FCI · Standard N° 279 · skupina 6
Jedno plemeno naprieč troma štátmi

Čiernohorský horský durič: keď sa mení štát, mení sa plemeno?

Čierny durič s pálením z dinárskych hôr sa za posledné polstoročie volal dvoma menami a „patril" trom štátom. Psy sa pritom nezmenili — menili sa len názov a administratívny domov. A meno „čiernohorský" prišlo skôr než samotný štát.

44–54 cmkohútik · psy ideál 49–50 cm
FCI 279skupina 6 · sekcia 1.2
1969rok uznania (nezmenené číslo)
Čierna Horakrajina pôvodu vo FCI
Čiernohorský horský durič z bočného pohľadu — čierny s pálením na papuli a nohách, visiace uši, krátka hladká srsť
Juhoslávia · do 2003 Jugoslovenski planinski gonič Srbsko a Č. Hora · 2003–2006 Crnogorski planinski gonič Čierna Hora · 2006–dnes Crnogorski planinski gonič FCI 279 Menili sa názvy aj štáty. Číslo 279 a samotný pes ostali tie isté.

Schematická stuha — nižšie v module si obdobia preklikáte a uvidíte, čo presne sa v každom kroku zmenilo.

Hero foto: Canarian, Wikimedia Commons, CC BY 4.0.

O čiernohorskom horskom duričovi väčšina profilov napíše, že „pochádza z Čiernej Hory", a ide ďalej. Lenže s týmto plemenom je spojená otázka, ktorú iné psy nekladú: čo vlastne robí plemeno „čiernohorským", keď sa ešte donedávna volalo inak a jeho krajina sa niekoľkokrát premenovala? Preto začneme presne tým — a až potom prídu miery, povaha a ceny.

Keď sa mení štát, mení sa plemeno?

Prepnite si štyri štátne obdobia. Vľavo je vždy ten istý pes a tá istá pečať FCI 279; hore sa mení len názov štátu a „menovka" plemena. Vpravo je účtovná kniha štyroch vecí — a pri každej vidíte, či sa mení, alebo je to konštanta, plus úroveň dôkazu.

Jedno plemeno, tri štáty, dva názvy Časová os štátu · nemenný pes + pečať 279 · účtovná kniha štyroch vecí
štátne obdobie (1969 → dnes) Juhoslovanský horský durič Jugoslovenski planinski gonič Silueta psa sa pri prepínaní nemení — to je celá pointa. FCI 279
Socialistická federatívna republika Juhoslávia štát v čase uznania plemena vo FCI
Názov plemena
Juhoslovanský horský durič (Jugoslovenski planinski gonič)
HISTORICKÉ mení sa
Administratívny domov vo FCI
Juhoslávia
HISTORICKÉ mení sa
Číslo štandardu FCI
279 — pridelené pri uznaní (definitívne 24. 6. 1969)
KARTA FCI konštanta
Samotné psy
Čierny durič s pálením, stredná veľkosť, lovec zajaca a líšky
DOKUMENT FCI konštanta
Prvý štandard plemena je ešte starší — z roku 1924. FCI plemeno uznala v roku 1969 na zhromaždení vo Varšave a pridelila mu číslo 279. Za socialistickej Juhoslávie sa viedlo pod juhoslovanským názvom.
Za štyri obdobia sa zmenili dve veci a dve ostali konštantné:
mení sa: názov + domov konštanta: číslo 279 + psy

Zdroje modulu: karta plemena FCI (definitívne uznanie, pôvod, platné znenie) a FCI-Standard N° 279 (číslo, obsah plemena) — úroveň KARTA/DOKUMENT FCI; premenovanie 1997 z encyklopedických a chovateľských zdrojov — úroveň HISTORICKÉ; dátumy štátov (1992, 2003, 2006) z faktografických zdrojov — úroveň ŠTÁTNE DEJINY. Detaily v pätičke.

Prečo „1997" nie je to isté ako „2006"

Najčastejší omyl o tomto plemene znie, že sa premenovalo, „keď sa Čierna Hora osamostatnila". Dátumy to však nepotvrdzujú. Keď dáme vedľa seba os štátu a os názvu plemena, vidno, že sa míňajú o deväť rokov.

1970 1980 1990 2000 2010 2020 ŠTÁT SFR Juhoslávia ZR Juhoslávia Čierna Hora NÁZOV PLEMENA juhoslovanský čiernohorský 1997 — premenovanie rozdiel 9 rokov KONŠTANTY OD 1969 číslo FCI 279 · a samotné psy — bez prerušenia 1969 Os nie je zárukou presnosti na mesiac; medzníky sú roky. Dátum premenovania (1997) je zo sekundárnych zdrojov.

‹ posuňte prstom do strán ›

Názov plemena sa preklopil raz — v roku 1997, uprostred obdobia, keď sa štát ešte volal Juhoslávia. Samostatná Čierna Hora prišla až v roku 2006. Číslo 279 a samotné psy medzitým neprešli žiadnou zmenou.

Ako to súvisí s naším tornjakom? Pri tornjakovi riešime „dve krajiny, jedno plemeno" — Bosna a Hercegovina a Chorvátsko stoja súčasne vedľa seba v jednom riadku pôvodu. Tu je to iné: jedna krajina, ktorá sa v čase mení (sekvenčne, jedna za druhou). Nie dvaja súčasní správcovia, ale postupnosť štátov za tým istým psom.

Od „čierneho duriča" k uznanému plemenu

Čiernohorský horský durič nie je vyšľachtený pri stole. Historický prehľad FCI ho vedie ako plemeno rovnakého pôvodu ako ostatné balkánske duriče — spolu so srbským, posávskym, istrijským a ďalšími, ktoré sa v regióne chovali po stáročia. V minulosti sa mu hovorilo aj „čierny durič". Nasledujúca os oddeľuje dejiny plemena od dejín štátu.

1924
Prvý štandardPodľa historického prehľadu FCI vzniká prvý štandard plemena. V minulosti sa psovi hovorilo aj „čierny durič" (black hound).
1969
Uznanie FCIFCI plemeno uznáva a prideľuje mu číslo 279 (podľa karty definitívne 24. 6. 1969; historický prehľad štandardu odkazuje na rozhodnutie na zhromaždení vo Varšave 8. 5. 1969). Vtedajší názov je juhoslovanský.
1992
Zmena štátuPo rozpade socialistickej Juhoslávie vzniká 27. 4. 1992 Zväzová republika Juhoslávia (Srbsko a Čierna Hora).
1997
PremenovanieFCI mení názov plemena na Crnogorski planinski gonič (čiernohorský horský durič). Podľa dostupných zdrojov 15. 7. 1997 — teda ešte za spoločného štátu, deväť rokov pred samostatnosťou Čiernej Hory.
2003
Srbsko a Čierna HoraZväzová republika sa mení na štátne spoločenstvo Srbsko a Čierna Hora (4. 2. 2003).
2006
Samostatná Čierna HoraReferendum 21. 5. 2006 (55,5 % za) a vyhlásenie nezávislosti 3. 6. 2006. Názov plemena a názov štátu sa od tejto chvíle zhodujú.
2014
Platné znenieFCI publikuje platné znenie štandardu č. 279 (19. 12. 2014). Číslo aj obsah plemena ostávajú.

Ako čiernohorský durič vyzerá

Je to stredne veľký, pevný a obratný durič dolichocefálneho typu (s dlhšou hlavou). Podľa štandardu meria v kohútiku 44–54 cm — ideál u psov 49–50 cm, u súk 48–49 cm. Hmotnosť štandard neudáva; chovateľské zdroje uvádzajú približne 20–25 kg. Telo je mierne dlhšie než výška v kohútiku, hrudník hlboký, chvost nesený šabľovito pod líniou chrbta.

0 cm 20 cm 40 cm 60 cm 80 cm 100 cm 120 cm 140 cm 160 cm 180 cm človek ~175 cm 54 cm — horná hranica kohútika čiernohorský durič — 44–54 cm psy ideál 49–50 cm · suky 48–49 cm hmotnosť ~20–25 kg (mimo štandardu) Silueta psa aj človeka je v rovnakej výškovej mierke.

‹ posuňte prstom do strán ›

Stredne veľký durič — dospelému človeku siaha zhruba pod koleno. Kohútiková výška je jediný telesný rozmer, ktorý štandard číselne určuje.

Srsť a sfarbenie — čierny s pálením

Srsť je krátka, hustá, drsná, lesklá a priliehavá, s dobre vyvinutou podsadou — nenáročná na úpravu, bez strihania. Základná farba je čierna s páleniami: pálenie nad očami je veľkosti lieskovca, ďalšie je na papuli a na spodných častiach nôh. Biela škvrna na hrudi je tolerovaná, ale nežiaduca a nesmie mať v priemere viac než 3 cm.

Pálenie nad očami — veľkosti lieskovca Pálenie na papuli Čierny podklad — krátka hladká srsť Pálenie na spodných častiach nôh Biela na hrudi len do 3 cm (nežiaduca)

‹ posuňte prstom do strán ›

Presne rozmiestnené pálenie na čiernom podklade je poznávacím znamením plemena. Práve podľa neho sa dá odlíšiť od príbuzných balkánskych duričov.

Čiernohorský horský durič na výstave, ocenený ako najlepší z plemena, vedľa čiernohorskej vlajky
Plemeno na výstave — ocenené ako „najlepší z plemena", vedľa čiernohorskej vlajky. Foto: Canarian, Wikimedia Commons, CC BY-SA 4.0.
Čiernohorský durič postavený z boku — čierny podklad s pálením na papuli a nohách
Typický čierno-pálený ráz z bočného pohľadu. Foto: Canarian, Wikimedia Commons, CC BY-SA 4.0.
Hlava čiernohorského duriča spredu — pálenie nad očami a na papuli, visiace uši
Pálenie nad očami a na papuli, jemné visiace uši. Foto: Canarian, Wikimedia Commons, CC BY-SA 4.0.
Čiernohorský durič v pohybe z boku — stredne veľký durič s hladkou srsťou
Stredne veľký, pohyblivý durič v type. Foto: Canarian, Wikimedia Commons, CC BY-SA 4.0.

Nezameniť: čiernohorský, srbský a trojfarebný durič

Balkán má viac príbuzných duričov a v inzerátoch aj na fotkách sa zamieňajú. Kľúčom je farba. Tá istá silueta vyzerá pri každom plemene inak — a práve podľa nej rozoznáte, čoho sa pozeráte.

Čiernohorský durič čierny s pálením Srbský durič červený s čiernym sedlom Srbský trojfarebný čierny + pálenie + biela

‹ posuňte prstom do strán ›

Rovnaká silueta, tri sfarbenia: čierny s pálením = čiernohorský, prevaha červenej so sedlom = srbský, veľa bielej = trojfarebný.

Čiernohorský horský duričSrbský duričSrbský trojfarebný durič
FCI číslo279150229
Sfarbeniečierny s pálením (bikolor)červeno-hrdzavý s čiernym sedlomčierny s pálením + biela (trojfarebný)
Prevládačierna + pálenie nad očami/na papuli/noháchčervená (líščia), čierne sedlo na chrbtečierna + pálenie + biele znaky
Bielalen škvrnka na hrudi do 3 cmobmedzenávýrazná — hruď, nohy, papuľa, koniec chvosta
Krajina pôvoduČierna HoraSrbskoSrbsko
Poznávacie znameniečierny bez bielej, pálenie „lieskovec" nad okomprevaha červenej so sedlomak vidíš veľa bielej → toto

Ďalšieho príbuzného balkánskeho duriča máme spracovaného samostatne: posávsky durič. Všetky vychádzajú z rovnakého starobylého balkánskeho základu.

Povaha zo štandardu — bez prikrášľovania

FCI-Standard č. 279 opisuje povahu strohou vetou: plemeno je vyrovnané, oddané svojmu pánovi, poddajné a dôveryhodné. Chovateľské zdroje to dopĺňajú o dvojakú povahu, ktorá je pre duriče typická:

V teréne vášnivý, doma pokojný. Ako durič je v poli neúnavný a tvrdý stopár s výborným nosom; doma býva pokojný, láskavý a oddaný rodine. K deťom vychádza dobre, najmä ak s nimi vyrastá.

Má hlasný, zvučný hlas. Pri love ho aktívne používa (durič „hlási" zver). V domácnosti šteká najmä na cudzích a na upozornenie — v byte to býva problém, ktorý treba riešiť vedome od šteňaťa.

Je to pracovný pes, nie gaučový spoločník. Zdroje sa zhodujú, že mestský byt sa preň nehodí; darí sa mu na vidieku a na priestrannom pozemku, kde má priestor na pohyb a prácu pre nos.

Čo čiernohorský durič reálne potrebuje

Pohyb a práca pre nos

Je to vytrvalý horský durič šľachtený na celodenný lov zajaca a líšky, často v svorke. Potrebuje veľa pohybu, priestor na beh a prácu pre nos (stopovanie). Bez dostatočného vybitia sa nudí a hlas si nájde náhradnú prácu.

Nie je to psík do bytu

Vďaka pracovnému založeniu a hlasnému prejavu mu najlepšie vyhovuje vidiek a priestranný pozemok. Krátka srsť s podsadou znesie pobyt vonku, pokiaľ má pes riadny prístrešok.

Srsť — nenáročná

Krátka hladká srsť je na údržbu jednoduchá: bežné prečesávanie gumenou rukavicou či hrebeňom, počas línania častejšie. Žiadne strihanie ani salón.

Zdravie: o zdravotných otázkach plemena sa poraďte s veterinárom.

Koľko stojí čiernohorský durič

Toto plemeno v našich cenových prehľadoch nesledujeme živo — na slovenskom trhu sa prakticky nevyskytuje, takže neexistuje graf vývoja cien, ktorý by sme mohli denne plniť. Čísla nižšie preto nie sú tržná štatistika, ale orientačný rozpočet: kúpna cena je odhad pre dovoz z domoviny, náklady na výbavu a prevádzku sú prepočítané pre stredne veľkého psa s hmotnosťou 20–25 kg.

Situácia na trhu k 26. 7. 2026. Na Slovensku ani v Česku sme pod bežnými názvami plemena (čiernohorský/planinski/crnogorski gonič) nenašli domácu ponuku šteniat s preukazom o pôvode. Reálne ide o dovoz z Čiernej Hory alebo Srbska. Kúpnu cenu preto berte ako orientačnú, nie ako sledovaný trhový údaj.

Jednorazové náklady pri obstaraní

PoložkaOdDoPoznámka pre toto plemeno
Šteňa s PP (dovoz z domoviny) — orientačne350 €700 €domáca ponuka na SK/CZ prakticky neexistuje; cena pracovného duriča s preukazom sa u nás nesleduje
Cesta / doprava po šteňa150 €350 €dovoz z Čiernej Hory alebo Srbska je viacdňový výlet, nie odvoz z vedľajšej dediny
Prepravný box (M–L, pes 20–25 kg)60 €110 €stredný až väčší box, nie malý
Pelech / lôžko30 €60 €pri aktívnom duričovi je lacný pelech spotrebný materiál
Obojok, vodidlo + dlhé stopovacie vodidlo25 €55 €durič = dlhé vodidlo na bezpečný pohyb, lebo ide za pachom
Misky a základná výbava20 €40 €misky, hrebeň/gumená rukavica na krátku srsť
Odčervenie, čip, prvé očkovania (ak nie sú v cene)30 €60 €over si, čo je v cene šteňaťa a čo doplatíš
Spolu jednorazovo665 €1375 €vrátane orientačnej ceny šteňaťa a dovozu

Mesačné náklady

PoložkaOdDoPoznámka
Krmivo30 €50 €pes 20–25 kg zje pri kvalitnom granuláte približne 250–350 g denne
Prevencia a bežná veterinárna starostlivosť12 €20 €odčervenie, antiparazitiká, bežné kontroly — rozpočítané na mesiac
Ostatné (pamlsky, obnova výbavy)7 €13 €stopovacie pamlsky sa pri duričovi minú rýchlo
Spolu mesačne49 €83 €ročne teda 588–996 €
~350–700 €orientačná cena šteňaťa s PP (dovoz z domoviny)
1 253–2 371 €prvý rok spolu vrátane kúpy, dovozu a výbavy
588–996 €každý ďalší rok prevádzky
~7 500–15 500 €celoživotný odhad pri dožití 12–14 rokov
0 € 200 € 400 € 600 € 800 € Šteňa (orientačne) 350–700 € Dovoz / cesta 150–350 € Výbava spolu 165–325 € Krmivo / rok 360–600 € Prevencia / rok 144–240 € Ostatné / rok 84–156 € Tmavý bod = spodná hranica, žltý bod = horná hranica rozpätia. Ročné položky sú prepočítané z mesačných.

‹ posuňte prstom do strán ›

Najväčšou položkou prvého roka nie je samotné šteňa, ale súčet kúpy a dovozu z Balkánu.

Kde čiernohorského duriča reálne zohnať

Pri plemene s nulovou domácou ponukou je „kde kúpiť" dôležitejšie než pri bežnom psovi. Poradie krokov, ktoré dáva zmysel:

1. Domovská organizácia. Plemeno spravuje Kinološki savez Crne Gore (KSCG) — národný kynologický zväz Čiernej Hory, člen FCI, ktorý plemenu ako národnému dáva osobitnú pozornosť. Tam smeruje najspoľahlivejšia cesta k vrhu s preukazom o pôvode.

2. Zastrešujúca organizácia u nás. Na Slovensku vedie plemennú knihu a vydáva preukazy o pôvode SKJ — Slovenská kynologická jednota (aj register chovateľských staníc). Samostatný slovenský klub pre toto plemeno sa nám k 26. 7. 2026 nepodarilo doložiť.

