Väčší než beagle, menší než foxhound — tak sa harrier opisuje už dvesto rokov. Lenže „medzi" tu neznamená kompromis. Znamená to vlastnú pracovnú niku: zajaca hnaného tempom, pri ktorom si poľovník mohol vybrať, či pôjde pešo alebo na koni.
A hneď na začiatku ju zodpovieme číslami, nie dojmom.
„To je nejaký veľký beagle, nie?" Táto veta prenasleduje harriera všade a je pochopiteľná — farebne aj typom hlavy si tie dve plemená podobné sú. Lenže keď si otvoríte oba štandardy vedľa seba, zistíte niečo, čo sa v takýchto porovnaniach hovorí zriedka: pásma výšky sa neprekrývajú a ani na seba nenadväzujú. Beagle končí na 40 cm, harrier začína na 48 cm. Medzi nimi je osemcentimetrový pás, do ktorého nespadá ani jedno z tých dvoch plemien.
To je celkom presný obraz toho, čo harrier je. Nie „beagle o číslo väčší" a nie „foxhound o číslo menší", ale samostatné plemeno pre samostatnú úlohu. Nasledujúci nástroj vám to ukáže na spojitej osi — aj s miestami, kde je hranica ostrá ako nôž, aj s tými, kde sa pásma naozaj prekrývajú.
Potiahnite jazdcom a sledujte, do ktorého pásma vaša hodnota spadne. Prepínačom pod tým zmeníte register, podľa ktorého sú pásma nakreslené — a uvidíte, že tie isté plemená majú v troch registroch tri rôzne hranice.
↔ Os sa dá na mobile posunúť prstom do strán.
Skúste 44 cm (medzera, do ktorej nespadá nikto) · 49 cm (prekryv) · 56,5 cm (druhá medzera)
Všetky citované vety pochádzajú z originálnych znení štandardov (PDF stiahnuté a spracované lokálne). Modul nepracuje s hmotnosťou — ani jeden zo štyroch štandardov na osi ju neuvádza.
Zaujímavé je, že tie dve otázky si na osi vymieňajú miesta.
Podľa FCI ich delí osem centimetrov ničoho (40 → 48 cm). Žiadny plynulý prechod, žiadna sivá zóna. Pes s výškou 44 cm nie je „veľký beagle" ani „malý harrier" — nespadá do žiadneho z tých dvoch štandardov.
Práve do tejto medzery vo Francúzsku koncom 19. storočia postavili samostatné plemeno: beagle-harriera (FCI 290, 45–50 cm).
Tu je papierová medzera len tri centimetre (55 → 58 cm) — a navyše je to jediné miesto na osi, kde štandard používa slovo „approx.". FCI 159 nehovorí „58–64", hovorí „približne 58–64".
A americký štandard anglického foxhounda z roku 1935 výšku neuvádza vôbec — jediná stopa je zmienka o „a 24-inch hound". Horný okraj harrierovho sveta teda nikto presne nenakreslil.
A teraz to prekvapivé: pri zveri je to presne naopak. Beagle aj harrier lovia tú istú zver — zajaca; tam je hranica rozmazaná a rozhoduje tempo. Zato medzi harrierom a foxhoundom je hranica ostrá: iná zver (líška), iná poľovačka (jazdecká). Kde je ostrá veľkosť, tam je rozmazaná práca — a naopak.
Nie je medzi harrierom a foxhoundom, ako by človek čakal. Je medzi harrierom a beagle-harrierom: pásmo 48–50 cm patrí obom naraz — a pre harriera je to zároveň to, čo štandard označuje slovom „preferred", teda najžiadanejšia veľkosť. Dva odlišné štandardy dvoch odlišných plemien sa najviac tlačia práve tam, kde harrier vyzerá najtypickejšie.
Siluety v jednej mierke — človek 175 cm, psy podľa výšok zo štandardov.
↔ Grafiku posuniete prstom do strán.
Tabuľka je zámerne postavená na doslovnom znení štandardov, nie na dojmoch.
| Plemeno | Výška (FCI) | Sekcia FCI | Účel v štandarde | Čím sa najviac líši |
|---|---|---|---|---|
| Beagle | 33–40 cm | 1.3 — malé duriče | Scent Hound | Zmenšený z foxhounda, aby mu človek stačil pešo. Kompaktný, nižšie nohy, pomalšie tempo. |
| Harrier | 48–55 cm preferované 48–50 | 1.2 — stredné duriče | Scent hound | „Strong and light dog, less powerful and more distinguished than the Foxhound." Zajac, svorka, pešo aj na koni. |
| Anglický foxhound | približne 58–64 cm | 1.1 — veľké duriče | Packhound for mounted hunt | Ťažší, mohutnejší, robený na líšku a na celodenný jazdecký hon. |
| Americký foxhound | 58,4–71,1 cm (AKC, psy) | 1.1 — veľké duriče | Scent hound | Americká vetva — ešte vyšší a ľahší než anglický, s klenutým bedrovým oblúkom. |
| Beagle-harrier | 45–50 cm | 1.2 — stredné duriče | Scenthound | Francúzske plemeno z konca 19. storočia. Sadlo si presne do medzery — a s harrierom sa prekrýva. |
Pozor na časté zameniteľné čísla: FCI 290 je beagle-harrier, nie harrier. Harrier má číslo 295. Na webe sa tie dve pravidelne zamieňajú.
Ako harriera rozoznať na fotke: voči beaglovi má výrazne dlhšie nohy a menej „valcovité" telo — je to pes vyšší než dlhší dojem beagla. Voči foxhoundovi je celý jemnejší: tenšia kosť, užšia hlava, menej mohutný hrudník. FCI 295 to zhŕňa jedinou vetou v opise celkového vzhľadu — „silný a ľahký pes, menej mohutný a distingvovanejší než foxhound".
Farba je podľa štandardu takmer ľubovoľná — od trikolóru s čiernym plášťom po takmer bieleho psa.




Vrátane obdobia, keď plemeno oficiálne „neexistovalo" — a napriek tomu sa nepretržite chovalo.
Svorka Sira Eliasa de Midhope v Yorkshire — tradovaný začiatok, ktorý sa vraj udržal približne 500 rokov. Kennel Club datuje plemeno „najmenej do 13. storočia".
Harrier je jedným zo štyridsiatich plemien pôvodnej plemennej knihy Kennel Clubu.
Americký kennel club plemeno zapisuje — a zapisuje ho dodnes, hoci v malých počtoch.
Association of Masters of Harriers and Beagles registruje 107 svoriek harrierov a začína viesť vlastnú plemennú knihu.
Naposledy sa harrier objavuje v studbooku Kennel Clubu. Plemeno sa sťahuje výhradne do pracovných svoriek.
Začiatkom 70. rokov Kennel Club plemeno zo svojho systému vyradí. Chov pritom nepretržite pokračuje pod AMHB.
FCI publikuje štandard č. 295 (dnešná verzia je z 5. 3. 1998). Zaujímavosť: vo farbe menuje Francúzsko, kde má plemeno druhé ohnisko.
V januári sa harrier vracia medzi uznané plemená Kennel Clubu. Do roku 2022 je zapísaných vyše 50 jedincov.
1. augusta 2025 Kennel Club publikuje pre plemeno breed standard s výškou 53 cm psy / 48 cm sučky.
Meno prezrádza všetko. „Harrier" pochádza z anglického hare — zajac. Plemeno nedostalo meno podľa krajiny ani podľa chovateľa, ale podľa jedinej zveri, na ktorú bolo postavené. Americký štandard to vraví hneď prvou vetou: „Developed in England to hunt hare in packs."
O harrierovi sa píše ako o miznúcom plemene. Tá veta je pravdivá aj nepravdivá naraz — záleží, o čom hovoríme.
↔ Schému posuniete prstom do strán.
Škály nižšie vychádzajú z požiadaviek štandardov a z toho, čo o plemene uvádza britský Kennel Club.
Kennel Club radí harriera do najvyššej kategórie — viac než 2 hodiny denne — a odporúča veľký dom s veľkou záhradou. Je to pes vyšľachtený na to, aby v teréne vydržal celý deň.
Durič sleduje stopu a hlási ju hlasom. Keď ju chytí, povel je až druhý v poradí. Bez oploteného priestoru sa počíta s dlhou stopovacou šnúrou — to nie je zlyhanie výchovy, ale opis toho, na čo bolo plemeno postavené.
KC ju opisuje ako „short, dense and weatherproof", FCI ako hladkú, „anglického typu", plochú a nie príliš krátku. Údržba je minimálna: gumená rukavica alebo kefa raz týždenne. Plemeno líňa — nie je to pes „bez chlpov na gauči".
Povaha podľa štandardov: britský štandard žiada psa „friendly, lively" a označuje agresivitu aj nervozitu za neprijateľné; FCI 295 má agresívne alebo príliš plaché psy priamo medzi vyraďujúcimi chybami. Je to plemeno stavané na to, aby žilo v svorke s desiatkami ďalších psov — znášanlivosť s inými psami má teda takpovediac v popise práce. O zdravotných otázkach plemena sa poraďte s veterinárom.
Úprimne: pri tomto plemene je najdrahšia položka to, že ho vôbec nájdete.
Živý cenový graf pre harriera nemáme — a nebolo by čo do neho kresliť. Náš denný zber cien z inzercie sleduje 62 kľúčov a harrier medzi nimi nie je, pretože sa v slovenskej ani českej inzercii prakticky neobjavuje. Namiesto vymysleného grafu preto nižšie nájdete poctivý rozklad nákladov.
| Položka | Suma | Poznámka |
|---|---|---|
| Šteňa bez preukazu pôvodu (inzerát) | — | Reálne neexistuje. Ak niekto na Slovensku inzeruje „harriera bez PP", takmer isto ide o kríženca duriča alebo o beagla väčšieho rámca. |
| Šteňa s PP od chovateľa (dovoz) | cca 900 – 2 300 € | Orientačne podľa zahraničných chovateľských inzercií (≈ 1 000–2 500 USD). V Británii sa psy z pracovných svoriek verejnosti bežne nepredávajú. |
| Doprava, papiere, veterinárne náležitosti pri dovoze | 150 – 600 € | Podľa vzdialenosti a spôsobu prevozu. |
| Jednorazová výbava | 150 – 300 € | Pelech pre stredného psa, misky, postroj + vôdzka + longline 10 m, prepravka do auta, gumená kefa. |
| Krmivo (mesačne) | 35 – 55 € | Pri psovi v pásme okolo 20–27 kg približne 300–400 g granúl denne. |
| Prevencia a bežná veterina (mesačný priemer) | 15 – 25 € | Odčervenie, antiparazitiká, ročná prehliadka. |
| Ostatné (mesačne) | 10 – 20 € | Pamlsky na výcvik privolania spotrebuje toto plemeno viac než priemer. |
| Mesačne spolu | 60 – 100 € | Ročne 720 – 1 200 € |
| Prvý rok spolu | cca 1 900 – 4 400 € | Vrátane šteňaťa, dovozu a výbavy |
| Celoživotne (12+ rokov) | cca 8 600 – 14 400 € | Len prevádzka, bez obstarania. Kennel Club uvádza dĺžku života „vyše 12 rokov". |
Sumy sú orientačné, v cenách bežných na Slovensku v roku 2026. Plemenne špecifická položka je tu jediná — longline a bezpečné oplotenie. Pri duričovi s takýmto nosom to nie je luxus, ale základná výbava. Naopak grooming je takmer nulový: krátka srsť sa nestrihá.
Na čo si dať pozor práve pri tomto plemene:
Nie. Pásma výšky sa v štandardoch ani nedotýkajú: beagle má podľa FCI 33–40 cm, harrier 48–55 cm. Medzi nimi je osem centimetrov, do ktorých nespadá ani jedno z týchto dvoch plemien. Rozdiel je aj v práci — beagle je robený tak, aby mu poľovník stačil pešo, harrier zvláda tempo, za ktorým sa dá ísť aj na koni. Vyskúšaj si to na osi vyššie: nastav 44 cm a uvidíš, že tam nestojí nikto.
Veľkosť aj zver. Anglický foxhound meria podľa FCI približne 58–64 cm a jeho účel je v štandarde napísaný ako „Packhound for mounted hunt" — svorkový pes pre jazdecký hon na líšku. Harrier je 48–55 cm a jeho zverou je zajac. Sám štandard FCI 295 to zhŕňa vetou, že harrier je „less powerful and more distinguished than the Foxhound".
Výška podľa FCI je 48 až maximálne 55 cm, pričom štandard výslovne uprednostňuje 48–50 cm. Britský Kennel Club uvádza ideál 53 cm pre psov a 48 cm pre sučky. Hmotnosť neuvádza ani jeden z týchto štandardov — čísla, ktoré kolujú po internete (najčastejšie 20–30 kg), pochádzajú zo sekundárnych zdrojov, nie zo štandardu. Radšej to povieme priamo, než by sme si vymýšľali presnosť, ktorá neexistuje.
Kennel Club zaraďuje plemeno do kategórie viac než 2 hodiny pohybu denne a odporúča veľký dom s veľkou záhradou. Je to durič šľachtený na to, aby držal tempo celý poľovný deň — krátka prechádzka okolo bloku mu nestačí ani zďaleka.
Prakticky nie. Slovenský Klub chovateľov duričov zastrešuje jedenásť plemien duričov a harrier medzi nimi nie je; v Česku sa nám nepodarilo dohľadať ani jednu chovateľskú stanicu. Reálna cesta vedie cez zahraničie — a treba počítať s tým, že v Británii sa psy z pracovných svoriek verejnosti bežne nepredávajú.
Lebo vzácne je len ako spoločenský a výstavný pes. Ako pracovný svorkový pes nikdy nezmizol: plemennú knihu mu nepretržite viedla AMHB aj v desaťročiach, keď ho Kennel Club vôbec neuznával. V Anglicku je registrovaných okolo 18 svoriek a v Írsku vyše 50. Sú to však psy chované vo svorkách, nie v domácnostiach — a to je dôvod, prečo ho v inzercii prakticky nestretneš.
Nie je. Beagle-harrier je samostatné francúzske plemeno so štandardom FCI č. 290 a výškou 45–50 cm. Vzniklo koncom 19. storočia krížením oboch plemien, ktoré má v mene. Na osi vyššie si ho zapni v pohľade FCI — sadol si presne do medzery medzi beaglom a harrierom a s harrierom sa prekrýva práve v pásme 48–50 cm, ktoré štandard harriera označuje za najžiadanejšie.
Spracoval Vladimír · Aktualizované 19. 7. 2026
Podklady k tejto stránke — štandardy sme sťahovali ako PDF a spracovali lokálne, aby sme citovali doslovné znenie, nie prerozprávanie: