Poľský poľovný durič: pes, ktorého poľovník nevidí
Gończy Polski · Polish Hunting Dog · plemeno so skúškou z výkonu
Väčšinu pracovného dňa je durič mimo dohľadu — v húštine, za hrebeňom, v rokline.
Jediné, čo z neho poľovník má, je hlas. A ten nie je náhodný zvuk: je to správa o tom,
či je stopa čerstvá, či sa zver hýbe, či stojí — alebo či sa pes mýli.
Poľské plemeno, ktoré sa u nás pravidelne zamieňa s poľským duričom (ogar polski, FCI 52) —
a to nielen menom. Nižšie je aj to, čím sa presne líšia a odkiaľ tá zámena pochádza.
Čo poľovník číta z hlasu
Prepnite situáciu na stope. Zmení sa to, ako pes hlási — a najmä to,
čo z toho poľovník usudzuje a čo má v tej chvíli robiť. Pri každej situácii je uvedené,
odkiaľ to vieme.
Hlas ako pracovný nástroj
Bez zvuku — hlas je tu zobrazený vizuálne, ako značky na 60-sekundovej osi.
1 · Situácia na stope
2 · Za akou zverou
3 · Pes alebo suka — jediné, čo štandard o výške tónu hovorí
Hlási?—
Odmlky—
Počuteľnosť—
Ako pes hlási
Čo z toho poľovník číta
Čo má poľovník v tej chvíli robiť
Ako by to hodnotil rozhodca
Čo je v module doložené a čo nie: značky hlásenia (hustota a odmlky)
aj hodnotenie rozhodcu pochádzajú doslova zo skúšobných poriadkov. Pásmo výšky tónu je
názorné — štandard doslova hovorí len to, že melódia má „rôzne intonácie“ a že suky majú tón vyšší;
nehovorí, ktorej situácii aká výška tónu zodpovedá. Preto sa tu výška mení iba s pohlavím,
nie so situáciou. Zvuk ani jeho napodobenina tu zámerne nie sú.
Čo o hlase hovorí štandard — a čo nie
Hlas je pri tomto plemene zapísaný priamo v štandarde, čo nie je samozrejmé.
Zaujímavé je, kam ho ktoré znenie zaradilo.
„During the hunt he gives voice with a characteristic melody in various intonations; a higher pitch
for the females.“
FCI-Standard N° 354 (EN, 23. 11. 2017), časť BEHAVIOUR / TEMPERAMENT — povaha
„Charakterystyczny melodyjny gon o zmieniającej się tonacji, u suk znacznie wyższy.“
ZKwP, wzorzec rasy 354 (poľské znenie) — pozor, tu je tá istá veta zaradená do kapitoly
UŻYTKOWANIE, teda medzi úžitkové vlastnosti, nie medzi povahu
To je celé. Štandard potvrdzuje, že melódia sa mení a že suky majú vyšší tón — ale nikde
nehovorí, čím sa mení. Rozdelenie hlasu podľa situácie na stope, ktoré používa modul vyššie,
pochádza zo skúšobných poriadkov, nie zo štandardu. Oficiálny komentár ZKwP k štandardu
(Varšava 2025) sa k hlasu nevyjadruje vôbec — kapitolu o povahe nekomentuje.
Prečo je hlas na skúškach taký dôležitý. V poľskom poriadku pre skúšku hlasitosti na teplej
stope zajaca (Spurlaut) má disciplína „głoszenie po tropie“ koeficient 9 — hneď za
nosom (10) a ďaleko pred chuťou do práce a držaním stopy (obe 3). Slovenský skúšobný poriadok pre
skúšky duričov má „Hlasitosť na stope“ ako samostatný predmet v rozhodcovskej tabuľke.
Poľovník musí podľa hlasu poznať aj zver
Slovenský skúšobný poriadok ide ešte ďalej: nestačí, že pes hlási. Vodič musí z hlasu rozoznať,
za akou zverou pes ide — a rozhodca sa ho na to môže spýtať.
„Hlas duriča má byť výrazný, zvučný, odlišný pri durení zajaca a líšky od durenia diviaka.
