Estrildidae (astrildovité)
Amada papagájovitá červenohrdlá patrí medzi tichšie chovné pinky — jej hlas je jemný a nerušivý, no v porovnaní s tlmenými astrildmi o niečo vyšší a ostrejší. Samček spieva tichý, vysoký, cvrlikavo-trilkový spev — ťahavé, jemne bzučivo-trilkujúce frázy, ktoré sú dlhšie a melodickejšie u dospelých, dvoriacich samcov (dospelý samec spieva dlhší a sýtejší trilok než samička). Spev predvádzajú predovšetkým samce, najmä počas dvorenia a hniezdnej sezóny, často s pierkom alebo steblom v zobáku. V bežnej komunikácii oba vtáky vydávajú vysoké, tenké kontaktné volania: krátke „tsít" či opakované „tsi-tsi", typické pre papagájovité pinky, ktorými udržiavajú kontakt v kŕdli a s partnerom. Hlas nepreniká cez steny a je vhodný aj do bytu, hoci kontaktné volania sú o niečo prenikavejšie než tiché štebotanie astrildov. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený a mláďatá sa spev učia od otca.
Samček dvorí samičke spevom a typickým tokovým predvádzaním s pierkom alebo steblom v zobáku — naťahuje sa, poskakuje a nakrúca telo pred samičkou. Podnetom na hniezdenie je dlhší deň, teplo (~18–25 °C), klíčené semená a živá potrava. Druh je jednopárovo monogamný v sezóne, pár drží spolu a spoločne stavia hniezdo. V priestrannej voliére hniezdi aj kolóniovo a patrí medzi najochotnejšie hniezdiace pinky.
Pár si v polootvorenej búdke alebo prútenom košíčku z kokosového vlákna, trávy a jemných stebiel postaví kryté, baňaté hniezdo. Samička znáša zvyčajne 3–6 drobných bielych vajec, spravidla po jednom denne. Trvalý prísun vápnika (sépiová kosť, grit) je nevyhnutný — prevencia zadržania vajca. Po znesení väčšiny vajec začne sedenie a mláďatá sa liahnu pomerne synchrónne.
Na vajciach sedia striedavo obaja rodičia, v noci zvyčajne sedí samička. Inkubácia trvá približne 12–14 dní. V tomto období je dôležitý pokoj — pri opakovanom vyrušovaní môže pár znášku opustiť. Klietku a búdku zbytočne nekontroluj, dopĺňaj len krmivo a vodu z diaľky a udržuj stabilné, teplé a tiché prostredie.
Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé/altriciálne) a sú plne odkázané na rodičov. Oba rodičia kŕmia natrávenou potravou; tento druh dokáže mláďatá odchovať aj na klíčenej a rastlinnej strave, no vaječná zmes a mierna živá potrava (drobné múčne červy, pinkie, vaječné kukly) úspešnosť odchovu zvyšujú. Patrí medzi najspoľahlivejšie hniezdiace pinky — väčšinou si mláďatá odchová sama a býva dobrým rodičom. Zabezpeč pokoj, teplo a dostatok kvalitného krmiva.
Mláďatá vyletujú z hniezda približne v 21. dni, no ešte 2–3 týždne ich rodičia dokrmujú, kým sa naučia samostatne žrať. Mladé sú matne sfarbené — zelené tóny sú kalnejšie a chýba im výrazná červeň na hlave a hrdle, zobák majú tmavší. Plné vyfarbenie do podoby dospelých dosahujú neskoro — až okolo 18–20 mesiacov (na rozdiel od väčšiny piniek, ktoré dospievajú do sfarbenia do ~12 mesiacov). V tomto čase neobmedzuj kvalitné krmivo.
Mladé sa úplne osamostatnia približne 6 týždňov po vyliahnutí (~2–3 týždne po vylietnutí) a vtedy ich možno oddeliť od rodičov, aby sa predišlo zbytočným konfliktom a predčasnému páreniu. Do chovu ich zaraď až keď sú vyspelé — uvádza sa zrelosť okolo 9 mesiacov (niektorí chovatelia odporúčajú počkať dlhšie), pričom plné vyfarbenie dospelých získavajú až ~18–20 mesiacov. Priskoré hniezdenie samičku vyčerpáva a znižuje úspešnosť odchovu. Pri správnej starostlivosti sa druh dožíva ~5–8 rokov.
