Drentský jarabičiar: pes, ktorý sa obzerá po svojom človeku
Väčšina plemien má v štandarde napísané, ako vyzerá. Toto plemeno má v štandarde napísané, že drží kontakt s poľovníkom — a že keď na neho pri vystavovaní dlho čaká, obzrie sa po ňom. Je to jedna veta, ale mení celý spôsob, ako sa s takým psom chodí von.
Výška, hmotnosť a povaha sú z platného znenia štandardu FCI č. 224 (platné od 4. 4. 2016). Dožitie uvádzajú holandské plemenné zdroje ako 12–14 rokov, LICG uvádza približne 12 rokov.
Vlastnosť, ktorú má priamo v štandarde
Štandardy plemien sú väčšinou opisy tela: uhlenie plecia, tvar oka, nasadenie chvosta. Pri drentskom jarabičiarovi je najzaujímavejšia veta v kapitole o povahe a týka sa toho, čo pes robí s hlavou, keď pracuje.
The dog hunts within range of the gun. Keeping in touch with the hunter is apparently an innate quality. (…) when this takes a long time, the dog will look back for its master.FCI-Standard N° 224, kapitola BEHAVIOUR / TEMPERAMENT — „Pes loví v dosahu zbrane. Udržiavanie kontaktu s poľovníkom je zjavne vrodená vlastnosť. (…) keď to trvá dlho, pes sa obzrie po svojom pánovi."
Holandské znenie štandardu hovorí to isté vlastnými slovami: „Bij het staan wacht de hond tot de jager tot op korte afstand is genaderd, terwijl bij lang wachten wordt omgekeken" — pri vystavovaní pes čaká, kým poľovník príde nablízko, a pri dlhom čakaní sa obzerá. Holandský poľovnícky zväz to prekladá do praxe: je to „een allround, staande jachthond die dicht bij zijn baas werkt", teda všestranný stavač pracujúci blízko pri svojom človeku, ktorý pole prehľadáva „relatief kleine slagen" — relatívne malými záhybmi.
Prečo to tak je, vysvetľuje pôvod plemena. Na statkoch v Drenthe nebol pes vybavením pre poľovnícku spoločnosť — bol súčasťou domácnosti, ktorá potrebovala mäso, strážila dvor a nemala čas ani prostriedky na psa, ktorý zmizne za horizontom. Pes, ktorý sa stratil z dohľadu, bol na takom dvore nepoužiteľný. Kontakt s človekom teda nebol vycibrený výcvikom, ale výberom: chovalo sa to, čo zostávalo v spojení.
Kontakt v pohybe: ako často sa pes obzerá
Nasledujúca scéna je pohľad na pole zhora. Psovod ide dopredu stredom, pes prehľadáva pred ním. Vždy, keď pes prejde do kontaktu — obzrie sa a skontroluje, kde jeho človek je — objaví sa žltá pohľadová čiara a značka. Prepni plemeno, hustotu porastu a skúsenosť psa a sleduj, čo to urobí s počtom kontaktov aj s tým, koľkokrát musí psovod siahnuť po píšťalke.
‹ grafiku posuňte prstom do strán ›
Ako čítať čísla: vzdialenosti a podiel dráhy v dosahu zbrane sa počítajú zo skutočne nakreslenej dráhy. Počet kontaktov je názorný model, nie meranie na psoch — nikde nie je publikované, koľkokrát za minútu sa drentský jarabičiar obzrie. Model stojí na doložených vetách: kontakt je podľa štandardu vrodený, pes loví v dosahu zbrane a prehľadáva malými záhybmi, kým anglické stavače pracujú výrazne širšie. Kontinentálne stavače sa tradične vyberali na prácu do zhruba 50–60 metrov, zatiaľ čo pointer prejde v otvorenom strnisku aj vyše 300 metrov — a ten istý pes sa v húštine drží na 40–50 metroch.
Čo z toho vyplýva, aj keď nepoľuješ
Nie je to münsterlandský stavač ani stabyhoun
Bielo-hnedý stavač so sklopenými ušami a strednou dĺžkou srsti nie je na fotke jednoznačný. Tri plemená sa zamieňajú najčastejšie a všetky tri sú si aj skutočne príbuzné — štandard FCI č. 224 uvádza, že drentský jarabičiar je príbuzný s malým münsterlandským stavačom a s francúzskym epagneulom, a štandard stabyhouna zase priznáva príbuznosť s drentským jarabičiarom. Rozdiely sú však v štandardoch napísané dosť ostro na to, aby sa dali použiť.
| Znak | Drentský jarabičiar FCI č. 224 · Holandsko | Malý münsterlandský stavač FCI č. 102 · Nemecko | Stabyhoun FCI č. 222 · Holandsko (Frízsko) |
|---|---|---|---|
| Výška (psy / suky) | 58–63 / 55–60 cm | 54 / 52 cm (±2 cm) | 50–53 / 48–50 cm (±2 cm) |
| Hmotnosť | 30–35 / 25–31 kg | štandard hmotnosť neuvádza | 22–27 / 18–23 kg |
| Farba podľa štandardu | biela s hnedými platňami; šimel NIE JE povolený | hnedo-biela aj hnedý šimel; povolené žlté „Jungklaus" znaky | čierno-biela ALEBO hnedo-biela, šimel povolený; žlté znaky diskvalifikujú |
| Vzťah k psovodovi (doslova) | „Keeping in touch with the hunter is apparently an innate quality" | „keeps close contact with his master (team spirit)" | „very independent and likes to go his own way" |
Ako vyzerá a čo si žiada srsť
Štandard opisuje plemeno ako dobre proporcionovaného, sucho osvaleného psa, ktorého telo ukazuje silu, ale aj schopnosť vyvinúť rýchlosť potrebnú pre poľovného psa. Trup je o niečo dlhší než výška v kohútiku, hlava mierne klinovitá a papuľa o kúsok kratšia než lebka, bez ovisnutých pyskov. Oko má byť jantárové — ani tmavé, ani dravčie svetlé — a jeho výraz má podľa štandardu ukazovať láskavosť aj inteligenciu poľovného psa.
Srsť pôsobí dlhšie, než v skutočnosti je. Na trupe nie je naozaj dlhá, ale dojem dlhej srsti vytvárajú bohato osrstené uši, hustejšia srsť na krku a hrudi, perovanie na predných aj zadných nohách a hustý chvost. Podsada je vodoodpudivá, srsť nie je kučeravá. Farba je biela s hnedými platňami, so škvrnami alebo bez nich; uši a srsť okolo očí sú hnedé. Šimľovanie po celom tele štandard nepovoľuje a biele ucho či biele znaky okolo oka sú dokonca diskvalifikujúce.
Údržba srsti je na taký kabát prekvapivo nenáročná. Raad van Beheer uvádza, že plemeno potrebuje málo starostlivosti — občas prečesať a prípadne pristrihnúť dlhšie chlpy na ušiach a labkách; línia dvakrát ročne. LICG odporúča prečesávať raz týždenne a počas výmeny srsti častejšie. Strihanie plemeno nepotrebuje. Pri psovi, ktorý chodí do vody a do porastu, si viac času vyžiada kontrola uší a labiek po prechádzke než samotné česanie.
Povaha: jemný doma, vytrvalý vonku
Štandard opisuje plemeno ako spočiatku rezervované, ale nikdy nie bojazlivé, a ako verné a inteligentné — vďaka čomu je pri dobrej výchove rovnako cenené ako rodinný pes aj ako spoločník poľovníka. Raad van Beheer pridáva presnejší obraz: citlivý, inteligentný, zvedavý, veselý a prítulný, ale aj svojhlavý; v puberte skúša hranice a potrebuje človeka, ktorý je dôsledný. Nazýva ho pritom priamo „skutočný rodinný pes a priateľ detí".
To sedí s tým, ako plemeno vzniklo. Na drentskom statku bol ten istý pes ráno poľovným psom, cez deň strážcom dvora a večer psom, ktorý ležal medzi deťmi. Nebolo to plemeno na jednu úlohu — a to je aj dnes jeho najväčšia prednosť aj najväčšie riziko. Prednosť preto, že sa vie prepínať medzi prácou a pokojom. Riziko preto, že ak dostane len jednu polovicu — teda pohodlie bez práce — dopĺňa si druhú sám a spravidla spôsobom, ktorý sa majiteľovi nepáči.
Dve veci treba brať vážne. Prvá je citlivosť: štandard výslovne varuje, že pri jemnej povahe plemena je škodlivé používať tvrdé metódy výcviku, a LICG dodáva, že pes reaguje aj na tón hlasu. Druhá je lovecký pud — LICG upozorňuje, že spolužitie s malými domácimi zvieratami môže byť preto náročné a že pes vonku reaguje na zver a vtáky.
Koľko pohybu naozaj treba
Holandský poľovnícky zväz udáva ako minimum raz denne hodinu alebo dvakrát pol hodiny a dodáva, že ideálne je pohyb rozdeliť aj do štyroch pätnásťminútových blokov. Holandské plemenné zdroje hovoria o jednej až dvoch hodinách aktivity denne — chôdza, beh pri bicykli, plávanie, aport alebo hra s inými psami.
Číslo je však len polovica odpovede. Pri stavačovi platí, že hodina, počas ktorej pracuje nos, unaví psa spoľahlivejšie než dve hodiny chôdze po asfalte. Preto sa pri tomto plemene oplatí zaradiť dohľadávky, hľadanie ukrytých predmetov alebo aport do porastu — a využiť to, čo má pes v sebe: chuť pracovať s človekom a priebežne s ním zostávať v spojení.
Ako plemeno vyzerá v pohybe
Reportáž holandskej regionálnej televízie RTV Oost z relácie Buiten gewoon Buiten (2008, 2:59), ktorú na svojej stránke s videami uvádza priamo holandský plemenný klub Vereniging „de Drentsche Patrijshond". Hovorí Henk Companjen, predvádzaný pes: Ned. & Lux. Kamp. Dice Sacha van Kromhof. Vidieť typické sfarbenie, prácu v poli aj archívne zábery. Licenčne voľný klip tohto plemena, ktorý by sme mohli hostovať priamo u nás, sa zatiaľ nenašiel — vlastný zostrih doplníme, keď taký zdroj pribudne.
Od španielskych „Spioenen" po statky v Drenthe
Podľa štandardu vzniklo plemeno v 16. storočí z psov nazývaných Spioenen (tiež Spanjoelen), ktoré prišli zo Španielska cez Francúzsko. V Holandsku sa im hovorilo jarabičiare — podľa zveri, na ktorú sa používali. Zaujímavé je, čo sa stalo potom: kým inde v krajine sa tieto psy krížili s dovezenými plemenami, na východe, a najmä v provincii Drenthe, sa držali čistokrvne. Nešlo o chovateľský program, ale o zemepis a spôsob života — izolovaný vidiek, kde pes slúžil celej domácnosti.
Oficiálneho uznania sa plemeno dočkalo 15. mája 1943, keď ho zapísal Raad van Beheer op Kynologisch Gebied in Nederland; presadili to barónka Van Hardenbroek, pán Van Heek mladší a pán Quartero. Plemenný klub Nederlandse Vereniging „De Drentsche Patrijshond" vznikol 5. júna 1948. V roku 2010 zaradil plemeno do svojho Foundation Stock Service aj americký AKC. Dnes je podľa holandského plemenného klubu registrovaných približne 5 000 psov, k tomu existujú kluby v Belgicku, Dánsku, Škandinávii a Severnej Amerike.
Koľko stojí drentský jarabičiar
Toto plemeno nemáme v systéme živých cien, pretože sa v slovenskej ani českej inzercii prakticky nevyskytuje — a bolo by nepoctivé kresliť graf z nuly údajov. Namiesto toho tu je overený stav trhu a poctivý rozklad nákladov.
Nákladový rozklad
| Položka | Poznámka | Suma |
|---|---|---|
| Šteňa s preukazom o pôvode | Chovateľ v Holandsku; v SR sa plemeno neinzeruje | 700 – 1 000 € |
| Cesta a exportný preukaz | Doprava po šteňa, príplatok za exportný PP | 150 – 300 € |
| Jednorazová výbava | Pelech, obojok a vôdzka, prepravný box do auta (pes 25–35 kg), misky, kefa, hračky a aport | 230 – 410 € |
| Krmivo mesačne | Orientačný prepočet pre psa 25–35 kg z bežných cien granúl | 40 – 70 € / mes. |
| Prevencia mesačne | Očkovanie, odčervenie a ochrana proti kliešťom vychádzajú na 120–250 € ročne | 10 – 21 € / mes. |
| Ostatné mesačne | Obnova výbavy, hračky, výcvik alebo poľovné skúšky, daň za psa podľa obce | 10 – 25 € / mes. |
| Prevádzka spolu | Mesačne 60–115 €, teda ročne | 720 – 1 380 € |
| Prvý rok spolu | Šteňa + cesta + výbava + celoročná prevádzka | 1 800 – 3 100 € |
| Celý život (12–14 rokov) | Ročné prevádzkové náklady × dĺžka života, bez obstarania | 8 600 – 19 300 € |
Ceny sú orientačné. Rozpätie 60–120 € mesačne pre stredne veľkého psa v roku 2026 uvádzajú slovenské prehľady nákladov a naše čísla sa doň zmestia; drentský jarabičiar je však pri 25–35 kg skôr v hornej polovici. Plemenne špecifické položky sú tu dve: dovoz zo zahraničia (u nás niet z čoho vyberať) a väčší prepravný box aj väčšie porcie krmiva než pri malom plemene. Naopak grooming je takmer nulová položka — plemeno sa nestrihá.
Kde ho hľadať
Na čo si dať pozor pri kúpe
- Preukaz o pôvode nie je formalitaPri plemene, ktoré sa u nás prakticky neinzeruje, je PP jediný doklad, že ide naozaj o drentského jarabičiara a nie o kríženca stavača. Holandské kluby navyše k šteňaťu povinne prikladajú kúpnu zmluvu.
- Pozor na zámenu s podobnými plemenamiBielo-hnedý stavač so sklopenými ušami môže byť aj malý münsterlandský stavač alebo hnedo-biely stabyhoun. Rozdiel je vo veľkosti, vo farbe (šimel) a v zázname v rodokmeni — nie v tom, ako pes vyzerá na fotke v inzeráte.
- Čierna farba do plemena nepatríŠtandard pozná pri drentskom jarabičiarovi len hnedú. Čierno-biely pes ponúkaný ako „drent" je iné plemeno alebo kríženec.
- Import rieš cez klub, nie cez sprostredkovateľaKontaktuj priamo slovenský klub (KCHMSDS) alebo holandský plemenný klub. Vyhneš sa preplácaniu a máš istotu, že rodičia prešli klubovými podmienkami chovu.
- Nechaj si ukázať matku a súrodencovPlemeno je podľa štandardu spočiatku rezervované, ale nikdy nie bojazlivé. Ak sa matka správa ustráchane alebo ju „nemožno ukázať", je to dôvod odísť.
- Rezervuj si čas, nie termínVrhov je málo aj v Holandsku. Seriózny chovateľ ťa skôr zaradí do poradia na ďalší vrh, než by ti sľuboval šteňa „hneď".
Časté otázky
Naozaj sa drentský jarabičiar pri hľadaní obzerá po psovodovi?
Áno, a nie je to len chovateľská historka — stojí to priamo v štandarde FCI č. 224: „Keeping in touch with the hunter is apparently an innate quality" (udržiavanie kontaktu s poľovníkom je zjavne vrodená vlastnosť). Štandard k tomu dodáva, že keď pes vystavuje a poľovník ide dlho, „the dog will look back for its master" — pes sa po ňom obzrie. Holandské znenie hovorí to isté: „bij lang wachten wordt omgekeken". Neznamená to, že sa každý jedinec obzrie rovnako často; znamená to, že sklon ku kontaktu netreba do psa vkladať nasilu, treba ho nepokaziť.
Musím s ním poľovať, alebo stačí bežná rodina?
Poľovať nemusíš — plemeno bolo na drentských statkoch odjakživa aj rodinným psom a strážcom dvora. Ale je to stavač s vrodenými lovnými vlohami a tie z neho nezmiznú. Ak nepoľuješ, musíš mu dať náhradnú prácu pre nos a hlavu (dohľadávky, aport, stopovanie, hľadanie predmetov) a počítať s tým, že vonku bude reagovať na zver a vtáky. Bez práce sa z tohto psa nestane pokojný gauč, ale frustrovaný pes.
Koľko pohybu denne reálne potrebuje?
Holandský poľovnícky zväz uvádza ako minimum „raz denne hodinu alebo dvakrát pol hodiny", ideálne rozdelené aj do štyroch pätnásťminútových blokov. Holandské plemenné zdroje hovoria o jednej až dvoch hodinách aktivity denne. Za pohyb sa pritom nepočíta len chôdza na vôdzke — plávanie, aport a práca nosom unavia tohto psa spoľahlivejšie než dlhá prechádzka po chodníku.
Je vhodný do bytu?
Nie je to nemožné, ale je to proti jeho prirodzenosti. Raad van Beheer aj holandské zdroje sa zhodujú, že najlepšie mu je tam, kde môže voľne pobehovať okolo domu. V byte sa dá zvládnuť, ak dostane svoju hodinu až dve pohybu a prácu pre hlavu každý deň, aj v daždi a v zime. Zároveň platí, že doma býva pokojnejší než väčšina stavačov — problém nerobí byt sám o sebe, problém robí nuda.
Ako ho rozoznám od malého münsterlandského stavača a od stabyhouna?
Najspoľahlivejšie podľa veľkosti a farby. Drentský jarabičiar je z tejto trojice zreteľne najväčší (psy 58–63 cm, 30–35 kg), malý münsterlandský má ideál 54 cm a stabyhoun 50–53 cm. Farebne je drent biely s hnedými platňami a šimel má v štandarde zakázaný — u münsterlandského je hnedý šimel bežný a povolený a stabyhoun môže byť aj čierno-biely, čo drent nikdy nie je. Tretí rozdiel je v povahe podľa štandardov: drent aj münsterlandský držia kontakt s človekom, kým o stabyhounovi štandard priamo píše, že je „very independent and likes to go his own way".
Koľko stojí a dá sa kúpiť na Slovensku?
U nás je plemeno raritné. Pri kontrole 18. 7. 2026 nebol na Bazoši SK ani CZ ani jediný inzerát na drentského jarabičiara (pre porovnanie, na výraz „stavač" bolo 103 inzerátov na SK a 120 na CZ). Reálna cesta vedie cez plemenný klub — na Slovensku ho zastrešuje Klub chovateľov munsterlandských a dlhosrstých stavačov — alebo cez import z Holandska, kde sa šteňa od chovateľa pohybuje zhruba na úrovni 700–1 000 € plus príplatok za exportný preukaz o pôvode a náklady na cestu.
Ako veľmi líniuje a koľko práce dá srsť?
Menej, než ako pes vyzerá. Srsť je podľa štandardu hustá, nie kučeravá, s vodoodpudivou podsadou; dlhšia je na krku, hrudi, ušiach, zadných stranách nôh a na chvoste — práve to vytvára dojem dlhej srsti. Raad van Beheer uvádza, že plemeno potrebuje málo úpravy, stačí občas prečesať a dlhšie chlpy na ušiach a labkách prípadne pristrihnúť; línia dvakrát ročne. LICG odporúča prečesať raz týždenne a počas výmeny srsti častejšie. Strihanie plemeno nepotrebuje.
O zdravotných otázkach plemena sa vždy poraď so svojím veterinárom — na tejto stránke ich zámerne neriešime.
Spracoval Vladimír · Aktualizované 18. 7. 2026
Zdroje, z ktorých táto stránka vychádza:
- FCI štandard č. 224 — Drentsche Patrijshond, platné znenie 4. 4. 2016 (anglická verzia 17. 5. 2016) — zaradenie, história, povaha a kontakt s poľovníkom, rozmery, hmotnosť, srsť, farba, chyby
- Drentsche Patrijshonden Club Nederland — znenie štandardu po holandsky — formulácie o obzeraní sa pri čakaní a o krúživom pohybe chvosta, farba a zákaz šimľa
- Koninklijke Nederlandse Jagersvereniging — Drentsche Patrijshond — práca blízko pri psovodovi, malé záhyby pri hľadaní, dávka pohybu
- Raad van Beheer — Drentsche Patrijshond — povaha, rodinný pes, nároky na srsť, línanie, plemenné kluby a povinné vyšetrenia chovných jedincov
- LICG — Drentsche Patrijshond — dožitie, česanie, citlivosť na tón hlasu, lovecký pud
- Vereniging „de Drentsche Patrijshond" — informácie o šteňatách — čo klubový chovateľ k šteňaťu povinne dodáva
- FCI štandard č. 102 — Kleiner Münsterländer a FCI štandard č. 222 — Stabijhoun — podklad pre porovnávaciu tabuľku
- Project Upland — sprievodca stavačmi a Pointing Dog Blog: On Range — tradičný dosah hľadania kontinentálnych stavačov (50–60 m) a vplyv porastu, pre kontrast v module
- Klub chovateľov munsterlandských a dlhosrstých stavačov — plemeno v zozname zastrešovaných plemien na Slovensku
- Euroekonom — koľko stojí pes v roku 2026 — mesačné a ročné náklady, prevencia, čipovanie
- Vlastné overenie inzercie 18. 7. 2026: Bazoš SK a Bazoš CZ — počty inzerátov na plemeno a na kategóriu stavačov
Fotografie: Wikimedia Commons — Stefanie Joksch (CC BY-SA 4.0), DutchID (CC BY-SA 3.0), mjk23 (CC BY 2.0), Eric Broeksma (CC BY-SA 3.0). Video: RTV Oost, kanál Olaf G, vložené cez youtube-nocookie.