIE je v CITES a je hojne odchovávaný v zajatí ako voliérová pinka.
Dĺžka~12 cm (~13–15 g)
PôvodEndemit Novej Kaledónie (Tichomorie)
PovahaČulá, aktívna, spoločenská
SpevTichý, vysoký — nenapodobňuje reč
Dožitie~5–8 rokov
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
2/5

Výživa

55% 14% 12% 10% STRAVA zloženie
Drobné semená tráv — proso (žlté, červené, biele), mohár, lesknica kanárska (panicum) — základ stravy 55%
Klíčené a namočené semená — zvyšujú obsah vitamínov, kľúčové v hniezdení 14%
Vaječná (vajcová) zmes a mäkké krmivo — bielkoviny pri odchove mláďat 12%
Zelené krmivo a polozrelé metličky tráv — žabinec, púpava, špenát, mliečne semená 10%
Živá potrava — drobné múčne červy, pinkie, vaječné kukly (najmä počas hniezdenia) 6%
Minerály — sépiová kosť (cuttlebone), grit, drvené ustricové lastúry, vápnik 3%

Odporúčané potraviny

  • Zmes pre exotické pinky — proso žlté, červené a biele, mohár (Setaria), lesknica kanárska (panicum) — základná denná strava
  • Metličky prosa (spray millet) — obľúbená pochúťka, výborná aj na priučenie mláďat a zníženie stresu
  • Klíčené a namočené semená — denne čerstvo, vysoko stráviteľné, nevyhnutné v období hniezdenia a pelichania
  • Vaječná (vajcová) zmes alebo mäkké vaječné krmivo — zdroj bielkovín pri odchove mláďat (varené vajce s nastrúhanou suchárovou strúhankou)
  • Polozrelé (mliečne) metličky tráv a burín — semená v mliečnej zrelosti sú mimoriadne vyhľadávané, najmä v hniezdení
  • Zelené krmivo — hviezdica prostredná (žabinec), mladá púpava, špenát, vňať mrkvy, listy kelu a brokolice (umyté, nepostriekané)
  • Ovocie — kúsky jablka, pomaranča, hrušky a drobné bobuľoviny (jahody, čučoriedky) ako spestrenie, vždy čerstvé
  • Živá potrava — drobné múčne červy, pinkie (larvy bzučiviek), vaječné kukly — najmä počas kŕmenia mláďat (mierne, nie nadbytočne)
  • Sépiová kosť (cuttlebone) a grit (drvený piesok/lastúry) — trvalý zdroj vápnika a minerálov, dôležité pre samičky znášajúce vajcia
  • Čerstvá pitná voda denne + možnosť kúpania v plytkej miske (mimoriadne radi sa kúpu)

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje (káva, čaj, kola) — jedovaté pre drobné vtáky
  • Soľ, slané, korenené, sladené a tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky drobného vtáka
  • Cibuľa, cesnak a pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Postriekané (pesticídmi ošetrené) zelené krmivo a metličky z ciest a polí — riziko otravy
  • Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté semená a krmivo — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Nadbytok živej potravy a vaječnej zmesi mimo hniezdenia — vedie k obezite, na ktorú je tento druh v klietke náchylný, a k vyčerpávajúcemu hniezdeniu
Tip od odborníka Amada papagájovitá červenohrdlá (Erythrura psittacea) je prevažne semenožravá astrildovitá pinka — základom stravy je kvalitná zmes drobných semien tráv (proso žlté, červené a biele, mohár a lesknica kanárska), doplnená o niger a mak, ktoré tieto pinky obľubujú. Aby strava nebola jednotvárna a chudobná, treba ju denne dopĺňať: klíčenými a namočenými semenami (výrazne zvyšujú obsah vitamínov a stráviteľnosť), zeleným krmivom (žabinec, mladá púpava, špenát, kel, brokolica), polozrelými metličkami tráv a kúskami ovocia (jablko, pomaranč, bobuľoviny), ktoré papagájovité pinky vyhľadávajú viac než mnohé iné astrildy. V období hniezdenia a odchovu mláďat sa potreba bielkovín prudko zvyšuje — pridaj vaječnú (vajcovú) zmes a mierne množstvo živej potravy (drobné múčne červy, pinkie, vaječné kukly); hoci tento druh dokáže mláďatá odchovať aj na rastlinnej a klíčenej strave, živočíšne bielkoviny zvyšujú úspešnosť odchovu. Trvalo musí byť v klietke sépiová kosť a grit ako zdroj vápnika a minerálov (zásadné pre samičky, aby netrpeli na zadržanie vajca). Pozor na obezitu: druh je v klietke náchylný priberať a stresovať sa — mimo hniezdneho obdobia obmedz živú potravu a vaječnú zmes a dopraj dostatok priestoru na lietanie. Nikdy nepodávaj avokádo, čokoládu, kofeín, soľ, cibuľu a cesnak — sú pre drobné vtáky jedovaté. Vodu meň denne a dopraj pinkám plytkú misku na kúpanie, ktoré milujú.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 2 Zriedkavosť 2
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Amada papagájovitá červenohrdlá je tichá až stredne hlasná pinka — patrí medzi tichšie chovné druhy. Samček vydáva jemný, vysoký, cvrlikavo-trilkový spev (dlhší, ťahavejší trilok než pri zebričke), oba vtáky sa medzi sebou dorozumievajú vysokými, ostrejšími kontaktnými volaniami („tsít", „tsi-tsi"), typickými pre papagájovité pinky. Hlas je celkovo nerušivý a nepreniká cez steny, kontaktné volania sú však o niečo prenikavejšie (vyššie) než tlmené štebotanie astrildov — preto je vhodná aj do bytu, no nie je úplne nemá. Žiadne prenikavé skreky ako pri väčších exotoch.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Amada papagájovitá červenohrdlá nie je maznavá pinka „na ruku" — ako väčšina astrildovitých je to vták na pozorovanie, nie na fyzický kontakt. Je čulá a aktívna, časom si zvykne na opatrovateľa a pri kŕmení nepanikári, no brať ju do ruky pravidelne nie je vhodné — manipulácia ju stresuje a v klietke býva náchylná na stres aj obezitu. Ručne dokŕmené mláďatá môžu byť dôverčivejšie a sadnúť si na prst, ale ani tie sa „nemaznajú". Najväčšiu radosť spraví v priestrannej letovej klietke alebo voliére v páre či malej skupine, kde naplno prejaví svoje prirodzené, neúnavne aktívne a „šplhavé" správanie.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Mimoriadne čulá a pohyblivá pinka — celý deň poskakuje, prelieta, šplhá po vetvičkách a prehľadáva krmivo; v prírode sú to „climbing birds", ktoré radi lozia po steblách tráv a vetvičkách. Potrebuje preto dostatok priestoru na lietanie a šplhanie: úzka, malá klietka jej nestačí a vedie k stresu i obezite — ideálna je dlhá letová klietka alebo voliéra s vertikálnymi bidielkami, bambusom a vysokými trávami. Je spoločenská, chová sa vždy minimálne v páre (najlepšie vo väčšej skupine s rovnakým alebo vyšším počtom samičiek). Aktivita je celodenná (cez deň), v noci pinky odpočívajú — dôležitý je pokojný, tmavý a bezpečný úkryt na nocovanie.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Amada papagájovitá červenohrdlá nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie — astrildovité pinky nemajú schopnosť učiť sa hlasy ako papagáje či niektoré spevavce (napriek tomu, že sa volajú „papagájovité", ide len o sfarbenie, nie o schopnosť reči). Samček má vrodený jemný, vysoký cvrlikavo-trilkový spev, ktorým si bráni teritórium a dvorí samičke; mláďatá sa spev učia od otca (vrodené volania sú stabilné). Reč ani hvizd ju nenaučíte a jej repertoár sa v zajatí nemení.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Amada papagájovitá červenohrdlá patrí medzi tichšie chovné pinky — jej hlas je jemný a nerušivý, no v porovnaní s tlmenými astrildmi o niečo vyšší a ostrejší. Samček spieva tichý, vysoký, cvrlikavo-trilkový spev — ťahavé, jemne bzučivo-trilkujúce frázy, ktoré sú dlhšie a melodickejšie u dospelých, dvoriacich samcov (dospelý samec spieva dlhší a sýtejší trilok než samička). Spev predvádzajú predovšetkým samce, najmä počas dvorenia a hniezdnej sezóny, často s pierkom alebo steblom v zobáku. V bežnej komunikácii oba vtáky vydávajú vysoké, tenké kontaktné volania: krátke „tsít" či opakované „tsi-tsi", typické pre papagájovité pinky, ktorými udržiavajú kontakt v kŕdli a s partnerom. Hlas nepreniká cez steny a je vhodný aj do bytu, hoci kontaktné volania sú o niečo prenikavejšie než tiché štebotanie astrildov. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený a mláďatá sa spev učia od otca.