Amada papagájovitá červenohrdlá nie je pinka „na ruku" — cieľom nie je ochočiť ju na maznanie (to ju stresuje), ale získať jej dôveru, aby pri obsluhe, kŕmení a pozorovaní zostala pokojná. Je prirodzene čulá a aktívna, na opatrovateľa si zvykne pomerne rýchlo, ale v tesnej klietke je náchylná na stres. Postup získania dôvery: (1) prvé dni ju nechaj v pokoji aklimatizovať, nehýb klietkou ani ju zbytočne nechytaj; (2) pri klietke sa pohybuj pokojne a hovor tichým hlasom, aby si vtáka spojil s bezpečím; (3) kŕm v pravidelnom čase a obľúbenú metličku prosa podávaj rukou — vták si rýchlo spojí tvoju prítomnosť s pochúťkou; (4) nikdy ju nenaháňaj po klietke a chytaj len v nevyhnutnom prípade (presun, ošetrenie) — radšej v šere a pokojne. Najviac sa jej darí v páre alebo skupine v priestrannej letovej klietke/voliére, kde prejaví prirodzené šplhavé správanie a spokojnosť. Ochočovať „na ruku" má zmysel len pri ručne dokŕmených mláďatách, no ani tie nie sú maznavé.
Po prevoze nechaj pinky 3–7 dní v pokoji aklimatizovať v priestrannej letovej klietke — nehýb klietkou, nechytaj ich, len dopĺňaj krmivo a vodu
Pri klietke sa pohybuj POKOJNE a hovor tichým hlasom — vták si tak spojí tvoju prítomnosť s bezpečím, nie s hrozbou
Kŕm v pravidelnom čase; obľúbenú metličku prosa (spray millet) podávaj rukou cez mreže alebo pri otvorených dvierkach — najsilnejší nástroj dôvery
Nikdy pinky nenaháňaj rukou po klietke — chytaj ich len v nevyhnutnom prípade (presun, ošetrenie), radšej v šere a pokojne, aby si predišiel stresu a poraneniu
Chovaj VŽDY minimálne v páre, najlepšie v malej skupine s rovnakým alebo vyšším počtom samičiek — spoločnosť rovesníkov je pre psychickú pohodu dôležitejšia než kontakt s človekom
Daj dostatok priestoru na lietanie a šplhanie (dlhá letová klietka/voliéra, vertikálne vetvičky, bambus, vysoké trávy) a denne čerstvé klíčené semená, zeleň a vodu na kúpanie — spokojný vták je dôverčivejší a menej náchylný na stres a obezitu
Na hniezdenie pridaj polootvorenú búdku alebo košíček, hniezdny materiál (kokosové vlákno, suchá tráva), vaječnú zmes a živú potravu — a vtedy ich NErušíš
Ak chceš krotkejšie vtáky, vyber ručne dokŕmené mláďatá od chovateľa — bývajú dôverčivejšie, no ani tie nie sú maznavé „na ruku"
Amada papagájovitá červenohrdlá je bežne dostupná voliérová pinka — nie je vzácna ani v CITES, je hojne odchovávaná chovateľmi exotického vtáctva v SR aj ČR a patrí medzi najznámejšie papagájovité pinky v chove. Cena jedného vtáka v bežnej zelenej (divej) forme sa orientačne pohybuje okolo 20–45 €, pár (samček + samička) zvyčajne 40–80 €; farebné mutácie (morská zelená „sea-green", lutino, strakatá – pied) bývajú výrazne drahšie. Cena kolíše podľa veku, kondície, sfarbenia, regiónu a toho, či ide o ručne dokŕmené alebo chovne overené jedince. Náklady na chov sú nízke — postačí priestranná letová klietka/voliéra, kvalitná zrnová zmes, zeleň, ovocie, vaječná zmes, sépiová kosť a grit. Keďže sa chová minimálne v páre, počítaj rovno s kúpou dvoch (alebo viacerých) vtákov. Vďaka dostupnosti, kráse a spoľahlivému rozmnožovaniu je obľúbenou voľbou pre začínajúcich aj pokročilých chovateľov piniek.
