Malorský ovčiak: čierny pes, ktorý nikdy poriadne neopustil svoj ostrov

Plemeno, ktoré poznáte podľa toho, že ho nepoznáte

Prečo je pes, ktorý je na Malorke úplne bežný, u nás prakticky neznámy.

Ak si vygooglite malorského ovčiaka, narazíte na zvláštny rozpor. Na jednej strane ide o plemeno s riadnym číslom FCI, vlastným klubom a takmer osemstoročnou históriou. Na druhej strane sa o ňom v slovenčine a češtine píše málo, nepresne a často s číslami, ktoré nesedia — bežne sa objavuje výška „52–58 cm", hoci platný štandard hovorí o samcoch vysokých 66–73 cm.

Vysvetlenie je jednoduché a je zároveň témou celej tejto stránky: ca de bestiar je ostrovné plemeno. Vyvíjal sa v populácii, do ktorej takmer nič nepribúdalo zvonku, a nikdy nemal dôvod ostrov opustiť. To formovalo, ako vyzerá, čo vie — a tiež to, prečo sa k nemu človek mimo Španielska dostane len ťažko.

Aký ca de bestiar naozaj je: čísla zo štandardu

Veľký pes strednej hmotnosti — nie mastif, nie chrt.

Štandard opisuje psa „subhipermetrického a mediolineálneho" so subkonvexným profilom: veľkého, ale nie prehnane, robustného, svalnatého a zároveň agilného. Zaujímavé je, čo štandard výslovne vyraďuje: hlavu mastifieho typu (príliš širokú a ťažkú) rovnako ako hlavu chrtieho typu (dlhú a úzku so sotva znateľným stopom). Ca de bestiar má byť presne medzi tým.

Dve variety srsti: krátkosrstý ca de bestiar a dlhosrstý „ca cabrer"

Toto je detail, ktorý väčšina stránok o plemene vynechá — hoci je priamo v štandarde.

Platný štandard uvádza doslova, že existujú dve variety srsti: krátkosrstá, ktorú označuje za najrozšírenejšiu, a dlhosrstá. Dlhosrstá má na Malorke vlastné meno — „ca cabrer", čo francúzske aj nemecké znenie štandardu prekladá ako psa s „kozou srsťou". A nejde len o dĺžku chlpu: štandard dlhosrstej variete pripisuje aj špicatejšiu papuľu.

Aké sú dnes početné zastúpenia oboch variet, sa nám nepodarilo doložiť žiadnym dôveryhodným zdrojom, takže tu žiadne číslo neuvádzame. Isté je len to, čo hovorí štandard: krátkosrstá je tá bežnejšia.

Povaha: pes jedného pána, v mladosti mimoriadne rezervovaný

Nasledujúce nie je z blogov — je to preklad toho, čo o povahe hovorí samotný štandard.

FCI 321 opisuje ca de bestiar ako psa veľkej ušľachtilosti, ktorý patrí len jednému pánovi a len ťažko prijíma dotieranie cudzích ľudí. V tom istom odseku ho označuje za inteligentného, poddajného a láskavého, ale v mladosti mimoriadne plachého a rezervovaného — a dodáva, že pánovi je verný až do smrti. Výraz psa opisuje ako záhadný, s pohľadom, ktorý je zároveň inteligentný aj smutný.

Zároveň platí dôležitá poistka: agresivita aj extrémna bojazlivosť sú podľa štandardu vyraďujúce chyby. Správne vedený ca de bestiar má byť odmeraný voči cudzím, nie útočný a nie ustráchaný. Štandard psa charakterizuje aj slovom „pendenciero" — bitkársky, čo v praxi znamená, že najmä medzi samcami treba počítať s výraznou rivalitou.

Pre záujemcu z toho vyplýva pomerne jasný záver: ide o strážne plemeno s pastierskou minulosťou, ktoré potrebuje človeka so skúsenosťou, dôslednosťou a časom na systematickú socializáciu od šteňaťa. Nie je to plemeno pre prvého psa a nie je to plemeno do bytu bez prístupu k voľnému priestoru.

Od dobytia ostrova po zoznam zraniteľných plemien

Osemsto rokov na jednom ostrove.

Chronológia dobre ukazuje, ako to s ostrovnými plemenami chodí. Prvých sedemsto rokov je plemeno „len" pracovným psom, ktorý sa udržiava sám tým, že je užitočný. Formálna kynológia prichádza až v roku 1980 — a hneď po nej nasleduje reťaz uznaní, ktorá plemeno ukotví ako súčasť baleárskeho dedičstva. Posledný krok je najmenej lichotivý: zaradenie medzi zraniteľné španielske plemená.

Čo si vyžaduje v bežnom živote

Nenáročná srsť, náročný priestor a ešte náročnejšie vedenie.

