Hladkotvárový (FCI 138) a dlhosrstý (FCI 141) pyrenejský ovčiak sú takmer to isté zviera s dvoma číslami. Podľa toho, ktoré kritérium vezmeš — číslo FCI, text štandardu, plemenná kniha, kríženie, výstava — vyjde ti raz „to isté", raz „dve veci". „Plemeno" tu nie je jeden fakt, ale niekoľko administratívnych vrstiev, ktoré si neodpovedajú rovnako.
Pyrenejský ovčiak existuje v dvoch vzhľadoch: dlhosrstý s výraznou „bradou" na tvári a hladkotvárový, ktorý má na papuli len krátku jemnú srsť (odtiaľ meno „à face rase" — „s ostrihanou/hladkou tvárou"). Rozdiel medzi nimi je prekvapivo malý — v podstate srsť na tvári, trocha iné proporcie a o kúsok väčšia postava.
A predsa: v nomenklatúre FCI to nie sú dve variety, ale dve samostatné plemená s vlastnými číslami — 138 a 141. Zároveň ich americké organizácie vedú ako jedno plemeno s dvoma varietami, ktoré sa rodia v spoločnom vrhu. Táto stránka nie je o tom, ktorý je „lepší" ani koľko pohybu potrebuje (to rieši stránka dlhosrstého rázu). Je o jednej otázke: kde presne vedie hranica medzi „variantom" a „plemenom" — a prečo na ňu rôzne úrady odpovedajú rôzne.
Tá istá dvojica psov (138 a 141). Klikni na kritérium a nástroj ukáže, či podľa práve tejto administratívnej vrstvy ide o to isté plemeno, alebo o dve veci. Váhy sa naklonia, pod nimi nájdeš doklad aj úroveň dôkazu.
V nomenklatúre FCI má hladkotvárový vlastné číslo 138 a dlhosrstý 141. Obe sú vedené ako samostatné, „definitívne uznané" plemená — každé s vlastnou kartou a vlastným štandardom. Obe uznané v tom istom týždni januára 1955 (138: 26. 1., 141: 28. 1.).
Na úrovni čísla je odpoveď jednoznačná: dve plemená.
Štandard 138 je len jedna strana a je napísaný ako doplnok k 141. Doslova hovorí, že hladkotvárový má „rovnaké znaky ako dlhosrstý" a že „chyby a vylučujúce chyby sú rovnaké ako pri dlhosrstej variete, okrem tých o srsti a proporciách".
Zmerali sme podiel trojslovných reťazcov krátkeho štandardu 138, ktoré sa vyskytujú doslovne aj v 141: ~32 % (~15 % po odčítaní generickej FCI vaty). Zvyšok sa na 141 priamo odvoláva — obsahovo sa teda zhodujú ešte viac. Podľa textu je to skôr jedno plemeno.
Francúzska plemenná kniha LOF obe variety v štatistikách vôbec nerozlišovala až do roku 2013 — v roku 2012 zapísala 535 psov ako „dve variety spolu". Až od 2013 sa počítajú zvlášť.
Tá istá vrstva dala najprv odpoveď „jedno" a neskôr „dve" — a to až 58 rokov po tom, čo dostali samostatné čísla FCI.
Podľa amerického štandardu (AKC) sa obe variety „rodia v tých istých vrhoch" — geneticky ide o jedno plemeno s dvoma vzhľadmi. Preto ho AKC, UKC aj CKC vedú ako jedno plemeno.
*Poctivá poznámka: či dnes FCI/LOF administratívne povoľuje registrovať kríženie 138 × 141 a ako klasifikuje šteňatá, sa nám z primárnych klubových pravidiel nepodarilo doložiť — preto to neuvádzame ako fakt. Geneticky ide o spoločný vrh; administratívne to ostáva otvorené.
Tu odpoveď závisí od krajiny:
Tá istá dvojica psov je podľa jednej organizácie „dve plemená" a podľa druhej „jedno". Odpoveď nie je vlastnosťou psa, ale rozhodnutím úradu.
Keď dve zvieratá dostanú dve samostatné plemenné čísla, čakali by ste veľký rozdiel. Tu je ale drobný: srsť na tvári, o kúsok iné proporcie a o niečo väčšia postava. Zvyšok štandard 138 doslova označuje za „rovnaký ako pri dlhosrstom".
Hladkotvárový (138) má na papuli len krátku jemnú srsť — odtiaľ meno. Dlhosrstý (141) má okolo tváre dlhú srsť, ktorá tvorí výraznú „bradu" a niekedy prekrýva oči.
Hladkotvárový má v štandarde výšku 40–54 cm (psy) a je „skôr stredne veľký ovčiak"; dlhosrstý 42–48 cm. Hmotnosť ~9–15 kg. Telo hladkotvárového je aj o niečo kratšie a štvorcovejšie.
Štandard 138 opisuje hladkotvárového ako živého, poddajného psa, ktorý je niekedy nedôverčivý voči cudzím — býva o čosi pokojnejší a poddajnejší než temperamentnejší dlhosrstý ráz. Inak je to stále bystrý, ostražitý a svojmu človeku oddaný malý ovčiak.
Historicky sa à face rase držal skôr v pyrenejských podhoriach, kde bol podľa dobového zápisu (1927) „veľmi cenený u koniarov a honcov dobytka" — na rozdiel od dlhosrstého, ktorý pracoval vo vysokých pasienkoch. Práve tieto osobitosti mu už v 20. rokoch vyniesli prílohu k štandardu.
Zaujímavé je, že jednotlivé administratívne vrstvy oddelili hladkotvárového od dlhosrstého v úplne inom čase — a plemenná kniha dokonca až o desaťročia neskôr než čísla FCI.
Celý pyrenejský ovčiak pochádza z pohoria Pyreneje na francúzsko-španielskej hranici. Hladkotvárový sa historicky viac uplatnil v nižších podhoriach a pri práci s dobytkom a koňmi, zatiaľ čo dlhosrstý ovládal vysoké pasienky. Rovnaký kraj, rovnaká úloha — a predsa dnes dve čísla v knihe plemien.
Všimni si spoločný znak naprieč farbami: papuľa je vždy krátkosrstá a hladká, kým telo má stredne dlhú srsť a chvost býva plumovaný.
Hladkotvárový je asi 10× vzácnejší než dlhosrstý aj v domovine. Zdroj: štatistiky LOF (Francúzsko) od r. 2013, keď ich kniha začala rozlišovať. Čísla sú orientačné ročné priemery.
Preukaz pôvodu (FCI 138), z overeného chovu. Vo Francúzsku (LOF) medián ~800 €, bežne 1000–1350 €, kvalitné línie ~1500 €.
Bez záruky pôvodu — často zámena za dlhosrstého, border kóliu či kríženca. Pri takto vzácnom plemene mimoriadne opatrne.
| Položka | Orientačne |
|---|---|
| Šteňa s PP (jednorazovo, spravidla import z FR/CZ) | 900–1500 € |
| Prvotná výbava (pelech, prepravka, misky, obojok, vôdzka, kefa, hračky) | 150–300 € |
| Prvé veterinárne úkony (očkovania, čip, odčervenie) — poraď sa s veterinárom | 70–140 € |
| Krmivo — kvalitné granule pre aktívneho psa ~9–15 kg (~130–200 g/deň) | 25–40 € / mes. |
| Prevencia (odčervenie, antiparazitiká) + drobnosti | 12–25 € / mes. |
| 1. rok spolu (kúpa + výbava + prevádzka) | ~1 500–2 600 € |
| Celoživotne (~15–17 rokov, bez kúpy ~500–800 €/rok) | ~8 000–13 000 € |
Domáci trh je prakticky prázdny — cesta k šteňaťu vedie cez kluby a zahraničné chovy:
Na čo pozor pri kúpe: