Svinka zebrovaná (Armadillidium maculatum) vs Svinka obyčajná (Armadillidium vulgare)

Strava — Svinka zebrovaná (Armadillidium maculatum)

• Tlejúce (rozkladajúce sa) lístie tvrdých drevín — dub, buk, javor, magnólia z nepostrekovaného zdroja — základ prirodzenej stravy a zároveň substrát aj úkryt
• Trouchnivejúce tvrdé drevo s bielou hnilobou a kúsky korkovej kôry — svinka ho ohrýza, je zdrojom celulózy, živín aj úkrytom
• Mäkká a šťavnatá zelenina — uhorka, cuketa, mrkva, tekvica, šalát (nie ľadový), paprika — dôležitý zdroj vlhkosti a vitamínov
• Varený alebo dusený zemiak, tekvica a iná koreňová zelenina — mäkká doplnková strava, dobre prijímaná
• Sépiová kosť (sepiolit) — trvalý zdroj vápnika na pevný pancier (exoskelet); nechať stále v teráriu, kľúčové pre zdravé zvliekanie
• Drvená vaječná škrupina alebo čistý uhličitan vápenatý — doplnkový vápnik, možno zapracovať do substrátu alebo posypať potravu
• Občasný bielkovinový doplnok — špetka rybích vločiek, granúl pre kôrovce, sušený gammarus alebo krmivo pre ryby/korytnačky (najmä pri raste mláďat a po znáške)

Strava — Svinka obyčajná (Armadillidium vulgare)

• Tlejúce (rozkladajúce sa) lístie tvrdých drevín — dub, buk, javor, magnólia zo zaručene neošetreného a nepostrekovaného zdroja — základ prirodzenej stravy
• Trouchnivejúce tvrdé drevo s bielou hnilobou a kúsky korkovej kôry — svinka ho ohrýza, je zdrojom živín, celulózy aj úkrytom
• Mäkká a šťavnatá zelenina — uhorka, cuketa, mrkva, šalát (nie ľadový), tekvica, paprika — dôležitý zdroj vlhkosti a vitamínov
• Varený alebo dusený zemiak, tekvica a iná koreňová zelenina — mäkká doplnková strava, dobre prijímaná
• Sépiová kosť (sepiolit) — trvalý zdroj vápnika na pevný pancier (exoskelet); nechať stále v teráriu
• Drvená vaječná škrupina alebo čistý uhličitan vápenatý — doplnkový vápnik, možno posypať potravu
• Občasný bielkovinový doplnok — špetka rybích vločiek, granúl pre kôrovce, sušený gammarus alebo krmivo pre ryby/korytnačky (najmä pri raste mláďat a po znáške)

O druhu — Svinka zebrovaná (Armadillidium maculatum)

Svinka zebrovaná (Armadillidium maculatum, anglicky zebra isopod) je okrasná suchozemská rovnakonôžka (Isopoda) z čeľade Armadillidiidae — a hoci sa na prvý pohľad podobá na chrobáka, je to v skutočnosti suchozemský kôrovec, teda vzdialený príbuzný rakov a kreviet, nie hmyz. Od bežnej sivej svinky obyčajnej (A. vulgare) sa nápadne odlišuje kontrastným čierno-bielym „zebra“ vzorom na pancieri, vďaka ktorému je jednou z najobľúbenejších okrasných svinkov v hobby chove a v bioaktívnych teráriách. Rovnako ako svinka obyčajná sa dokáže pri ohrození stočiť do dokonalej tesnej guľôčky (konglobácia), ktorá chráni mäkkú spodnú stranu tela. Dorastá približne 1,2–1,8 cm a dožíva sa 2–3 rokov. Pôvodom je z juhozápadnej a južnej Európy (najmä Francúzsko a stredozemská oblasť), odkiaľ sa ako atraktívny chovný druh rozšírila do terárií po celom svete. Chov je jednoduchý a v zásade rovnaký ako pri svinke obyčajnej, vhodný aj pre začiatočníkov a deti: postačí vetraný plastový box alebo malé terárium od ~20 × 15 × 15 cm pre štartovaciu kolóniu 10–20 jedincov, vrstva vlhkého substrátu (kokos + listový humus + tlejúce drevo) s prídavkom vápnika a hrubá vrstva tlejúceho lístia a kôry na hrabanie a žranie. Kľúčový je vlhkostný gradient — jedna časť boxu vlhká, zvyšok suchší — pretože svinka dýcha cez vlhké pseudotracheálne pľúcka v zadných nôžkach a potrebuje vlhko aj vzduch; teplota 18–24 °C (izbová stačí, UV netreba). Je to detritivor (rozkladač) — základom stravy je tlejúce lístie a drevo, doplnené mäkkou zeleninou a občasnou štipkou bielkovín, pričom nevyhnutná je trvalo dostupná sépiová kosť ako zdroj vápnika na spevnenie panciera po každom zvliekaní (zvlieka sa po polovičkách tela) a na udržanie sýteho vzoru. Práve pre svoju nenáročnosť a chuť rozkladať odpad je svinka zebrovaná obľúbenou okrasnou bioaktívnou „čistiacou čatou“. Z hľadiska správania ide o pokojného, pomalého a úplne nemého nočného živočícha, ktorý sa chová kolóniovo a pri dobrých podmienkach sa sám rozmnožuje — samica nosí vajíčka v brušnom vaku (marsupiu), z ktorého vyliezajú drobné mláďatá (manca). Oproti svinke obyčajnej však rastie a množí sa o niečo pomalšie, takže pri rozbiehaní kolónie treba viac trpezlivosti; odmenou je atraktívnejší vzhľad. Dobrá správa pre rodiny: svinka zebrovaná NEUHRYZNE, nebodne, nie je jedovatá a nevylučuje žiadny dráždivý sekrét (na rozdiel od mnohonôžok), takže sa bez obáv nechá vziať na dlaň a je bezpečná aj pre malé deti pod dozorom — treba len pamätať, že je krehká, a manipulovať s ňou jemne, krátko a nízko nad mäkkým povrchom, aby sa nezranila a nevysušila. Druh nie je CITES-chránený a v EÚ/SR sa bežne chová a predáva. Pri rešpektovaní pár jednoduchých zásad je svinka zebrovaná vďačný, fascinujúci a takmer bezúdržbový terarijný spoločník — okrasná alternatíva k bežnej svinke obyčajnej, na ktorej sa deti naučia zodpovednosti a úcte k prírode. IUCN: nehodnotená (NE), bez CITES obmedzení.

O druhu — Svinka obyčajná (Armadillidium vulgare)

Svinka obyčajná (Armadillidium vulgare, anglicky Common Pill Woodlouse alebo roly-poly) je drobná suchozemská rovnakonôžka (Isopoda) z čeľade Armadillidiidae — a hoci sa na prvý pohľad podobá na chrobáka, je to v skutočnosti suchozemský kôrovec, teda vzdialený príbuzný rakov a kreviet, nie hmyz. Jej najznámejšou vlastnosťou je schopnosť stočiť sa pri ohrození do dokonalej tesnej guľôčky (konglobácia), ktorá chráni mäkkú spodnú stranu tela; práve to jej dalo slovenské meno „svinka“ aj anglické „pill bug“. Dorastá približne 1,8 cm, má sivastý až tmavý článkovaný pancier (v chove existuje množstvo vyšľachtených farebných morf) a dožíva sa 2–3 rokov. Pôvodom je zo stredomorskej Európy, no ako zavlečený druh sa rozšírila prakticky po celom svete a je bežná aj na Slovensku pod kameňmi a kvetináčmi. Chov je mimoriadne jednoduchý a lacný a hodí sa aj pre úplných začiatočníkov a deti: postačí vetraný plastový box alebo malé terárium od ~20 × 15 × 15 cm pre štartovaciu kolóniu 10–20 jedincov, vrstva vlhkého substrátu (kokos + listový humus + tlejúce drevo) s prídavkom vápnika a hrubá vrstva tlejúceho lístia a kôry na hrabanie a žranie. Kľúčový je vlhkostný gradient — jedna časť boxu vlhká, zvyšok suchší — pretože svinka dýcha cez vlhké pseudotracheálne pľúcka v zadných nôžkach a potrebuje vlhko aj vzduch; teplota 18–25 °C (izbová stačí, UV netreba). Je to detritivor (rozkladač) — základom stravy je tlejúce lístie a drevo, doplnené mäkkou zeleninou a občasnou štipkou bielkovín, pričom nevyhnutná je trvalo dostupná sépiová kosť ako zdroj vápnika na spevnenie panciera po každom zvliekaní (zvlieka sa po polovičkách tela). Práve pre svoju nenáročnosť a chuť rozkladať odpad je svinka najobľúbenejšou bioaktívnou „čistiacou čatou“ v teráriách. Z hľadiska správania ide o pokojného, pomalého a úplne nemého nočného živočícha, ktorý sa chová kolóniovo a pri dobrých podmienkach sa sám rozmnožuje — samica nosí 10–15 vajíčok v brušnom vaku (marsupiu), z ktorého vyliezajú drobné mláďatá. Dobrá správa pre rodiny: svinka NEUHRYZNE, nebodne, nie je jedovatá a nevylučuje žiadny dráždivý sekrét (na rozdiel od mnohonôžok), takže sa bez obáv nechá vziať na dlaň a je bezpečná aj pre malé deti pod dozorom — treba len pamätať, že je krehká, a manipulovať s ňou jemne, krátko a nízko nad mäkkým povrchom, aby sa nezranila a nevysušila. Druh nie je CITES-chránený a v EÚ/SR sa bežne chová a predáva. Pri rešpektovaní pár jednoduchých zásad je svinka obyčajná vďačný, fascinujúci, bezpečný a takmer bezúdržbový terarijný spoločník — a zároveň ideálny „prvý chovanec“, na ktorom sa deti naučia zodpovednosti a úcte k prírode.