Veľký americký durič, ktorý pracuje v noci a sám. Zver nevytláča k strelcovi ani ju nedrží na zemi — vyženie ju hore na strom. A potom pod ním stojí a hlási, kým nepríde človek.
Európske duriče robia zveri jednu z dvoch vecí. Buď ju ženú v oblúku späť k stanovišťu — tak pracuje drever alebo nemecký durič. Alebo ju zastavia na zemi a držia na mieste hlasom a pohybom, ako to robia severské plemená na losa. Čierno-hnedý coonhound nerobí ani jedno.
Jeho úlohou je stopu vypracovať, zver dohnať a prinútiť ju vyliezť na strom. Vo chvíli, keď je hore, hon sa končí a začína druhá polovica práce, ktorá je pre plemeno rovnako dôležitá: pes zostane pod stromom, hlavu zdvihne a hlási bez prestania — pokojne aj desiatky minút — až kým sa k nemu človek dostane. Anglicky sa tomu hovorí treeing a v slovenčine pre to zaužívané slovo nemáme.
Nie je to zvyk ani výcvikový trik. Je to definícia plemena. Štandard FCI č. 300 hneď v prvej vete opisu volá tohto psa „a trail and tree hound" — pes na stopu a na strom — a dodáva, že sa používa „principally for trailing and treeing raccoon" a že zver ženie „entirely by scent". Americký pracovný register UKC ide ešte ďalej a do charakteristiky plemena píše požiadavku priamo: „open trailing and treeing instinct and ability".
Druhá vec, ktorá Európana prekvapí: poľovník psa celý čas nevidí. Loví sa po tme, v hustom poraste, pes odchádza stovky metrov ďaleko a pracuje samostatne. Jediné, čo z neho človek má, je hlas. A práve preto sa toto plemeno šľachtilo aj na to, aby bolo počuť — a aby sa jeho hlas dal čítať.
Prepínajte fázy a sledujte, čo robí pes, ako sa mení jeho hlas a čo z toho v tme vie poľovník. Zvuk sa neprehráva — hlas je znázornený rytmom.
Schéma je názorná — vzdialenosti nie sú v mierke. Citované pravidlá pochádzajú z oficiálneho súťažného poriadku UKC pre nočné súťaže (Official UKC Coonhound Rulebook, platný od 1. 1. 2020), terminológia hlasu z amerických coonhound zdrojov. Odkazy nájdete v zozname zdrojov na konci stránky.
Americkí coonhound poľovníci si za dve storočia vytvorili prekvapivo presný slovník na to, čo pes práve robí — a všetko sa v ňom točí okolo zvuku. Nie je to poetika: sú to pracovné pojmy, ktoré majú v súťažných pravidlách priamy dôsledok.
‹ grafiku potiahnite prstom do strany ›
Znázornenie rytmu, nie záznam skutočného zvuku. Definície oboch hlasov aj pojmu „changeover bark" pochádzajú z amerických coonhound slovníkov.
| Pojem | Doslovná americká definícia | Čo to znamená v praxi |
|---|---|---|
| strike | „when the dog barks or opens when it smells a track" | pes sa ozve, keď zavetrí stopu — vodič ho vzápätí nahlas ohlási |
| open | „refers to the action of a dog barking on trail" | hlásenie na stope |
| bawl mouth | „prolonged bark or voice of the hunting hound" | dlhý ťahavý hlas — typický pre hnanie |
| chop bark | „short fast barks" | krátke rýchle údery — typické pre strom |
| changeover bark | „a noticeable change in bark type. Dog's bark changes from trailing to treeing" | zlom medzi oboma hlasmi — správa, že zver je hore |
| treed | „when the dog is at the tree with game in it and barking" | pes stojí pri strome so zverou a hlási |
| cold nose | „the ability to smell and accurately follow an old track" | schopnosť rozpracovať starú stopu |
| slick tree | „when the dog trees a tree that has no game (Empty Tree)" | prázdny strom — omyl psa |
| babbler | „a dog constanly opens when no track is evident" | pes, ktorý hlási bez stopy — v súťaži trestané |
Za pozornosť stojí, ako presne je vymedzený omyl. Slick tree je strom, na ktorom nič nie je — pes sa pomýlil. Babbler je pes, ktorý hlási bez stopy, teda dodáva človeku falošnú informáciu. V kultúre, kde je hlas jediným kanálom, je klamlivý hlas najhoršia chyba, akú môže pes urobiť.
V USA existuje na túto prácu regulárny súťažný systém — nite hunts, nočné súťaže pod hlavičkou United Kennel Club. Skupina (cast) troch alebo štyroch psov s vodičmi a rozhodcom vyrazí do terénu; na vrcholnom podujatí UKC trvá jedno kolo dve hodiny. Zvláštne na tom je, že rozhodca psy väčšinu času nevidí — hodnotí ohlásenia vodičov.
Funguje to tak, že keď vodič počuje svojho psa na stope, nahlas ho ohlási. Poradie ohlásení rozhoduje o bodoch. Rovnako pri strome. A na konci sa ide overiť, či tam zver naozaj je.
| Situácia | Body | Podmienka podľa pravidiel |
|---|---|---|
| Ohlásenie na stope „struck" |
100 · 75 · 50 · 25 podľa poradia |
Ohlásiť sa musí najneskôr pri treťom ozvaní psa. Psa musí byť pri ohlásení počuť — inak sa ohlásenie neprijme. |
| Ohlásenie pri strome „treed" |
125 · 75 · 50 · 25 podľa poradia |
Bodovo najcennejší moment celej súťaže — a je to presne ten okamih, keď sa mení hlas psa. |
| Strom musí vydržať | inak sa body škrtajú | Pes musí strom držať tri minúty a aspoň jeden ohlásený pes sa musí ozvať minimálne raz za dve minúty, kým skupina dorazí. |
| Overenie v korune | plus, alebo mínus | Body sa pripíšu iba vtedy, ak sa zver v strome uvidí. Ak je strom prázdny, odpočítajú sa body za stopu aj za strom. |
| Hlásenie bez stopy „babbling" | mínus | Definované doslova: pes sa ozve trikrát tam, kde nie je zjavná žiadna stopa. |
Zver sa v súťaži nezabíja. Poriadok UKC uvádza úmyselné usmrtenie zveri medzi dôvodmi na vyradenie psa zo súťaže — rovnako ako lezenie na strom, jeho poškodenie alebo narušenie úkrytu. Po overení, že zver v korune je, sa skupina jednoducho vzdiali. Body dostane pes za prácu, nie za úlovok.
Najstaršou a najprestížnejšou akciou tohto druhu je Autumn Oaks, ktorý sa koná od roku 1960 a na ktorom sa určujú národní grandšampióni siedmich plemien vedených v UKC ako coonhoundy.
Čierno-hnedý coonhound je najväčší zo šiestich amerických coonhoundov a zároveň ten najmohutnejší v kostre. Za to vďačí bloodhoundovi — od neho má aj dlhé ucho a voľnejšiu kožu na hlave.
‹ grafiku potiahnite prstom do strany ›
Silueta psa aj človeka sú vykreslené v spoločnej mierke. Výšky psa sú prevzaté zo štandardu FCI č. 300 (psy 63,5–68,5 cm, suky 58–63,5 cm).
Toto je detail, ktorý mnohé prehľady plemien zamlčia: štandard FCI ani oficiálny štandard AKC neuvádzajú pre toto plemeno žiadnu hmotnosť. Merajú výhradne kohútikovú výšku a k substancii píšu len toľko, že pes má mať „moderate bone and good muscle tone". Číselné rozpätia teda pochádzajú z iných zdrojov a nie sú medzi sebou zajedno:
| Zdroj | Psy | Suky |
|---|---|---|
| FCI 300 (platný štandard) · AKC (oficiálny štandard) | hmotnosť neuvádzajú vôbec | |
| UKC — pracovný štandard (rev. 2016) | 23–34 kg (50–75 lb) | 18–29 kg (40–65 lb) |
| AKC — profilová stránka plemena | 29–50 kg (65–110 lb) | |
UKC k svojmu rozpätiu dodáva vetu, ktorá o plemene hovorí veľa: pes, ktorý je na výstave mierne pod váhou preto, lebo pracuje, sa za to nemá trestať — „This is a working breed and should appear as such." Pri plánovaní nákladov je rozumné počítať so psom okolo 30 kg a vyššie.
Schematický profil hlavy. Dĺžka ucha a jeho nízke nasadenie sú tie znaky, podľa ktorých plemeno rozoznáte aj na zlej fotografii.
Najspoľahlivejší poznávací znak plemena je v štandarde napísaný veľmi konkrétne: ucho je nasadené nízko a vzadu, visí v mäkkých záhyboch a natiahnuté dopredu presahuje špičku nosa. Ucho, ktoré po špičku nosa nedosiahne alebo je nasadené vysoko, je podľa FCI chyba. Sfarbenie je iba jedno — uhľovo čierne s hrdzavými znakmi nad očami, po stranách papule, na hrudi, nohách a zadku, s čiernymi „ceruzkovými" čiarkami na prstoch. UKC to ešte spresňuje: hrdzavé znaky majú pokrývať najviac 10–15 % tela a znaky nad očami volá „pumpkin seeds" — tekvicové semienka.
American Kennel Club vedie šesť coonhound plemien a laik ich rozlíši prakticky iba podľa farby (americký pracovný register UKC ich vo svojich súťažiach vedie sedem). Čierno-hnedý je z celej skupiny najväčší, s najťažšou kostrou, najdlhším uchom a najvoľnejšou kožou.
‹ grafiku potiahnite prstom do strany ›
Najväčší a najmohutnejší z celej šestky, s najdlhším uchom a najvoľnejšou kožou — dedičstvo po bloodhoundovi. Farba iba uhľovo čierna s hrdzavými znakmi.
Tmavomodro strakatá, „mramorovaná" kresba s čiernymi škvrnami; hrdzavé znaky nad očami a na lícach.
Jednoliata sýta mahagónová červeň — najľahšie rozpoznateľný coonhound.
Trojfarebný s prevahou bielej; rýchly, ľahký typ s dlhými nohami.
Strakatý alebo červeno-biely; stredný, veľmi rýchly typ.
Jediný žíhaný (brindle) — bez strakatosti, s kratším uchom; najmenší zo šestky a nemeckého, nie britského pôvodu.
Na fotografii sa čierno-hnedý coonhound zamieňa najčastejšie s troma plemenami. Vždy sa to dá rozhodnúť dvoma znakmi: uchom a srsťou.
| Plemeno | Ucho | Srsť | Čím to rozhodnete |
|---|---|---|---|
| Čierno-hnedý coonhound FCI 300, skupina 6 |
nízko nasadené, visiace, presahujú špičku nosa | krátka, hustá, lesklá | Ucho je jednoznačné — žiadne z ostatných troch plemien ho také nemá ani zďaleka. |
| Gordonský seter FCI 6, skupina 7 (stavače) |
krátke, vysoko nasadené, s dlhou srsťou | dlhá, hodvábna, s výraznými praporcami na nohách a chvoste | Najčastejšia zámena na fotografii. Rozhodne srsť: coonhound je krátkosrstý a lesklý, seter má dlhé praporce. A uši — coonhoundovi siahajú za špičku nosa. |
| Rotvajler FCI 147, skupina 2 |
malé, trojuholníkové, priliehavé | krátka, tvrdá, priliehavá | Rotvajler je mastifoidný, ťažký a široký v hrudi aj v hlave. Coonhound je napriek výške ľahší, s hlbokým, ale úzkym hrudníkom a dlhou hlavou. |
| Doberman FCI 143, skupina 2 |
vysoko nasadené, malé | veľmi krátka, tvrdá | Doberman má takmer štvorcový rámec, suchú klinovitú hlavu a hrdý postoj. Coonhound je dlhší ako vyšší a hlavu nesie pri práci nízko. |
Predkov plemena vedú americké kluby cez bloodhounda až k stredovekému talbotskému psovi, ktorý sa do Anglicka dostal po normanskom vpáde.
V kolóniách vzniká čierno-hnedý virgínsky foxhound. Krížením s bloodhoundom dostáva nový durič dlhé ucho, mohutnejšiu kostru a „studený nos".
Ako vôbec prvý coonhound je zapísaný do registra UKC — pod menom American Black & Tan Fox and Coonhound.
Ako prvý zo šiestich amerických coonhoundov ho uznáva American Kennel Club.
Dátum vydania platného štandardu, ktorý FCI vedie pod číslom 300 (znenie FCI z roku 2002).
Do Česka prichádza prvý jedinec plemena — z chovateľskej stanice Černé eso.
V máji sa rodí prvý český vrh — desať šteniat.
Zaujímavosť, ktorá o postavení plemena v Amerike hovorí najviac: bol to úplne prvý coonhound, ktorý sa dostal do registra UKC — už v roku 1900, ešte pod menom American Black & Tan Fox and Coonhound, teda ako pes na líšku aj na mývala. A o 45 rokov neskôr bol znovu prvý, tentoraz pri uznávaní zo strany American Kennel Clubu.
Doslovná poznámka v štandarde FCI, ktorú u iných plemien nenájdete: „Inasmuch as this is a hunting breed, scars from honourable wounds shall not be considered faults." Jazvy z práce sa v kruhu neposudzujú ako chyba.
Plemeno má dva veľmi odlišné režimy a americké kluby to opisujú takmer rovnakými slovami: vonku na stope je to húževnatý, samostatný pracant, doma pokojný pes, ktorý prespí polovicu dňa pri kozube. Štandard FCI od neho žiada „even temperament, outgoing and friendly" a agresivitu voči ľuďom aj psom označuje za veľmi nežiaducu.
Podstatný detail zo štandardu: musí vedieť pracovať v tesnom kontakte s inými psami („must be able to work in close contact with other hounds"). Znášanlivosť so psami tu nie je bonus, ale požiadavka plemena. To sa premieta aj do bežného života — je to pes, ktorý zle znáša samotu a najlepšie mu je v spoločnosti.
Plemeno bolo vyšľachtené na to, aby jeho hlas doniesol správu cez kilometre lesa. Doma sa to neprepne. AKC upozorňuje, že zle znáša dlhú samotu a dá o sebe vedieť „hlasným, žalostným zavýjaním". V bytovke to býva neriešiteľný problém so susedmi.
Je to pes, ktorý bol stáročia šľachtený na samostatný odchod za pachom aj kilometre ďaleko. AKC preto uvádza pevnú vôdzku a poriadne oplotený pozemok ako nutnosť. Voľné pohybovanie v otvorenom teréne je pri tomto plemene hazard.
Cvičiť sa dá, ale je samostatný a robí veci po svojom — AKC ho priamo neodporúča ako prvého psa. Zvyk, ktorý si raz osvojí, sa mení ťažko.
K deťom je podľa amerických klubov znášanlivý a priateľský, kontakt malých detí s takto veľkým psom však patrí pod dohľad. Ako strážny pes je prakticky nepoužiteľný — ohlási každého, ale priateľsky.
Rádovo jedna až dve hodiny denne, a nie iba chôdza na vôdzke. Toto plemeno potrebuje predovšetkým prácu pre nos: pachové hry, dohľadávky, dlhé prechádzky v teréne, kde smie čítať zem. Bez toho sa z pokojného psa stáva hlučný a ničivý pes — a je to jedna z najčastejších príčin, prečo coonhoundy v Amerike končia v útulkoch.
Srsť je krátka, hustá a nenáročná — stačí týždenné kefovanie gumovou rukavicou alebo kefou, línanie je sezónne. Výrazne náročnejšie je ucho: dlhé, ťažké a sklopené ucho sa neprevetráva, preto sa musí pravidelne kontrolovať a čistiť. Plemeno tiež slintá — voľné pysky a hlboké laloky sú súčasťou typu. O zdravotných otázkach plemena sa poraďte s veterinárom.
Posudzovanie plemena na výstave Westminster Kennel Club (2024) — dobre vidno pohyb, dĺžku ucha aj rozsah hrdzavých znakov. Zdroj: kanál Westminster Kennel Club Dog Show. Licenčne voľný videozáznam plemena sa nám zatiaľ nájsť nepodarilo; vlastný zostrih doplníme, keď taký zdroj vznikne.
Začnime tým, čo sa dá overiť. Na slovenskom Bazoši sa inzerát na coonhounda prakticky nevyskytuje — pri príprave tejto stránky (19. 7. 2026) nebol pod týmto výrazom ani jeden, zatiaľ čo pod slovom „coon" sa objavilo 46 inzerátov, všetko mačky Maine Coon. Na českom Bazoši boli v ten istý deň tri inzeráty na plemeno a ani jeden z nich neuvádzal číselnú cenu — oba predajné mali „dohodou" alebo „v texte".
