Ulitník achátový (Lissachatina fulica) vs Svinka obyčajná (Armadillidium vulgare)
Detailné porovnanie dvoch druhov bok po boku — veľkosť, biotop, hlas, ochrana.
| Parameter | Ulitník achátový (Lissachatina fulica) | Svinka obyčajná (Armadillidium vulgare) |
|---|---|---|
| Latinský názov | Lissachatina fulica; syn. Achatina fulica | Armadillidium vulgare |
| Čeľaď | Achatinidae (achatinovité) | Armadillidiidae |
| Rod | Lissachatina | Armadillidium |
| Veľkosť | ||
| Dĺžka tela | ulita 10–20 cm | ~1,8 cm |
| Hmotnosť | — | — |
| Životnosť | 5–10 r | ~2–3 r |
| Náročnosť | 1/5 | 1/5 |
| Ochrana | invázny (IUCN GISD; v USA zakázaný) | bez CITES; bežná, chovaná |
| Hlasitosť | 🔊 (1/5) | 🔊 (1/5) |
| Vzácnosť | ⭐⭐ | ⭐ |
Strava — Ulitník achátový (Lissachatina fulica)
- Listová zelenina — šalát (nie ľadový), špenát, kel, čínska kapusta, púpava, žihľava (sparená) — základ stravy
- Uhorka, cuketa, tekvica, paprika — šťavnaté a dobre prijímané, dôležitý zdroj vlhkosti
- Mrkva a iná koreňová zelenina — nastrúhaná alebo na tenké plátky
- Sépiová kosť (sepiolit) — POVINNÝ zdroj vápnika na pevnú ulitu; nechať trvalo v teráriu
- Drvená vaječná škrupina alebo čistý uhličitan vápenatý — doplnkový vápnik na rast a opravu ulity
- Ovocie ako pochúťka — banán, jablko, hruška, melón, mango, jahody (občas, nie ako základ)
- Varený zemiak a tekvica — mäkká doplnková strava, dobre stráviteľná
Strava — Svinka obyčajná (Armadillidium vulgare)
- Tlejúce (rozkladajúce sa) lístie tvrdých drevín — dub, buk, javor, magnólia zo zaručene neošetreného a nepostrekovaného zdroja — základ prirodzenej stravy
- Trouchnivejúce tvrdé drevo s bielou hnilobou a kúsky korkovej kôry — svinka ho ohrýza, je zdrojom živín, celulózy aj úkrytom
- Mäkká a šťavnatá zelenina — uhorka, cuketa, mrkva, šalát (nie ľadový), tekvica, paprika — dôležitý zdroj vlhkosti a vitamínov
- Varený alebo dusený zemiak, tekvica a iná koreňová zelenina — mäkká doplnková strava, dobre prijímaná
- Sépiová kosť (sepiolit) — trvalý zdroj vápnika na pevný pancier (exoskelet); nechať stále v teráriu
- Drvená vaječná škrupina alebo čistý uhličitan vápenatý — doplnkový vápnik, možno posypať potravu
- Občasný bielkovinový doplnok — špetka rybích vločiek, granúl pre kôrovce, sušený gammarus alebo krmivo pre ryby/korytnačky (najmä pri raste mláďat a po znáške)
O druhu — Ulitník achátový (Lissachatina fulica)
Ulitník achátový (Lissachatina fulica, syn. Achatina fulica, anglicky Giant African Land Snail) je obrovský suchozemský pľúcnatý ulitník z čeľade Achatinidae a jeden z najväčších suchozemských slimákov sveta — ulita bežne dorastá 10–20 cm a dospelý jedinec má veľkosť ľudskej päste. Pochádza z východnej Afriky (pobrežie Kene a Tanzánie) a v teráriu sa dožíva 5–10 rokov. Chov je mimoriadne jednoduchý a lacný, vďaka čomu je obľúbeným „prvým maznáčikom“ aj pre deti (pod dozorom): potrebuje sklenené alebo plastové terárium od ~30–40 L s pevným, ale vetraným vekom (zdatne lezie po skle aj po strope a štrbinou unikne), hlbokú vrstvu vlhkého kokosového substrátu (5–8 cm a viac) na zahrabávanie a kladenie vajec, vlhkosť 70–90 % udržiavanú denným orosením so súčasným dobrým vetraním, a teplotu 20–28 °C (nikdy pod 18 °C). Je to herbivor — základom je listová a plodová zelenina (šalát, uhorka, cuketa, tekvica, mrkva), ovocie len ako pochúťka — a nevyhnutná je trvalo dostupná sépiová kosť ako zdroj vápnika na rast, pevnosť a opravu ulity; soľ je preň smrteľná a citrusy či postrekaná zelenina sú zakázané. Z hľadiska správania ide o pokojného, pomalého a úplne nemého nočného živočícha, ktorý cez deň odpočíva zahrabaný v substráte a pri suchu či chlade sa zaťahuje do ulity a estivuje. Mimoriadne dôležité upozornenia: po prvé, každý jedinec je hermafrodit a druh je enormne plodný (jeden jedinec aj vyše 1000 vajec ročne), takže neželané znášky treba dôsledne likvidovať zmrazením; po druhé, L. fulica patrí medzi 100 najhorších inváznych druhov sveta — v USA je jej dovoz a držba federálne zakázaná, v EÚ/SR sa zatiaľ bežne chová, no chovateľ musí sledovať aktuálnu legislatívu a slimáka ani jeho vajcia NIKDY nevypustiť do prírody; po tretie, druh môže prenášať pľúcneho červa potkanieho (Angiostrongylus cantonensis), pôvodcu eozinofilnej meningitídy, preto si po každej manipulácii dôkladne umývajte ruky a slimáka nikdy nedvíhajte za ulitu. Pri rešpektovaní týchto pravidiel je ulitník achátový vďačný, fascinujúci a nenáročný terarijný spoločník.
O druhu — Svinka obyčajná (Armadillidium vulgare)
Svinka obyčajná (Armadillidium vulgare, anglicky Common Pill Woodlouse alebo roly-poly) je drobná suchozemská rovnakonôžka (Isopoda) z čeľade Armadillidiidae — a hoci sa na prvý pohľad podobá na chrobáka, je to v skutočnosti suchozemský kôrovec, teda vzdialený príbuzný rakov a kreviet, nie hmyz. Jej najznámejšou vlastnosťou je schopnosť stočiť sa pri ohrození do dokonalej tesnej guľôčky (konglobácia), ktorá chráni mäkkú spodnú stranu tela; práve to jej dalo slovenské meno „svinka“ aj anglické „pill bug“. Dorastá približne 1,8 cm, má sivastý až tmavý článkovaný pancier (v chove existuje množstvo vyšľachtených farebných morf) a dožíva sa 2–3 rokov. Pôvodom je zo stredomorskej Európy, no ako zavlečený druh sa rozšírila prakticky po celom svete a je bežná aj na Slovensku pod kameňmi a kvetináčmi. Chov je mimoriadne jednoduchý a lacný a hodí sa aj pre úplných začiatočníkov a deti: postačí vetraný plastový box alebo malé terárium od ~20 × 15 × 15 cm pre štartovaciu kolóniu 10–20 jedincov, vrstva vlhkého substrátu (kokos + listový humus + tlejúce drevo) s prídavkom vápnika a hrubá vrstva tlejúceho lístia a kôry na hrabanie a žranie. Kľúčový je vlhkostný gradient — jedna časť boxu vlhká, zvyšok suchší — pretože svinka dýcha cez vlhké pseudotracheálne pľúcka v zadných nôžkach a potrebuje vlhko aj vzduch; teplota 18–25 °C (izbová stačí, UV netreba). Je to detritivor (rozkladač) — základom stravy je tlejúce lístie a drevo, doplnené mäkkou zeleninou a občasnou štipkou bielkovín, pričom nevyhnutná je trvalo dostupná sépiová kosť ako zdroj vápnika na spevnenie panciera po každom zvliekaní (zvlieka sa po polovičkách tela). Práve pre svoju nenáročnosť a chuť rozkladať odpad je svinka najobľúbenejšou bioaktívnou „čistiacou čatou“ v teráriách. Z hľadiska správania ide o pokojného, pomalého a úplne nemého nočného živočícha, ktorý sa chová kolóniovo a pri dobrých podmienkach sa sám rozmnožuje — samica nosí 10–15 vajíčok v brušnom vaku (marsupiu), z ktorého vyliezajú drobné mláďatá. Dobrá správa pre rodiny: svinka NEUHRYZNE, nebodne, nie je jedovatá a nevylučuje žiadny dráždivý sekrét (na rozdiel od mnohonôžok), takže sa bez obáv nechá vziať na dlaň a je bezpečná aj pre malé deti pod dozorom — treba len pamätať, že je krehká, a manipulovať s ňou jemne, krátko a nízko nad mäkkým povrchom, aby sa nezranila a nevysušila. Druh nie je CITES-chránený a v EÚ/SR sa bežne chová a predáva. Pri rešpektovaní pár jednoduchých zásad je svinka obyčajná vďačný, fascinujúci, bezpečný a takmer bezúdržbový terarijný spoločník — a zároveň ideálny „prvý chovanec“, na ktorom sa deti naučia zodpovednosti a úcte k prírode.
Krátky verdikt
Obidva druhy patria do čeľade Achatinidae (achatinovité) a sú navzájom príbuzné, ale líšia sa biotopom, veľkosťou a ekológiou. Kompletné informácie nájdeš v plných profiloch — kliknite na „Celý profil" vyššie.
Súvisiace porovnania
Viac porovnaní: všetky porovnania druhov vtákov