Estrildidae (astrildovité)
Amada Bichenova patrí medzi najtichšie chovné pinky — jej hlas je jemný, tichý a nerušivý. Samček spieva mäkký, monotónny, cvrlikavý spev, ktorý sa dá opísať ako tlmené, bzučivo-šveholivé trilkovanie pripomínajúce vzdialene zebričku, no tichšie a menej „mechanické". Spev predvádzajú predovšetkým samce, najmä počas dvorenia a hniezdnej sezóny, často s pierkom alebo steblom v zobáku (tokový „straw display"). V bežnej komunikácii oba vtáky vydávajú mäkké kontaktné volania: krátke nosové „tet" či „tat-tat" pri blízkom kontakte, ťahavé „tzíít" alebo žalostné „twíí-twíí", keď sa partneri od seba vzdialia. Hlas nepreniká cez steny a je príjemný aj v byte; v kŕdli je štebot živší, ale stále tichý. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený a mláďatá sa spev učia od otca.
Samček dvorí samičke spevom a typickým tokovým tancom s pierkom alebo steblom v zobáku („straw display") — naťahuje sa, poskakuje a nakrúca telo pred samičkou. Podnetom na hniezdenie je dlhší deň, teplo (~18–25 °C), klíčené semená a živá potrava. Druh je jednopárovo monogamný v sezóne, pár drží spolu a spoločne stavia hniezdo. V priestrannej voliére hniezdi aj kolóniovo.
Pár si v polootvorenej búdke alebo prútenom košíčku z kokosového vlákna, trávy a jemných stebiel postaví kryté, baňaté hniezdo. Samička znáša zvyčajne 4–6 drobných bielych vajec (rozpätie 3–7), spravidla po jednom denne. Trvalý prísun vápnika (sépiová kosť, grit) je nevyhnutný — prevencia zadržania vajca. Po znesení väčšiny vajec začne sedenie a mláďatá sa liahnu pomerne synchrónne.
Na vajciach sedia striedavo obaja rodičia, v noci zvyčajne sedí samička. Inkubácia trvá približne 13–14 dní. V tomto období je dôležitý pokoj — pri opakovanom vyrušovaní môže pár znášku opustiť. Klietku a búdku zbytočne nekontroluj, dopĺňaj len krmivo a vodu z diaľky a udržuj stabilné, teplé a tiché prostredie.
Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé/altriciálne) a sú plne odkázané na rodičov. Oba rodičia kŕmia natrávenou potravou; v tomto čase je nevyhnutná vaječná zmes a živá potrava (drobné múčne červy, pinkie, vaječné kukly) — bez živočíšnych bielkovín rodičia mláďatá často nedokŕmia alebo ich opustia. Oči sa otvárajú okolo 10.–11. dňa, perie pučí približne medzi 16.–22. dňom. Zabezpeč pokoj, teplo a dostatok bielkovinového krmiva.
Mláďatá vyletujú z hniezda približne v 21.–23. dni (podľa zdroja 23–35 dní), no ešte 2–3 týždne ich rodičia dokrmujú, kým sa naučia samostatne žrať. Mladé sú matnejšie sfarbené než dospelé — chýba im výrazná čierna „maska" a zreteľné dvojité priečky na hrudi, zobák majú tmavší. Vyfarbenie do podoby dospelých dosahujú približne v 3 mesiacoch. V tomto čase neobmedzuj bielkovinové krmivo.
Mladé sa úplne osamostatnia približne 6 týždňov po vyliahnutí (~3 týždne po vylietnutí) a vtedy ich možno oddeliť od rodičov, aby sa predišlo zbytočným konfliktom a predčasnému páreniu. Pohlavnú zrelosť dosahujú okolo 6 mesiacov, no do chovu ich zaraď až po ~9–12 mesiacoch — priskoré hniezdenie samičku vyčerpáva a znižuje úspešnosť odchovu. Pri správnej starostlivosti sa druh dožíva ~5–8 rokov. Pripomienka: nechovaj spolu so zebričkou (riziko kríženia).
Amada Bichenova nie je pinka „na ruku" — cieľom nie je ochočiť ju na maznanie (to ju stresuje), ale získať jej dôveru, aby pri obsluhe, kŕmení a pozorovaní zostala pokojná. Je prirodzene mierna a neútočná, na opatrovateľa si zvykne pomerne rýchlo. Postup získania dôvery: (1) prvé dni ju nechaj v pokoji aklimatizovať, nehýb klietkou ani ju zbytočne nechytaj; (2) pri klietke sa pohybuj pokojne a hovor tichým hlasom, aby si vtáka spojil s bezpečím; (3) kŕm v pravidelnom čase a obľúbenú metličku prosa podávaj rukou — vták si rýchlo spojí tvoju prítomnosť s pochúťkou; (4) nikdy ju nenaháňaj po klietke a chytaj len v nevyhnutnom prípade (presun, ošetrenie) — radšej v šere a pokojne. Najviac sa jej darí v páre alebo skupine v priestrannej klietke/voliére, kde prejaví prirodzené správanie a spokojnosť. Ochočovať „na ruku" má zmysel len pri ručne dokŕmených mláďatách, no ani tie nie sú maznavé.
Po prevoze nechaj pinky 3–7 dní v pokoji aklimatizovať v priestrannej klietke — nehýb klietkou, nechytaj ich, len dopĺňaj krmivo a vodu
Pri klietke sa pohybuj POKOJNE a hovor tichým hlasom — vták si tak spojí tvoju prítomnosť s bezpečím, nie s hrozbou
Kŕm v pravidelnom čase; obľúbenú metličku prosa (spray millet) podávaj rukou cez mreže alebo pri otvorených dvierkach — najsilnejší nástroj dôvery
Nikdy pinky nenaháňaj rukou po klietke — chytaj ich len v nevyhnutnom prípade (presun, ošetrenie), radšej v šere a pokojne, aby si predišiel stresu a poraneniu
Chovaj VŽDY minimálne v páre, najlepšie v malej skupine — spoločnosť rovesníkov je pre psychickú pohodu dôležitejšia než kontakt s človekom
Daj dostatok priestoru na lietanie (dlhá klietka/voliéra) a denne čerstvé klíčené semená, zeleň a vodu na kúpanie — spokojný vták je dôverčivejší a aktívnejší
Na hniezdenie pridaj polootvorenú búdku alebo košíček, hniezdny materiál (kokosové vlákno, suchá tráva), vaječnú zmes a živú potravu — a vtedy ich NErušíš
Ak chceš krotkejšie vtáky, vyber ručne dokŕmené mláďatá od chovateľa — bývajú dôverčivejšie, no ani tie nie sú maznavé „na ruku"
Amada Bichenova je bežne dostupná a cenovo prístupná voliérová pinka — nie je vzácna ani v CITES, je hojne odchovávaná chovateľmi exotického vtáctva v SR aj ČR. Cena jedného vtáka sa orientačne pohybuje okolo 15–35 €, pár (samček + samička) zvyčajne 30–60 €; cena kolíše podľa veku, kondície, regiónu a toho, či ide o ručne dokŕmené alebo farebne kvalitné jedince. Náklady na chov sú nízke — postačí priestranná klietka/voliéra, kvalitná zrnová zmes, zeleň, vaječná zmes, sépiová kosť a grit. Keďže sa chová minimálne v páre, počítaj rovno s kúpou dvoch (alebo viacerých) vtákov. Vďaka dostupnosti, pokojnej povahe a nenáročnosti je ideálnou úvodnou pinkou pre začiatočníkov.
| Amada Bichenova | Amadina Gouldovej (Chloebia gouldiae) | Amadina diamantová (Stagonopleura guttata) | Astrild obyčajný (Estrilda astrild) | Bengalka domáca (Lonchura striata domestica) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~10–11 cm | ~13–14 cm | ~12–13 cm | ~10–12 cm | ~10–12 cm |
| Váha | ~7–12 g | ~14–17 g | ~15–17 g | ~6–9 g | ~12–15 g |
| Dožitie | ~5–8 r | ~5–8 r | ~5–7 r | ~4–6 r | ~5–8 r |
| Hlučnosť | 2/5 | 4/5 | 3/5 | 2/5 | 1/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC · bez CITES | IUCN NT · bez CITES | IUCN LC · bez CITES | IUCN LC · bez CITES | domestikovaná forma · bez CITES |
| Povaha | Biela „sovia" tvár orámovaná čiernou, dve čierne priečky na hrudi, hnedý chrbát, biele briežko; pokojná, neútočná, tichý spev | Najpestrejšia pinka — fialová hruď, žlté brucho, zelený chrbát, červená/čierna/žltá hlava; náročnejšia, citlivá na roztoče a chlad | Sivá hlava, červený zobák a trtáč, čierne boky s bielymi bodkami („diamantmi"); v hniezdení môže byť teritoriálna | Hnedo prúžkované telo, červený zobák a červený pruh cez oko, ružovkasté briežko; čulý, družný, vhodný do spoločnej voliéry | Hnedo-bielo strakatá domestikovaná pinka; najnenáročnejší, mimoriadne pokojný druh a vynikajúca pestúnka iných piniek |
| Areál | Severná a východná Austrália — obľúbená voliérová pinka pre začiatočníkov | Severná Austrália — efektná, ale chúlostivejšia ozdoba voliér | Juhovýchodná Austrália — pokojnejšia, no v páre priestorovo náročnejšia | Subsaharská Afrika — drobný družný astrild, podobne nenáročný | Domestikovaná (pôvod v Ázii) — najľahšia úvodná pinka, vhodná aj na dochovávanie |
Príznaky: Dýchanie s otvoreným zobákom, „klikavý" zvuk pri dýchaní, namáhavé dýchanie, strata hlasu/spevu, vyčerpanosť
Roztoče osídľujú dýchacie cesty (priedušnicu, vzdušníky, pľúca) a pri silnej infekcii ich úplne upchajú. Drobné astrildovité pinky a amadiny Gouldovej sú obzvlášť citlivé. Bez liečby často končí udusením. Lieči sa ivermektínom u aviárneho veterinára; dôležitá je karanténa nových vtákov a dobré vetranie bez prievanu. Pri „klikavom" dýchaní alebo dýchaní s otvoreným zobákom vyhľadaj veterinára bezodkladne.
Príznaky: Chrastavé, zhrubnuté, „voštinové" šupiny na nohách a okolo zobáka, svrbenie, krívanie
Roztoč zavŕtaný do kože spôsobuje typické krustovité nárasty. Šíri sa kontaktom, najmä u oslabených vtákov. Lieči sa lokálne ivermektínom alebo olejovým prípravkom (po konzultácii s veterinárom), spolu s dezinfekciou klietky a bidielok. Neliečené môže poškodiť prsty a rohovinu zobáka.
Príznaky: Riedky, niekedy krvavý trus, nafúknutie a apatia, chudnutie napriek žraniu, naježené perie
Prvoky (kokcídie) napádajú tráviaci trakt a šíria sa trusom — v skupine či voliére sa rýchlo rozšíria. Spúšťačom býva stres, vlhko a zlá hygiena. Diagnostikuje sa vyšetrením trusu, lieči antikokcidikami od veterinára. Prevencia: suché, čisté prostredie, denná výmena vody, karanténa nových vtákov.
Príznaky: Samička sedí nahrbená na dne, napína sa, ťažko dýcha, opuch v okolí kloaky, ochabnuté nohy
Vajce sa zasekne vo vajcovode — akútny, život ohrozujúci stav, najmä pri nedostatku vápnika (chýbajúca sépiová kosť/grit), chlade, obezite alebo priskorom/príliš častom hniezdení. Pomáha teplo a vlhko a okamžitá veterinárna pomoc. Prevencia: trvalý prísun vápnika, teplo, dostatok pohybu a primerané (nie nepretržité) hniezdenie.
Príznaky: Sťažené dýchanie, dýchavičnosť, naježené perie, nechutenstvo, zmena hlasu
Plesňová (Aspergillus) alebo bakteriálna infekcia dýchacích ciest, často z plesnivého krmiva, vlhkej podstielky a zlého vetrania. Drobné pinky sú citlivé na prievan a vlhko. Prevencia: suché, čerstvé krmivo, čistá klietka, vetranie bez prievanu, vyhýbanie sa stresu a chladu. Lieči sa pod veterinárnym dohľadom.