Preto na tejto stránke neuvádzame vymyslenú slovenskú cenu šteňaťa. Realita je taká, že plemeno sa u nás nekupuje z inzerátu, ale dohodou priamo s chovateľskou stanicou — na Slovensku cez klub, inak dovozom z ČR alebo zo zahraničia. Pre predstavu: v USA, kde je plemeno bežné, sa cena šteňaťa od chovateľa uvádza rádovo v stovkách dolárov (bežne uvádzané rozpätie je 500 – 1 200 USD). K európskej cene treba pripočítať dopravu a náklady na import.
Nasledujúce položky sú orientačné trhové rozpätia v SR a sú počítané pre veľkého psa okolo 30 kg — teda pre spodnú polovicu hmotnostného pásma plemena. Výbava musí byť v XL veľkosti, čo je pri tomto plemene citeľná položka.
Rozpätia sú orientačné a nezahŕňajú cenu šteňaťa, dopravu pri dovoze ani neplánované veterinárne výdavky. Dĺžka života 10–12 rokov je prevzatá z profilu plemena AKC. Plemeno nemá náklady na strihanie ani na profesionálny grooming — krátka srsť si vystačí s kefou doma.
Treeing znamená, že pes zver nevytláča k strelcovi a ani ju nedrží na zemi — vyženie ju hore na strom a potom stojí pod ním a nepretržite hlási, kým nepríde človek. Naše duriče pracujú inak: zver nadháňajú, ženú v oblúku alebo ju stavajú. Čierno-hnedý coonhound má túto techniku priamo v definícii plemena — FCI štandard č. 300 ho volá „a trail and tree hound" a UKC od neho žiada „open trailing and treeing instinct and ability".
Podľa toho, že sa zmení druh hlasu. Na stope pes hlási dlhým ťahavým tónom (bawl), pri strome prejde na krátke rýchle údery (chop). Tomuto zlomu hovoria americkí poľovníci changeover bark a definujú ho ako „zreteľnú zmenu typu brechotu — hlas psa sa mení z hnania na strom". Celý lov sa preto riadi sluchom; človek psa väčšinu času vôbec nevidí.
Je to plemeno vyšľachtené na to, aby ho bolo počuť na kilometre — a hlas nevypína doma. AKC priamo upozorňuje, že zle znáša dlhú samotu a dá o sebe vedieť „hlasným, žalostným zavýjaním". V bytovom dome je to reálny problém so susedmi; plemeno patrí skôr do domu so zabezpečenou záhradou.
Rádovo jednu až dve hodiny denne, a nie iba prechádzku na vôdzke — potrebuje prácu pre nos. Doma je pokojný až lenivý (AKC ho opisuje ako psa, ktorý „podriemkava pri kozube"), no bez dostatočného výdaja sa stáva hlučným a ničivým.
Veľmi opatrne a len na zabezpečenom mieste. Je to pes, ktorý bol stáročia šľachtený na to, aby sám odišiel za pachom aj kilometre ďaleko a človeka pritom nepotreboval. AKC odporúča pevnú vôdzku a poriadne oplotený pozemok ako nutnosť, nie ako možnosť.
Podľa uší a srsti. FCI štandard žiada uši nízko nasadené, ktoré natiahnuté siahajú za špičku nosa — také nemá ani jedno z podobne sfarbených plemien. Gordonský seter má navyše dlhú srsť s praporcami, rotvajler a doberman krátke, vysoko nasadené uši a úplne inú stavbu tela.
Plemeno u nás existuje, ale je vzácne. Zastrešuje ho Klub chovateľov duričov pri SPZ, ktorý k júlu 2026 vedie v kategórii plemena päť chovných jedincov. Na Bazoši sa slovenský inzerát na coonhounda prakticky nevyskytuje — v deň prípravy tejto stránky nebol ani jeden. Reálna cesta vedie cez klub alebo cez české chovateľské stanice.
Nie. Pravidlá UKC pre nočné súťaže uvádzajú úmyselné usmrtenie zveri ako dôvod na vyradenie psa zo súťaže, rovnako ako lezenie na strom alebo narušenie úkrytu. Body sa pripíšu len vtedy, keď rozhodca zver v korune uvidí — potom sa skupina vzdiali a zver zostáva na strome.
Spracoval Vladimír · Aktualizované 19. 7. 2026
Podklady k tejto stránke. Štandardy a súťažný poriadok sme sťahovali ako PDF a spracovali lokálne, aby sme citovali doslovné znenie, nie prerozprávanie: