Dvorné dámy ho maľoval Goya, do dreva ho ryl Dürer a na tapisérii Dáma s jednorožcom sedí už od 15. storočia. Potom takmer zmizol: v roku 1973 žilo na celom svete len 65 levíčkov a Guinnessova kniha ho viedla ako najvzácnejšie plemeno sveta. Dodnes platí, že levíčka si nekúpiš — levíčka si vyčakáš.
Málo plemien má takú dlhú „papierovú stopu" ako levíček — a málo plemien bolo tak blízko zániku.
Psíky s nezameniteľným levím strihom nachádzame na európskom umení od 15. storočia: na slávnej tapisérii Dáma s jednorožcom (Musée de Cluny, Paríž), na dielach v Louvri i v Prade. V 16. storočí ich do drevorytov zachytil Albrecht Dürer — rovnaká stavba tela, rovnaký strih ako dnes. O dve storočia neskôr levíčkov maľoval Goya; chovala ich jeho mecenáška, vojvodkyňa z Alby. Pri dvorných dámach slúžil levíček ako psík do lona, „lapač bĺch" aj živý ohrievač nôh.
Prelom 20. storočia plemeno takmer nezažilo. Záchrana má konkrétne meno: bruselská chovateľka Madelaine Bennert, ktorá kúpila svojho prvého levíčka v roku 1897 a po druhej svetovej vojne (od roku 1945) systematicky pozbierala posledné prežívajúce jedince. Z jej chovu prevzal psov nemecký veterinár Dr. Hans Rickert (stanica „Von den Drei Löwen") — všetky dnešné levíčky sveta sa rodokmeňovo vystopujú k týmto psom. Ani to však dlho nestačilo: Guinnessova kniha rekordov označila koncom 60. rokov levíčka za najvzácnejšie plemeno sveta a vydanie z roku 1973 uvádza len 65 registrovaných jedincov.
Časová os: Löwchen Club of America, AKC, Guinness Book of Records 1973 (cez Wikipedia), VDH/zooplus Magazin — kompletné odkazy v zdrojoch dole.
Štandard FCI č. 233 opisuje levíčka ako psíka „veľmi prítulného a poslušného voči svojim pánom, pozorného a vnímavého; vyrovnaného v každej situácii — na povel dokáže byť pokojný a diskrétny". K tomu živý, veselý temperament a hrdý, energický pohyb. Nie je to športovec ani strážca: šesť storočí ho šľachtili na jediné povolanie — byť dokonalým spoločníkom.
Do bytu aj do domu: pri 26 – 32 cm a približne 6 kg mu stačí byt, výťah nerieši a unesie ho aj dieťa. Kvadratické telo, vysoko nesená hlava a „inteligentný, živý výraz" — tak ho žiada štandard.
K rodine: stáročia šľachtenia na spoločníka znamenajú, že levíček chce byť tam, kde ste vy. Samotár ani „psík do záhrady" to nie je — dlhé hodiny o samote mu nesadnú.
Pohyb: stredné nároky — denné prechádzky (ideálne dve kratšie) plus hra. AKC hodnotí energiu plemena na 3 z 5. Rád sa učí triky a býva šikovný aj v agility pre malé plemená, no maratóny nepotrebuje.
Hlas: je pozorný a na dianie upozorní, ale štandard výslovne chváli, že „na povel dokáže byť pokojný a diskrétny" — s dôslednou výchovou nejde o uštekané plemeno.
Srsť je podľa FCI hodvábna, dlhá, zvlnená a hustá — bez podsady, povolené sú všetky farby aj kombinácie. Leví strih je na výstavách povinný; doma je na vás, či necháte plnú srsť, alebo zvolíte pohodlný krátky strih.
Leví strih podľa štandardu FCI č. 233 — povinný len pre výstavy.
Údržba v praxi: srsť stále dorastá a bez podsady sa ľahko zamotá — počítajte s česaním niekoľkokrát do týždňa. Výhoda: minimálne chlpy po byte. Salónové strihanie nie je nutnosť ako pri pudlovi — domáci levíček zvládne údržbu aj „na kolene". O zdravotných otázkach plemena sa poraďte s veterinárom.
Levíček sa na Slovensku nedá kúpiť z inzerátu (Bazoš SK aj CZ: 0 inzerátov, overené júl 2026). Reálna cesta vedie cez klub, čakaciu listinu u chovateľa a často dovoz z EÚ. Nastav si, ako ďaleko si ochotný ísť — plánovač ukáže odhad čakania, trasu a presný postup.
Pri vzácnom plemene je kúpna cena len začiatok — no levíček je malý pes bez podsady, takže prevádzka je lacnejšia, než by názov „najvzácnejšie plemeno sveta" napovedal. Všetky sumy sú orientačné.
Licenčne voľné zábery tohto vzácneho plemena zatiaľ neexistujú, preto nižšie nájdete oficiálny záznam z výstavy Westminster Kennel Club 2026 — posudzovanie plemena Löwchen (garantovane čistokrvné jedince v levom strihu). Lokálny zostrih pridáme, len čo bude k dispozícii licenčne voľný materiál.
Zdroj videa: Westminster Kennel Club Dog Show (oficiálny kanál), február 2026.