FCI č. 64 · skupina 2 · Rakúsko

Rakúsky pinč — pes, ktorý
takmer prestal existovať

Podsaditý strážca rakúskych statkov. Nezanikol pre chorobu ani pre vojnu — zanikala mu práca, na ktorú bol stvorený. Koncom 70. rokov zostal celému plemenu jediný chovný pes s papiermi.

Rakúsky pinč — červenohnedý pes s bielymi znakmi na hrudi a labkách, bočný postoj
Österreichischer Pinscher

Koncom 70. rokov zostal plemenu jediný chovný pes s papiermi. Schematické znázornenie — doložené počty zápisov nájdeš nižšie v module.

  • 42–50 cm v kohútiku
  • orientačne 12–18 kg
  • 12–14 rokov
  • ≈ 90 min pohybu denne
  • strážny a spoločenský pes

Foto: Przykuta, CC BY-SA 2.5, Wikimedia Commons

Plemeno, ktoré prežilo na jednom psovi

Krátky príbeh, ktorý vysvetľuje, prečo je rakúsky pinč taký, aký je.

Koncom 19. storočia bol tento pes na rakúskych statkoch úplne bežný. Nemal meno plemena a nikto ho nechoval zámerne — jednoducho tam bol. Viedenský lekár a kynológ Emil Hauck ho stretol v Tullnskej oblasti v 90. rokoch 19. storočia a na svojich cestách ho potom nachádzal po celom mocnárstve: v Dolnom aj Hornom Rakúsku, v Štajersku, Korutánsku, Kraňsku, v Prímorí, dokonca na ostrove Brioni. Nazval ho „Landpinscher" — vidiecky pinč. Ľudia mu podľa žltoplavej farby hovorili „Semmelhund", žemľový pes.

Hauck si všimol niečo, čo sa vtedy zdalo nepodstatné: tento typ psa mizol. Vytláčali ho kríženci a iné, žiadanejšie plemená — predovšetkým ovčiaky. Roku 1921 preto s Dr. Laudom založil spolok, ktorý začal typových psov zbierať a zapisovať, a 16. októbra 1928 Rakúsky kynologický zväz plemeno uznal. Vyzeralo to ako záchrana. V skutočnosti sa to najhoršie ešte len chystalo: po druhej svetovej vojne sa zapisovali jednotky šteniat ročne a koncom 70. rokov zostal celému plemenu jediný chovný pes s papiermi.

Preto je táto stránka postavená inak než ostatné plemenné profily. Rakúsky pinč je totiž učebnicový prípad na otázku, ktorá sa týka desiatok plemien: prečo plemená vlastne zanikajú? A rovnako dôležité — čo ich drží pri živote.

Prečo plemená zanikajú

Osem rizikových faktorov. Zapni tie, ktoré práve pôsobia, a sleduj, ako sa mení ukazovateľ ohrozenia. Pri každom faktore uvidíš, ako pôsobí všeobecne, ako sa prejavil práve u rakúskeho pinča a či ho plemeno prekonalo.

0 ohrozenie max 0 bodov z 20
Stabilné

Ukazovateľ je orientačný súčet váh zapnutých faktorov, nie meranie. Váhy sú redakčné ohodnotenie závažnosti, čísla v opisoch faktorov sú doložené.

Vyber niektorý faktor

Ako faktor pôsobí

Klikni na ktorýkoľvek z ôsmich rizikových faktorov. Zároveň sa tým zapne alebo vypne v ukazovateli ohrozenia.

Ako to bolo u rakúskeho pinča

Prekonalo to plemeno?

Čo hovorí plemenná kniha

Stĺpce sú doložené počty, prepočítané na priemer šteniat za rok v danom období. Medzi obdobiami sú medzery — tam údaje nemáme, a nedopĺňame ich odhadom. Zvýraznené pásmo ukazuje, kedy doliehal práve vybraný faktor.