„Sovia tvár" dala druhu meno — biele líca a hrdlo sú orámované úzkou čiernou líniou, ktorá pripomína tvárový terč sovy; práve podľa toho dostala anglické ľudové meno „owl finch" (sovia pinka).
Dve čierne priečky = „double-barred" — druhý anglický názov „double-barred finch" (dvojpásová pinka) pochádza z dvoch čiernych priečok: jedna ohraničuje bielu tvár pod hrdlom a druhá prechádza naprieč hornou hruďou nad bielym briežkom.
Drobná austrálska astrildovitá pinka — meria len ~10–11 cm a váži približne 7–12 g; chrbát, krídla a chvost sú hnedé, briežko biele, zobák modrosivý, čo z nej robí nenápadne elegantného vtáčika.
Dva poddruhy podľa farby trtáča — nominátny S. b. bichenovii (východná Austrália) má biely trtáč, kým S. b. annulosa (severná Austrália) má čierny trtáč; inak sú si veľmi podobné.
Pôvodne v rode Taeniopygia, od 2020 Stizoptera — druh dlho patril do rodu Taeniopygia (spolu so zebričkou), no molekulárne štúdie ho v roku 2020 preradili späť do obnoveného rodu Stizoptera (Oberholser 1899) pre nemonofýliu pôvodného rodu.
Jedna z najpokojnejších piniek pre začiatočníkov — je mierna, neútočná a spoločenská, na rozdiel od väčšiny piniek nie je teritoriálna a má priateľskú, „bublinkovú" povahu — preto patrí medzi obľúbené prvé vtáky a vďačné voliérové druhy.
NEchovať so zebričkou — riziko kríženia — keďže je blízko príbuzná zebričke (donedávna spolu v rode Taeniopygia), nemali by sa chovať spolu, aby nedošlo k nežiaducemu kríženiu (hybridom).
Tichá pinka s jemným spevom, ktorá nehovorí — samček vydáva len jemný, monotónny cvrlikavý spev a mäkké kontaktné volania; hlas nepreniká cez steny a druh nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie.
Venovaná prírodovedcovi J. E. Bichenovi — druhové meno bichenovii a slovenské „Bichenova" sú poctou anglickému prírodovedcovi Jamesovi Ebenezerovi Bichenovi; druh opísali Vigors a Horsfield v roku 1827.
Bežná v zajatí, najmenej ohrozená v prírode — nie je v CITES a IUCN ju hodnotí ako najmenej ohrozenú (LC, 2018) vďaka rozsiahlemu areálu v severnej a východnej Austrálii; v zajatí je hojne odchovávaná.
Anglické ľudové meno „owl finch" (sovia pinka) má podľa nápadnej kresby tváre: biele líca a hrdlo sú orámované úzkou čiernou líniou, ktorá pripomína tvárový terč sovy. Druhé anglické meno „double-barred finch" (dvojpásová pinka) zasa pochádza z dvoch čiernych priečok — jedna ohraničuje bielu tvár zospodu a druhá prechádza naprieč hornou hruďou nad bielym briežkom. Slovenské pomenovanie „Bichenova" a druhové meno bichenovii sú venované anglickému prírodovedcovi Jamesovi Ebenezerovi Bichenovi (druh opísali Vigors a Horsfield v roku 1827).
Áno, patrí medzi najvhodnejšie pinky pre začiatočníkov. Je mimoriadne pokojná, neútočná a spoločenská, na rozdiel od väčšiny piniek nie je teritoriálna, je odolná a nenáročná na bežnú starostlivosť. Stačí jej priestranná klietka či voliéra, kvalitná zrnová zmes doplnená zeleňou, klíčkami a sépiovou kosťou a spoločnosť aspoň jedného ďalšieho vtáka (chová sa minimálne v páre). Jediná mierne náročnejšia časť je odchov mláďat (vyžaduje vaječnú zmes a živú potravu), preto niektorí chovatelia odporúčajú začať s ňou až po krátkej skúsenosti s ešte ľahšími druhmi (zebrička, bengalka). Na samotné chovanie a pozorovanie je však ideálnym prvým vtákom.
