Drobný čierny drsnosrstý psík z južného Nemecka, ktorý si meno nevyslúžil povahou, ale tvárou: nemecké Affe znamená opica. Krátka rovná papuľa, ľahký podhryz, veľké okrúhle oči, brada, štetinaté obočie a tvrdý veniec srsti okolo hlavy — FCI štandard to zhŕňa dvomi slovami: opičí výraz. A každá z tých čŕt má pôvod v práci: lovil myši a potkany v stajniach a kuchyniach.
Klikni na číslo pri hlave alebo na názov črty. Každá sa na obrázku zvýrazní a povie tri veci: čo o nej hovorí FCI štandard č. 186, ako sa podieľa na „opičom" výraze a odkiaľ pochádza.
Nemecké Affe znamená opica a Pinscher je pinč — teda doslova „opičí pinč". Nie je to prezývka od chovateľov: opičí výraz je súčasťou oficiálneho popisu plemena. FCI štandard ho spomína v celkovom vzhľade aj v kapitole o srsti a v historickom súhrne priamo píše, že tvrdý veniec srsti okolo hlavy tento výraz zdôrazňoval.
Malé drsnosrsté pinče držali v Nemecku a strednej Európe ako lovcov myší a potkanov — v stajniach, na dvoroch a v komorách. Plemená tohto typu sú známe už od 17. storočia.
Zo stajní ich brali dovnútra na myši v kuchyni. Tam si získali domácnosť a postupne sa z pracovného ratteríka stal spoločník. Typ sa formoval najmä v Mníchove a Berlíne.
FCI štandard uvádza, že predkovia plemena sú zobrazení na drevorezoch Albrechta Dürera (1471–1528). Presné určenie psov na starých vyobrazeniach je však neisté — vtedy sa plemená ešte nerozlišovali tak ako dnes.
Prvé zápisy afenpinčov siahajú do roku 1879. Klub Pinscher-Schnauzer-Klub vznikol 1895 a prvý zväzok jeho plemennej knihy (1902) obsahoval 14 afenpinčov.
↔ Časovú os posunieš prstom do strany.
Časová os podľa historického súhrnu FCI štandardu č. 186, materiálov Pinscher-Schnauzer-Klubu a klubu plemena v USA.
Afenpinč je malý, kompaktný a čo najviac štvorcový — dĺžka tela sa má približne rovnať výške v kohútiku. Kohútik je najvyšší bod, chrbát krátky a pevný, chvost sa nesie šabľovito alebo kosákovito, labky sú okrúhle „mačacie" s čiernymi pazúrikmi.
↔ Grafiku posunieš prstom do strany.
Rozmery podľa FCI štandardu č. 186 (25–30 cm, cca 4–6 kg pre psy aj suky). Britský Kennel Club uvádza 24–28 cm.
| Znak | Štandard |
|---|---|
| Výška v kohútiku | 25–30 cm (psy aj suky) |
| Hmotnosť | približne 4–6 kg |
| Stavba | silná, štvorcová a kompaktná; kohútik najvyšší bod |
| Farba | čisto čierna s čiernou podsadou (FCI a britský KC); AKC pripúšťa aj sivú, striebornú, červenú, čiernu s pálením a belge |
| Srsť | tvrdá a hustá na tele; na hlave čo najtvrdšia, najstrapatejšia a najviac odstávajúca |
| Zhryz | ľahký podhryz — spodná čeľusť predsahuje a je mierne stočená nahor; 42 zubov |
| Chvost | prirodzený; žiada sa šabľovité alebo kosákovité nesenie |
| Pohyb | uvoľnený, plynulý, drobčivý |
| Zaradenie | skupina 2, sekcia 1 (pinče a bradáče), bez pracovnej skúšky |
| Dĺžka života | uvádza sa spravidla 12–14 rokov (údaje sa medzi zdrojmi líšia) |
FCI štandard opisuje afenpinča ako nebojácneho, ostražitého, vytrvalého a oddaného, občas plného prudkého temperamentu — a dodáva, že je to vo všetkých ohľadoch príjemný rodinný pes. Britský štandard pridáva formuláciu, ktorá plemeno vystihuje najlepšie: živý a sebavedomý, nesie sa s komickou vážnosťou.
Škály sú zhrnutím formulácií FCI a britského štandardu a materiálov klubu plemena — nie meraním. Každý pes je jedinec.
Klub plemena je v tom jednoznačný: sú to psíky, ktoré sa učia rýchlo, ale rýchlo ich unudí opakovanie alebo nátlak. Reagujú oveľa lepšie na pozitívnu motiváciu než na tvrdé metódy. Dôslednosť áno, tvrdosť nie.
Malé telo a mierna potreba pohybu z neho robia psa vhodného aj do bytu. Podmienkou je pravidelná prechádzka a práca pre hlavu — nuda je u tohto plemena spoľahlivý štart neželaného správania.
S psami vychádza pri ranej socializácii, voči väčším však býva sebavedomý až vyzývavý — a to ho treba chrániť pred jeho vlastnou odvahou. Drobné hlodavce v domácnosti sú vzhľadom na ratterský pud nereálna kombinácia.
K svojim ľuďom je oddaný a spoločenský. Vzhľadom na hmotnosť 4–6 kg je ale fyzicky zraniteľný — vychádza lepšie so staršími, ohľaduplnými deťmi než s batoľatami.
Srsť afenpinča je tvrdá a hustá, na tele približne 2,5 cm dlhá, na hlave, krku, hrudi a nohách dlhšia. Dospelý pes má hrivu (plášť) tvrdej srsti, ktorá sa v oblasti kohútika stráca do srsti na chrbte — a práve tá rámuje tvár.
Drsná srsť neprechádza bežným línaním. Odumretý krycí chlp treba vytrhať rukou alebo trimovacím nožom. Bežná odporúčaná frekvencia je každých 8–12 týždňov; niektorým psom stačí 2–4× ročne.
Medzi trimovaniami stačí pravidelné kefovanie proti plstnateniu a prečesanie kovovým hrebeňom. Bradu po jedle utri — je to prvé, čo sa zašpiní.
Ostrihanie strojčekom je jednoduchšie a lacnejšie, ale mení textúru — srsť po ňom zmäkne a stratí lesk. Chovateľské zdroje ho pri drsnosrstých plemenách neodporúčajú ako trvalé riešenie.
Správne udržiavaná drsná srsť líni málo — ale „nelínajúci pes" to nie je a hypoalergénne plemeno psa neexistuje.
Toto je najčastejšia zámena vôbec — a dá sa vyriešiť za tri sekundy, keď vieš, čoho si všímať. Zaujímavosť: štandard afenpinča sa voči grifónikovi vymedzuje priamo — papuľu „grifónsky vyhrnutú nahor" označuje za vážnu chybu.
Schematické profily podľa popisov hláv v štandardoch FCI č. 186, č. 80 a č. 183 — nie portréty konkrétnych psov. Žltou je vyznačený rozhodujúci detail: rovný chrbát nosa u afenpinča oproti nahor vyhrnutej brade u grifónika.
| Znak | Opičí pinč | Bruselský grifónik | Bradáč malý |
|---|---|---|---|
| FCI / skupina | 186 · skupina 2 | 80 · skupina 9 | 183 · skupina 2 |
| Krajina | Nemecko | Belgicko | Nemecko |
| Farba | len čisto čierna | červená / ryšavá | 4 rázy: čierna, korenie a soľ, čierno-strieborná, biela |
| Papuľa | krátka a rovná, chrbát nosa rovný | veľmi krátka (do 1,5 cm), brada vyhrnutá nahor | dlhšia, tvaru tupého klina |
| Zhryz | ľahký podhryz (nožnicový = diskvalifikácia) | podhryz | nožnicový |
| Hlava | guľatá, klenutá lebka, výrazný stop | okrúhla, veľmi krátka predná časť | obdĺžniková, pretiahnutá |
| Rozmery | 25–30 cm · 4–6 kg | výška neurčená · 3,5–6 kg | 30–35 cm · 4–8 kg |
| Výraz podľa štandardu | „opičí" | „takmer ľudský" | bradáčovský — dlhá brada, husté obočie |
Afenpinč nie je „menej známe plemeno" — je naozaj vzácny. Vo svojej domovine, v štatistike nemeckého VDH, sa ročne narodí len niekoľko desiatok šteniat. To má priamy dopad na to, ako sa k šteňaťu na Slovensku dostaneš.
↔ Graf posunieš prstom do strany.
Úvodná fotografia v hlavičke: Banana Joe V Tani Kazari, víťaz Best in Show na Westminster Kennel Club Dog Show 2013 — prvý afenpinč, ktorý túto výstavu vyhral. Foto: Kristy May pre Pets Advisor (petful.com), Wikimedia Commons, CC BY 2.0.
Pri tomto plemene nie je hlavným problémom cena, ale dostupnosť. Nasleduje rozklad reálnych nákladov pre psa s hmotnosťou 4–6 kg vrátane položky, ktorú väčšina cenníkov zabúda — trimovania drsnej srsti.
| Položka | Suma | Poznámka |
|---|---|---|
| Šteňa s preukazom pôvodu (chovateľ, spravidla import z ČR/DE/AT) | 1 000 – 1 600 € | ČR uvádza 25 000 – 40 000 Kč, Nemecko cca 1 000 – 1 500 € |
| Doprava / prevzatie pri importe | 50 – 250 € | podľa vzdialenosti a toho, či ideš osobne |
| Výbava (pelech, prepravka do 6 kg, postroj, misky, hračky) | 120 – 250 € | jednorazovo; malé plemeno = malé rozmery, lacnejšie než u veľkého psa |
| Kefa, hrebeň a trimovací nôž | 20 – 40 € | plemenne špecifické — drsnú srsť treba trimovať, nie iba strihať |
| Položka | Suma | Poznámka |
|---|---|---|
| Krmivo (pes 4–6 kg) | 12 – 25 € / mes. | ≈ 150 – 300 € ročne; malé porcie sú výhoda tohto plemena |
| Trimovanie u groomera | 25 – 50 € / návšteva | 4–6× ročne (každých 8–12 týž.) = 120 – 280 € ročne |
| Prevencia (očkovanie, odčervenie, antiparazitiká) | 80 – 160 € / rok | bežný preventívny režim malého psa |
| Čip, registrácia, daň za psa | 10 – 40 € / rok | daň určuje obec, líši sa mesto od mesta |
Ceny šteniat vychádzajú z českých a nemeckých chovateľských prehľadov (ČR 25 000 – 40 000 Kč, Nemecko cca 1 000 – 1 500 €). Prevádzkové položky sú orientačné a líšia sa podľa regiónu a zvoleného krmiva. Neobsahujú neplánované výdavky.
Prvý krok nie je inzerát, ale klub. Opičieho pinča na Slovensku zastrešuje Pinč Klub Slovakia — ten istý klub, ktorý vedie chov nemeckého, trpasličieho a rakúskeho pinča. Cez poradcu chovu sa dozvieš o plánovaných vrhoch skôr, než sa objavia kdekoľvek inde.
Pri plemene, kde sa v celom Nemecku narodí ~20–30 šteniat ročne, je okamžitá dostupnosť viacerých kusov najsilnejší varovný signál. Serióznemu chovu sa čaká.
Podľa FCI je afenpinč čisto čierny s čiernou podsadou. Ryšavý, sivý alebo strakatý „afenpinč" ponúkaný ako európsky odchov s PP je buď iné plemeno, alebo kríženec — biela a strakatá srsť je podľa štandardu chybou.
Pýtaj si PP vydaný plemennou knihou pod FCI (SKJ, ČMKU, VDH…). „Rodokmeň" od súkromnej organizácie mimo FCI nemá s chovom plemena nič spoločné.
Chovateľ ti má ukázať matku so šteňatami v prostredí, kde vyrástli. Odovzdanie na parkovisku, v aute či „na polceste" je klasický znak množiteľského predaja.
Najčastejšia zámena je s bruselským grifónikom a bradáčom malým. Pomôže tabuľka vyššie: farba, tvar papule a výška ti povedia takmer všetko ešte pred podpisom.
Šteňa má byť označené čipom, zapísané v očkovacom preukaze a odovzdané s kúpnou zmluvou. Bez toho nemáš ako preukázať, čo si kúpil.