Srsť. Krátkosrstá varieta je z hľadiska údržby jedno z najjednoduchších veľkých plemien: chovateľské zdroje odporúčajú týždenné kefovanie, kúpanie zhruba raz za 6–8 týždňov a bežnú starostlivosť o pazúriky. Strihanie sa nevyžaduje vôbec. Pri dlhosrstom „ca cabrer" treba počítať s tým, že dlhší chlp na chvoste, ušiach a zadnej strane končatín si vyžiada častejšie prečesávanie.

Pohyb a priestor. Ide o aktívne plemeno, ktoré potrebuje priestor na beh — pripomeňme, že jeho pracovným chodom je podľa štandardu cval. Byt sa neodporúča, pokiaľ pes nemá pravidelný prístup k veľkým plochám.

Teplo verzus zima. Plemeno bolo stáročia selektované na prácu v teplom a suchom podnebí Malorky a krátka, hustá srsť s riedkou podsadou tomu zodpovedá. V našich zimách teda ide o psa, ktorý bude potrebovať poriadne zázemie — nie o severské plemeno, ktoré si vystačí s búdou pri mraze.

Dĺžka života. Chovateľské a populárne zdroje uvádzajú zhodne rozpätie približne 12–14 rokov, ojedinele viac. Klinickú štúdiu k plemenu nemáme k dispozícii, preto to berte ako orientačný údaj. O zdravotných otázkach plemena sa poraďte s veterinárom.

Koľko stojí malorský ovčiak

Cena šteňaťa je pri tomto plemene tá menšia časť problému — väčšia je vôbec sa k šteňaťu dostať.

Cena šteňaťa

Cenové rozpätia pochádzajú zo španielskych chovateľských a plemenných zdrojov. Sú orientačné a rozptyl medzi zdrojmi je veľký — čo je pri plemene s takto malou populáciou očakávateľné.

Nákladový rozklad pre psa s hmotnosťou okolo 40 kg

Ceny výbavy, krmiva a bežnej prevádzky sú prepočet pre slovenský trh a pre psa s hmotnosťou okolo 40 kg — teda pre hornú polovicu veľkostného spektra. Krmivo je počítané ako 500–600 g granúl denne pri cene 2,5–3,5 €/kg. Zo zdrojov pochádza cena šteňaťa; ostatné položky sú orientačný odhad, nie cenník.

Kde ho hľadať a na čo si dať pozor

Pri plemene s populáciou rádovo v stovkách psov je zoznam adries krátky — a o to dôležitejší.

Päť vecí, ktoré si pri tomto konkrétnom plemene overte

1. Zápis v LOE, nie „papiere" všeobecne. Španielska plemenná kniha sa volá LOE a vedie ju RSCE. Ak predajca hovorí o rodokmeni, pýtajte sa konkrétne na zápis v LOE a na chovateľskú stanicu s afixom. RSCE zároveň sama upozorňuje, že veľká časť psov domácich plemien v registroch vôbec nie je — takže „bez papierov" nemusí znamenať podvod, ale znamená, že o pôvode psa neviete nič overiteľné.
2. Farba musí byť čierna. Štandard pripúšťa výhradne čiernu, s bielou nanajvýš ako úzkou kravatou na hrudi a na labkách. Ponuka „ca de bestiar" v inej farbe je buď kríženec, alebo pes, ktorý štandardu nezodpovedá — v oboch prípadoch to má predajca povedať vopred.
3. Veľkosť sedí? Ak vám niekto ponúka dospelého „malorského ovčiaka" s výškou pod 60 cm, niečo nesedí: štandard hovorí o samcoch 66–73 cm a sučkách 62–68 cm. Práve nesprávne údaje o veľkosti kolujú v česko-slovenskom internete najčastejšie.
4. Nezamieňajte si plemená z toho istého ostrova. Ca de bestiar (ovčiak) a ca de bou (malorská doga) sú dve rôzne plemená. Ak je pes na fotke zavalitý, s mohutnou hlavou molossoidného typu, nejde o ca de bestiar — štandard hlavu mastifieho typu priamo vyraďuje.
5. Pýtajte sa na povahu rodičov a na socializáciu. Pri plemene, ktoré je podľa štandardu v mladosti mimoriadne plaché a rezervované, je práca so šteňaťom v prvých týždňoch kľúčová. Chovateľ, ktorý na túto otázku nemá čo povedať, je varovný signál.

Ako ca de bestiar vyzerá

Fotografie plemena z Wikimedia Commons — všetky s doloženou licenciou.

Úvodná fotografia: Kriegerkalle · Public domain · Wikimedia Commons. Videozáznam plemena s voľnou licenciou sa nám nepodarilo nájsť — na Wikimedia Commons ani vo voľných videobankách plemeno zastúpené nie je.

Časté otázky