0 10 20 30 40 50 šteniat / rok 1950 1960 1970 1980 1990 2000 2010 55 šteniat za roky 1948–1954 (zápisy v Rakúsku) ≈ 8 43 šteniat za roky 1954–1972 (zápisy v Rakúsku) ≈ 2,4 29 šteniat v 4 vrhoch (1979–1983) (jediný chov „vom Schildbach") ≈ 6 93 vrhov × 5,72 šteňaťa = ≈ 532 šteniat (celosvetovo) ≈ 53 53 vrhov × 6,28 šteňaťa = ≈ 333 šteniat (celosvetovo) ≈ 55 1 chovný pes s papiermi 1948–54 1954–72 (zápisy v Rakúsku) 1993–2008 (celosvetovo) 1979–83: obnova

Na mobile grafom posuň prstom do strán.

Zdroj čísel: plemenná kniha ÖKV (ÖHZB) a dokumentácia KÖP, spracované v odbornej práci Veterinárnej univerzity vo Viedni (Wetzstein 2009) — vetmeduni.ac.at. Staršie údaje (1948–1972) sú zápisy v Rakúsku, novšie (1993–2008) celosvetové vrhy; preto sa nedajú porovnávať priamo ako jeden rad, ale ukazujú rády veličín.

Čo plemeno drží pri živote dnes

Klub für Österreichische Pinscher, ktorý vznikol koncom roka 2002, chová podľa populačnej genetiky. Párenie nepovolí, ak by potomstvo malo koeficient príbuznosti nad 8 % (Wrightova formula na 10 generácií), ak pes už splodil viac než 5 % šteniat svetovej populácie za päť rokov, alebo ak rovnaké spojenie padlo za posledných 24 mesiacov. Účinok je merateľný: priemerný koeficient príbuznosti vrhov klesol zo 17,1 % (1993–2002) na 8,3 % (2003–2008).

Druhý nástroj je ešte zaujímavejší. Rakúska plemenná kniha má prílohu Register, do ktorej sa dá zapísať pes bez papierov alebo s neúplným pôvodom, ak rozhodca posúdi, že zodpovedá štandardu. Jeho potomstvo zostáva v Registri, kým nie sú známe tri generácie predkov. Práve takto sa do plemena dostávali typoví vidiecki psi pri obnove — a práve táto cesta je dodnes otvorená.

A čo by plemeno ohrozilo znova? Presne to, čo vidíš vyššie ako „trvá": že zanikla pôvodná práca, že konkurencia módnych plemien nezmizla a že plemeno nikdy nebude vyzerať nápadne. Rakúsky pinč dnes nestojí na počte psov — stojí na tom, že ho niekto chce zámerne.

Časová os plemena

Od sedliackeho dvora cez uznanie až po záchovný chov.

  1. 1890. Prvé stretnutieEmil Hauck stretáva v Tullnskej oblasti „Bauxerla" — žltoplavého vidieckeho psa. Opisuje ho ako robustného, živého, viazaného na dom a veľmi inteligentného.
  2. 1921 Začiatok chovuHauck a Dr. Lauda zakladajú Verein der Hundefreunde. Začína plánovitý čistokrvný chov, vzniká zberný register, psy sa prvý raz ukazujú na výstavách.
  3. 1925 57 psov vo ViedniNa viedenskej výstave je predvedených 57 psov a stanovujú sa znaky plemena. Je to najsilnejší okamih starého chovu.
  4. 1928 Uznanie ÖKV16. októbra uznáva Rakúsky kynologický zväz plemeno pod menom Österreichischer kurzhaariger Pinscher — rakúsky krátkosrstý pinč.
  5. 1954 Uznanie FCI4. septembra prijíma plemeno definitívne aj FCI pod číslom 64. Papierovo je plemeno na vrchole — v skutočnosti sa práve prepadáva.
  6. 1972 Chov stojíPo Hauckovej smrti preberá poradenstvo chovu Therese Wochianová. Za predchádzajúcich osemnásť rokov sa zapísalo len 43 šteniat.
  7. ~1978 Jediný pesZostáva jediný chovný pes s papiermi — „Diokles von Angern". Plemeno je od zániku vzdialené jedno zviera.
  8. 1979 ObnovaBrigitte Mangoldová (chov „vom Schildbach") začína chovať zo štyroch zvierat: posledného plodného psa a troch nezapísaných vidieckych pinčov. Do roku 1983 odchová 29 šteniat.
  9. 1983 Von z RakúskaPlemeno preberá zahraničie — najprv Holandsko, potom Dánsko a Nemecko. Chov prestáva stáť na jednej rodine.
  10. 2000 Nové menoPlemeno sa premenúva z „rakúskeho krátkosrstého pinča" jednoducho na rakúskeho pinča.
  11. 2002 Záchovný chovVzniká Klub für Österreichische Pinscher. Chová sa podľa populačnej genetiky: párovacie odporúčania podľa koeficientu príbuznosti, strop na obľúbených otcov, žiadne opakovanie vrhov.
  12. dnes Vzácny, ale živýPlemeno je stále zriedkavé — ročne padnú v celej Európe jednotky vrhov. Ale padnú, a v niekoľkých krajinách naraz.

Červené body označujú okamihy, keď chov stál alebo takmer zanikol; zelené body zásahy, ktoré ho zdvihli. Zdroje: FCI štandard č. 64, ÖKV, Wetzstein 2009, Arche Austria.

Aký naozaj je

Povaha podľa štandardu FCI a podľa chovateľských opisov — nie podľa dojmov.

Štandard FCI opisuje rakúskeho pinča ako psa sebaistého, živého, ostražitého a hravého, ktorý je k známym ľuďom mimoriadne oddaný a priateľský, kým k cudzím je nedôverčivý a je „nepodplatiteľný strážca". Zároveň výslovne uvádza, že jeho lovecký pud je len slabo vyvinutý.

Chovateľský opis to dopĺňa o praktickú stránku: „typický, všestranný sedliacky pes… robustný a nenáročný v držaní aj kŕmení, pozorný strážca, nie tulák a nie pytliak. Zato vášnivý potkaniar, rýchly a obratný poháňač dobytka pri práci na dvore a ochranca hydiny pred líškou."

Zdanlivý rozpor, ktorý stojí za vysvetlenie: ako môže byť pes „vášnivý potkaniar" a zároveň mať slabý lovecký pud? Záchovný chov to rozlišuje presne: zachovávajú sa vlastnosti strážiť pozemok, držať hlodavce ďalej od dvora, poháňať zvieratá — a súčasne takmer žiadny záujem o zver. Arche Austria ho preto označuje za jediné rakúske domáce nepoľovné plemeno psa.

Nároky a povaha v škálach

Ostražitosť a hlásenie„nepodplatiteľný strážca" podľa štandardu
Potreba pohybu≈ 90 minút aktívne denne
Viazanosť na dvor a domtypický statkársky pes, nie tulák
Priateľskosť k domácim„mimoriadne oddaný a priateľský"
Nedôvera k cudzímk cudzím ostražitý, treba socializáciu
Lovecký pud na zverpodľa štandardu „len slabo vyvinutý"
Reakcia na hlodavcestatkársky potkaniar — hlodavce drží preč
Náročnosť srstikrátka dvojitá srsť, stačí kefa

Škály sú kvalifikovaný opis na základe znenia štandardu FCI č. 64 a chovateľských opisov (ÖKV, KÖP), nie meranie na konkrétnych psoch.

Pre koho sa hodí a pre koho nie

Klub ho vystihuje veľmi presne: je to pes pre aktívnych a sebaistých ľudí, ktorí radi trávia čas vonku a nechcú ani despotu, ani exotické čistokrvné plemeno. Prakticky to znamená dom so záhradou, zhruba 90 minút aktívneho pohybu denne, dôsledné a pokojné vedenie a toleranciu voči tomu, že pes hlási. Kto hľadá tichého psa do bytu bez pozemku, mal by si vybrať iné plemeno — a nie je to výčitka plemenu, ale rešpekt k tomu, na čo bolo stvorené.

Ako vyzerá — a prečo práve tak

Každý znak štandardu má pôvod v práci na dvore.

človek 175 cm psy 50 cm suky 42 cm

Vykreslené vo vernej mierke: 1 cm skutočnej výšky = 1.28 px. Štandard FCI č. 64 uvádza psy 44–50 cm a suky 42–48 cm; telo je dlhšie, než je pes vysoký — pomer 9 : 10. Silueta je schematická rekonštrukcia typu podľa znenia štandardu (podsadité telo, sudovitý hrudník, chvost nesený nad chrbtom), nie obkreslený konkrétny pes.