Dokáže hovoriť? Amada papagájovitá červenohrdlá nenapodobňuje ľudskú reč, hvizd ani melódie — astrildovité pinky túto schopnosť nemajú (na rozdiel od papagájov či niektorých spevavcov), a označenie „papagájovitá" sa vzťahuje len na zelené sfarbenie, nie na schopnosť reči. Samček má vrodený jemný cvrlikavo-trilkový spev, ktorým dvorí a bráni teritórium; repertoár sa v zajatí nemení a reč sa naučiť nedá.

Typické zvuky

  • Jemný, vysoký cvrlikavo-trilkový spev samčeka — ťahavé bzučivo-trilkujúce frázy, predvádzaný najmä pri dvorení a v hniezdnej sezóne (dospelý samec spieva dlhší a sýtejší trilok než samička)
  • Vysoké, tenké kontaktné „tsít" / „tsi-tsi" — pri blízkom kontakte partnerov a udržiavaní kontaktu v kŕdli
  • Ostrejšie diaľkové (kontaktné) volanie — keď sa vtáky od seba vzdialia alebo sa volajú naprieč voliérou
  • Tiché štebotanie kŕdľa — pri spoločnom kŕmení a oddychu, príjemné a nevtieravé
  • Jemné varovné cvrlikanie / „tek" — pri vyrušení alebo prílete cudzieho vtáka
  • Mäkké žobravé pískanie mláďat — pri kŕmení rodičmi, utíchne po osamostatnení

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna v chove (jar–leto) — pri dlhšom dni a teple 18–25 °C, podnetom je živá potrava a klíčené semená
Tok — samček spieva s pierkom alebo steblom v zobáku, naťahuje sa a poskakuje pred samičkou
Inkubácia 12–14 dní + odchov mláďat (vyletujú ~21 dní, dokrmované ešte ~2–3 týždne)
Pokojové obdobie — kratší deň, obmedz živú potravu a vaječnú zmes, dopraj pinkám oddych medzi znáškami
Pelichanie prebieha priebežne, najmä po hniezdnej sezóne — zvýš príjem bielkovín a vápnika
Mladé dosahujú PLNÉ vyfarbenie dospelých neskoro — až ~18–20 mesiacov (na chov sú však zrelé skôr, ~9 mesiacov)

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Vhodná pre mierne pokročilých aj zdatnejších začiatočníkov — patrí medzi otužilejšie a dobre sa rozmnožujúce astrildovité pinky, je čulá, aktívna a spoľahlivo hniezdi. Náročnejšia je len citlivosťou na chlad (austrálsko-tichomorský druh, neznáša mráz a prievan) a náchylnosťou na stres a obezitu v malej klietke — vyžaduje priestrannú letovú klietku/voliéru. Pre úplného začiatočníka sú o niečo jednoduchšie zebrička či bengalka, no ako prvá „farebná" pinka je veľmi vďačná.
Priestor Pre pár stačí priestranná letová klietka od ~80–100 cm dĺžky (čím dlhšia, tým lepšia — vták potrebuje lietať a šplhať), ideálna je však voliéra; pre skupinu vonkajšia/izbová voliéra. Drôtové rozstupy max. 10–12 mm (drobný vták). Bidielka rôznej hrúbky, vertikálne vetvičky/bambus a vysoké trávy (sú to šplhavé vtáky), plytká miska na kúpanie, pokojný kút na nocovanie. Vyžaduje teplo (neznáša mráz ani prievan, ideálne nad ~18 °C).
Deti v domácnosti Veľmi vhodná pinka pre rodiny s deťmi — ako vták na pozorovanie, nie na maznanie. Amada papagájovitá červenohrdlá je nápadne farebná (papagájovsky zelená s ohnivo červenou hlavou) a neúnavne aktívna, deti fascinuje jej šplhanie po vetvičkách, čulé poskakovanie a jemný štebot. Je to vďačný vták na priblíženie zodpovednosti a starostlivosti o zvieratá — kŕmenie, čistá voda, výmena krmiva. Dôležité pravidlá pre deti: (1) pinka nie je na chytanie a maznanie — manipulácia ju stresuje, deti ju majú pozorovať a kŕmiť, nie naháňať; (2) pokoj a tichšie okolie — náhle pohyby a hluk vtáka plašia, najmä počas hniezdenia; (3) chová sa vždy minimálne v páre (vták v samote trpí), nie samotná „pre dieťa"; (4) po manipulácii s krmivom a klietkou umývanie rúk. Edukatívne témy: život astrildovitých piniek, prečo sa volá „papagájovitá" (zelené sfarbenie, nie schopnosť reči), odkiaľ pochádza (Nová Kaledónia v Tichomorí) a prečo sa pinky chovajú spoločensky.
Hlučnosť Áno — patrí medzi tichšie pinky a je vhodná aj do bytu. Spev samčeka je jemný a vysoký, kontaktné volania krátke a tenké; hlas nepreniká cez steny a nevyrušuje susedov ani v noci (vtáky sú aktívne cez deň). Vysoké kontaktné „tsít" môže byť o niečo prenikavejšie než tiché štebotanie astrildov, no v porovnaní s kanárikom, papagájmi či hrdličkami je výrazne tichšia.
Verdikt odborníka Amada papagájovitá červenohrdlá (Erythrura psittacea) je drobná, asi 12 cm dlhá astrildovitá pinka (parrotfinch) z čeľade astrildovitých (Estrildidae) a patrí medzi najobľúbenejšie a najlepšie sa rozmnožujúce voliérové pinky. Telo má jasno trávovo zelené, hlava, hrdlo, trtáč a chvost sú sýto červené — odtiaľ slovenský i anglický názov (Red-throated Parrotfinch); zobák je čierny, nohy hnedasté. Druh opísal Johann Friedrich Gmelin (1789) ako Loxia psittacea, dnes patrí do rodu Erythrura (Swainson 1837 — z gréc. „červený chvost"), ktorý zahŕňa približne 12 druhov papagájovitých piniek. E. psittacea je endemit Novej Kaledónie — súostrovia v juhozápadnom Tichomorí — kde obýva vlhké nížinné lesy a kroviny a dobre sa prispôsobila aj poľnohospodárskej krajine a okrajom sídiel; druh je monotypický (bez poddruhov). V prírode žije v menších kŕdľoch, preto sa chová vždy minimálne v páre, najlepšie v skupine. Povahovo je mimoriadne čulá, aktívna a „šplhavá" (v prírode lozí po steblách tráv a vetvičkách) — potrebuje preto skôr priestrannú letovú klietku alebo voliéru než malú klietku, v ktorej býva náchylná na stres a obezitu. Pohlavia sú si veľmi podobné: samček máva o niečo sýtejšiu a rozsiahlejšiu červeň na hlave a hrdle a dlhší, sýtejší spev, samička je matnejšia; spoľahlivé rozlíšenie býva ťažké a osvedčuje sa pozorovanie spevu alebo skúsený chovateľ. Mláďatá sú matne sfarbené a plné vyfarbenie dospelých dosahujú neskoro — až okolo 18–20 mesiacov (na rozdiel od väčšiny piniek, ktoré dospievajú do sfarbenia do ~12 mesiacov). Hlas je tichý a jemný — samček vydáva vysoký cvrlikavo-trilkový spev a oba vtáky vysoké kontaktné „tsít"; druh nenapodobňuje ľudskú reč (názov „papagájovitá" sa vzťahuje len na zelené sfarbenie), takže je vhodný aj do bytu, hoci kontaktné volania sú o niečo prenikavejšie než pri tlmených astrildoch. Strava je prevažne semenožravá (proso, mohár, lesknica, niger, mak) doplnená o klíčky, zeleň, ovocie, vaječnú zmes a v hniezdení živú potravu; trvale potrebuje sépiovú kosť a grit (vápnik). Hniezdi v polootvorenej búdke alebo košíčku, znáša 3–6 vajec, inkubácia trvá 12–14 dní, mláďatá vyletujú ~21 dní a rodičia ich ešte 2–3 týždne dokrmujú. Je to jeden z najspoľahlivejšie hniezdiacich druhov — väčšinou si mláďatá odchová sama a býva dobrým rodičom, vďaka čomu je výbornou voľbou pre chovateľov, ktorí chcú úspešne rozmnožovať pinky. Je to tichomorsko-austrálsky druh, ktorý neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan — vyhovuje mu teplo (ideálne nad ~18 °C). Druh nie je v CITES a IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou; v zajatí je hojne odchovávaný a chovajú sa aj farebné mutácie (napr. morská zelená „sea-green", lutino, strakatá – pied). Pri správnej starostlivosti sa dožíva ~5–8 rokov. Najčastejšie zdravotné riziká sú vzdušníkové roztoče (na ktoré sú astrildovité citlivé), kokcidióza, zadržanie vajca a podchladenie — preto je kľúčová karanténa nových vtákov, vápnik, teplo bez prievanu a suchá hygiena. Záver: čulá, krásne sfarbená, otužilejšia a mimoriadne plodná pinka, ktorá je jednou z najvďačnejších „farebných" voliérových piniek pre rodiny aj chovateľov so záujmom o odchov — za predpokladu, že sa chová spoločensky (v páre/skupine), v priestrannej letovej klietke či voliére a v teple.