| Amada papagájovitá červenohrdlá | Amadina Gouldovej (Chloebia gouldiae) | Amada Bichenova (Stizoptera bichenovii) | Astrild obyčajný (Estrilda astrild) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~12 cm | ~13–14 cm | ~10–11 cm | ~10–12 cm |
| Váha | ~13–15 g | ~14–17 g | ~7–12 g | ~6–9 g |
| Dožitie | ~5–8 r | ~5–8 r | ~5–8 r | ~4–6 r |
| Hlučnosť | 2/5 | 4/5 | 2/5 | 2/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC · bez CITES | IUCN NT · bez CITES | IUCN LC · bez CITES | IUCN LC · bez CITES |
| Povaha | Papagájovsky zelené telo, sýto červená hlava, hrdlo, trtáč a chvost, čierny zobák; čulá, aktívna, šplhavá, výborne hniezdi | Najpestrejšia pinka — fialová hruď, žlté brucho, zelený chrbát, červená/čierna/žltá hlava; náročnejšia, citlivá na roztoče a chlad | Biela „sovia" tvár orámovaná čiernou, dve čierne priečky na hrudi, hnedý chrbát; pokojná, neútočná, tichý spev | Hnedo prúžkované telo, červený zobák a červený pruh cez oko, ružovkasté briežko; čulý, družný, vhodný do spoločnej voliéry |
| Areál | Endemit Novej Kaledónie — obľúbená a spoľahlivo sa rozmnožujúca voliérová pinka | Severná Austrália — efektná, ale chúlostivejšia ozdoba voliér | Severná a východná Austrália — pokojná pinka pre začiatočníkov | Subsaharská Afrika — drobný družný astrild, podobne nenáročný |
Príznaky: Dýchanie s otvoreným zobákom, „klikavý" zvuk pri dýchaní, namáhavé dýchanie, strata hlasu/spevu, vyčerpanosť
Roztoče osídľujú dýchacie cesty (priedušnicu, vzdušníky, pľúca) a pri silnej infekcii ich úplne upchajú. Drobné astrildovité pinky vrátane papagájovitých a amadín Gouldovej sú obzvlášť citlivé. Bez liečby často končí udusením. Lieči sa ivermektínom u aviárneho veterinára; dôležitá je karanténa nových vtákov a dobré vetranie bez prievanu. Pri „klikavom" dýchaní alebo dýchaní s otvoreným zobákom vyhľadaj veterinára bezodkladne.
Príznaky: Riedky, niekedy krvavý trus, nafúknutie a apatia, chudnutie napriek žraniu, naježené perie
Prvoky (kokcídie) napádajú tráviaci trakt a šíria sa trusom — v skupine či voliére sa rýchlo rozšíria. Spúšťačom býva stres, vlhko a zlá hygiena. Diagnostikuje sa vyšetrením trusu, lieči antikokcidikami od veterinára. Prevencia: suché, čisté prostredie, denná výmena vody, karanténa nových vtákov.
Príznaky: Samička sedí nahrbená na dne, napína sa, ťažko dýcha, opuch v okolí kloaky, ochabnuté nohy
Vajce sa zasekne vo vajcovode — akútny, život ohrozujúci stav, najmä pri nedostatku vápnika (chýbajúca sépiová kosť/grit), chlade, obezite alebo priskorom/príliš častom hniezdení. Pomáha teplo a vlhko a okamžitá veterinárna pomoc. Prevencia: trvalý prísun vápnika, teplo, dostatok pohybu a primerané (nie nepretržité) hniezdenie.
Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, sťažené dýchanie, nechutenstvo, triaška
Ide o tichomorsko-tropický druh, ktorý neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan. Pri podchladení rýchlo chradne a sú náchylné na nasadajúce bakteriálne respiračné infekcie. Prevencia: teplo (ideálne nad ~18 °C), suché bezprievanové prostredie, vo vonkajšej voliére na zimu vykurovaný úkryt. Pri príznakoch zabezpeč teplo a vyhľadaj veterinára.
Príznaky: Sťažené dýchanie, dýchavičnosť, naježené perie, nechutenstvo, zmena hlasu
Plesňová (Aspergillus) infekcia dýchacích ciest, často z plesnivého krmiva, vlhkej podstielky a zlého vetrania. Drobné pinky sú citlivé na prievan a vlhko. Prevencia: suché, čerstvé krmivo, čistá klietka, vetranie bez prievanu, vyhýbanie sa stresu a chladu. Lieči sa pod veterinárnym dohľadom.
Príznaky: Nadmerné priberanie, apatia alebo naopak nervozita, vyšklbávanie peria, znížená plodnosť
Druh je veľmi aktívny a v malej, tesnej klietke trpí stresom a priberá (náchylnosť na obezitu uvádzaná v chovateľskej literatúre). Obézne vtáky horšie hniezdia a žijú kratšie. Prevencia: priestranná letová klietka/voliéra s možnosťou lietania a šplhania, dostatok pohybu, obmedzenie tučného krmiva (živá potrava, vaječná zmes) mimo hniezdenia a spoločnosť ďalších piniek.
Endemit Novej Kaledónie — vo voľnej prírode žije iba na súostroví Nová Kaledónia v juhozápadnom Tichomorí, kde obýva vlhké nížinné lesy, kroviny a dobre sa prispôsobila aj poľnohospodárskej krajine a okrajom sídiel. Je to jediný pôvodný druh papagájovitej pinky tohto ostrova.