Samček spieva, ale len jemný, tichý a monotónny cvrlikavý spev — tlmené, bzučivo-šveholivé trilkovanie pripomínajúce vzdialene zebričku. Oba vtáky sa dorozumievajú mäkkými kontaktnými volaniami („tet", „tat-tat", ťahavé „tzíít"). Hlas je tichý a nerušivý, nepreniká cez steny, takže je druh vhodný aj do bytu. Rozprávať ani napodobňovať melódie sa NEnaučí — astrildovité pinky túto schopnosť nemajú (na rozdiel od papagájov). Spev je vrodený a mláďatá sa ho učia od otca; samička spravidla nespieva, čo pomáha rozlíšiť pohlavie.
Chová sa vždy minimálne v páre — v prírode žije v kŕdľoch a v samote trpí; ideálna je malá skupina v priestrannej voliére. Mimo hniezdenia nie je teritoriálna a v dostatočne veľkom priestore sa znesie s inými pokojnými astrildovitými pinkami (napr. astrildy, pásovníky, motýlik škoricový, astrild ryžový). Dôležité upozornenie: NEchovaj ju spolu so zebričkou (Taeniopygia guttata) — sú to príbuzné druhy a hrozí nežiaduce kríženie (hybridi), navyše zebrička býva dotieravejšia. V hniezdnom období dopraj páru pokoj a vo voliére dosť hniezdnych miest, aby sa páry nerušili.
Keďže je čulá a potrebuje lietať, dôležitejšia je dĺžka klietky než výška — pre pár stačí klietka od ~80 cm dĺžky, ideálna je však letová klietka alebo voliéra; pre skupinu izbová či vonkajšia voliéra. Rozstup drôtov má byť max. 10–12 mm (drobný vták). Vybav ju bidielkami rôznej hrúbky, plytkou miskou na kúpanie a pokojným kútom na nocovanie. Pochádza z teplej Austrálie, takže neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan — v byte jej vyhovuje izbová teplota (~18–25 °C), vonkajšia voliéra potrebuje v zime suchý, vykurovaný a bezprievanový úkryt. Klietku umiestni do svetlej pokojnej miestnosti, nie na priame slnko ani do prievanu.
Pár si v polootvorenej búdke alebo prútenom košíčku (z kokosového vlákna, trávy a jemných stebiel) postaví kryté hniezdo. Samička znáša zvyčajne 4–6 vajec (rozpätie 3–7), na ktorých sedia striedavo obaja rodičia; inkubácia trvá 13–14 dní. Mláďatá kŕmia oba rodičia a v tomto období je nevyhnutná vaječná zmes a živá potrava (drobné múčne červy, pinkie, vaječné kukly) — bez bielkovín mláďatá často nedokŕmia. Oči sa otvárajú ~10.–11. deň, mláďatá vyletujú približne v 21.–23. dni a rodičia ich ešte 2–3 týždne dokrmujú. Vyfarbenie dospelých dosiahnu okolo 3 mesiacov, pohlavnú zrelosť okolo 6 mesiacov, do chovu ich však zaraď až po ~9–12 mesiacoch. Počas hniezdenia vtáky zbytočne nerušíš — pri opakovanom vyrušovaní môžu znášku opustiť.
Najzávažnejšie sú vzdušníkové (tracheálne) roztoče (Sternostoma tracheacolum), na ktoré sú astrildovité pinky citlivé — prejavujú sa „klikavým" dýchaním, dýchaním s otvoreným zobákom a stratou spevu a bez liečby (ivermektín od veterinára) môžu skončiť udusením. Ďalej hrozí šupinatosť nôh a zobáka (roztoč Knemidocoptes — chrastavé „voštinové" šupiny), kokcidióza a črevné parazity (riedky trus, chudnutie — šíria sa trusom v skupine), zadržanie vajca u samičiek (akútny stav pri nedostatku vápnika a chlade) a respiračné infekcie či aspergilóza z plesnivého krmiva a vlhka. Prevencia: teplo bez prievanu, trvalý prísun vápnika (sépiová kosť, grit), suché a čisté prostredie, denná výmena vody, karanténa nových vtákov 2–4 týždne a pri akomkoľvek príznaku (nahrbený vták s napuchnutým perím, sťažené dýchanie) rýchla návšteva aviárneho veterinára — drobné vtáky chradnú veľmi rýchlo.