Prostredie a požiadavky

Klietka / voliéra
Pár: priestranná letová klietka od ~80–100 cm dĺžky (čím dlhšia, tým lepšie); ideálne voliéra; skupina: izbová/vonkajšia voliéra
Amada papagájovitá červenohrdlá je mimoriadne čulá, aktívna a šplhavá a potrebuje lietať aj loziť — uprednostni dĺžku a priestor pred výškou. Pre pár stačí letová klietka od ~80–100 cm dĺžky, no ideálna je voliéra; pre skupinu izbová alebo vonkajšia voliéra. V malej, tesnej klietke je náchylná na stres a obezitu. Rozstup drôtov max. 10–12 mm (drobný vták by sa väčšími medzerami pretlačil či zasekol). Vybav ju bidielkami rôznej hrúbky, vertikálnymi vetvičkami, bambusom a vysokými trávami (rada šplhá, v prírode je to „climbing bird"), plytkou miskou na kúpanie (kúpe sa veľmi rada), miskami na zrno, zeleň a mäkké krmivo a pokojným kútom na nocovanie. Klietku umiestni do svetlej, pokojnej miestnosti bez prievanu, nie k oknu na priame slnko ani k dverám.
Spoločnosť
Vždy minimálne v páre, ideálne v skupine s rovnakým alebo vyšším počtom samičiek; znášanlivá s inými pokojnými pinkami — pozor na kríženie s príbuznými parrotfinchmi
Je spoločenská — v prírode žije v menších kŕdľoch a v samote trpí, preto sa chová vždy minimálne v páre, najlepšie v malej skupine s rovnakým alebo vyšším počtom samičiek (samce môžu byť v hniezdení medzi sebou aktívnejšie). V dostatočne priestrannej voliére sa znesie s inými pokojnými astrildovitými pinkami (napr. amada Bichenova, astrildy, motýlik škoricový, astrild ryžový). Dôležité varovanie: nemala by zdieľať voliéru s inými papagájovitými pinkami rodu Erythrura (napr. amada modrolíca) — hrozí nežiaduce kríženie (hybridizácia); chovaj radšej jeden druh parrotfincha na voliéru. V hniezdnom období môže byť pri búdke teritoriálnejšia — dopraj páru viac súkromia a dostatok hniezdnych miest, aby sa páry nerušili.
Teplota
Teplo, ideálne nad ~18 °C; neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan — vonkajšia voliéra potrebuje v zime vykurovaný suchý úkryt
Pôvodom z teplého Tichomoria (Nová Kaledónia) — znáša teplo, ale citlivá je na chlad, vlhko a prievan. V byte jej vyhovuje bežná izbová teplota (~18–25 °C), najlepšie sa cíti v teple nad ~18 °C. Vo vonkajšej voliére ju možno chovať v teplej časti roka, no na zimu potrebuje suchý, bezprievanový a vykurovaný úkryt (mráz neznáša a pri podchladení rýchlo chradne). Vyhýbaj sa náhlym výkyvom teploty a umiestneniu klietky do prievanu medzi oknom a dverami.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Polootvorená hniezdna búdka alebo prútený košíček; materiál — kokosové vlákno, suchá tráva, sisal, jemné stebla a dlhé listy
Na hniezdenie ponúkni polootvorenú hniezdnu búdku alebo prútený/košíkový hniezdnik umiestnený vyššie v pokojnej časti klietky (druh prijíma búdky aj na rôznych výškach). Ako hniezdny materiál dodaj kokosové vlákno, suchú trávu, sisal, jemné stebla a dlhé listy — pár si vystavia kryté, baňaté hniezdo. Druh patrí medzi najspoľahlivejšie hniezdiace pinky a hniezdi ochotne v jednom páre na klietku aj kolóniovo v priestrannej voliére (viac búdok, aby sa páry nehádali). V hniezdení pridaj vaječnú zmes a živú potravu a vtáky nerušíš — pri vyrušovaní môžu znášku opustiť.
Svetlo a denný režim
Pravidelný denný cyklus svetla a tmy; v hniezdení dlhší deň, mimo neho kratší deň a pokoj
Pinky sú aktívne cez deň a potrebujú pravidelný cyklus svetla a tmy a pokojné, tmavé nocovanie (8–10 h tmy). Dlhší deň, teplo a živá potrava sú prirodzeným podnetom na hniezdenie; mimo sezóny dopraj kratší deň a pokoj, aby si samička oddýchla (druh hniezdi veľmi ochotne a hrozí vyčerpanie). Svetlé (nie však priamo prepekané) stanovište podporuje aktivitu a kondíciu. Vyhýbaj sa nočnému rušeniu a náhlemu rozsvecovaniu, ktoré vtáky plaší.
Kúpanie a hygiena
Plytká miska na kúpanie (kúpe sa veľmi rada); denná výmena vody, pravidelné čistenie klietky a misiek
Amada papagájovitá červenohrdlá sa veľmi rada kúpe — ponúkni jej plytkú misku s čistou vodou na kúpanie (pomáha kondícii peria a prevencii roztočov). Pitnú vodu meň denne, misky na krmivo a kúpanie pravidelne umývaj a klietku čisti, aby si predišiel rozmnoženiu baktérií, plesní a kokcídií. Suché, čisté a vetrané (no nie prievanové) prostredie je základom zdravia drobných piniek.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Jar–leto (v chove pri dlhšom dni, teple a živej potrave)

Samček dvorí samičke spevom a typickým tokovým predvádzaním s pierkom alebo steblom v zobáku — naťahuje sa, poskakuje a nakrúca telo pred samičkou. Podnetom na hniezdenie je dlhší deň, teplo (~18–25 °C), klíčené semená a živá potrava. Druh je jednopárovo monogamný v sezóne, pár drží spolu a spoločne stavia hniezdo. V priestrannej voliére hniezdi aj kolóniovo a patrí medzi najochotnejšie hniezdiace pinky.

Hniezdo a znáška
Znáška zvyčajne 3–6 vajec

Pár si v polootvorenej búdke alebo prútenom košíčku z kokosového vlákna, trávy a jemných stebiel postaví kryté, baňaté hniezdo. Samička znáša zvyčajne 3–6 drobných bielych vajec, spravidla po jednom denne. Trvalý prísun vápnika (sépiová kosť, grit) je nevyhnutný — prevencia zadržania vajca. Po znesení väčšiny vajec začne sedenie a mláďatá sa liahnu pomerne synchrónne.

Inkubácia
12–14 dní

Na vajciach sedia striedavo obaja rodičia, v noci zvyčajne sedí samička. Inkubácia trvá približne 12–14 dní. V tomto období je dôležitý pokoj — pri opakovanom vyrušovaní môže pár znášku opustiť. Klietku a búdku zbytočne nekontroluj, dopĺňaj len krmivo a vodu z diaľky a udržuj stabilné, teplé a tiché prostredie.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá kŕmené oboma rodičmi; spoľahliví rodičia

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé/altriciálne) a sú plne odkázané na rodičov. Oba rodičia kŕmia natrávenou potravou; tento druh dokáže mláďatá odchovať aj na klíčenej a rastlinnej strave, no vaječná zmes a mierna živá potrava (drobné múčne červy, pinkie, vaječné kukly) úspešnosť odchovu zvyšujú. Patrí medzi najspoľahlivejšie hniezdiace pinky — väčšinou si mláďatá odchová sama a býva dobrým rodičom. Zabezpeč pokoj, teplo a dostatok kvalitného krmiva.

Vyletenie mláďat
Vyletujú ~21 dní, dokrmovanie ešte ~2–3 týždne

Mláďatá vyletujú z hniezda približne v 21. dni, no ešte 2–3 týždne ich rodičia dokrmujú, kým sa naučia samostatne žrať. Mladé sú matne sfarbené — zelené tóny sú kalnejšie a chýba im výrazná červeň na hlave a hrdle, zobák majú tmavší. Plné vyfarbenie do podoby dospelých dosahujú neskoro — až okolo 18–20 mesiacov (na rozdiel od väčšiny piniek, ktoré dospievajú do sfarbenia do ~12 mesiacov). V tomto čase neobmedzuj kvalitné krmivo.