Výška v kohútiku42–50 cm (psy 44–50 cm, suky 42–48 cm)
HmotnosťŠtandard FCI ju neuvádza. Chovateľské a plemenné zdroje uvádzajú orientačne 12–18 kg.
ProporcieVýška : dĺžka tela = 9 : 10 (pes je dlhší, než je vysoký). Dĺžka papule : dĺžka lebky = 4 : 6.
Celkový dojem„Podsaditý pes strednej veľkosti so živým a bystrým výrazom."
HlavaHruškovitá, s výraznými jarmovými oblúkmi a silnými žuvacími svalmi.
UšiGombíkové (sklopené), malé, vysoko nasadené. Nie vztýčené — to je častý omyl.
ChvostVysoko nasadený, silný, stredne dlhý, husto osrstený. Bežne ho pes nesie stočený nad chrbtom.
SrsťDvojitá. Krycia srsť krátka až stredne dlhá, hustá, hladká a priliehavá; podsada hustá a krátka; na zadku ľahké „nohavičky".
FarbyŽemľovožltá (semmelgelb), hnedožltá, jelenia červená, čierna s pálením. Biele znaky na hrudi, papuli, krku, hrdle, šiji, labkách a špičke chvosta sú bežné — ich absencia však nie je chyba.
Dĺžka životaPodľa chovateľských zdrojov 12–14 rokov.

Zdroj: FCI-Standard N° 64, platné znenie z 25. 3. 2003.

Dunaj Tullnská oblasť prvé stretnutie ~1890 Dolné Rakúsko Horné Rakúsko Štajersko Korutánsko Kraňsko Prímorie ostrov Brioni najjužnejší doložený výskyt Kde Hauck nachádzal vidieckych pinčov Schematická mapka — rozloženie oblastí, nie presné hranice.

Hauck typových psov nachádzal po celom vtedajšom mocnárstve a nazval ich „Landpinscher". Zdroj: Hauck 1964, citované vo Wetzstein 2009.

Nie je to nemecký pinč ani farmársky pes

Tri plemená, ktoré si ľudia najčastejšie zamieňajú — a v čom sa reálne líšia.

Zámena s nemeckým pinčom je taká častá, že jej riešenie je zapísané priamo v histórii plemena: meno „rakúsky krátkosrstý pinč" vzniklo práve preto, aby sa robustný vidiecky typ odlíšil od jemnejšieho nemeckého hladkosrstého pinča a od malých „pánskych" ratlíkov. Rakúšania si teda tento rozdiel strážili od začiatku.

42–50 cm 45–50 cm 32–37 cm

Zľava: rakúsky pinč (podsaditý, pomer 9 : 10) · nemecký pinč (štvorcový, elegantný) · dánsko-švédsky farmársky pes (malý, kompaktný). Siluety sú vo vzájomnej mierke podľa výšky v kohútiku; tvar je schematický (rovnaká šablóna), rozdiel ukazuje veľkosť.

ZnakRakúsky pinčNemecký pinčDánsko-švédsky farmársky pes
PôvodFCI 64 · RakúskoFCI 184 · NemeckoFCI 356 · Dánsko a Švédsko
Výška42–50 cm45–50 cmpsy ≈ 34–37 cm, suky ≈ 32–35 cm
Stavbapodsaditý, sudovitý hrudník, 9 : 10 (dlhší než vyšší)elegantný, štvorcový formátmalý, kompaktný, nízko postavený
Srsťdvojitá — krátka až stredne dlhá s hustou podsadoukrátka, hustá, lesklá a priliehavákrátka, tvrdá, priliehavá
Ušigombíkové (sklopené), malé, vysoko nasadenévysoko nasadené, sklopené do „V"polovztýčené až sklopené
Farbyžemľovožltá, hnedožltá, jelenia červená, čierna s pálením; biele znaky bežnéjelenia červená až tmavá hrdzavohnedá; čierna s hrdzavým pálenímbiela ako základ so škvrnami
Stránka túto čítaš otvoriť profil → otvoriť profil →

Tri veci, podľa ktorých ich rozlíšiš na fotke

1. Srsť a podsada. Rakúsky pinč má dvojitú srsť s hustou podsadou — pôsobí „huňatejšie" a plnšie, na zadku má náznak nohavičiek. Nemecký pinč má krátku lesklú priliehavú srsť bez tohto dojmu.

2. Formát tela. Rakúsky pinč je dlhší, než je vysoký (9 : 10) a má sudovitý hrudník — pôsobí podsadito a robustne. Nemecký pinč je štvorcový a vyzerá vyšší a elegantnejší.

3. Biele znaky. Biela na hrudi, papuli, krku a labkách je u rakúskeho pinča úplne bežná a štandardom povolená. U nemeckého pinča biele znaky nie sú súčasťou farebných variantov.

Dánsko-švédsky farmársky pes sa mýli inak: je to tiež gazdovský pes s podobným príbehom, ale oveľa menší (32–37 cm oproti 42–50 cm) a jeho základnou farbou je biela so škvrnami. Ak je pes na fotke prevažne biely, nie je to rakúsky pinč.

Starostlivosť a bežný deň

Čo od majiteľa reálne potrebuje.

Pohyb a hlava

Rátajte zhruba 90 minút aktívneho pohybu denne a k tomu úlohy, ktoré zamestnajú hlavu. Je to pes vyšľachtený na to, aby celý deň niečo obchádzal, sledoval a riešil — nuda mu nesvedčí. Ideálne prostredie je dom so záhradou, kde má vlastný pozemok a prácu, ktorej rozumie.

Srsť

Krátka dvojitá srsť je nenáročná: nepotrebuje strihanie ani salón, stačí pravidelné kefovanie. Kvôli hustej podsade však sezónne líni — v tom období sa kefe treba venovať výrazne častejšie. Rozdiel oproti plemenám, ktoré chodia strihať, je aj finančný a je počítaný nižšie.

Hlásenie

Ostražitosť a hlásenie sú v tomto plemene funkcia, nie chyba. Štandard ho označuje za „nepodplatiteľného strážcu". Dá sa to výchovou usmerniť (kedy sa hlási a kedy už stačí), ale nedá sa to odstrániť. V zástavbe s tesnými susedmi to treba zvážiť vopred.

Socializácia

K cudzím je podľa štandardu nedôverčivý, čo pri strážnom plemene znamená jediné: od šteňaťa systematicky socializovať — ľudia, návštevy, mestá, iné psy. Cieľom nie je zmeniť povahu, ale aby pes vedel rozlíšiť bežnú situáciu od skutočne neobvyklej.

O zdravotných otázkach plemena sa poraďte s veterinárom.

Koľko stojí rakúsky pinč

Kúpna cena, výbava, mesačné náklady a celoživotný odhad — vrátane položiek, ktoré sú špecifické práve pre toto plemeno.

Prečo tu nie je graf vývoja cien: rakúsky pinč sa na slovenskom trhu prakticky neinzeruje. Pri kontrole ponuky na zvierata.bazos.sk (júl 2026) nebol v ponuke ani jeden — inzeráty na „pinča" sa týkali trpasličieho a malého hladkosrstého pinča. Živú cenovú históriu preto pre toto plemeno nesledujeme a namiesto nej uvádzame overený rozklad nákladov.

Šteňa s preukazom o pôvode

800 – 1 500 €
  • od chovateľa združeného v klube
  • v praxi Rakúsko, Nemecko, Holandsko, Dánsko
  • zápis v rakúskej plemennej knihe (ÖHZB)
  • čakacia doba spravidla mesiace

Šteňa bez preukazu

neexistuje
  • plemeno je také vzácne, že legálne vrhy idú cez klub
  • ponuka „rakúskeho pinča bez papierov" je varovný signál
  • spravidla ide o kríženca alebo iné plemeno

Cesta po šteňa

podľa vzdialenosti
  • Bratislava – Viedeň ≈ 60 km
  • Bratislava – Štajersko ≈ 250 km
  • ďalej Nemecko, Holandsko, Dánsko
  • rátajte s prepravkou do auta