Vodič má na požiadanie rozhodcu podľa hlasu svojho psa určiť, akú zver pes durí.
Zohľadňuje sa to pri hodnotení vodiča.“
Skúšobný poriadok pre skúšky duričov (Slovenská poľovnícka komora), čl. 2.4 Hlasitosť na stope
Tento poriadok platí pre duriče všeobecne, nie špecificky pre toto plemeno —
gończy polski však do skupiny duričov patrí a na Slovensku by sa posudzoval podľa neho.
A keď pes hlási, hoci nemá
Obidva poriadky majú pre nepravdivý hlas vlastné slovo — a obidve znejú takmer rovnako:
slovenské „balamutenie“, poľské „bałamucenie“. Pri diviakoch má poľština ešte tvrdší
výraz: „łganie“, teda klamanie.
„Błędem jest uporczywe szczekanie wprowadzające w błąd uczestników polowania i inne psy (łganie).“
PZŁ — Ocena pracy dzikarzy w naturalnych warunkach na polowaniu zbiorowym, disciplína 3
Tá veta hovorí veľa o tom, čím hlas duriča vlastne je: nie je to prejav vzrušenia, ale
informácia, na ktorú sa spoliehajú ľudia aj ostatné psy. Preto je falošný hlas hodnotený
prísnejšie než hlas slabý.
Dve plemená, dvaja plukovníci
Najčastejšia otázka o tomto plemene nie je o povahe ani o cene, ale o tom, čím sa líši od
poľského duriča (ogar polski). Odpoveď je nezvyčajne konkrétna: po druhej svetovej vojne
obnovovali poľské duriče dvaja ľudia, každý z inej časti krajiny a z iných psov — a z ich chovov
vznikli dve samostatné plemená.
Gończy polski (FCI 354)
Ogar polski (FCI 52)
Výška — psy
55–59 cm
56–65 cm
Výška — suky
50–55 cm
55–60 cm
Hmotnosť v štandarde
neuvádza sa
„proporcionálna k výške“ (bez čísel)
Sfarbenie
čierne s pálením · čokoládové s pálením · červené
čaprakové
Hlas podľa štandardu
„characteristic melody in various intonations; a higher pitch for the females“
„loud barking. The voice is lower pitched in the male and higher in the female“
Uznanie FCI
predbežne 2006, definitívne 2017
1965
Dôkaz priamo v texte: poľské znenie štandardu gończeho ogara menuje priamo — pes má byť
„o cieńszym kośćcu niż ogar polski“, teda jemnejšej kostry než ogar. Obidve plemená si teda
boli natoľko blízke, že ich bolo treba rozlíšiť vetou v štandarde.
Praktický dôsledok pre kupujúceho v SR: slovenské zdroje bežne prekladajú ako
„poľský durič“ práve ogara (FCI 52), kým „Polish Hunting Dog“ je anglický názov
gończeho (FCI 354). Pri inzeráte teda vždy pýtajte číslo štandardu alebo poľský názov —
samotný slovenský názov nestačí.
Ako vyzerá
Stavba
Štandard ho opisuje ako pružného psa kompaktnej stavby so silnou, ale nie ťažkou kostrou:
„a lithe dog of compact construction“. Formát je obdĺžnikový 9:10, hrudník hlboký až po
lakeť a vzdialenosť od lakťa k zemi sa rovná polovici výšky v kohútiku — teda dlhé nohy
pod hlbokým hrudníkom, presne tak, ako to vyžaduje celodenná práca v horách.
Komentár ZKwP dopĺňa detail, ktorý je pri duričovi funkčný: krk musí byť dosť dlhý na to,
aby pes mohol ísť s nosom pri zemi bez toho, aby sa unavil.
Srsť a farby
Na tele je srsť tvrdá a priliehavá, s bohatou podsadou — v zime hustejšou, v lete slabšou.
Na hlave a ušiach je krátka a hodvábna. Je to pracovná srsť do nepohody, nie ozdoba: nevyžaduje
strihanie ani salón, stačí pravidelné vyčesávanie, v období výmeny srsti častejšie.
Štandard pozná tri sfarbenia: čierne s pálením, hnedé (čokoládové) s pálením a červené.
Malé biele znaky na prstoch a na hrudi sú povolené.
Časová os plemena
Plemeno je staré ako poľovnícka literatúra v Poľsku — ale ako zapísané plemeno
je mladé. Medzi prvým opisom a definitívnym uznaním FCI je takmer dvesto rokov.
Štandard v historickom úvode výslovne menuje človeka, ktorému plemeno vďačí
za zápis: Józefa Pawłusiewicza (1903–1979), ktorý poľoval s týmito psami v Podkarpatí,
napísal prvý štandard plemena a dosiahol ich oficiálnu registráciu v poľskom kynologickom zväze.
Meno Piotra Kartawika patrí k druhému plemenu — k ogarovi.
Povaha a čo si vyžaduje
„Stable and gentle. This dog is truly courageous and can even demonstrate proof of bravery.
He is intelligent and easy to educate. Not aggressive but remaining wary towards strangers.
To his qualities as a hunting dog, must be added those of an excellent guardian.“
FCI-Standard N° 354, časť BEHAVIOUR / TEMPERAMENT
Doma
Podľa poľských chovateľských zdrojov je doma pokojný a k rodine oddaný, s deťmi — najmä staršími —
vychádza dobre. K cudzím je zdržanlivý a ohlási ich; štandard ho priamo označuje za výborného
strážcu. V byte sa držať dá, ale iba pri poctivo odchodenom dennom pohybe.
Vonku
Celá stavba aj povaha sú postavené na samostatnej práci ďaleko od človeka. Pes, ktorý je
cvičený na to, aby sledoval stopu mimo dohľadu, nebude na voľnom priestranstve spoľahlivo
privolateľný. Bezpečné oplotenie a dlhá stopovacia šnúra nie sú prehnaná opatrnosť, ale
základná výbava.
O zdravotných otázkach plemena sa poraďte s veterinárom.
Video
Vrh šteniat v lese — vidno na ňom dve zo troch sfarbení podľa štandardu: čierne s pálením aj
čokoládové s pálením. Zdroj: kanál Rasy STAROPOLSKIE (YouTube). Vložené cez youtube-nocookie.
Licenčne voľný klip tohto plemena sa nám zatiaľ nepodarilo nájsť ani na Wikimedia Commons,
ani na Pexels či Pixabay — vlastný lokálny zostrih doplníme, keď taký klip pribudne.
Galéria
Konkurs dzikarzy i tropowców, Przechlewko, máj 2004 — skúšky, na ktorých sa hlas
hodnotí ako samostatná disciplína. Foto: Małgorzata Gnoińska, CC BY 2.5Červené (ryšavé) sfarbenie — jedno z troch povolených. Foto: Pleple2000, CC BY-SA 4.0Čokoládová (hnedá) s pálením — tretie sfarbenie zo štandardu.
Foto: Jevgenij Jankovskij, CC BY-SA 3.0Čierna s pálením v pracovnom prostredí. Foto: Gonczy Polski SE, CC BY-SA 4.0
Všetky fotografie pochádzajú z
Wikimedia Commons
a sú použité v súlade s ich licenciami.
Koľko stojí poľský poľovný durič
Toto plemeno nesledujeme živo. Gończy polski sa na slovenskom ani českom trhu prakticky
nevyskytuje, takže nemáme dosť inzerátov na denný cenový graf ako pri bežných plemenách
(tie nájdete v sekcii Ceny zvierat). Čísla nižšie preto pochádzajú
z poľských chovateľských zdrojov a z prepočtu kurzom ECB — nie z automatického zberu.
Kúpna cena šteňaťa
Nákladový rozklad
Položka
Orientačne
Poznámka k plemenu
Šteňa s PP z poľského chovu
575 – 1 380 €
2 500–6 000 zł. V cene má byť metryka/rodokmeň, čip, očkovací preukaz, zmluva.
Šteňa bez PP
neodporúčame porovnávať
Na SK/CZ inzerátoch sa pod „poľský durič“ ponúka najčastejšie iné plemeno (ogar) alebo kríženec — cena 400–600 € teda nie je cenou gończeho.
Pelech, misky, obojok, vodítko
80 – 140 €
Veľkosť pre psa okolo 22–27 kg.
Prepravný box do auta
70 – 150 €
Pri poľovnom využití prakticky nutnosť.
GPS obojok
150 – 400 €
Špecificky pre toto plemeno: durič pracuje mimo dohľadu a poľské poriadky samy počítajú s tým, že rozhodcovia si pomáhajú lokalizačnými zariadeniami.
Stopovacia šnúra, dlhé vodítko
20 – 40 €
Náhrada za voľný pohyb tam, kde nie je oplotené.
Krmivo mesačne
35 – 55 €
Aktívny pes 22–27 kg; pri celodennej práci v teréne viac.
Prevencia a odčervenie mesačne
5 – 8 €
Pes v lese = zvýšená expozícia kliešťom.
Drobnosti mesačne
5 – 15 €
Pamlsky, výmena výstroja.
Ročná vakcinácia a prehliadka
50 – 90 €
—
Daň za psa (obec)
10 – 40 € / rok
Podľa VZN obce; v mestách býva vyššia.
Prvý rok spolu
1 350 – 3 200 €
Kúpa + výbava + celoročná prevádzka. Spodná hranica = lacnejšie šteňa bez GPS obojku,
horná = drahšie šteňa s plnou poľovnou výbavou.
Bežný ďalší rok
600 – 1 070 €
Krmivo, prevencia, vakcinácia, daň, drobnosti.
Celoživotne (≈ 13 rokov)
8 500 – 16 000 €
Prvý rok + 12 ďalších rokov. Dožitie približne 13 rokov podľa chovateľských zdrojov —
štandard ho neuvádza.
Ceny sú orientačné, bez mimoriadnych výdavkov. Rozpätia zámerne nezužujeme —
pri plemene, ktoré sa u nás nechová, je presnejšie číslo len zdanie presnosti.
Pri kontrole 19. 7. 2026 boli na SK aj CZ
bazoši 3 inzeráty pod týmito heslami — takmer isto však išlo o ogara (FCI 52)
alebo o neurčité ponuky. Výraz „gonczy“ nevrátil ani jeden inzerát.
Päť vecí, ktoré si overte práve pri tomto plemene
Ktoré z dvoch poľských plemien vám ponúkajú. Pýtajte si číslo FCI štandardu:
354 = gończy polski, 52 = ogar polski. Slovenský názov „poľský durič“ sa bežne používa pre ogara.
Rodokmeň, nie „papiere“. V Poľsku vydáva doklady ZKwP (metryka pre šteňa, rodowód
neskôr). Inzerát bez uvedenia organizácie a chovateľskej stanice je varovný signál.
Sfarbenie podľa štandardu. Povolené sú tri: čierne s pálením, čokoládové s pálením
a červené — plus malé biele znaky na prstoch a hrudi. Čaprakové sfarbenie (ryšavé s čiernym
sedlom) do tohto plemena nepatrí; to je znak ogara.
Pracovné skúšky rodičov. Plemeno je vedené ako „so skúškou z výkonu“. Ak ho beriete
na prácu, pýtajte sa na skúšky rodičov — a konkrétne na hodnotenie hlasu, lebo to je disciplína,
v ktorej sa toto plemeno posudzuje najprísnejšie.
Nekupujte „na hlas“ ako na záruku. Melodický hlas je plemenná vloha, ale to, či pes bude
hlásiť správne a pravdivo, sa ukáže až prácou a výcvikom — nie pri preberaní šteňaťa.
Časté otázky
Aký je rozdiel medzi poľským poľovným duričom (gończy polski) a poľským duričom (ogar polski)?
