FCI 151 · skupina 6 · Chorvátsko

Istrijský krátkosrstý durič

Istarski kratkodlaki gonič · Istrian Short-haired Hound

Jediné z chorvátskych duričích plemien, ktorému štandard FCI menuje typ krajiny priamo v texte: „mimoriadne vhodný na lov v drsných, kamenistých oblastiach (krasové oblasti)“. Táto stránka berie tú vetu vážne — a rozoberá, čo vápencový kras robí so stopou, s pohybom psa a s prácou poľovníka.

49–53 cm · sučky 47–51 cm srsť 1–2 cm, priliehavá so skúškou z výkonu zajac · líška · kuna · diviak ohrozené plemeno (Banka génov HR)

Zo štandardu FCI 151

Rýchle fakty

Všetky čísla v tejto tabuľke pochádzajú priamo z platného štandardu (dokument 29. 5. 2015, platný štandard z 3. 11. 2014). Kde štandard mlčí, je to výslovne uvedené.

49–53 cm

Výška psov

Sučky 47–51 cm. Tolerancia ±3 cm u jedincov výborného typu a stavby.

1–2 cm

Dĺžka srsti

Tvrdá, hustá, lesklá, priliehajúca k telu. Srsť dlhšia než 2,5 cm je vyraďujúca chyba.

⅓ max.

Rozsah oranžovej

Základ snehobiely; oranžové znaky nesmú presiahnuť tretinu tela, hlava nesmie byť celá oranžová.

6 / sekcia 1.2

Zaradenie

Duriče a príbuzné plemená, stredne veľké duriče — so skúškou z výkonu.

1955

Prvý štandard

FCI ho publikovala 2. apríla 1955; plemeno prijaté 1949, plemenná kniha od 1924.

—

Hmotnosť

Štandard ju neuvádza (kapitola „Veľkosť a hmotnosť“ obsahuje len výšku). Zdroje mimo štandardu: cca 16–24 kg.

O zdravotných otázkach plemena sa poraďte s veterinárom. Táto stránka sa venuje pôvodu, práci a povahe plemena, nie zdravotným témam.

Prečo je táto stránka o krase

Jedna veta v štandarde, ktorú sesterské plemeno nemá

Duriče sa väčšinou opisujú cez zver, hlas a vytrvalosť. Pri istrijskom krátkosrstom duričovi je v štandarde navyše niečo nezvyčajné — menovite pomenovaný typ krajiny. Stojí to v kapitole o povahe a správaní:

„This hound is particularly suited for hunting in rough, stony areas (Karst-areas) but also in all other hunting areas. The voice is strong and melodic.“ FCI-Standard N° 151, BEHAVIOUR/TEMPERAMENT — dokument stiahnutý ako PDF a čítaný lokálne

Pre poriadok hneď dve spresnenia, lebo obe sa v populárnych textoch strácajú. Po prvé: štandard nehovorí, že pes je len na kras — v tej istej vete dodáva „ale aj vo všetkých ostatných poľovných revíroch“. Po druhé: neznamená to, že sesterské hrubosrsté plemeno je na kameň nevhodné. Znamená to, že slovo kras je zapísané iba v jednom z tých dvoch štandardov a že každý z nich rámuje terén inak.

Čo štandard hovorí o teréneKrátkosrstý — FCI 151Hrubosrstý — FCI 152
Slovo Karst v texteáno, v zátvorke „(Karst-areas)“nevyskytuje sa ani raz
Ako je terén rámovanýpozitívna špecializácia: „particularly suited for“ — mimoriadne vhodný naodolnosť: „its constitution makes it possible to use him“ — konštitúcia umožňuje
Znenie o teréne„rough, stony areas (Karst-areas)“„any weather condition and also in rough, stony or hilly terrain“
Dôvod srsti podľa štandardusrsť opísaná bez zdôvodnenia (tvrdá, hustá, lesklá, 1–2 cm)drsná srsť kvôli klíme — horské oblasti s nízkymi teplotami

Rozdiel je teda jemný, ale skutočný: hrubosrstého štandard opisuje ako psa, ktorý znesie drsný kamenistý a kopcovitý terén za každého počasia, kým krátkosrstého ako psa, ktorý je na kamenný kras mimoriadne vhodný. A práve preto má zmysel pýtať sa ďalej: čo taká krajina reálne robí so psou prácou?

