Varan ostnochvostý (Ackie) vs Teju argentínsky čierno-biely

Strava — Varan ostnochvostý (Ackie)

• Šváby argentínske (Blaptica dubia) a turkmenské (Shelfordella lateralis) — základ stravy, ideálny pomer Ca:P, vysoký proteín, ľahko stráviteľné
• Cvrčky domáce (Acheta domestica) a stredomorské (Gryllus bimaculatus) — hlavná proteínová zložka, vysoká pohybová stimulácia loveckého inštinktu
• Sarančiatka (Locusta migratoria) — top zdroj proteínu, výživné aj pre dospelé jedince
• Mole zophoby a larvy potemníka (Zophobas morio) — len doplnkovo (vyšší tuk), pre kondíciu a vykrmenie chudých jedincov
• Pinky a fuzzy myši — len pre dospelé jedince, 1× za 2–3 týždne (vysoký tuk, riziko obezity pri častom podávaní)
• Prepeličie vajcia — vzácna pochúťka 1× za 2–3 týždne, výborný zdroj bielkovín a vápnika
• Hmyz divého typu z čistých zdrojov (dážďovky, mloč, podory) — bohatá variabilita stravy obohacuje aktívneho lovca

Strava — Teju argentínsky čierno-biely

• Bezstavovce — slimáky, dážďovky, cvrčky, šváby (Blaptica dubia), sarančiatka, larvy chrobákov (základ pre mláďatá)
• Hlodavce — rozmrazené myši a potkany primeranej veľkosti (1–2× týždenne pre subadult a dospelé)
• Ryby — celé sladkovodné ryby (tilapia, pstruh), zdroj proteínu a omega-3, bez tepelnej úpravy
• Vajcia — prepeličie a slepačie (varené alebo surové občasne), výborný zdroj proteínu — pozor na cholesterol, max. 1–2× týždenne
• Chudé mäso — kúsky kuracieho, morčacieho, hovädzieho srdca (doplnok, nie základ — nedostatok vápnika)
• Ovocie — mango, figy, papája, banán, melón, bobule, hrozno (10–20 % stravy dospelých, teju ho prirodzene vyhľadáva)
• Komerčné pelety pre teju a varany (Repashy Grub Pie, Mazuri Tegu Diet) — vyvážený základ s vápnikom a vitamínmi

O druhu — Varan ostnochvostý (Ackie)

Varan ostnochvostý (Varanus acanthurus), v teraristike známy ako „Ackie" alebo spiny-tailed monitor, je najobľúbenejší trpasličí varan v chovateľstve a všeobecne pokladaný za najlepšieho „pet" varana — jediný zo skupiny varanov, ktorý spája zvládnuteľnú veľkosť, inteligenciu, dennú aktivitu a schopnosť skrotenia. Druh popísal belgicko-britský zoológ George Albert Boulenger v roku 1885 (epitet „acanthurus" = grécky „tŕnistý chvost", podľa kruhov tvrdých tŕnistých šupín na chvoste — obranná zbraň aj diagnostický znak). Patrí do podrodu Odatria — austrálskych trpasličích varanov. Pôvodný areál: severná a západná Austrália — Západná Austrália (Pilbara, Kimberley), Severné teritórium, severozápadný Queensland — aridné a semi-aridné skalnaté oblasti, skalné výchozy, balvanité svahy, suché savany s termitiskami. Dĺžka 60–70 cm vrátane chvosta (telo cca 25–30 cm, chvost dlhší než telo), hmotnosť 200–350 g, čím patrí medzi najmenšie varany sveta (pre porovnanie varan komodský dorastá do 3 m a 70+ kg). Životnosť 15–20 rokov v zajatí (rekordy nad 20 rokov), v prírode kratšia (predátory: dravce, hady, väčšie varany, dingo). Sfarbenie: hnedé až červenohnedé pozadie s množstvom žltkastých až oranžových okatých škvŕn (ocelli), ktoré tvoria sieťovaný vzor — odtiene sa líšia podľa populácie (červené „red ackie" zo Západnej Austrálie vs. žlté „yellow ackie" z vnútrozemia). Diagnostické znaky: statné telo, dlhý chvost s kruhmi tvrdých tŕnistých šupín, silné nohy s dlhými hrabacími pazúrmi, dlhý rozštiepený jazyk (chemorecepcia cez Jacobsonov orgán ako u hadov). Vajcorodý druh — samica znáša 4–18 vajec (typicky 6–12) do hlbokej vlhkej nory, inkubácia 90–120 dní pri 28–30 °C, mláďatá pri vyliahnutí 10–13 cm. V zajatí sa pravidelne rozmnožuje, čo zabezpečuje stabilnú ponuku jedincov z chovných línií. Lovecká stratégia: aktívne vyhľadávanie (active forager) — varan ackie nečaká na korisť, ale ju aktívne loví, prehľadáva pukliny, hrabe a používa rozštiepený jazyk na vyhľadávanie pachu. Hlavná korisť: veľký hmyz, pavúkovce, menšie jaštery, vajcia, príležitostne drobné stavovce — v zajatí prevaha hmyzu (šváby, cvrčky, sarančiatka) s občasným doplnením hlodavcov. Náročnosť chovu: stredne pokročilý — vyžaduje veľké terárium (min. 120×60×60 cm), silný basking 45–50 °C, UVB, hlboký vlhký hrabací substrát na nory a obohatenie pre inteligentného aktívneho lovca. Inteligencia: varany majú medzi plazmi nadpriemerné kognitívne schopnosti — rozpoznávajú majiteľa, učia sa rutinu, riešia jednoduché problémy; varan ackie sa pri trpezlivej socializácii dá skrotiť na jemnú manipuláciu (na rozdiel od veľkých agresívnych varanov). Cena: 150–400 € podľa populácie a farby (červené „red" jedince a CB línie drahšie). Riziko pre človeka: nejedovatý, ale silný stisk čeľustí, ostré zuby a tŕnistý chvost môžu spôsobiť bolestivé povrchové poranenia — vyžaduje rešpekt a správnu manipuláciu. IUCN: LC (Least Concern, 2017) — populácia v Austrálii stabilná a rozšírená. Druh NEPODLIEHA CITES, ale Austrália zakázala vývoz divých plazov od roku 1960 — všetky EU a americké jedince pochádzajú z chovných línií (captive-bred).

O druhu — Teju argentínsky čierno-biely

Teju argentínsky čierno-biely (Salvator merianae) je najväčší a najinteligentnejší teju v terarijnom chove a jeden z najinteraktívnejších plazov vôbec. Druh popísali francúzski herpetológovia André Duméril a Gabriel Bibron v roku 1839, dlho bol radený do rodu Tupinambis (Tupinambis merianae) a až morfologická revízia Harvey, Ugueto & Gutberlet (2012) revalidovala rod Salvator — preto sa v importnej dokumentácii dodnes stretáva oboje. Epitet „merianae“ je poctou prírodovedkyni Marii Sibylle Merianovej. Pôvodný areál: Južná Amerika východne od Ánd — Argentína (na juh po provinciu Buenos Aires a sever Patagónie), Brazília, Uruguaj, Paraguaj, juhovýchodná Bolívia — savany, krovinaté pampy, okraje lesov, poľnohospodárska krajina a okolie vôd. Dĺžka 1–1,4 m (samce výnimočne do 1,5 m), hmotnosť 2,5–7 kg (veľké samce aj viac), sfarbenie čierno-bielo mramorované s priečnymi pásmi a bodkami; mláďatá majú nápadný zelený nádych na hlave a krku, ktorý do roka vyblednie. Životnosť 15–20 rokov v zajatí (rekordy aj viac). Teju patrí medzi najinteligentnejšie jaštery — výborne sa socializuje, spoznáva chovateľa, dá sa target-trénovať a pri trpezlivom chove sa správa „psovito“, čo z neho robí mimoriadne obľúbeného (no náročného) miláčika. Tri biologické zvláštnosti: (1) Sezónna reprodukčná endotermia — Tattersall et al. (2016, Science Advances) dokázali, že teju v jarnej reprodukčnej sezóne aktívne zvyšuje telesnú teplotu o 4–10 °C nad okolitú aj v noci, čo je medzi „studenokrvnými“ jaštermi výnimočné; (2) Brumácia — v zime (november–február na južnej pologuli, v zajatí podľa cyklu) zalieza do nory, telesnú teplotu zníži a 2–4 mesiace nežerie; (3) Vášnivé hrabanie — kope rozsiahle nory, preto vyžaduje hlboký substrát (20–40 cm). Vajcorodý druh — samica znáša 20–35 vajec (niekedy do stavaného hniezda či termitiska), inkubácia 50–65 dní pri 29–30 °C, mláďatá pri vyliahnutí 10–15 cm. Všežravec: bezstavovce, hlodavce, ryby, vajcia, mršiny aj ovocie. Neškodný jedom (bezjedový), ale veľký a silný — ostré pazúry, mohutné čeľuste a svalnatý chvost dokážu spôsobiť bolestivé poranenie u zle socializovaného alebo vystrašeného jedinca. Priestorová náročnosť je extrémna: dospelý teju potrebuje terárium na mieru 240×120 cm a viac alebo vyhradenú miestnosť, výkonný basking 40–50 °C, silné UVB a hlboký hrabací substrát — nie je to zviera pre bežné „akváriové“ terárium. Invázny druh v USA: na Floride (a v Georgii) sa z uniknutých a vypustených jedincov vytvorili rozmnožujúce sa populácie, ktoré ničia hniezda pôvodných druhov (korytnačky gopher, aligátory, vtáky) a sú predmetom odchytových programov USGS/FWC. Preto zásadné pravidlo zodpovedného chovu: teju nikdy nevypúšťať do prírody a zabezpečiť terárium proti úniku. IUCN: LC (Least Concern, 2016) — v pôvodnom areáli početný a prispôsobivý. Druh NEPODLIEHA CITES (Teiidae nie sú v Appendixoch), v SR voľne predávaný — vhodný len pre skúseného chovateľa pripraveného na veľkého, dlhovekého a priestorovo náročného plaza.