Osamostatnenie a zaradenie do chovu
Samostatné ~6 týždňov; pohlavná zrelosť ~9 mesiacov (plné vyfarbenie až ~18–20 mesiacov)

Mladé sa úplne osamostatnia približne 6 týždňov po vyliahnutí (~2–3 týždne po vylietnutí) a vtedy ich možno oddeliť od rodičov, aby sa predišlo zbytočným konfliktom a predčasnému páreniu. Do chovu ich zaraď až keď sú vyspelé — uvádza sa zrelosť okolo 9 mesiacov (niektorí chovatelia odporúčajú počkať dlhšie), pričom plné vyfarbenie dospelých získavajú až ~18–20 mesiacov. Priskoré hniezdenie samičku vyčerpáva a znižuje úspešnosť odchovu. Pri správnej starostlivosti sa druh dožíva ~5–8 rokov.

Ochočenie a kontakt

2 Trvanie: Privykanie na opatrovateľa a prostredie niekoľko dní až 2–3 týždne; nie je to však „ochočenie na ruku" — ide o získanie dôvery, aby vták pri kŕmení a obsluhe nepanikáril. Ručne dokŕmené mláďatá bývajú dôverčivejšie.

Amada papagájovitá červenohrdlá nie je pinka „na ruku" — cieľom nie je ochočiť ju na maznanie (to ju stresuje), ale získať jej dôveru, aby pri obsluhe, kŕmení a pozorovaní zostala pokojná. Je prirodzene čulá a aktívna, na opatrovateľa si zvykne pomerne rýchlo, ale v tesnej klietke je náchylná na stres. Postup získania dôvery: (1) prvé dni ju nechaj v pokoji aklimatizovať, nehýb klietkou ani ju zbytočne nechytaj; (2) pri klietke sa pohybuj pokojne a hovor tichým hlasom, aby si vtáka spojil s bezpečím; (3) kŕm v pravidelnom čase a obľúbenú metličku prosa podávaj rukou — vták si rýchlo spojí tvoju prítomnosť s pochúťkou; (4) nikdy ju nenaháňaj po klietke a chytaj len v nevyhnutnom prípade (presun, ošetrenie) — radšej v šere a pokojne. Najviac sa jej darí v páre alebo skupine v priestrannej letovej klietke/voliére, kde prejaví prirodzené šplhavé správanie a spokojnosť. Ochočovať „na ruku" má zmysel len pri ručne dokŕmených mláďatách, no ani tie nie sú maznavé.

1

Po prevoze nechaj pinky 3–7 dní v pokoji aklimatizovať v priestrannej letovej klietke — nehýb klietkou, nechytaj ich, len dopĺňaj krmivo a vodu

2

Pri klietke sa pohybuj POKOJNE a hovor tichým hlasom — vták si tak spojí tvoju prítomnosť s bezpečím, nie s hrozbou

3

Kŕm v pravidelnom čase; obľúbenú metličku prosa (spray millet) podávaj rukou cez mreže alebo pri otvorených dvierkach — najsilnejší nástroj dôvery

4

Nikdy pinky nenaháňaj rukou po klietke — chytaj ich len v nevyhnutnom prípade (presun, ošetrenie), radšej v šere a pokojne, aby si predišiel stresu a poraneniu

5

Chovaj VŽDY minimálne v páre, najlepšie v malej skupine s rovnakým alebo vyšším počtom samičiek — spoločnosť rovesníkov je pre psychickú pohodu dôležitejšia než kontakt s človekom

6

Daj dostatok priestoru na lietanie a šplhanie (dlhá letová klietka/voliéra, vertikálne vetvičky, bambus, vysoké trávy) a denne čerstvé klíčené semená, zeleň a vodu na kúpanie — spokojný vták je dôverčivejší a menej náchylný na stres a obezitu

7

Na hniezdenie pridaj polootvorenú búdku alebo košíček, hniezdny materiál (kokosové vlákno, suchá tráva), vaječnú zmes a živú potravu — a vtedy ich NErušíš

8

Ak chceš krotkejšie vtáky, vyber ručne dokŕmené mláďatá od chovateľa — bývajú dôverčivejšie, no ani tie nie sú maznavé „na ruku"

Cena a kde kúpiť

20–45 € / ks (bežná zelená forma; pár ~40–80 €, farebné mutácie drahšie)

Amada papagájovitá červenohrdlá je bežne dostupná voliérová pinka — nie je vzácna ani v CITES, je hojne odchovávaná chovateľmi exotického vtáctva v SR aj ČR a patrí medzi najznámejšie papagájovité pinky v chove. Cena jedného vtáka v bežnej zelenej (divej) forme sa orientačne pohybuje okolo 20–45 €, pár (samček + samička) zvyčajne 40–80 €; farebné mutácie (morská zelená „sea-green", lutino, strakatá – pied) bývajú výrazne drahšie. Cena kolíše podľa veku, kondície, sfarbenia, regiónu a toho, či ide o ručne dokŕmené alebo chovne overené jedince. Náklady na chov sú nízke — postačí priestranná letová klietka/voliéra, kvalitná zrnová zmes, zeleň, ovocie, vaječná zmes, sépiová kosť a grit. Keďže sa chová minimálne v páre, počítaj rovno s kúpou dvoch (alebo viacerých) vtákov. Vďaka dostupnosti, kráse a spoľahlivému rozmnožovaniu je obľúbenou voľbou pre začínajúcich aj pokročilých chovateľov piniek.

