Dánsky mastif, ktorý bol národnou pýchou 19. storočia, po druhej svetovej vojne prakticky zanikol. V roku 1974 ho z vyhynutia vytiahla verejná výzva a jeden 11-ročný pes. Dnes je to pokojný, dôstojný obor — nežný strážca, nie útočník.
Broholmer (staršie starodánska doga) je veľký molossoid mastifového typu z Dánska. V stredoveku poľoval na jelene, neskôr strážil statky a panstvá. Meno dostal po panstve Broholm na ostrove Fyn, kde ho v 19. storočí cieľavedome choval komorník Sehested. Príbeh plemena je však predovšetkým príbehom záchrany — a práve ním začneme.
Klikni na míľnik na časovej osi. Dole vidíš, čo sa vtedy stalo — a graf, ako sa populácia broholmera vracala takmer od nuly.
Broholmer je mierny, ale je to 40 – 70 kg sily a sebavedomia. Odpovedz úprimne — výsledok počíta naživo.
Číslo „75 cm v kohútiku" znie nenápadne, kým psa nevidíte vedľa človeka. Broholmer je mohutný obor — pes váži 50 – 70 kg, suka 40 – 60 kg. Nie je to pes na nosenie po schodoch ani do malého auta.
Štandard opisuje broholmera tromi slovami: pokojný, vyrovnaný, priateľský — no zároveň ostražitý a plný sebadôvery. Doma je tichý a väčšinu dňa prespí. K rodine je oddaný a rád je nablízku. K cudzím je zdržanlivý a všímavý, čo z neho robí prirodzeného strážcu — ale agresivita aj plachosť sú v štandarde vylučujúce chyby. Silu má, používa ju však len keď treba.
Srsť je krátka, priliehavá, s hustou podsadou, ktorá psa dobre chráni pred vetrom aj počasím. Farby podľa štandardu: žltá (plavá) s čiernou maskou alebo bez, červená s maskou/bez a čierna; biele znaky na hrudi, labkách a špičke chvosta sú prípustné. Údržba je nenáročná.
O zdravotných otázkach plemena sa vždy poraďte s veterinárom.
Typ psa známy od stredoveku sa ako plemeno ustálil koncom 18. storočia zásluhou komorníka Sehesteda z panstva Broholm na ostrove Fyn. V 19. storočí patril k jeho obdivovateľom aj kráľ Frederik VII. a broholmer sa stal takmer národným symbolom Dánska.
Potom prišiel úpadok — príbuzenská plemenitba, choroby a napokon vojna. Okolo roku 1940 bol do plemennej knihy zapísaný posledný broholmer a plemeno prakticky zaniklo. Obrat prišiel až v roku 1974, keď Dánsky kennel klub vyzval verejnosť, aby hlásila nájdených psov. Ozval sa majiteľ 11-ročného samca Gamle Bjørn Fra Helsinge — a od neho a ďalších nájdených jedincov sa chov naštartoval odznova.
Míľniky si môžeš preklikať v časovej osi vyššie.




Štandard žiada „pokojný a silný pohyb". Na tomto archívnom zázname beží dospelá suka broholmera (50 – 55 kg) plynulým klusom popri bicykli — presne ten vyrovnaný, ťahavý krok, o ktorom hovorí štandard.
Broholmera na Slovensku živo nesledujeme — je taký vzácny, že reprezentatívny cenový trh z inzerátov neexistuje. Nižšie sú orientačné náklady poskladané z chovateľskej praxe a cien pre obrie plemená. Pri broholmerovi platí dvojnásobne: kúpna cena je len malý zlomok celoživotných nákladov na obra.
Sumy sú orientačné a závisia od kraja, krmiva a zdravia psa. Neobsahujú nepredvídané veterinárne výdavky ani prípadné poistenie.
Na Slovensku plemeno zastrešuje Slovenská kynologická jednota (SKJ) ako člen FCI, samostatný slovenský klub však prakticky neexistuje. V praxi sa u nás vychádza z českých chovateľov a klubov:
Na čo pozor pri kúpe broholmera:
Nie. FCI štandard č. 315 opisuje broholmera ako pokojného, vyrovnaného, priateľského, no ostražitého psa s veľkou sebadôverou. Agresivita aj prehnaná plachosť sú v štandarde vyslovene vylučujúce chyby. Je to prirodzený strážca, ktorý je k cudzím zdržanlivý a všímavý, ale nie útočný — typický „nežný obor", ktorý sily využíva len keď treba.
Áno. Po 2. svetovej vojne plemeno prakticky zaniklo — posledný broholmer bol do dánskej plemennej knihy zapísaný okolo roku 1940. Až v roku 1974 uverejnil Dánsky kennel klub výzvu verejnosti hlásiť nájdených broholmerov; ozval sa majiteľ 11-ročného samca menom Gamle Bjørn Fra Helsinge, ktorý bol potvrdený ako pravý broholmer. Z hŕstky nájdených psov vznikla v roku 1975 Spoločnosť pre obnovu plemena a chov sa naštartoval odznova. Ešte v roku 1983 existovalo len 35 čistokrvných broholmerov.
Je to obor. Podľa FCI štandardu má pes výšku v kohútiku okolo 75 cm a váži 50 – 70 kg, suka meria okolo 70 cm a váži 40 – 60 kg. Postava je obdĺžniková, mohutná, s výraznou prednou časťou. Dospelému človeku siaha hlavou zhruba po pás.
Doma je broholmer pokojný a málo aktívny, no je to pes vážiaci 40 – 70 kg — potrebuje priestor a 1 – 2 hodiny pohybu denne. S deťmi zvyčajne vychádza dobre a je k nim tolerantný, no pre samotnú veľkosť je pri malých deťoch vždy nutný dohľad dospelého: aj neúmyselné šťuchnutie takého psa dieťa zvalí.
Skôr nie. Hoci má miernu, priateľskú povahu, je to sebavedomý obor a jeho výchova si vyžaduje pokoj, dôslednosť a poctivú socializáciu od šteňaťa. Skúsenosť s veľkými plemenami je veľká výhoda. Ak veľkého psa vediete prvýkrát, opierajte sa o chovateľa a kynologický klub.
Šteká málo — hlas používa skôr len pri skutočnej potrebe, čo z neho robí tichého strážcu. Ako mohutný molossoid s voľnejšími pyskami môže po pití, jedle a v horúčave mierne slintať, no nie je to extrémny slintač ako niektoré ťažké dogy.
Broholmer je vzácne plemeno, ktoré sa u nás bežne nechová. Šteňa s preukazom pôvodu od registrovaného chovateľa stojí orientačne 1 000 – 1 500 € a v praxi sa naň čaká — dopyt prevyšuje ponuku. U nás sa záujemcovia najčastejšie obracajú na českých chovateľov (napr. prvú českú stanicu Broholmer.cz) a kluby málopočetných či molossoidných plemien. Ponuka „broholmera bez papierov za pár stoviek" je takmer isto zámena za iného molossoida alebo kríženca.