Papagájovsky zelené telo s ohnivo červenou hlavou — celé telo je jasno trávovo zelené, kým hlava, hrdlo, trtáč a chvost sú sýto červené; zobák je čierny. Podľa červeného hrdla má slovenské i anglické meno (Red-throated Parrotfinch), podľa zeleného sfarbenia tela patrí k „papagájovitým" pinkám (parrotfinches).
Názov „papagájovitá" je o farbe, NIE o reči — rod Erythrura sa volá „papagájovité pinky" (parrotfinches) podľa jasného papagájovsky zeleného sfarbenia, nie podľa schopnosti napodobňovať reč — astrildovité pinky ľudskú reč nenapodobňujú.
Monotypický druh z rodu Erythrura — neuznávajú sa žiadne poddruhy. Rod Erythrura (z gréc. „červený chvost") zahŕňa približne 12 druhov papagájovitých piniek od juhovýchodnej Ázie po Tichomorie; E. psittacea je v chovoch najznámejším a najhojnejšie odchovávaným druhom rodu.
Jedna z NAJLEPŠIE sa rozmnožujúcich piniek — v chove je hodnotená ako vynikajúco a spoľahlivo hniezdiaci druh, ktorý si väčšinou sám odchová mláďatá a býva dobrým rodičom — preto je obľúbenou voľbou chovateľov, ktorí chcú úspešne rozmnožovať pinky, a niekedy aj ako pestún iných parrotfinchov.
Plné vyfarbenie získava neskoro — až ~18–20 mesiacov — na rozdiel od väčšiny piniek, ktoré dosahujú sfarbenie dospelých do ~12 mesiacov (či skôr), mláďatá tohto druhu sú dlho matné a plnú červeň a sýtu zeleň získavajú až okolo 18–20 mesiacov.
Otužilejšia a aktívnejšia než amadina Gouldovej — patrí medzi otužilejšie a vitálnejšie astrildovité pinky; je neúnavne aktívna a „šplhavá" (lozí po steblách a vetvičkách), preto potrebuje priestrannú letovú klietku alebo voliéru, nie malú klietku.
Chovajú sa aj farebné mutácie — okrem bežnej zelenej (divej) formy existujú farebné mutácie: morská zelená („sea-green"), lutino (s červenou hlavou) a strakatá (pied) — niektoré sú dedičné autozomálne recesívne a v chovoch bývajú výrazne drahšie.
Pohlavia sú si veľmi podobné — samček máva o niečo sýtejšiu a rozsiahlejšiu červeň na hlave a hrdle a dlhší, sýtejší spev, samička je matnejšia; spoľahlivé určenie pohlavia býva ťažké (osvedčuje sa pozorovanie spevu alebo DNA test).
Bežná v zajatí, najmenej ohrozená v prírode — nie je v CITES a IUCN ju hodnotí ako najmenej ohrozenú (LC) so stabilnou populáciou; v zajatí je hojne odchovávaná a patrí medzi najpopulárnejšie voliérové pinky sveta.
Vo voľnej prírode je to endemit Novej Kaledónie — súostrovia v juhozápadnom Tichomorí — kde obýva vlhké nížinné lesy, kroviny a prispôsobila sa aj poľnohospodárskej krajine a okrajom sídiel. Patrí do rodu Erythrura, ktorý sa po slovensky nazýva „papagájovité pinky" (anglicky parrotfinches) — toto pomenovanie odkazuje na jasné papagájovsky zelené sfarbenie tela, nie na schopnosť napodobňovať ľudskú reč. Astrildovité pinky totiž reč nenapodobňujú (na rozdiel od papagájov). Slovenský prívlastok „červenohrdlá" a anglické „Red-throated" zasa odkazujú na sýto červenú hlavu a hrdlo, ktoré kontrastujú so zeleným telom.
Áno, je vhodná pre zdatnejších začiatočníkov aj pokročilých — patrí medzi otužilejšie a dobre sa rozmnožujúce astrildovité pinky, je čulá, vitálna a spoľahlivo hniezdi. Treba však rešpektovať dve veci: (1) citlivosť na chlad — je to tichomorsko-tropický druh, neznáša mráz, prievan ani prudké ochladenie (ideálne nad ~18 °C); (2) náchylnosť na stres a obezitu v malej klietke — je veľmi aktívna a šplhavá, preto potrebuje priestrannú letovú klietku alebo voliéru, nie tesnú klietku. Pre úplného začiatočníka sú o niečo jednoduchšie zebrička či bengalka, no ako prvá „farebná" pinka je veľmi vďačná — najmä vďaka spoľahlivému odchovu mláďat. Chová sa vždy minimálne v páre.