Špecializovaní chovatelia exotického vtáctva (astrildovité / papagájovité pinky) v SR/ČR — odchované, vyletené a krúžkované mláďatá, často priamo pár
Chovateľské burzy a výstavy exotov (ZO Slovenského zväzu chovateľov, ČSCH) — možnosť výberu z viacerých línií, farebných mutácií a poradenstvo skúsených chovateľov
Overení predajcovia okrasného vtáctva — uprednostni odchov v zajatí pred náhodným inzerátom; pýtaj si informácie o veku, pohlaví a pôvode
Na čo si dať pozor Keďže sa Amada papagájovitá červenohrdlá chová minimálne v páre, plánuj kúpu dvoch a viac vtákov naraz, najlepšie od jedného špecializovaného chovateľa (nie z náhodného inzerátu). Vyberaj aktívneho, čulého vtáka s hladkým, priliehavým perím, jasnými očami, čistým zobákom aj nozdrami a čistým okolím kloaky (zlepené, znečistené perie pri kloake = tráviace ťažkosti). Zdravý vták sedí spevnene, nie nahrbený s napuchnutým perím v kúte. Skontroluj nohy a prsty (žiadne chrastavé, zhrubnuté šupiny — príznak roztočov) a dýchanie (žiadne klikanie, otvorený zobák či namáhavé dýchanie — riziko vzdušníkových roztočov). Rozlíšenie pohlavia je náročné: pohlavia sú si podobné, samček máva o niečo sýtejšiu a rozsiahlejšiu červeň na hlave a hrdle a hlavne dlhší a sýtejší spev (samička spieva menej a kratšie); rozdiely sú jemné, preto pri páre dôveruj skúsenému chovateľovi alebo zváž určenie pohlavia DNA testom. Pozor na vek a vyfarbenie: mláďatá sú matnejšie a plné vyfarbenie získavajú až ~18–20 mesiacov, takže mladý vták ešte nemusí mať plnú červeň. Uprednostni krúžkované jedince s dokladom o veku a NEkupuj vtáka na chov bez partnera. Po prevoze dopraj pinkám pokoj a teplo na aklimatizáciu.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Amada papagájovitá červenohrd… ~12 cm Amadina Gouldovej ~13–14 cm Amada Bichenova ~10–11 cm Astrild obyčajný ~10–12 cm
Amada papagájovitá červenohrdlá Amadina Gouldovej (Chloebia gouldiae) Amada Bichenova (Stizoptera bichenovii) Astrild obyčajný (Estrilda astrild)
Dĺžka~12 cm~13–14 cm~10–11 cm~10–12 cm
Váha~13–15 g~14–17 g~7–12 g~6–9 g
Dožitie~5–8 r~5–8 r~5–8 r~4–6 r
Hlučnosť2/54/52/52/5
Stav IUCNIUCN LC · bez CITESIUCN NT · bez CITESIUCN LC · bez CITESIUCN LC · bez CITES
PovahaPapagájovsky zelené telo, sýto červená hlava, hrdlo, trtáč a chvost, čierny zobák; čulá, aktívna, šplhavá, výborne hniezdiNajpestrejšia pinka — fialová hruď, žlté brucho, zelený chrbát, červená/čierna/žltá hlava; náročnejšia, citlivá na roztoče a chladBiela „sovia" tvár orámovaná čiernou, dve čierne priečky na hrudi, hnedý chrbát; pokojná, neútočná, tichý spevHnedo prúžkované telo, červený zobák a červený pruh cez oko, ružovkasté briežko; čulý, družný, vhodný do spoločnej voliéry
AreálEndemit Novej Kaledónie — obľúbená a spoľahlivo sa rozmnožujúca voliérová pinkaSeverná Austrália — efektná, ale chúlostivejšia ozdoba voliérSeverná a východná Austrália — pokojná pinka pre začiatočníkovSubsaharská Afrika — drobný družný astrild, podobne nenáročný

Choroby a prevencia

Vzdušníkové (tracheálne) roztoče (Sternostoma tracheacolum)
vysoká

Príznaky: Dýchanie s otvoreným zobákom, „klikavý" zvuk pri dýchaní, namáhavé dýchanie, strata hlasu/spevu, vyčerpanosť

Roztoče osídľujú dýchacie cesty (priedušnicu, vzdušníky, pľúca) a pri silnej infekcii ich úplne upchajú. Drobné astrildovité pinky vrátane papagájovitých a amadín Gouldovej sú obzvlášť citlivé. Bez liečby často končí udusením. Lieči sa ivermektínom u aviárneho veterinára; dôležitá je karanténa nových vtákov a dobré vetranie bez prievanu. Pri „klikavom" dýchaní alebo dýchaní s otvoreným zobákom vyhľadaj veterinára bezodkladne.

Kokcidióza a črevné parazity
stredná

Príznaky: Riedky, niekedy krvavý trus, nafúknutie a apatia, chudnutie napriek žraniu, naježené perie

Prvoky (kokcídie) napádajú tráviaci trakt a šíria sa trusom — v skupine či voliére sa rýchlo rozšíria. Spúšťačom býva stres, vlhko a zlá hygiena. Diagnostikuje sa vyšetrením trusu, lieči antikokcidikami od veterinára. Prevencia: suché, čisté prostredie, denná výmena vody, karanténa nových vtákov.

Zadržanie vajca (egg binding) u samičiek
vysoká

Príznaky: Samička sedí nahrbená na dne, napína sa, ťažko dýcha, opuch v okolí kloaky, ochabnuté nohy

Vajce sa zasekne vo vajcovode — akútny, život ohrozujúci stav, najmä pri nedostatku vápnika (chýbajúca sépiová kosť/grit), chlade, obezite alebo priskorom/príliš častom hniezdení. Pomáha teplo a vlhko a okamžitá veterinárna pomoc. Prevencia: trvalý prísun vápnika, teplo, dostatok pohybu a primerané (nie nepretržité) hniezdenie.

Podchladenie a respiračné infekcie (citlivosť na chlad)
vysoká

Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, sťažené dýchanie, nechutenstvo, triaška

Ide o tichomorsko-tropický druh, ktorý neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan. Pri podchladení rýchlo chradne a sú náchylné na nasadajúce bakteriálne respiračné infekcie. Prevencia: teplo (ideálne nad ~18 °C), suché bezprievanové prostredie, vo vonkajšej voliére na zimu vykurovaný úkryt. Pri príznakoch zabezpeč teplo a vyhľadaj veterinára.

Aspergilóza a plesňové infekcie dýchacích ciest
stredná

Príznaky: Sťažené dýchanie, dýchavičnosť, naježené perie, nechutenstvo, zmena hlasu

Plesňová (Aspergillus) infekcia dýchacích ciest, často z plesnivého krmiva, vlhkej podstielky a zlého vetrania. Drobné pinky sú citlivé na prievan a vlhko. Prevencia: suché, čerstvé krmivo, čistá klietka, vetranie bez prievanu, vyhýbanie sa stresu a chladu. Lieči sa pod veterinárnym dohľadom.

Stres a obezita z nevhodného ustajnenia
stredná

Príznaky: Nadmerné priberanie, apatia alebo naopak nervozita, vyšklbávanie peria, znížená plodnosť

Druh je veľmi aktívny a v malej, tesnej klietke trpí stresom a priberá (náchylnosť na obezitu uvádzaná v chovateľskej literatúre). Obézne vtáky horšie hniezdia a žijú kratšie. Prevencia: priestranná letová klietka/voliéra s možnosťou lietania a šplhania, dostatok pohybu, obmedzenie tučného krmiva (živá potrava, vaječná zmes) mimo hniezdenia a spoločnosť ďalších piniek.

Prevencia Amada papagájovitá červenohrdlá je pri správnej starostlivosti odolná a dlhoveká pinka (~5–8 rokov), zdravie však stojí na niekoľkých pilieroch: (1) Teplo a žiadny prievan — je to tichomorsko-tropický druh, neznáša mráz ani prudké ochladenie a prievan; vyhovuje mu teplo (ideálne nad ~18 °C), vonkajšia voliéra potrebuje v zime vykurovaný, suchý úkryt. (2) Dostatok priestoru — v tesnej klietke je náchylná na stres a obezitu; dopraj jej priestrannú letovú klietku/voliéru s možnosťou lietania a šplhania. (3) Vápnik trvalo — sépiová kosť a grit musia byť stále k dispozícii, najmä pre samičky (prevencia zadržania vajca). (4) Hygiena a suché prostredie — denná výmena vody, pravidelné čistenie klietky a misiek, suchá podstielka (prevencia kokcidiózy a aspergilózy). (5) Karanténa nových vtákov aspoň 2–4 týždne — najmä kvôli vzdušníkovým roztočom, na ktoré sú astrildovité citlivé (príznak: „klikavé" dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom — vyžaduje rýchly zásah veterinára). (6) Pestrá strava — popri zrne aj zeleň, ovocie, klíčky, vaječná zmes a v hniezdení živá potrava (prevencia podvýživy a nedokŕmenia mláďat). (7) Primerané hniezdenie — keďže druh hniezdi veľmi ochotne, nenechaj samičku hniezdiť nepretržite (vyčerpanie, nedostatok vápnika); dopraj pinkám pokojové obdobie. Pri každom príznaku choroby (nahrbený vták s napuchnutým perím, sťažené dýchanie, riedky trus) vyhľadaj aviárneho veterinára — drobné vtáky chradnú rýchlo.

Zaujímavosti

1

Endemit Novej Kaledónie — vo voľnej prírode žije iba na súostroví Nová Kaledónia v juhozápadnom Tichomorí, kde obýva vlhké nížinné lesy, kroviny a dobre sa prispôsobila aj poľnohospodárskej krajine a okrajom sídiel. Je to jediný pôvodný druh papagájovitej pinky tohto ostrova.

2

Papagájovsky zelené telo s ohnivo červenou hlavou — celé telo je jasno trávovo zelené, kým hlava, hrdlo, trtáč a chvost sú sýto červené; zobák je čierny. Podľa červeného hrdla má slovenské i anglické meno (Red-throated Parrotfinch), podľa zeleného sfarbenia tela patrí k „papagájovitým" pinkám (parrotfinches).

3

Názov „papagájovitá" je o farbe, NIE o reči — rod Erythrura sa volá „papagájovité pinky" (parrotfinches) podľa jasného papagájovsky zeleného sfarbenia, nie podľa schopnosti napodobňovať reč — astrildovité pinky ľudskú reč nenapodobňujú.

4

Monotypický druh z rodu Erythrura — neuznávajú sa žiadne poddruhy. Rod Erythrura (z gréc. „červený chvost") zahŕňa približne 12 druhov papagájovitých piniek od juhovýchodnej Ázie po Tichomorie; E. psittacea je v chovoch najznámejším a najhojnejšie odchovávaným druhom rodu.

5

Jedna z NAJLEPŠIE sa rozmnožujúcich piniek — v chove je hodnotená ako vynikajúco a spoľahlivo hniezdiaci druh, ktorý si väčšinou sám odchová mláďatá a býva dobrým rodičom — preto je obľúbenou voľbou chovateľov, ktorí chcú úspešne rozmnožovať pinky, a niekedy aj ako pestún iných parrotfinchov.

6

Plné vyfarbenie získava neskoro — až ~18–20 mesiacov — na rozdiel od väčšiny piniek, ktoré dosahujú sfarbenie dospelých do ~12 mesiacov (či skôr), mláďatá tohto druhu sú dlho matné a plnú červeň a sýtu zeleň získavajú až okolo 18–20 mesiacov.

7

Otužilejšia a aktívnejšia než amadina Gouldovej — patrí medzi otužilejšie a vitálnejšie astrildovité pinky; je neúnavne aktívna a „šplhavá" (lozí po steblách a vetvičkách), preto potrebuje priestrannú letovú klietku alebo voliéru, nie malú klietku.

8

Chovajú sa aj farebné mutácie — okrem bežnej zelenej (divej) formy existujú farebné mutácie: morská zelená („sea-green"), lutino (s červenou hlavou) a strakatá (pied) — niektoré sú dedičné autozomálne recesívne a v chovoch bývajú výrazne drahšie.

9

Pohlavia sú si veľmi podobné — samček máva o niečo sýtejšiu a rozsiahlejšiu červeň na hlave a hrdle a dlhší, sýtejší spev, samička je matnejšia; spoľahlivé určenie pohlavia býva ťažké (osvedčuje sa pozorovanie spevu alebo DNA test).

10

Bežná v zajatí, najmenej ohrozená v prírode — nie je v CITES a IUCN ju hodnotí ako najmenej ohrozenú (LC) so stabilnou populáciou; v zajatí je hojne odchovávaná a patrí medzi najpopulárnejšie voliérové pinky sveta.

Taxonomická klasifikácia

species Amada papagájovitá červenohrdlá (Erythrura psittacea)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Estrildidae (astrildovité)
Rod Erythrura Swainson, 1837
Druh Erythrura psittacea (Gmelin, 1789)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — endemit Novej Kaledónie chovaný v zajatí ako voliérová pinka
Poddruhy Druh je monotypický — neuznávajú sa žiadne poddruhy. Pôvodne ho opísal Johann Friedrich Gmelin v roku 1789 ako Loxia psittacea, neskôr bol preradený do rodu Erythrura (Swainson 1837 — z gréc. „erythros" = červený a „oura" = chvost, čo vystihuje červený trtáč a chvost týchto piniek). Rod Erythrura (papagájovité pinky, parrotfinches) zahŕňa približne 12 druhov rozšírených od juhovýchodnej Ázie cez Indonéziu, Novú Guineu a Austráliu až po ostrovy Tichomoria; do rodu patrí napríklad aj amada modrolíca (Erythrura trichroa) či amada trojfarebná (Erythrura tricolor). E. psittacea je endemit Novej Kaledónie a v rámci rodu je v chovoch najznámejším a najhojnejšie odchovávaným druhom. Slovenský názov „papagájovitá" (parrotfinch) odkazuje na jasné papagájovsky zelené sfarbenie tela.

? Často kladené otázky

Vo voľnej prírode je to endemit Novej Kaledónie — súostrovia v juhozápadnom Tichomorí — kde obýva vlhké nížinné lesy, kroviny a prispôsobila sa aj poľnohospodárskej krajine a okrajom sídiel. Patrí do rodu Erythrura, ktorý sa po slovensky nazýva „papagájovité pinky" (anglicky parrotfinches) — toto pomenovanie odkazuje na jasné papagájovsky zelené sfarbenie tela, nie na schopnosť napodobňovať ľudskú reč. Astrildovité pinky totiž reč nenapodobňujú (na rozdiel od papagájov). Slovenský prívlastok „červenohrdlá" a anglické „Red-throated" zasa odkazujú na sýto červenú hlavu a hrdlo, ktoré kontrastujú so zeleným telom.

