Haldenstøver · FCI 267 · skupina 6 · durič

Haldenský durič — najvzácnejší z troch nórskych duričov

Trojfarebný zajačí durič z mesta Halden, na pohľad ako ľahký foxhound. Jedno malé Nórsko vyšľachtilo tri samostatné duriče — a tento je z nich najvzácnejší.

Výška 52–60 / 50–58 cm Sfarbenie biely s čiernymi škvrnami Zápisy 7–21 šteniat/rok Loví zajac · líška · rys

Tri duriče jedného Nórska

Nórsky durič
130–180/rok

Hygenov pes
27–44/rok

Haldenský durič
7–21/rok

Haldenský durič — biely s čiernou platňou a pálenými znakmi. Foto: Canarian, Wikimedia Commons, CC BY 4.0.

Jeden z troch nórskych duričov

Biely trojfarebný, podobný foxhoundovi

Durič na zajaca, líšku a rysa

Najvzácnejší — 7–21 šteniat/rok

Keď počujete „nórsky durič", väčšinou ide o dunkera. Lenže Nórsko — krajina s necelými piatimi miliónmi ľudí — nevyšľachtilo jeden durič na zajaca, ale hneď tri samostatné plemená, každé v inom regióne a okolo iného chovateľa. Haldenský durič (nórsky Haldenstøver) je z tejto trojice najmladší, telom najväčší — a zároveň najvzácnejší: v posledných rokoch sa ho v Nórskom kennel klube registruje len okolo 7 až 21 šteniat ročne. Nasledujúci modul ukazuje, čím sa tie tri duriče presne líšia a čo majú spoločné.

Tri duriče jednej malej krajiny

Prepnite kritérium a pozrite, čím sa dunker, hygenov pes a haldenský durič odlišujú — a v čom sú si rovní. Pri každom kritériu je uvedená úroveň dôkazu.

Sfarbenie

Pás = rozpätie výšky samcov zo štandardu, bodka = ideálna výška. Haldenský durič má najvyšší ideál (56 cm) aj najvyšší strop (60 cm).

Schematická mapa (nie v presnej mierke). Haldenský durič vznikol na juhovýchode, v Østfolde pri švédskej hranici.

Plná časť pásu = spodná hranica, svetlá = horná hranica rozpätia. Haldenský durič je z troch jednoznačne najmenej početný.

Nórsky durič

dunker · FCI 203

náš profil dunkera →

Hygenov pes

hygenhund · FCI 266

Haldenský durič

haldenstøver · FCI 267

táto stránka

Spoločné pre všetky tri: Všetky tri sú nórske, patria do FCI skupiny 6, sekcie 1.2 (stredne veľké duriče, so skúškou z výkonu), lovia po stope hlavne zajaca, sú vzácne domáce plemená s bankou semena a všetky prešli krížiacimi projektmi na rozšírenie genofondu.

Od „bisseberghunda" po haldenského duriča

Plemeno sa spoľahlivo datuje do polovice 19. storočia. Okolo mesta Halden v juhovýchodnom Nórsku (Østfold, tesne pri švédskej hranici) krížili miestne zajačie duriče s dovezeným anglickým foxhoundom — a s prímesou harriera a beagla. Preto haldenský durič dodnes „pripomína ľahko stavaného foxhounda". (pôvod a história — úroveň HISTORICKÉ; štandard z roku 1999 históriu neopisuje)

Časová os histórie — na úzkej obrazovke potiahnite doprava. Úroveň dôkazu: HISTORICKÉ.

Dve krízy a jeden záchranca

Hlavný úder neprišiel z vojny, ale skôr: začiatkom 30. rokov (1931) zúrila v Østfolde psinka a keďže tam bolo jadro populácie, plemeno takmer zaniklo. Vzápätí prišla druhá svetová vojna. Chov zachránil Oscar H. Nylænde zo Skjebergu — počas okupácie ukryl 22 psov v lesoch a rozdal ich farmárom po krajine. Z veľmi skromného materiálu (zakladateľská suka Lydia, 1917) postupne obnovil plemeno; právom ho volajú „otcom haldenského duriča".

Dôležité upresnenie: povojnová obnova prebehla z pôvodných línií, nie priliatím cudzej krvi. Päť krížiacich vrhov s fínskym a hamiltonovým duričom je až neskoršie opatrenie na rozšírenie genofondu — podobne ako prikríženie u dunkera v roku 1989.

Prečo je práve trojfarebný

Za dnešnú bielo-čierno-pálenú trikolóru môže chovateľské rozhodnutie: Nylænde pri obnove zámerne odchoval červenú farbu, takže do výstavy v roku 1938 červené psy vymizli. Trikolóra je „zvláštna medzi nórskymi dlhonohými duričmi" a chov ju cielene stráži ako poznávací znak plemena.

Uznania v skratke: národný štandard NKK 1952, definitívne uznanie FCI 1965 (podľa karty na fci.be), platné znenie štandardu je z roku 1999 — rok publikácie znenia teda nie je rokom uznania.

Ako vyzerá — exteriér zo štandardu

Obdĺžnikový, hrdý a silný, ale nie ťažký durič s hustou srsťou a pokojným výrazom. Nasledujúce údaje sú doslova z FCI štandardu N° 267. ŠTANDARD

① pálené (hnedé) znaky na hlave a nohách · ② čierne platne (nesmú prevládať) · ③ biely základ

Sfarbenie podľa FCI 267: biely s čiernymi škvrnami, pálené znaky na hlave a nohách, niekedy aj na prechode medzi bielou a čiernou.

Stredne veľký durič: ideálna výška samca 56 cm (samice 54 cm). Hmotnosť ani dĺžku života štandard neuvádza — spoľahlivé priemery sa neevidujú, preto ich neuvádzame.

Povaha, práca a starostlivosť

Štandard z roku 1999 povahu neopisuje, preto vychádzame z Nórskeho kennel klubu, NJFF a plemenného klubu. HISTORICKÉ Zhodne ho opisujú ako odvážneho poľovného psa so silnými nervami, priateľského a dôverčivého, s minimálnym strážnym pudom, ktorý sa ľahko cvičí. Pri dostatku pohybu, práce a mentálnej stimulácie z neho býva pokojný a spoločenský rodinný pes — je to však predovšetkým pracovný durič.

Náročnosť srsti

nízka

kefovanie a kúpanie podľa potreby

Potreba pohybu

vysoká

vytrvalý durič na celodenný lov

Strážny pud

minimálny

nie je to strážny pes

Priateľskosť

vysoká

dôverčivý, spoločenský

Loví ako voľne bežiaci durič — hlavne zajaca a líšku, výnimočne aj rysa. Vďaka dlhším nohám ženie rýchlejšie než krátkonohé duriče a drží vyrovnaný, „pekný" hlas na stope. Spomedzi nórskych zajačích duričov mával najvyššiu úspešnosť na skúškach z výkonu. O zdravotných otázkach plemena sa vždy poraďte s veterinárom.

Ako haldenský durič vyzerá naživo

Haldenský durič stojaci na výstave — biely s čiernou platňou a jemným žíhaním — Výstavný jedinec. Foto: Canarian, CC BY 4.0

Suka haldenského duriča v trojfarebnom sfarbení — Suka, trikolóra. Foto: Canarian, CC BY-SA 4.0

Bočný profil haldenského duriča na bielom pozadí — Bočný profil. Foto: Sabine (dogwiki), CC BY-SA 3.0

Haldenský durič — celá postava na výstave — Celá postava. Foto: Canarian, CC BY 4.0

Všetky fotografie boli pred použitím vizuálne overené, či zobrazujú práve toto plemeno — nie foxhounda, dunkera, hygenovho psa ani beagla. Haldenský durič je vzácny, na Wikimedia Commons je jeho fotografií len zopár.

Koľko stojí haldenský durič a kde ho zohnať

Živé ceny nesledujeme. K 26. 7. 2026 nebol na zvierata.bazos.sk ani zvirata.bazos.cz ani jeden inzerát na toto plemeno (kontrolné plemená vracali výsledky). Plemeno sa u nás prakticky nevyskytuje, preto namiesto grafu vývoja cien uvádzame nórsku cenu a reálny nákladový rozklad.

Kúpna cena

Šteňa v Nórsku (od chovateľa)

1 190 – 1 840 €

13 000 – 20 000 NOK; typicky ~15 000 NOK (~1 380 €). Kurz k 24. 7. 2026.

Na Slovensku / v Česku

—

0 inzerátov na Bazoši (SK aj CZ) k 26. 7. 2026. Reálna cesta = dovoz cez klub.

Bez preukazu pôvodu

neistá

pri takto vzácnom plemene je „lacné šteňa bez PP" takmer istá zámena za kríženca alebo iný durič.

Preukaz pôvodu (PP)

v cene

seriózny chovateľ dáva PP, čip a doklad o krytí schválenom chovateľskou radou.

Bežné náklady (orientačné ceny v SR, stredne veľký pes)

Jednorazová výbava

150 – 250 €

pelech, prepravka, vôdzka a obojok, misky, hračky, základná výbava na stopu

Krmivo / mesiac

35 – 55 €

kvalitné krmivo pre aktívneho ~20–25 kg psa

Prevencia / mesiac

10 – 20 €

odčervenie, antiparazitiká, priemerne rozrátané očkovanie

Poistenie (voliteľné)

8 – 18 €

mesačne, podľa krytia

Prvý rok spolu (šteňa z Nórska + dovoz + výbava + prevádzka) ≈ 2 200 – 3 400 €

Ďalšie roky bez kúpnej ceny vychádzajú približne na 700 – 1 200 € ročne. Za orientačných ~12 rokov spolužitia (spoľahlivý priemer dĺžky života sa neeviduje) tak celoživotné náklady bez jednorazovej kúpy ležia rádovo okolo 9 000 – 14 000 €. Sú to odhady bežných cien, nie údaje zo zdrojov.