Štandard Doslovné znenie FCI 151, prípadne 152.
Geológia Odborné zdroje o krase — encyklopédia a recenzovaný výskum, nie chovateľské weby.
Prax Chorvátsky kynologický zväz a Klub Istarski gonič — skúsenosť poľovníkov.
Model Náš názorný výklad. Nie je to meranie ani doložený fakt.

Interaktívne · jadro stránky

Kras: čo vápenec robí s prácou psa

Vyberte si prvok krasovej krajiny a dennú situáciu. Modul ukáže, čo to znamená pre pohyb psa, pre stopu a pre poľovníka — a pri každom tvrdení uvedie, o aký druh dôkazu ide.

Prepínač krasovej krajiny

Päť prvkov, ktoré tvoria istrijský kras, a dva stavy dňa.

1 · Prvok krajiny

2 · Situácia

Rez krasovou krajinou s psom, stopou a poľovníkom poľovník holý vápenec — žiadna pôda, žiadny tieň
Ako dobre drží stopa —
Model Ukazovateľ vyjadruje smer, nie meranie. Presné časy pre konkrétny povrch a teplotu žiadny z použitých zdrojov neuvádza. Doložené je len to, že kameň a vysoké teploty pachovú stopu rýchlo pohlcujú a že stopa sa ľahšie sleduje na mäkkej lesnej pôde než na kamenistom teréne.

Pohyb psa

Stopa a pach

Poľovník

Dva klubové texty, dva uhly pohľadu. Materiál Klubu Istarski gonič publikovaný Chorvátskym kynologickým zväzom označuje krasový terén za najnáročnejší pre prácu duriča (kamenistá pôda, makija s hustou vegetáciou, rýchla strata pachu zveri). Rozhovor s chovateľom a rozhodcom v tom istom magazíne naopak radí krasové oblasti medzi najvhodnejšie — ale s podmienkou, že poľovník dobre pozná revír. Nie je to protirečenie: náročný je kras pre nos psa, výhodný pre vedenie lovu. Modul preto oddeľuje dôsledky pre psa a pre poľovníka.

Kde plemeno vzniklo

Istria nie je jedna krajina, ale tri

Geograf N. Krebs rozdelil Istriu už v roku 1907 podľa geologického zloženia a pôd na tri celky a to delenie platí dodnes. Pre nášho duriča je podstatné, že vápenec — a teda kras — tvorí dva z nich, kým tretí, flyšový, sa správa úplne inak: má potoky, rieky a úrodnú pôdu.

Schematická mapa troch reliéfnych celkov Istrie BIJELA ISTRA SIVA ISTRA CRVENA ISTRA holý kras · Učka 1401 m · Ćićarija 1272 m flyš — nepriepustný, s potokmi a pôdou vápencová zaravan Mirna, Raša — povrchové toky vápenec — bezvodný povrch flyš — voda aj pôda na povrchu vápencová zaravan s červenicou Schéma, nie mapa v mierke. Delenie podľa N. Krebsa (1907).
1 300+

Speleologických javov v Istrii

Z toho priepasti 75 %, jaskyne 21 %, ponory 3 %. Najhlbšia priepasť — ponor Rašpor — presahuje 300 m.

3–10 / km²

Hustota na plošine

Na vápencovej zaravni Istrie. Na Ćićariji a Učke je to 10–15 javov na km².

0–300 cm

Hĺbka pôdy

V dinárskom krase podľa mikropolohy — od holej skaly po hlboké dno ponikvy. Odtiaľ tá mozaika holín a húštin.

Zdroje čísel: Istarska enciklopedija (Leksikografski zavod Miroslav Krleža) a LiDAR štúdia ponikiev v dinárskom krase publikovaná v PLOS ONE. Odkazy sú v pätičke.

Práca

Krátky, rýchly, hlasný hon

Štandard hovorí o duričovi s veľkou vytrvalosťou, vhodnom najmä na zajaca, líšku a diviaka, použiteľnom aj ako farbiar na dohľadávku na remeni. Plemeno je zaradené v sekcii so skúškou z výkonu — pracovné skúšky teda nie sú doplnok, ale súčasť chovu. Konkrétne čísla o štýle práce pochádzajú z materiálov Chorvátskeho kynologického zväzu a Klubu Istarski gonič.

100–500 m

Odstup pri gonení

Na takú vzdialenosť najčastejšie sleduje zver — a zostáva pritom v stálom kontakte s poľovníkom.

300–500 m

Kruhy pri hľadaní

Systematické prehľadávanie v sústredných kruhoch od vodiča, podľa terénu.

10–15 min

Priemerný hon

Krátko a intenzívne. Iné plemená by podľa toho istého zdroja spotrebovali na tú istú prácu aj hodinu.

4

Druhy zveri

Zajac, líška, kuna, diviak. Na diviaka pri spoločných poľovačkách prigonom — ak oň pes prejaví záujem.

Hlas a hlava

Štandard opisuje hlas ako silný a melodický; klubové zdroje ako vysoký a zvonivý, v tónoch od stredných po veľmi vysoké. To nie je estetická poznámka — v teréne, kde pes zmizne pod okraj ponikvy alebo v makiji, je hlas jediná informácia, ktorú poľovník má.

Druhá zvláštnosť je poloha hlavy. Duriče vo všeobecnosti pracujú s nosom pri zemi; o tomto plemene však chovateľ a kynologický rozhodca v magazíne Chorvátskeho kynologického zväzu hovorí, že často sleduje stopu so zdvihnutou hlavou a výborne pritom využíva sluch a zrak. Prečo — to zdroj priamo nevysvetľuje; ponúka len súvislosť, že kameň a horúčava pach rýchlo pohlcujú.

Čo sa zmenilo za jednu generáciu. Podľa toho istého rozhovoru sa duriče po vojne používajú na zajaca a líšku čoraz menej a čoraz viac na diviaka prigonom, pretože početnosť zajaca v horských revíroch klesla na biologické minimum. Klasický lov na zajaca s duričmi držia najmä poľovníci v Istrii a Dalmácii, kde sa konajú aj štátne majstrovstvá v práci duričov na zajaca.

Stavba tela

Vysokonohý, obdĺžnikový, bez hrubosti

Štandard je pri stavbe tela nezvyčajne konkrétny a dve z tých čísel sa dajú nakresliť: telo má byť dlhšie než výška v kohútiku a výška lakťa má byť približne polovica výšky v kohútiku. Krátkonohý typ je vyraďujúca chyba — čo je pri plemene určenom do kamenistého terénu logické, hoci štandard túto súvislosť sám neuvádza.

Porovnanie veľkosti psa a človeka v mierke 30 cm60 cm90 cm 120 cm150 cm175 cm človek 175 cm 49–53 cm výška v kohútiku (psy) sučky 47–51 cm výška lakťa ≈ 50 % výšky v kohútiku dĺžka tela presahuje výšku v kohútiku istrijský krátkosrstý durič

Srsť a jej údržba

Srsť má byť tvrdá, hustá, lesklá a priliehavá k telu, dlhá 1–2 cm; dlhšia než 2,5 cm je vyraďujúca chyba. To je z pohľadu majiteľa dobrá správa: takáto srsť sa nestrihá ani netrimuje, stačí pravidelné prekefovanie a odstránenie odumretých chlpov v období línania. Základná farba je snehobiela s oranžovými znakmi, ktoré nesmú presiahnuť tretinu tela a majú byť ostro ohraničené. Koža smie presvitať sivočiernymi škvrnami pigmentu — štandard to výslovne povoľuje.

Povaha a život s ním

Doma jemný, v revíri neúnavný

Štandard opisuje povahu úsporne a jednoznačne: živého temperamentu, jemný, poddajný, poslušný, ani nervózny, ani agresívny, oddaný svojmu pánovi — a nedôverčivý k cudzím. Tá posledná vlastnosť je pri hrubosrstom sesterskom plemene v štandarde uvedená inak, čo je ďalší z rozdielov, ktoré sa v populárnych opisoch strácajú.

Klubové zdroje dopĺňajú praktické pozorovanie: pes rýchlo vníma zmeny v okolí a reaguje na ne, niekedy až prenáhlene. Pri strete so šelmou je ostrý a vytrvalý. A rozdiel medzi pohlaviami je podľa chovateľa výrazný — psy bývajú tvrdohlavejšie a samostatnejšie, sučky spravidla priľnavejšie a poslušnejšie.

Pohyb

Pracovný durič zo sekcie so skúškou z výkonu. Reálny režim v revíri: hľadanie v kruhoch 300–500 m od vodiča a opakované hony po 10–15 minútach. Presné „X minút prechádzky denne“ žiadny klubový ani štandardový zdroj neuvádza — a tak si ho nevymýšľame.

Bývanie

Slovenské aj chorvátske chovateľské zdroje sa zhodujú, že to nie je pes do bytu bez záťaže. Potrebuje priestor, prácu a dôsledné vedenie.

Výcvik

Duriče pracujú s nosom pri zemi a na vodiča sa nepozerajú, preto podľa klubového materiálu fungujú lepšie hlasové povely než signály telom. Odporúčané poradie: povel – oprava – pochvala.

Spolužitie

Štandard ho označuje za jemného a oddaného, ale nedôverčivého k cudzím. Silný lovecký pud znamená obozretnosť pri drobných domácich zvieratách.

Poznámka k dĺžke života: štandard ju neuvádza a klubový zdroj hovorí len o tom, že s takýmto psom majiteľ zdieľa „viac než desať rokov“ spoločného života. Bežne uvádzané rozpätie 12–14 rokov pochádza z chovateľských zdrojov mimo štandardu.

História

Doložený na oltári skôr než v plemennej knihe

Plemeno pochádza zo starej formy „východoadriatického bieleho duriča so znakmi“. Zaujímavé na jeho histórii je, že najstaršie doklady nie sú kynologické, ale sakrálne — kamenný kapitel a oltárne maľby. Celý tento sled je uvedený priamo v texte štandardu FCI.

Časová os histórie plemena od 14. storočia po súčasnosť 1327–1348 kapitel so štyrmi psami v kláštore v Dubrovníku 1474 maľba v cintorínskej kaplnke pri Berame v Istrii 1476 oltárny obraz v Zadare — predok, vtedy trojfarebný 1719 rukopis biskupa Bakića: chov známy pred 14. storočím 1924 založená plemenná kniha 1949 → 1955 prijatie FCI, prvý štandard 2. apríla 1955 2014 platné znenie štandardu č. 151 2025 chovná populácia v Chorvátsku vedená ako ohrozená Rozostupy medzi bodmi nie sú v mierke času.

Populácia

Ohrozené — ale nie kriticky. A to je dôležitý rozdiel

O istrijských duričoch sa často píše, že sú kriticky ohrozené. Pri overovaní v štátnej databáze sa ukázalo, že tie čísla patria hrubosrstému plemenu. Krátkosrstý má v tej istej databáze iný stupeň aj rádovo iné počty. Údaje vedie Banka génov domácich zvierat pri chorvátskom Ministerstve poľnohospodárstva a hodnotí ich podľa kritérií FAO z roku 2013; Ne znamená efektívnu veľkosť populácie.

Vývoj efektívnej veľkosti populácie oboch istrijských duričov 2020 až 2025 05001 000 1 5002 0002 500 202020212022 202320242025 2 400 529 384 139 krátkosrstý (FCI 151) — „ohrozené“ hrubosrstý (FCI 152) — od 2023 „kritické“ Efektívna veľkosť populácie (Ne) — Banka génov, Ministerstvo poľnohospodárstva Chorvátska.
RokChov.SamceSučkyNeStupeň
2020—1 5001 0002 400ohrozené
2023—500200571ohrozené
202497450190534ohrozené
202591500180529ohrozené

Hodnoty Ne sú v zdroji uvedené s dvomi desatinnými miestami (2 400,00 · 571,43 · 534,38 · 529,41); tu sú zaokrúhlené. Riadky 2020–2023 nemajú v zdrojovej tabuľke vyplnený počet chovateľov, preto sú ponechané prázdne. Pre porovnanie: hrubosrstý durič mal v roku 2025 v tej istej databáze 20 chovateľov a 150 zvierat so stupňom „kritična“.

Dva pohľady, ktoré si zdanlivo odporujú. Chorvátske zdroje zároveň uvádzajú, že do konca roka 2011 bolo do plemennej knihy zapísaných vyše 23-tisíc jedincov tohto plemena a že ide o najrozšírenejšie chorvátske plemeno. Nie je to spor: jedno číslo je kumulatívny počet zápisov za desaťročia, druhé je aktuálna chovná populácia. Klesajúci trend Ne od roku 2020 hovorí o tom druhom.

Peniaze

Koľko stojí istrijský krátkosrstý durič

Prvé, čo treba povedať: ponuka je nulová. Vyhľadávanie výrazu „istrijský“ na zvierata.bazos.sk aj zvirata.bazos.cz nevrátilo 19. 7. 2026 ani jeden inzerát. Neexistuje teda žiadny cenník tohto plemena pre Slovensko ani Česko — a nebudeme ho vymýšľať. Jediná overiteľná kotva je, že duriče ako skupina sa v slovenskej inzercii pohybovali v rozpätí zhruba 350 až 600 € (z 19 inzerátov mali uvedenú konkrétnu cenu iba niektoré: 50, 59, 350, 400 a 600 €; zvyšok „Dohodou“). Živý cenový graf pre toto plemeno preto nevedieme — sledujeme len druhy, pri ktorých je inzercia dostatočne hustá.

Prvý rok — z čoho sa skladá

Rozklad nákladov prvého roka pri dolnom a hornom odhade Skromný variant ≈ 1 000 € Vyšší variant (dovoz + GPS obojok) ≈ 2 400 € šteňa + prípadný dovoz jednorazová výbava prevádzka za prvý rok Orientačný rozklad, nie cenník. Hranice položiek sú v tabuľke nižšie.
PoložkaRozpätiePoznámka k plemenu
Šteňa bez preukazu pôvodu— Pre toto plemeno v SK/CZ inzercii neexistuje ponuka. Ak by sa objavila, bez PP nejde o doložené plemeno.
Šteňa s preukazom pôvodu350–600 €
kotva z inzercie duričov		 Reálne cez klub alebo chovateľa v Chorvátsku s rodokmeňom HKS. Presná cena sa dohaduje individuálne.
Dovoz z Chorvátskacca 190 €
≈ 1 600 km × 0,12 €/km		 Prepočet, nie cena služby. Pri dovoze cez prepravcu bude iná.
Pelech, misky35–85 €Veľkosť pre psa 18–22 kg.
Obojok, vôdzka, stopovačka25–60 €Stopovačka má zmysel pri výcviku na dohľadávku na remeni, ktorú štandard uvádza.
Prepravný box do auta60–140 €Pri poľovnom využití prakticky povinná výbava.
GPS obojok150–350 €Plemenne špecifické: pes ženie 100–500 m pred sebou a v ponikve či makiji mizne z dohľadu. V otvorenom teréne je dohľadanie psa bežná téma.
Krmivo30–55 € / mes.
360–660 € / rok		Aktívny pes 18–22 kg. Krátka srsť neznamená menšiu spotrebu — pracovná záťaž je vysoká.
Bežná starostlivosť a prevencia7–14 € / mes.Krátka priliehavá srsť 1–2 cm: žiadny strih ani trimovanie, len kefovanie. Groomingové náklady sú prakticky nulové.
Prvý rok spolu≈ 1 000 – 2 400 €Dolná hranica bez dovozu a bez GPS obojka.
Celý život (12 rokov)≈ 6 300 – 12 300 €Ročná prevádzka 480–900 € × 12 rokov plus prvotné náklady. Dĺžku života štandard neuvádza.

Kde hľadať

Kde sa toto plemeno vôbec dá získať

Na Slovensku plemeno zastrešuje Klub chovateľov duričov pri Slovenskom poľovníckom zväze — istrijského krátkosrstého duriča vedie medzi svojimi plemenami a eviduje chovné jedince (hrubosrstý v jeho zozname nie je). Klub organizuje výstavy, výcvikové dni a skúšky. Zastrešujúcou organizáciou je Slovenská kynologická jednota. V krajine pôvodu vedie plemennú knihu Chorvátsky kynologický zväz a plemeno združuje celoštátny Klub „Istarski gonič“ so sídlom v Pazine.

Klub chovateľov duričov (SK) Slovenská kynologická jednota HKS — plemeno v krajine pôvodu Inzeráty „durič“ — bazos.sk Inzeráty „honič“ — bazos.cz Burzy a chovateľské podujatia

Na čo si dať pozor práve pri tomto plemene

Fotografie

Ako plemeno vyzerá

Všetky fotografie sú z Wikimedia Commons a zobrazujú krátkosrsté plemeno (FCI 151) — nie sesterského hrubosrstého duriča. Autor a licencia sú uvedené pri každej.

Istrijský krátkosrstý durič — fotografia 1
Dospelý jedinec vonku — snehobiela srsť s oranžovými znakmi na hlave, sklopené uši nasadené v úrovni oka. Foto: Mirta12 · CC0
Istrijský krátkosrstý durič — fotografia 2
Zdvihnutá hlava — poloha, v ktorej podľa chorvátskych poľovníkov toto plemeno často pracuje na stope. Foto: Canarian · CC BY-SA 4.0
Istrijský krátkosrstý durič — fotografia 3
Celý profil: obdĺžnikový formát, štíhle telo bez hrubosti, srsť priliehavá k telu. Foto: Canarian · CC BY-SA 4.0
Istrijský krátkosrstý durič — fotografia 4
Oranžové znaky ostro ohraničené a podľa štandardu nesmú presiahnuť tretinu tela. Foto: Canarian · CC BY-SA 4.0
Istrijský krátkosrstý durič — fotografia 5
Dva jedince vedľa seba — rozdiel v rozsahu oranžových znakov je v rámci štandardu bežný. Foto: Canarian · CC BY-SA 4.0

Video

Plemeno v pohybe

Chorvátske predstavenie plemena — v zábere je jednoznačne krátkosrstý typ: snehobiela priliehavá srsť s oranžovými znakmi na hlave, sklopené uši, žiadne fúzy ani briadka. Zdroj: kanál ZOOCITY, vložené cez youtube-nocookie. Licenčne voľný videoklip tohto plemena sa nám nepodarilo nájsť — Wikimedia Commons preň nemá žiadny videosúbor a ani Pexels či Pixabay ho nemajú. Vlastný zostrih hostovaný u nás preto pribudne, len čo bude k dispozícii použiteľný zdroj.

Otázky a odpovede

Čo sa ľudia o plemene pýtajú najčastejšie

Je pravda, že istrijský krátkosrstý durič je „pes stvorený pre kras“?
Áno, a je to jediné z chorvátskych duričích plemien, ktoré má typ krajiny napísaný priamo v texte štandardu FCI. Štandard č. 151 v kapitole o povahe uvádza, že tento durič je „mimoriadne vhodný na lov v drsných, kamenistých oblastiach (krasové oblasti)“. Hneď v tej istej vete však dodáva „ale aj vo všetkých ostatných poľovných revíroch“ — štandard teda netvrdí, že pes je použiteľný len na krase. Pri sesterskom hrubosrstom duričovi (FCI 152) sa slovo kras v štandarde nenachádza vôbec; ten hovorí o možnosti pracovať za každého počasia a tiež v drsnom, kamenistom či kopcovitom teréne.
Čo krasový terén reálne robí s prácou psa?
Podľa textu Klubu Istarski gonič publikovaného na portáli Chorvátskeho kynologického zväzu je krasový terén považovaný za najnáročnejší pre prácu duriča, a to z troch dôvodov: kamenistá pôda, makija s hustou vegetáciou a rýchla strata pachu zveri. Ten istý zdroj uvádza, že stopu je oveľa ľahšie sledovať na mäkkej lesnej pôde než na kamenistom teréne. Rozhovor s chovateľom a rozhodcom v tom istom magazíne to dopĺňa: kameň a vysoké teploty na takých terénoch rýchlo pohlcujú pachové stopy zveri, a práve preto sa u plemena vyvinul mimoriadne citlivý nos. Zaujímavé je, že ten istý rozhovor označuje krasové oblasti za najvhodnejšie pre prácu duriča — ale s podmienkou, že poľovník dobre pozná revír. Nie je to spor: náročné je to pre nos psa, výhodné pre vedenie lovu.
Aký je rozdiel medzi krátkosrstým a hrubosrstým istrijským duričom?
Sú to dve samostatné plemená so spoločným predkom — „východoadriatickým bielym duričom so znakmi“. Krátkosrstý (FCI 151) má tvrdú, hustú, lesklú srsť dlhú 1 až 2 cm priliehajúcu k telu, štandard ho opisuje ako ušľachtilého, štíhleho a elegantného bez akejkoľvek hrubosti, hlas má silný a melodický. Hrubosrstý (FCI 152) má drsnú, matnú srsť 5 až 8 cm s fúzmi a briadkou a hlbší hlas. Líšia sa aj číselne: krátkosrstý má psy 49–53 cm, hrubosrstý 50–54 cm. A líši sa aj stav populácie — chorvátska štátna Banka génov vedie krátkosrstého ako ohrozeného, hrubosrstého ako kritického.
Koľko meria a váži istrijský krátkosrstý durič?
Podľa platného štandardu FCI 151 merajú psy 49 až 53 cm a sučky 47 až 51 cm v kohútiku, s toleranciou ±3 cm u jedincov výborného typu a stavby. Hmotnosť štandard vôbec neuvádza — kapitola „Veľkosť a hmotnosť“ obsahuje iba výšku. Zdroje mimo štandardu uvádzajú približne 16 až 24 kg; anglická Wikipédia uvádza okolo 18 kg. Vyraďujúcou chybou je okrem iného telo kratšie než výška v kohútiku a krátkonohý typ — plemeno má byť obdĺžnikové a vysokonohé.
Je toto plemeno ohrozené?
Áno, ale nie kriticky — a to je dôležitý rozdiel oproti sesterskému plemenu. Chorvátska Banka génov domácich zvierat pri Ministerstve poľnohospodárstva vedie krátkosrstého duriča so stupňom „ugrožena“ (ohrozené) podľa kritérií FAO. Podľa jej tabuľky bolo v roku 2025 evidovaných 91 chovateľov, 500 samcov a 180 súk, efektívna veľkosť populácie Ne 529. V roku 2020 to bolo 1 500 samcov a 1 000 súk s Ne 2 400 — trend teda klesá. Hrubosrstý durič je v tej istej databáze vedený ako „kritična“ s 20 chovateľmi a 150 zvieratami. Historicky je krátkosrstý naopak najrozšírenejším chorvátskym plemenom — do konca roka 2011 bolo do plemennej knihy zapísaných vyše 23-tisíc jedincov.
Dá sa kúpiť na Slovensku a koľko stojí?
Ponuka je nulová. Vyhľadávanie na zvierata.bazos.sk aj zvirata.bazos.cz nevrátilo pre toto plemeno ani jeden inzerát (overené 19. 7. 2026). Plemeno pritom na Slovensku zastrešený chov má — Klub chovateľov duričov pri SPZ ho vedie medzi svojimi plemenami a eviduje chovné jedince. Reálna cesta k šteňaťu preto vedie cez klub alebo priamo cez chovateľov v Chorvátsku s preukazom pôvodu HKS, čo znamená dovoz a čakanie. Konkrétny cenník pre toto plemeno v SK ani CZ neexistuje; jediná overiteľná kotva je, že duriče všeobecne sa v slovenskej inzercii pohybovali v rozpätí zhruba 350 až 600 eur.
Ako dlho ženie zver a aký má hlas?
Podľa materiálu Klubu Istarski gonič sleduje zver najčastejšie na vzdialenosť 100 až 500 metrov a zostáva pritom v stálom kontakte s poľovníkom; pri hľadaní sa pohybuje v sústredných kruhoch zhruba 300 až 500 metrov od vodiča. Chovateľ a rozhodca v magazíne Chorvátskeho kynologického zväzu uvádza, že priemerný hon trvá desať až pätnásť minút — čo je krátko; iné plemená by podľa neho na tú istú prácu spotrebovali aj celú hodinu. Pre tento krátky, intenzívny štýl práce používajú skúsení chorvátski poľovníci výraz, že pes „satare teren“ — teda že terén doslova prečeše a vyčistí. Hlas štandard opisuje ako silný a melodický, klubové zdroje ako vysoký a zvonivý.

O tejto stránke

Spracoval Vladimír · Aktualizované 2026-07-19 · Obsah je vlastnou syntézou z nižšie uvedených zdrojov. Štandardy FCI boli stiahnuté ako PDF a čítané lokálne, nie cez sprostredkované zhrnutia. Kde sa zdroje rozchádzajú alebo mlčia, je to v texte výslovne uvedené.