Nočná hliadka, ktorá nechce byť sama
Vyšľachtil ho výberca daní z Apoldy, aby sa na nočných pochôdzkach s plnou kapsou nebál. Výsledok: elegantný atlét, ktorý stráži všetko, čo miluje — a miluje predovšetkým svojho človeka. Doberman nie je zúrivý strážca z filmov; je to „pes-suchý zips", ktorý zle znáša samotu a potrebuje prácu pre telo aj hlavu.
Hnedý doberman amerického typu s kupírovanými ušami — v EÚ sa dnes uši nekupírujú.
Foto: Tim Johnson, Wikimedia Commons, CC BY 2.0
Povaha podľa štandardu, nie podľa filmov
Najprv čísla a fakty z FCI štandardu č. 143 — a až potom mýty. Štandard nežiada zúrivého cerbera: žiada psa priateľského, pokojného a veľmi oddaného rodine, so strednou ostrosťou a stredným prahom dráždivosti. K tomu odvahu, sebavedomie a radosť z práce. Práve tá kombinácia robí z dobermana skvelého športovca aj rodinného ochrancu — a nevhodného psa pre človeka, ktorý mu nemá čo ponúknuť.
Historické remeslo plemena — osobný ochranca, ktorý nikdy neopúšťa svojho človeka — má aj druhú stranu mince: doberman je povestný „velcro dog". Chce byť tam, kde ste vy. V kuchyni, v kúpeľni, vo dverách pracovne. Pre milovníkov blízkeho kontaktu so psom je to dar; pre domácnosť, kde je pes 8+ hodín denne sám, je to problém, ktorý sa časom zmení na separačnú úzkosť — deštrukciu, vytie a stres.
S deťmi vo vlastnej rodine býva dobre vedený doberman trpezlivý a ochranársky. Je to však temperamentný 40-kilový atlét: malé dieťa môže pri hre nechtiac zvaliť, preto interakcie s malými deťmi patria vždy pod dozor dospelého. A pretože pozorne sleduje sociálne dianie okolo rodiny, je kľúčová raná socializácia — návštevy, deti, iné psy, mesto.
Úprimný test bez prikrášľovania
Osem otázok o vašich reálnych podmienkach. Štít ochrancu sa naplní podľa toho, čo dobermanovi viete ponúknuť — a pri vážnych prekážkach (málo pohybu, dlhá samota) sa zasekne na strope, nech je zvyšok akokoľvek ružový. Vecne, bez strašenia: väčšina slabých miest sa dá zmeniť skôr, než si šteňa prinesiete.
Radšej raz vidieť
Vycvičený doberman pokojne odpočíva, kým jeho majiteľ za ním cvičí — presne tam, kde chce byť: pri svojom človeku.
Detail hlavy: klinovitá hlava, hrdzavočervené znaky a prirodzené (nekupírované) uši — dnešný štandard plemena.
Exteriér podľa FCI štandardu č. 143
Štandard žiada psa stredne veľkého, silného a svalnatého, no elegantného — línie tela majú byť takmer štvorcové. Srsť je krátka, tvrdá a priliehavá, bez podsady, vo farbe čiernej alebo hnedej s hrdzavočervenými znakmi.
Pracovné plemeno — so skúškou v štandarde
Doberman je vo FCI vedený ako pracovné plemeno s pracovnou skúškou — nie je to dekorácia na gauč. Reálna denná dávka je 1–2 hodiny pohybu rozdelené do viacerých blokov, plus pravidelná práca pre hlavu: poslušnosť, pachové hry, aport s pravidlami. Pes, ktorý vyžitie nedostane, si ho vyrobí sám — štekaním, hryzením nábytku a prehnanými reakciami na podnety.
Ak chcete viac než prechádzky, doberman je stavaný na šport: obranárske a pachové disciplíny podľa skúšobných poriadkov SVV a IGP, stopy, nosework. Slovenské kluby bonitujú okrem exteriéru aj povahu (skúška s figurantom) — športový základ je teda plemenu vlastný.
Byt nie je prekážka — „krátke venčenie pred panelákom" ale dobermana neuspokojí. A pozor na mladé kosti: rastúce šteňa veľkého plemena nezaťažujte behom pri bicykli ani skokmi.
Starostlivosť
Údržba srsti je u dobermana triviálna: krátka, tvrdá, priliehavá srsť bez podsady potrebuje len prečesanie kefou so štetinami raz za pár dní a kúpanie iba pri reálnej potrebe. Furminátor a hrablá na podsadu nechajte v obchode — nie je čo vyčesávať.
Dve veci ale podceniť nesmiete. Po prvé: doberman líne mierne, no celoročne — krátke pevné chĺpky sa zapichujú do textílií a gauč ich ozdobia aj bez línacej sezóny. Po druhé: srsť bez podsady slabo izoluje. V mrazoch patria k výbave kratšie vychádzky v pokoji a zimný kabát, obzvlášť pre šteňa a seniora. Celoročný život v koterci vonku je pre toto plemeno nevhodný — fyzicky aj psychicky.
orientačné minimum starostlivosti
Jediné plemeno pomenované po výbercovi daní
Karl Friedrich Louis Dobermann (1834–1894) z durínskej Apoldy vyberal dane a nočné pochôdzky s plnou kapsou neboli bezpečné. Ako správca mestského útulku mal prístup k desiatkam psov — a tak si svojho ochrancu jednoducho vyšľachtil. Po jeho smrti plemeno pomenovali na jeho počesť; v šľachtení pokračovali Otto Goeller a Philipp Gruenig.
Živé dáta zo slovenských inzerátov
Graf sa denne plní zo slovenských inzerátov — krivka trendu rastie s každým meraním.
Na čo sa ľudia pýtajú