Kde hľadať a na čo si dať pozor

Haldenstøverklubben (plemenný klub, NO) Norske Harehundklubbers Forbund Slovenská kynologická jednota Bazoš SK Bazoš CZ Burzy zvierat

Na čo si dať pozor pri kúpe:

Trikolóra, nie merle. Haldenský durič je biely s čiernymi škvrnami a pálenými znakmi. Ak ponuka ukazuje mramorovaného (modro-sivého strakatého) psa, ide o dunkera, nie haldenského.
Zámena s foxhoundom a beaglom. Podobnosť s foxhoundom je veľká — pýtajte si preukaz pôvodu (PP) a rodokmeň, nie „vyzerá ako".
Vzácnosť = trpezlivosť. Pri 7–21 šteniatach ročne na celé Nórsko sa na šteňa čaká; ponuka „ihneď k dispozícii, lacno" je podozrivá.
Doklady. Overený chovateľ cez klub dáva PP, čip a párenie schválené chovateľskou radou.
Realita SK. Na Slovensku sa plemeno bežne nechová — počítajte s dovozom a s tým, že „slovenský haldenský durič z inzerátu" je najčastejšie kríženec alebo iné plemeno.

Časté otázky

Aký je rozdiel medzi haldenským, nórskym (dunker) a hygenovým duričom?

Sú to tri samostatné nórske plemená zajačích duričov (FCI 267, 203 a 266), ktoré vznikli v rôznych regiónoch okolo rôznych chovateľov. Najrýchlejšie ich rozlíšite podľa srsti: haldenský je biely s čiernymi škvrnami a pálenými znakmi (trikolóra), dunker býva modro-mramorovaný (merle) alebo čierno-plavý a hygenov pes prevažne červenkastý. Haldenský je z troch najvyšší telom a zároveň najvzácnejší počtom.

Prečo je haldenský durič taký vzácny a koľko ich vôbec je?

V posledných rokoch sa v Nórskom kennel klube registruje len približne 7–21 šteniat ročne (Nibio) — stav označený ako „nebezpečne nízky". Plemeno nikdy nebolo početné a dvakrát ho podlomili krízy: epidémia psinky v Østfolde začiatkom 30. rokov a 2. svetová vojna. Populácia sa dnes ráta na nižšie stovky psov, prevažne v Nórsku.

Vyzerá ako anglický foxhound — je to to isté plemeno?

Nie, hoci mu je veľmi podobný. Haldenský durič vznikol v 19. storočí práve krížením domácich duričov s anglickým foxhoundom (a s prímesou harriera a beagla), takže „pripomína ľahko stavaného foxhounda". Je to však samostatné nórske plemeno s vlastným štandardom (FCI 267), menším rozšírením a vlastnou plemennou knihou.

Dá sa haldenský durič kúpiť na Slovensku a koľko stojí?

Prakticky nie. K 26. 7. 2026 nebol na Bazoši SK ani CZ ani jeden inzerát na toto plemeno. Šteňa sa zháňa najmä v Nórsku cez plemenný klub, kde stojí bežne 13 000 – 20 000 NOK (približne 1 190 – 1 840 €). Realistickejšia cesta je kontaktovať Haldenstøverklubben a rátať s čakaním a dovozom.

Aký má povahu — hodí sa do rodiny, keď nepoľujem?

Podľa nórskeho klubu a NKK je to priateľský, dôverčivý pes so silnými nervami a minimálnym strážnym pudom, ktorý sa ľahko cvičí a pri dostatku pohybu a práce býva pokojným rodinným psom. Je to však pracovný durič s vysokou potrebou pohybu a stopovania — bez náhrady za lov potrebuje veľa aktivity a mentálnej stimulácie.

Koľko meria a koľko potrebuje pohybu?

Psy merajú 52–60 cm (ideál 56 cm), suky 50–58 cm (ideál 54 cm) — štandard hmotnosť neuvádza. Je to vytrvalý durič postavený na celodenný lov, takže potrebuje výrazne viac pohybu než bežný spoločenský pes: dlhé denné výbehy a činnosť, ktorá zamestná jeho nos.

Prečo je trojfarebný a nie mramorovaný ako dunker?

Za dnešnú trikolóru môže cielený chov Oscara H. Nylændeho, ktorý pri záchrane plemena zámerne odchoval červenú farbu — do výstavy v roku 1938 červené psy vymizli. Mramorované (merle) sfarbenie je naopak znakom dunkera; haldenský ho nemá. Bielo-čierno-pálená kombinácia je „zvláštna medzi nórskymi dlhonohými duričmi" a chovom sa cielene chráni.

O tomto profile

Spracoval Vladimír · Aktualizované 26. 7. 2026. Fakty o exteriéri sú z primárnych dokumentov (FCI štandardy N° 267, 266 a 203 stiahnuté a čítané lokálne), čísla o početnosti z Nórskeho kennel klubu a Nibio, história z plemenného klubu a plemenného kompendia. Čo sa nedalo doložiť, na stránku sme nedali.