Samček spieva, ale len jemný, tichý, vysoký cvrlikavo-trilkový spev — ťahavé bzučivo-trilkujúce frázy (dospelý samec spieva dlhší a sýtejší trilok než samička). Oba vtáky sa dorozumievajú vysokými, tenkými kontaktnými volaniami („tsít", „tsi-tsi"), typickými pre papagájovité pinky. Hlas je celkovo tichý a nerušivý, nepreniká cez steny, takže je druh vhodný aj do bytu — kontaktné volania sú však o niečo prenikavejšie (vyššie) než tlmené štebotanie astrildov. Rozprávať ani napodobňovať melódie sa NEnaučí — astrildovité pinky túto schopnosť nemajú a označenie „papagájovitá" sa vzťahuje len na zelené sfarbenie. Spev je vrodený a mláďatá sa ho učia od otca.
Chová sa vždy minimálne v páre — v prírode žije v menších kŕdľoch a v samote trpí; ideálna je malá skupina v priestrannej voliére, pričom je vhodné mať rovnaký alebo vyšší počet samičiek než samčekov (samce môžu byť v hniezdení medzi sebou aktívnejšie). V dostatočne veľkom priestore sa znesie s inými pokojnými astrildovitými pinkami (napr. amady, astrildy, motýlik, amada Bichenova). Pozor: v hniezdnom období môže byť pri búdke teritoriálnejšia, preto dopraj páru pokoj a vo voliére dostatok hniezdnych miest, aby sa páry nerušili. Vyhni sa zámene s príbuznými papagájovitými pinkami (rod Erythrura) v jednom priestore, kde by hrozilo kríženie — chovaj radšej jeden druh parrotfincha na voliéru.
Keďže je mimoriadne čulá, aktívna a šplhavá (v prírode „climbing bird"), dôležitejšia je dĺžka a priestor klietky než výška — pre pár stačí letová klietka od ~80–100 cm dĺžky, ideálna je však voliéra; pre skupinu izbová či vonkajšia voliéra. V malej tesnej klietke je náchylná na stres a obezitu. Rozstup drôtov má byť max. 10–12 mm (drobný vták). Vybav ju bidielkami rôznej hrúbky, vertikálnymi vetvičkami, bambusom a vysokými trávami (rada šplhá), plytkou miskou na kúpanie (kúpe sa veľmi rada) a pokojným kútom na nocovanie. Pochádza z teplého Tichomoria, takže neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan — vyhovuje jej teplo (ideálne nad ~18 °C), vonkajšia voliéra potrebuje v zime suchý, vykurovaný a bezprievanový úkryt.
Patrí medzi najspoľahlivejšie hniezdiace pinky — väčšinou si mláďatá odchová sama a býva dobrým rodičom. Pár si v polootvorenej búdke alebo prútenom košíčku (z kokosového vlákna, trávy a jemných stebiel) postaví kryté hniezdo. Samička znáša zvyčajne 3–6 vajec, na ktorých sedia striedavo obaja rodičia; inkubácia trvá 12–14 dní. Mláďatá kŕmia oba rodičia — hoci ich druh dokáže odchovať aj na klíčenej a rastlinnej strave, počas odchovu je vhodná vaječná zmes a mierna živá potrava (drobné múčne červy, pinkie, vaječné kukly). Mláďatá vyletujú približne v 21. dni a rodičia ich ešte 2–3 týždne dokrmujú. Mladé sú matné a plné vyfarbenie dospelých dosahujú neskoro — až ~18–20 mesiacov; na chov sú zrelé skôr (~9 mesiacov), no do chovu ich zaraď až keď sú vyspelé. Počas hniezdenia vtáky zbytočne nerušíš.
Rozlíšenie pohlavia je náročné — pohlavia sú si veľmi podobné. Samček máva o niečo sýtejšiu a rozsiahlejšiu červeň na hlave a hrdle a hlavne dlhší a sýtejší cvrlikavo-trilkový spev (samička spieva menej a kratšie); rozdiely sú jemné a u mladých vtákov ešte nevýrazné, preto sa osvedčuje pozorovanie spevu, skúsený chovateľ alebo DNA test. Farebné mutácie: okrem bežnej zelenej (divej) formy sa chová morská zelená („sea-green"), lutino (svetlá s červenou hlavou) a strakatá (pied) — pri strakatých normálnych jedincoch sa objavujú žlté škvrny, pri strakatých morsko-zelených biele; niektoré mutácie sú dedičné autozomálne recesívne. Mutácie bývajú v chovoch drahšie než bežná zelená forma.