Jednorazová výbava

160 – 380 €
  • pelech pre stredného psa: 25–60 €
  • obojok, vodítko, postroj: 40–85 €
  • misky: 10–25 €
  • prepravka / box do auta: 40–120 €
  • kefa a hrablo na podsadu: 8–20 €
  • hračky a žuvačky na štart: 15–35 €
  • čipovanie a registrácia (ak nie je): 20–35 €

Mesačne

38 – 90 €
  • krmivo pre psa 12–18 kg (≈ 200–300 g denne): 25–55 €
  • pamlsky a žuvačky: 5–15 €
  • odčervenie a antiparazitiká (prepočítané na mesiac): 5–12 €
  • poistenie zodpovednosti (nepovinné): 3–8 €

Ročne navyše

40 – 80 €
  • každoročná vakcinácia a prehliadka
  • strihanie: 0 € — krátka dvojitá srsť ho nepotrebuje
  • daň za psa podľa obce (líši sa)

Prvý rok spolu

1 456 – 3 040 €
  • kúpa šteňaťa: 800–1 500 €
  • výbava: 160–380 €
  • 12× mesačné náklady: 456–1 080 €
  • vakcinácia a prehliadka: 40–80 €
  • + cesta po šteňa do zahraničia

Celoživotný odhad

7 300 – 16 500 €
  • pri dĺžke života 12–14 rokov
  • ročné náklady ≈ 500–1 160 €
  • × 13 rokov + kúpa a výbava
  • bez nepredvídaných výdavkov

Čo je na nákladoch tohto plemena špecifické

Nulový grooming. Krátka dvojitá srsť nepotrebuje strihanie ani salón — stačí kefa. Oproti plemenám, ktoré chodia strihať každých 6–8 týždňov, je to úspora rádovo stoviek eur ročne. Zaplatíte to len tým, že v období línania sa kefuje častejšie.

Stredné porcie. Pri hmotnosti okolo 12–18 kg je krmivo v strede tabuľky — nie je to čivava, ale ani doga. Práve krmivo je pritom najväčšia opakovaná položka.

Import ako jednorazová položka. Toto je jediné, čo plemeno reálne predražuje oproti bežným plemenám: šteňa si spravidla musíte doviezť zo zahraničia. Na druhej strane je Rakúsko z väčšiny Slovenska bližšie než mnohé slovenské chovy iných plemien.

Dlhovekosť. Pri 12–14 rokoch života je celoživotný súčet vyšší než pri krátkovekejších plemenách — to však nie je nevýhoda, len realistický horizont záväzku.

Ceny výbavy, krmiva a služieb sú orientačné pre slovenský trh v roku 2026 a slúžia na plánovanie rozpočtu, nie ako cenová ponuka. Cena šteňaťa vychádza z plemenných portálov v nemecky hovoriacich krajinách.

Kde kúpiť rakúskeho pinča

Cesta k šteňaťu vedie prakticky vždy cez klub — a to je pri tomto plemene dobrá správa.

Na čo si dať pozor práve pri tomto plemene

1. „Rakúsky pinč bez papierov" prakticky neexistuje. Plemeno je také vzácne, že legálne vrhy idú cez klub. Ak niekto ponúka šteňa bez preukazu o pôvode, s najväčšou pravdepodobnosťou ide o kríženca alebo o iné plemeno — a cena „výhodnej ponuky" je tu najspoľahlivejší varovný signál.

2. Pýtajte sa, kde je šteňa zapísané. Rakúska plemenná kniha ÖHZB má A-list, B-list a prílohu Register. Slušný chovateľ vám bez váhania povie, do ktorej časti šteňa patrí a prečo — Register je pri tomto plemene legitímny nástroj rozširovania génovej základne, nie nedostatok.

3. Overte si schválenie párenia klubom. KÖP párenie nepovolí, ak by potomstvo malo koeficient príbuznosti nad 8 %, ak otec už splodil viac než 5 % šteniat svetovej populácie za päť rokov, alebo ak rovnaké spojenie padlo za posledných 24 mesiacov. Chovateľ, ktorý tieto pravidlá pozná a rád ich vysvetlí, je dobré znamenie.

4. Rodičia musia mať chovnú spôsobilosť. Tá pri tomto plemene zahŕňa okrem posúdenia exteriéru aj posúdenie povahy — pri strážnom plemene je to podstatné a je legitímne sa na to pýtať.

5. Nenechajte sa zmiasť fotkou. Ak je na inzeráte elegantný čierny pes s hrdzavým pálením a štvorcovou stavbou, je to nemecký pinč. Ak je to drobný čulý psík do 30 cm, je to ratlík alebo trpasličí pinč. Ak je pes prevažne biely so škvrnami, ide skôr o dánsko-švédskeho farmárskeho psa.

6. Čakanie je normálne. V celej Európe padnú ročne jednotky vrhov. Kto ponúka šteňa „hneď a na výber", pri tomto plemene nesedí.

Fotogaléria

Farebná škála plemena — od žemľovožltej po čiernu s pálením.

Rakúsky pinč v žemľovožltej (semmelgelb) farbe, celá postava zboku
Žemľovožltá farba (semmelgelb) — pôvodné sfarbenie, pre ktoré sa psom na dvoroch hovorilo „Semmelhunde".
Foto: Canarian, CC BY 4.0 · Wikimedia Commons
Rakúsky pinč čiernej farby s hrdzavým pálením
Čierna s pálením je štandardom povolená rovnako ako plavé odtiene — plemeno nikdy nebolo šľachtené na jednu farbu.
Foto: Canarian, CC BY-SA 4.0 · Wikimedia Commons
Rakúsky pinč s bielou lysinou a chvostom neseným stočeným nad chrbtom
Chvost je vysoko nasadený, silný a husto osrstený — pes ho často nesie stočený nad chrbtom.
Foto: Canarian, CC BY-SA 4.0 · Wikimedia Commons
Rakúsky pinč v jelenej červenej farbe vo výstavnom postoji
Jelenia červená (stag-red). Dobre vidno pomer výšky a dĺžky tela 9 : 10 — pes je dlhší, než je vysoký.
Foto: Canarian, CC BY-SA 4.0 · Wikimedia Commons

Rakúske pinče na dvore

Krátky záber na svorku plemena — presne v tej úlohe, pre ktorú vzniklo.

Svorka rakúskych pinčov z chovu „vom Bunten Hundehof" pri obchôdzke a stráženiu dvora. Dobre vidno typickú stavbu, nesenie chvosta nad chrbtom aj farebnú rozmanitosť v rámci jednej skupiny.

Video: kanál Deborah Korn, publikované 28. 12. 2018 · zdroj na YouTube. Vložené cez youtube-nocookie. Vlastný zostrih pripravujeme — voľne licencovaný klip tohto plemena sa nám zatiaľ nepodarilo získať.

Časté otázky

Čím sa rakúsky pinč líši od nemeckého pinča?
Sú to dve samostatné plemená z dvoch krajín a rozdiel je vidieť na prvý pohľad. Rakúsky pinč (FCI 64) je podsaditý sedliacky pes — hrudník má sudovitý a telo dlhšie, než je vysoký (pomer 9 : 10). Nemecký pinč (FCI 184) je elegantný pes štvorcového formátu. Rakúsky pinč má dvojitú srsť s hustou podsadou a malé sklopené gombíkové uši; nemecký pinč krátku lesklú srsť bez podsady a uši sklopené do „V". Farebne je rakúsky pinč najčastejšie žltoplavý až jelenie červený, veľmi často s bielymi znakmi — biele znaky u nemeckého pinča nenájdete. Historicky to nie je náhoda: meno „rakúsky krátkosrstý pinč" vzniklo práve preto, aby sa robustný vidiecky typ odlíšil od jemnejšieho nemeckého hladkosrstého pinča.
Naozaj takmer vyhynul? Koľko psov zostalo?
Áno, a je to doložené v plemennej knihe. V rokoch 1948–1954 sa zapísalo 55 šteniat, v nasledujúcich osemnástich rokoch 1954–1972 už len 43 šteniat — necelé tri ročne. Koncom 70. rokov zostal jediný chovný pes s papiermi, „Diokles von Angern". Obnova začala roku 1979 v jedinom chove („vom Schildbach") zo štyroch zvierat: posledného plodného psa a troch nezapísaných vidieckych pinčov. Do roku 1983 z toho vzišli štyri vrhy a 29 šteniat.
Koľko stojí a kde sa dá kúpiť na Slovensku?
Šteňa s preukazom o pôvode od chovateľa vychádza orientačne na 800–1 500 €. Na Slovensku sa plemeno prakticky nechová — pri kontrole inzercie na zvierata.bazos.sk (júl 2026) nebol ponúkaný ani jeden rakúsky pinč. Reálne sa kupuje v Rakúsku, Nemecku, Holandsku alebo Dánsku cez rakúsky klub KÖP, ktorý zverejňuje hlásenia vrhov. Dobrá správa pre nás: Viedeň je z Bratislavy asi hodinu cesty. Rátajte však s čakaním niekoľko mesiacov — v celej Európe padnú ročne len jednotky vrhov.
Koľko pohybu potrebuje a vydrží v byte?
Rátajte zhruba 90 minút aktívneho pohybu denne a k tomu úlohy pre hlavu. Ideálne prostredie je dom so záhradou — je to pes, ktorý bol stáročia zvyknutý mať vlastný pozemok a obchádzať ho. V byte to nie je vylúčené, ale musíte mu pohyb aj strážnu potrebu nahradiť inde, a rátajte s tým, že hlási. Podľa štandardu to nie je tulák: k domovu je viazaný veľmi silno.
Veľa šteká?
Hlási — a je to jeho práca, nie chyba. Štandard ho opisuje ako „nepodplatiteľného strážcu", ktorý je k cudzím nedôverčivý. Neznáme veci vo svojom revíri ohlási štekotom. To sa dá výchovou usmerniť, ale nedá sa to z plemena vymazať — kto chce ticho, mal by si vybrať iné plemeno. Pri susedoch cez stenu je to vec, ktorú treba zvážiť vopred.
Loví? Môžem ho mať pri hydine alebo pri hlodavcoch?
Tu je dôležitý rozdiel, ktorý sa často pletie. Štandard FCI hovorí, že jeho lovecký pud je len slabo vyvinutý — a Arche Austria ho označuje dokonca za jediné rakúske domáce nepoľovné plemeno psa. Zároveň však záchovný chov zámerne udržiava schopnosť držať hlodavce ďalej od dvora: chovateľské opisy ho volajú vášnivým potkaniarom a ochrancom hydiny pred líškou. Zjednodušene: pri hydine bol tradične doma, na zver nejde — ale drobné hlodavce ako domáce zvieratá nie sú preňho vhodná spoločnosť.
Ako náročná je jeho srsť?
Veľmi málo náročná — a je to jedna z jeho praktických výhod. Má dvojitú srsť: krátku až stredne dlhú, hladkú a priliehavú krycu srsť a pod ňou hustú krátku podsadu, na zadku s náznakom „nohavičiek". Nepotrebuje strihanie ani salón, stačí pravidelné kefovanie. Kvôli podsade však sezónne líni, a vtedy sa kefe treba venovať častejšie. V nákladoch to znamená rozdiel niekoľko sto eur ročne oproti plemenám, ktoré chodia strihať.

Spracoval Vladimír · Obsah vychádza z platného znenia štandardu FCI, z dokumentov rakúskeho plemenného klubu a z odbornej práce Veterinárnej univerzity vo Viedni. Čísla o zápisoch a vrhoch sú prevzaté z uvedených zdrojov; tam, kde údaje chýbajú, to na stránke výslovne uvádzame a nedopĺňame ich odhadom.

Zdroje: FCI — štandard č. 64 (05. 05. 2003) · FCI — zápis plemena č. 64 · Wetzstein, K. (2009), Veterinärmedizinische Universität Wien — populačné údaje o plemene · Klub für Österreichische Pinscher (KÖP) · KÖP — Zucht- und Eintragungsordnung 2025 · Arche Austria — Österreichischer Kurzhaarpinscher · Österreichischer Kynologenverband (ÖKV) · The Royal Kennel Club — Vulnerable native breeds · Pinč Klub Slovakia · Klub pinčů České republiky · Slovenská kynologická jednota

Aktualizované 18. 7. 2026.