Staffordshire bull teriér„staffík" — svalnatý spoločník s teriérym srdcom

Sú to dve rôzne plemená, ktoré si ľudia bežne mýlia. Staffordshire bull teriér („staffík", FCI č. 76) pochádza z Anglicka, je malý a kompaktný: v kohútiku 35,5–40,5 cm, pes váži zhruba 12,7–17 kg. Americký stafordšírsky teriér (amstaff, FCI č. 286) je americká línia — vyšší (asi 43–48 cm) a ťažší (25–30 kg), s dlhšími nohami a viac obdĺžnikovou stavbou. Keď na Slovensku niekto povie „stafford" alebo „staffík", myslí spravidla anglického staffordshire bull teriéra; „amstaff" je ten väčší americký.

Voči ľuďom od prírody nie — FCI štandard č. 76 ho opisuje ako „smelého, nebojácneho a úplne spoľahlivého", vysoko inteligentného a láskavého najmä k deťom. Agresivita a prehnaná bojazlivosť sú dokonca vylučujúce (diskvalifikačné) chyby plemena. Staffík je ale na svoju veľkosť mimoriadne svalnatý a silný pes s teriérym temperamentom, takže o tom, ako sa v dospelosti správa, rozhoduje raná socializácia a dôsledné, férové vedenie. Slovensko nemá zoznam „nebezpečných plemien" — zákon posudzuje každého psa podľa správania, nie podľa rodokmeňa.

S deťmi vlastnej rodiny býva dobre socializovaný staffík oddaný a jemný — nie nadarmo má povesť rodinného psa. Stále je to však silný pes a malé dieťa môže pri hre nechtiac zvaliť, preto platí železné pravidlo: pes a malé deti vždy pod dozorom dospelého. Voči iným psom býva časť staffíkov selektívna či reaktívna, najmä k psom rovnakého pohlavia — pramení to z teriérej povahy a bull-and-terrier minulosti plemena. Nie je to vrodená nenávisť ku každému psovi; kľúčom je socializácia od šteňaťa a to, že majiteľ vie svojho psa čítať a v čas odviesť z konfliktu.

Britský Kennel Club uvádza „do 1 hodiny denne"; praktické chovateľské zdroje odporúčajú pri dospelom psovi radšej 60–90 minút, rozdelených do dvoch a viac vychádzok. Dôležité je, že samotná chôdza nestačí — staffík je inteligentný a potrebuje aj „prácu pre hlavu" a hru, ktorá sadne jeho stavbe: aport, ťahanie (tug), flirt pole. Bez mentálnej stimulácie býva aj vyvenčený staffík nepokojný alebo ničí veci. Šteňa naopak nepreťažuj — platí pravidlo približne 5 minút pohybu na každý mesiac veku, dvakrát denne.

Je to moderný mýtus, nie historický fakt. Označenie „nanny dog / nursemaid dog" sa prvýkrát objavuje až v článku New York Times z roku 1971, keď sa klub snažil vylepšiť imidž plemena pred jeho prijatím do americkej kynológie. Britský Kennel Club výraz „nanny dog" nepoužíva. Pravda niekde uprostred: staffík naozaj býva k deťom vlastnej rodiny prítulný a znášanlivý, ale nikdy nie je náhradou za dozor dospelého. Žiadneho psa — bez ohľadu na plemeno — nenechávaj s malým dieťaťom bez dohľadu.

Srsť je krátka, hladká a priliehavá, takže žiadne strihanie ani salón — staffík sa neupravuje strihom. Línať však líne: mierne po celý rok, silnejšie na jar a na jeseň. Stačí ho raz týždenne prejsť gumovou kefou alebo rukavicou (v období línania aj denne), čo odstráni uvoľnené chlpy. Koža býva citlivá, preto pri česaní netlač a nekúp psa často — postačí raz za pár mesiacov, časté kúpanie vysušuje kožu.

V slovenských inzerátoch sa staffík bez preukazu pôvodu (alebo „dohodou") predáva s mediánom okolo 300 € — rozpätie zhruba 150–500 €. Šteňa s preukazom pôvodu FCI od chovateľa pod klubom stojí zvyčajne 1 200–1 600 €, obľúbené modré (blue) línie bývajú drahšie, aj okolo 2 000 €. Modrá farba je populárna, no pri kúpe by mala rozhodovať povaha a zdravie rodičov, nie odtieň srsti. Mesačná prevádzka malého, ale svalnatého psa vychádza rádovo na 45–65 €.

Byt nie je prekážka — staffík je malé plemeno a v byte môže žiť spokojne, ak dostane svojich 60–90 minút pohybu a prácu pre hlavu. Je to ale mimoriadne spoločenský pes naviazaný na rodinu; dlhá pravidelná samota (8+ hodín denne) mu nesvedčí a môže viesť k nude a ničeniu. Samotu treba nacvičovať postupne od šteňaťa. Celoročné držanie vonku v koterci je pre plemeno s krátkou srsťou a potrebou blízkosti ľudí nevhodné.