Áno, je vhodná pre zdatnejších začiatočníkov aj pokročilých — patrí medzi otužilejšie a dobre sa rozmnožujúce astrildovité pinky, je čulá, vitálna a spoľahlivo hniezdi. Treba však rešpektovať dve veci: (1) citlivosť na chlad — je to tichomorsko-tropický druh, neznáša mráz, prievan ani prudké ochladenie (ideálne nad ~18 °C); (2) náchylnosť na stres a obezitu v malej klietke — je veľmi aktívna a šplhavá, preto potrebuje priestrannú letovú klietku alebo voliéru, nie tesnú klietku. Pre úplného začiatočníka sú o niečo jednoduchšie zebrička či bengalka, no ako prvá „farebná" pinka je veľmi vďačná — najmä vďaka spoľahlivému odchovu mláďat. Chová sa vždy minimálne v páre.

Samček spieva, ale len jemný, tichý, vysoký cvrlikavo-trilkový spev — ťahavé bzučivo-trilkujúce frázy (dospelý samec spieva dlhší a sýtejší trilok než samička). Oba vtáky sa dorozumievajú vysokými, tenkými kontaktnými volaniami („tsít", „tsi-tsi"), typickými pre papagájovité pinky. Hlas je celkovo tichý a nerušivý, nepreniká cez steny, takže je druh vhodný aj do bytu — kontaktné volania sú však o niečo prenikavejšie (vyššie) než tlmené štebotanie astrildov. Rozprávať ani napodobňovať melódie sa NEnaučí — astrildovité pinky túto schopnosť nemajú a označenie „papagájovitá" sa vzťahuje len na zelené sfarbenie. Spev je vrodený a mláďatá sa ho učia od otca.

Chová sa vždy minimálne v páre — v prírode žije v menších kŕdľoch a v samote trpí; ideálna je malá skupina v priestrannej voliére, pričom je vhodné mať rovnaký alebo vyšší počet samičiek než samčekov (samce môžu byť v hniezdení medzi sebou aktívnejšie). V dostatočne veľkom priestore sa znesie s inými pokojnými astrildovitými pinkami (napr. amady, astrildy, motýlik, amada Bichenova). Pozor: v hniezdnom období môže byť pri búdke teritoriálnejšia, preto dopraj páru pokoj a vo voliére dostatok hniezdnych miest, aby sa páry nerušili. Vyhni sa zámene s príbuznými papagájovitými pinkami (rod Erythrura) v jednom priestore, kde by hrozilo kríženie — chovaj radšej jeden druh parrotfincha na voliéru.

Keďže je mimoriadne čulá, aktívna a šplhavá (v prírode „climbing bird"), dôležitejšia je dĺžka a priestor klietky než výška — pre pár stačí letová klietka od ~80–100 cm dĺžky, ideálna je však voliéra; pre skupinu izbová či vonkajšia voliéra. V malej tesnej klietke je náchylná na stres a obezitu. Rozstup drôtov má byť max. 10–12 mm (drobný vták). Vybav ju bidielkami rôznej hrúbky, vertikálnymi vetvičkami, bambusom a vysokými trávami (rada šplhá), plytkou miskou na kúpanie (kúpe sa veľmi rada) a pokojným kútom na nocovanie. Pochádza z teplého Tichomoria, takže neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan — vyhovuje jej teplo (ideálne nad ~18 °C), vonkajšia voliéra potrebuje v zime suchý, vykurovaný a bezprievanový úkryt.

Patrí medzi najspoľahlivejšie hniezdiace pinky — väčšinou si mláďatá odchová sama a býva dobrým rodičom. Pár si v polootvorenej búdke alebo prútenom košíčku (z kokosového vlákna, trávy a jemných stebiel) postaví kryté hniezdo. Samička znáša zvyčajne 3–6 vajec, na ktorých sedia striedavo obaja rodičia; inkubácia trvá 12–14 dní. Mláďatá kŕmia oba rodičia — hoci ich druh dokáže odchovať aj na klíčenej a rastlinnej strave, počas odchovu je vhodná vaječná zmes a mierna živá potrava (drobné múčne červy, pinkie, vaječné kukly). Mláďatá vyletujú približne v 21. dni a rodičia ich ešte 2–3 týždne dokrmujú. Mladé sú matné a plné vyfarbenie dospelých dosahujú neskoro — až ~18–20 mesiacov; na chov sú zrelé skôr (~9 mesiacov), no do chovu ich zaraď až keď sú vyspelé. Počas hniezdenia vtáky zbytočne nerušíš.

Rozlíšenie pohlavia je náročné — pohlavia sú si veľmi podobné. Samček máva o niečo sýtejšiu a rozsiahlejšiu červeň na hlave a hrdle a hlavne dlhší a sýtejší cvrlikavo-trilkový spev (samička spieva menej a kratšie); rozdiely sú jemné a u mladých vtákov ešte nevýrazné, preto sa osvedčuje pozorovanie spevu, skúsený chovateľ alebo DNA test. Farebné mutácie: okrem bežnej zelenej (divej) formy sa chová morská zelená („sea-green"), lutino (svetlá s červenou hlavou) a strakatá (pied) — pri strakatých normálnych jedincoch sa objavujú žlté škvrny, pri strakatých morsko-zelených biele; niektoré mutácie sú dedičné autozomálne recesívne. Mutácie bývajú v chovoch drahšie než bežná zelená forma.

ZDROJ: IOC World Bird List v15.2 (Erythrura psittacea), IUCN Red List (Erythrura psittacea — Least Concern, BirdLife International, 2018), BirdLife DataZone (factsheet 22719725), Cornell Lab Birds of the Wor

 Video — Amada papagájovitá červenohrdlá

Amada papagájovitá červenohrdlá (Erythrura psittacea) — video o speve a chove

Amada papagájovitá červenohrdlá (Erythrura psittacea) — starostlivosť, voliéra a kŕmenie

 Cudzie názvy

Česky:   Amada papoušscí (amadina papouščí), Anglicky:   Red-throated Parrotfinch (Red-headed Parrotfinch), Nemecky:   Rotkopf-Papageiamadine (Psittacula-Papageiamadine), Francúzsky:   Diamant psittaculaire, Poľsky:   Astrylda papuża, Maďarsky:   Papagájamandina, Latinsky:   Erythrura psittacea (syn. Loxia psittacea Gmelin, 1789)