Entlebuchský salašnícky pes
Najmenší, najhbitejší a najbystrejší zo štyroch švajčiarskych salašníckych psov — energický dobytkársky pes v čierno-hrdzavo-bielom trikolóre s často krátkym, vrodeným chvostom.
Foto: John, Wikimedia, CC BY-SA 2.0
Entlebuchský salašnícky pes v skratke
Entlebuchský salašnícky pes (nem. Entlebucher Sennenhund, ľudovo aj „entlebušský") je pôvodom švajčiarsky pastiersky a dobytkársky pes z údolia Entlebuch. Zo štyroch príbuzných salašníckych plemien je najmenší — no v energii, hbitosti a učenlivosti nezaostáva za nikým.
Povaha a energia: malý pes s veľkým motorom
Štandard FCI opisuje entlebuchského ako živého, temperamentného, sebavedomého a nebojácneho psa — dobromyseľného a oddaného voči svojim ľuďom, mierne nedôverčivého k cudzím a ako neúplatného strážcu. Je veselý a učenlivý.
Pôvodne poháňal dobytok na strmých svahoch a musel pri tom myslieť samostatne. Z toho mu ostala asertívna, sebaistá povaha spojená s túžbou spolupracovať a chrániť rodinu. Je silne naviazaný na svojich ľudí a najlepšie sa cíti, keď má úlohu. Pastiersky pud sa občas prejaví aj doma — mladý pes sa môže pokúšať „poháňať" behajúce deti štípaním do pät, čo si vyžaduje dôslednú výchovu, socializáciu a dozor.
Kľúčové je vyťaženie: 1 až 2 hodiny pohybu denne (behanie, túry, psie športy ako agility, obedience či dogfrisbee) a k tomu práca pre hlavu. Nevyťažený entlebuchský sa nudí a hľadá si vlastnú zábavu. Nie je to plemeno pre pasívnu domácnosť.
Nároky plemena na prvý pohľad
Vizuálne škály (čím viac vyplnených dielikov, tým vyšší nárok). Žltá = najsilnejšia stránka plemena.
Rozmery a vzhľad
Entlebuchský je kompaktný, mierne pretiahnutý (dlhší než vyšší), veľmi pevne stavaný pes. Kohútiková výška psov je 44–50 cm (tolerancia do 52 cm), súk 42–48 cm (do 50 cm); hmotnosť sa v praxi pohybuje okolo 20–30 kg. Štandard FCI hmotnosť priamo neuvádza.
Veľkosť oproti človeku
Kohútiková výška (výška v pleci) približne v mierke oproti dospelému človeku (175 cm).
Trikolóra a chvost
Srsť má vždy trojfarebnú kresbu: čierny podklad, symetrické hrdzavohnedé pálenie (nad očami, na lícach, na hrudi a nohách) a bielu kresbu — lysinku od temena cez nos, náprsenku, labky a špičku chvosta.
Nápadný je chvost: mnohé jedince sa rodia s prirodzene krátkym chvostom (bobtail) vďaka dominantnému génu, štandard však pripúšťa aj prirodzene dlhý chvost. Kupírovanie je dnes zakázané. Práve chvost historicky odlíšil entlebuchského od príbuzného appenzellského, ktorý ho nosí stočený do krúžku na chrbte.
Srsť a starostlivosť
Dobrá správa pre zaneprázdnených: starostlivosť o srsť je jednoduchá a lacná.
Entlebuchský má krátku, hustú, priľahlú dvojitú srsť s krátkou podsadou a tvrdým, lesklým krycím chlpom. Celoročne línajú mierne, dvakrát do roka (na jar a na jeseň) prelínajú podsadu intenzívnejšie. Nie je to teda „nelínajúce" plemeno — chlpy na oblečení nájdete, no oveľa menej než pri dlhosrstom bernskom.
V praxi stačí psa niekoľkokrát týždenne prečesať gumovou kefou či rukavicou (počas prelínania častejšie), čím odstránite uvoľnené chlpy a rozvediete kožný maz. Nepotrebuje strihanie ani salón, kúpe sa len pri zašpinení. Okrem srsti myslite na bežnú údržbu pazúrikov, uší a zubov.
Koľko stojí entlebuchský salašnícky pes
Vývoj cien v inzerátoch
Toto plemeno je na Slovensku pomerne zriedkavé, preto preň nevedieme denný cenový graf (v inzercii býva len 1–3 aktívnych ponúk). Nižšie uvádzame orientačné ceny a rozklad nákladov overené k 17. 7. 2026.
Rozklad nákladov na entlebuchského
Kúpna cena
Jednorazová výbava
Mesačné náklady
Rozpätia vychádzajú z prehľadov nákladov na stredne veľkého psa (euroekonom.sk 2026) a z aktuálnej inzercie; súčty sú orientačné. Grooming je pri krátkej srsti minimálny — hlavná investícia je čas na pohyb a výcvik.
Kde kúpiť entlebuchského salašníckeho psa
Keďže ide o nebežné plemeno, najistejšia cesta vedie cez chovateľské stanice zastrešené Slovenským klubom švajčiarskych salašníckych psov. Vrhov býva málo, preto počítajte s čakaním na šteňa — a inzertné portály berte len ako prieskum, nie ako výber.
- Slovenský klub švajčiarskych salašníckych psov (SKSSP)plemenný klub pre všetky 4 švajčiarske salašnícke plemená — vrhy, bonitácie, poradenstvo (pod UKK / SKJ / FCI)
- Slovenská kynologická jednota (SKJ)strešná FCI organizácia na Slovensku — overenie preukazu pôvodu
- Aktuálne inzeráty — bazos.skhľadaný výraz „entlebušský salašnícky" (SK ponuka)
- Aktuálne inzeráty — bazos.czhľadaný výraz „entlebucher" (CZ ponuka)
- Chovateľské burzy a výstavykalendár búrz a výstav na LePet.sk
Na čo si dať pozor pri kúpe
- Preukaz pôvodu (PP) je jediná záruka pôvodu. Pri tak nebežnom plemene je „výhodné" šteňa bez PP podozrivé. Riadny chovateľ pod klubom psy bez PP nepredáva.
- Pýtajte sa na vyšetrenia rodičov a povahu. Zodpovedný chovateľ ukáže výsledky vyšetrení, oboznámi vás s energiou plemena a nezatají, že ide o pracovného psa, ktorý potrebuje pohyb.
- Čip, veterinárny preukaz a zmluva. Šteňa má byť čipované, s očkovaním a odčervením v preukaze; kúpna zmluva obsahuje údaje šteňaťa aj chovateľa.
- Vidieť matku a prostredie. Signály množiarne: šteňa „ihneď k odberu" pred 8. týždňom, viac plemien naraz, odovzdanie „na parkovisku", papiere „dodáme neskôr".
- Zvážte energiu úprimne. Toto nie je pokojný spoločník do bytu bez aktivity. Ak nemáte čas na 1–2 hodiny pohybu a výcvik denne, plemeno vám nebude sedieť — a jemu ani vy.
Plemeno, ktoré takmer zaniklo
Entlebuchský salašnícky pes pochádza z údolia Entlebuch na pomedzí kantónov Lucern a Bern, kde po stáročia poháňal dobytok a strážil salaše. Slovo Senn označuje alpského pastiera-syrára — odtiaľ „Sennenhund".
Prvý popis pod menom „Entlibucherhund" pochádza z roku 1889, no dlho sa nerozlišoval od appenzellského. V roku 1913 predviedli štyri krátkochvosté psy profesorovi Albertovi Heimovi, ktorý sa zasadil za záchranu miznúcich salašníckych plemien. Prvá svetová vojna však plemeno takmer zničila — po nej sa spočiatku nenašiel jediný jedinec. Vďaka cielenému hľadaniu Franza Schertenleiba a Heimovi sa podarilo plemeno obnoviť. Prvý klub vznikol 28. 8. 1926; v roku 1927 sa našlo 16 psov pôvodného typu a chov sa pomaly rozbehol nanovo.
Odkiaľ pochádza
Údolie Entlebuch v strednom Švajčiarsku (kantóny Lucern a Bern).
Míľniky plemena
Od farmárskeho psa cez záchranu po uznaný štandard.
Galéria plemena
Časté otázky o entlebuchskom salašníckom psovi
Aký veľký je entlebuchský salašnícky pes?
Je to najmenší zo štyroch švajčiarskych salašníckych plemien. Podľa štandardu FCI č. 47 majú psy kohútikovú výšku 44 – 50 cm (tolerancia do 52 cm) a suky 42 – 48 cm (tolerancia do 50 cm). Štandard hmotnosť neuvádza; v praxi psy aj suky vážia približne 20 – 30 kg. Ide o menšie, ale mimoriadne pevné a atletické plemeno s pretiahnutým telom.
Aký je rozdiel medzi štyrmi švajčiarskymi salašníckymi psami?
Všetky štyri majú rovnaký čierno-hrdzavo-biely trikolórny vzor, líšia sa najmä veľkosťou, srsťou a chvostom. Veľký švajčiarsky je najväčší a najťažší. Bernský je jediný s dlhou hodvábnou srsťou (ostatné tri sú krátkosrsté). Appenzellský je stredne veľký a spozná sa podľa chvosta stočeného do krúžku na chrbte. Entlebuchský je najmenší, najhbitejší a máva vrodený krátky chvost (bobtail). Práve túto štvoricu si môžete porovnať v interaktívnom module vyššie na stránke.
Koľko stojí šteňa entlebuchského salašníckeho psa na Slovensku?
Ide o u nás pomerne zriedkavé plemeno, takže väčšina vrhov sa predáva s preukazom pôvodu (PP) cez chovateľské stanice pod Slovenským klubom švajčiarskych salašníckych psov (SKSSP). Šteňa s PP stojí spravidla približne 800 – 1 200 € podľa kvality jedinca. Ponuka bez PP je ojedinelá; keď sa objaví, býva lacnejšia (rádovo 400 – 700 €), no pri tak nebežnom plemene je podozrivo lacné šteňa „bez papierov" varovný signál.
Koľko pohybu potrebuje entlebuchský salašnícky pes?
Veľa. Je to pôvodne pracovný dobytkársky pes s vysokou energiou — reálne potrebuje približne 1 až 2 hodiny štruktúrovaného pohybu denne (behanie, dlhšie túry, psie športy ako agility či dogfrisbee) a k tomu prácu pre hlavu. Bez dostatočného vyťaženia sa nudí a hľadá si vlastnú „prácu", čo môže vyústiť do neposlušnosti. Nie je to gaučový bytový pes — hodí sa aktívnym ľuďom a rodinám.
Lína entlebuchský salašnícky pes veľa a ako sa stará o jeho srsť?
Má krátku, hustú, priľahlú dvojitú srsť. Celoročne línajú mierne a dvakrát do roka (jar, jeseň) intenzívnejšie prelínajú podsadu. Údržba je nízka: stačí ho niekoľkokrát týždenne prečesať (počas prelínania častejšie), nepotrebuje strihanie ani salón a kúpe sa len pri zašpinení. Nejde teda o „nelínajúce" plemeno, no starostlivosť o srsť je jednoduchá a lacná.
Prečo má entlebuchský salašnícky pes taký krátky chvost?
Časť jedincov sa rodí s prirodzene krátkym chvostom (tzv. bobtail) — plemeno nesie dominantný gén pre krátky chvost a práve krátkochvosté jedince boli základom obnovy plemena. Štandard pripúšťa aj prirodzene dlhý chvost. Kupírovanie (skracovanie) chvosta je dnes vo väčšine európskych krajín vrátane Slovenska zakázané. Práve chvost historicky odlíšil entlebuchského (bobtail) od appenzellského salašníckeho psa (chvost stočený do krúžku).
Je entlebuchský salašnícky pes vhodný do rodiny a pre prvopsíčkara?
Do aktívnej rodiny áno — je oddaný, veselý, učenlivý a silno naviazaný na svojich ľudí. Vyžaduje však dôslednú výchovu a včasnú socializáciu: má pastiersky pud a môže sa pokúšať „poháňať" malé deti štípaním do pät, preto treba dozor a vedenie. Pre úplného začiatočníka je náročnejší kvôli energii a asertívnej povahe; zvládne ho aj menej skúsený majiteľ, ktorý mu dá dosť pohybu, práce a jasné pravidlá.