3. Susedné krajiny domoviny. V Srbsku plemeno vedie Kinološki savez Republike Srbije (planinski gonič v sekcii duričov).

4. Inzertný trh — na kontrolu, nie ako prvá voľba. Bazoš SK — durič/gonič · Bazoš CZ — gonič · naše prehľady búrz a inzercie.

Na čo si dať pozor práve pri tomto plemene

Časté otázky o čiernohorskom duričovi

Prečo sa plemeno kedysi volalo inak — juhoslovanský vs čiernohorský durič?
Je to stále to isté plemeno s tým istým číslom FCI 279. Za socialistickej Juhoslávie sa viedlo ako juhoslovanský horský durič (Jugoslovenski planinski gonič). FCI zmenila názov na čiernohorský horský durič (Crnogorski planinski gonič) — podľa dostupných zdrojov 15. 7. 1997. Menil sa teda názov a administratívny domov, nie samotné psy.
Súvisí premenovanie priamo s rozpadom Juhoslávie a nezávislosťou Čiernej Hory v roku 2006?
Nie tak priamo, ako sa zvykne tvrdiť. Premenovanie vo FCI je datované rokom 1997, kým samostatná Čierna Hora vznikla až v roku 2006 (referendum 21. 5. 2006, nezávislosť 3. 6. 2006). Názov „čiernohorský" teda predbehol vznik samostatného štátu o deväť rokov. Rozpad štátu a premenovanie plemena sú dva oddelené deje, ktoré neprebehli súčasne.
Je to to isté ako srbský durič alebo trojfarebný durič?
Nie. Čiernohorský horský durič je čierny s pálením (bikolor) — čierny podklad a pálenie nad očami veľkosti lieskovca, na papuli a na spodných častiach nôh, s bielou nanajvýš do 3 cm na hrudi. Srbský durič (FCI 150) je prevažne červeno-hrdzavý s čiernym sedlom. Srbský trojfarebný durič (FCI 229) pridáva výraznú bielu. Ak na psovi vidíš veľa bielej, nie je to čiernohorský durič.
Aký je veľký a ako dlho žije?
Podľa štandardu FCI meria v kohútiku 44–54 cm (psy ideálne 49–50 cm, suky 48–49 cm) — je to stredne veľký durič. Hmotnosť štandard neuvádza; chovateľské zdroje uvádzajú približne 20–25 kg. Dĺžku života chovateľské zdroje odhadujú na približne 12–14 rokov; ide o orientačný, nie normovaný údaj.
Hodí sa do bytu a k rodine? Veľa šteká?
Do bytu sa nehodí. Je to pracovný durič s hlasným, zvučným hlasom, ktorý používa pri love a doma najmä na upozornenie na cudzích — v byte to býva problém. Zo štandardu je vyrovnaný, oddaný pánovi, poddajný a dôveryhodný a k vlastnej rodine býva pokojný a láskavý; k deťom vychádza dobre, ak s nimi vyrastá. Najlepšie mu je na vidieku a na priestrannom pozemku.
Koľko pohybu potrebuje?
Veľa. Je to vytrvalý durič šľachtený na celodenný lov zajaca a líšky v horskom teréne, často v svorke. Potrebuje dostatok pohybu, priestor na beh a prácu pre nos (stopovanie). Bez toho sa nudí a hlas si nájde náhradnú prácu. O konkrétnej záťaži podľa veku sa poraďte s veterinárom.
Kde sa dá u nás kúpiť a na čo si dať pozor?
Na Slovensku a v Česku je plemeno fakticky nedostupné — reálne ide o dovoz z Čiernej Hory alebo Srbska. Plemennú knihu u nás vedie SKJ; domovskou organizáciou je Kinološki savez Crne Gore. Pýtajte si preukaz o pôvode, číslo zápisu a čip, over si zápis vrhu a nedajte sa nachytať na „čistokrvného bez papierov" — pri takto zriedkavom plemene je to varovný signál zámeny s krížencom alebo s iným balkánskym duričom.

Spracoval Vladimír · Aktualizované 26. 7. 2026

Zdroje: FCI-Standard N° 279 · FCI — karta plemena · premenovanie 1997 (encyklopedický zdroj) · Kinološki savez Crne Gore · Kinološki savez Republike Srbije · Srbsko a Čierna Hora (štátne dejiny) · nezávislosť Čiernej Hory 2006 · SKJ · dostupnosť overená na Bazoši SK/CZ dňa 26. 7. 2026.

Úrovne dôkazu v module: KARTA/DOKUMENT FCI (primárne) · ŠTÁTNE DEJINY (faktografické) · HISTORICKÉ (encyklopedické/chovateľské). Štátne dejiny sú podané vecne a neutrálne, oddelene od dejín plemena.