Sú to dve samostatné plemená s vlastnými FCI štandardmi. Gończy polski (FCI 354) je menší a ľahší — psy 55–59 cm, suky 50–55 cm, sfarbenie čierne s pálením, čokoládové s pálením alebo červené. Ogar polski (FCI 52) je väčší — psy 56–65 cm, suky 55–60 cm — a má čaprakové sfarbenie. Poľské znenie štandardu gończeho ogara priamo menuje: má byť „o cieńszym kośćcu niż ogar polski“, teda jemnejšej kostry. Historicky ich rozdelili dvaja chovatelia: z psov Piotra Kartawika vznikol ogar, z psov Józefa Pawłusiewicza gończy.
Čo presne hovorí štandard o hlase plemena?
FCI štandard č. 354 v časti o povahe uvádza: „During the hunt he gives voice with a characteristic melody in various intonations; a higher pitch for the females.“ Teda: pri love sa ozýva charakteristickou melódiou v rôznych intonáciách, u súk je tón vyšší. Poľské znenie ZKwP dáva tú istú vetu dokonca do kapitoly o užitkovosti: „Charakterystyczny melodyjny gon o zmieniającej się tonacji, u suk znacznie wyższy.“ Štandard však nehovorí, čím sa tá intonácia mení — priradenie ku konkrétnym situáciám na stope pochádza zo skúšobných poriadkov, nie zo štandardu.
Kedy plemeno uznala FCI?
Sú to dva rôzne roky a často sa zamieňajú. FCI plemeno uznala predbežne 10. 11. 2006 a definitívne až 7. 11. 2017; k tomu istému dňu je publikovaný aj platný štandard. Väčšina zdrojov uvádza len rok 2006, čo je len predbežné uznanie. V Poľsku pritom plemenná kniha bežala oveľa skôr: ZKwP otvoril prípravnú knihu (księga wstępna) už v roku 1983 a prvé gończe polskie s rodokmeňom sa narodili v roku 1989.
Koľko pohybu potrebuje a dá sa držať v byte?
Poľské plemenné zdroje sa zhodujú na minimálne dvoch hodinách intenzívnej aktivity denne. V byte sa držať dá, ale iba ak to majiteľ naozaj odchodí — bez pohybu sa nuda prejaví štekaním a ničením. Je to plemeno stavané na celodennú prácu v horskom teréne, nie na krátke vychádzky okolo bloku.
Veľa šteká?
Doma je podľa chovateľských zdrojov pomerne tichý — ozve sa najmä na cudzieho človeka, štandard ho označuje za výborného strážcu. Hlas je však jeho pracovný nástroj a v teréne ho používa intenzívne: v poľských skúšobných poriadkoch je „głoszenie po tropie“ druhá najváženejšia disciplína hneď za nosom (koeficient 9 z 10). Kto si berie duriča do zástavby, musí s hlasom počítať.
Koľko váži a ako dlho žije?
Pozor, FCI štandard č. 354 hmotnosť vôbec neuvádza — určuje len výšku v kohútiku. Poľské plemenné zdroje udávajú približne 22–27 kg (uvádzané maximum okolo 30 kg) a dožitie približne 13 rokov, jednotlivo až 15. Tieto čísla teda nepochádzajú zo štandardu, ale z chovateľskej praxe. O zdravotných otázkach plemena sa poraďte s veterinárom.
Musím byť poľovník, aby som si mohol vziať gończeho polského?
Nemusíte — plemeno je podľa štandardu vyrovnané, mierne a k rodine oddané. Treba však vedieť, že ide o plemeno „so skúškou z výkonu“ (with working trial) a celá jeho stavba aj povaha sú postavené na samostatnej práci ďaleko od človeka. Bez poľovného využitia mu treba nahradiť prácu inak — dlhým pohybom a prácou pre nos. Voľný pohyb bez oplotenia je pri duričovi s takýmto loveckým pudom vždy rizikový.
Spracoval Vladimír · Aktualizované 19. 7. 2026.
Primárne dokumenty (FCI štandardy a skúšobné poriadky) boli stiahnuté a čítané v origináli,
nie prevzaté z prehľadových článkov. Kde sa zdroje rozchádzajú, je to na stránke uvedené.
Používame cookies nevyhnutné na fungovanie webu a — len s vaším súhlasom — na analytiku a reklamu (Google Analytics, AdSense). Viac v zásadách ochrany súkromia.