Sklípkavec zlatokolenný (Grammostola pulchripes) vs Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii)

Strava — Sklípkavec zlatokolenný (Grammostola pulchripes)

• Cvrčky (Acheta, Gryllus) — základ stravy, veľkosť úmerná telu sklípkavca (bez nôh alebo menej)
• Šváby Blaptica dubia — výborná, ľahko stráviteľná a vyživná korisť, neutekajú po teráriu
• Šváby Shelfordella lateralis (turkménsky šváb) — obľúbená pohyblivá korisť
• Sarančatá a koníky (z bezpečného, nezamoreného zdroja) — proteínovo bohatá pochúťka
• Zofóbas (larvy Zophobas morio) — striedmo, tučnejšia maškrta pre dospelce
• Múčne červy (larvy Tenebrio) — menšia doplnková korisť, najmä pre mladšie jedince
• Gut-loaded (kŕmny hmyz nakŕmený zeleninou/krmivom 24-48 h pred podaním) — zvyšuje výživovú hodnotu

Strava — Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii)

• Cvrčky (Acheta domesticus, Gryllus) — základ stravy, veľkosť koristi maximálne do veľkosti zadočku sklípkavca
• Šváby Blaptica dubia a Shelfordella lateralis — výživná, ľahko chovateľná korisť pre subadultné a dospelé jedince
• Sarančatá a kobylky — vítané spestrenie pre väčšie jedince
• Mole zophobas / múčne červy (Tenebrio) striedmo — tučnejšia korisť len ako doplnok, nie základ
• Drobné cvrčíčiky a octomilky (Drosophila) bez krídel — vhodné pre malé nymfy (slingy)
• Larvy potemníka / zophobas pre dospelé jedince — občasné, kvôli vysokému obsahu tuku len výnimočne
• Vždy živá, čerstvo zvlečená alebo zdravá kŕmna korisť z chovu — nikdy odchytený hmyz zo záhrady

O druhu — Sklípkavec zlatokolenný (Grammostola pulchripes)

Sklípkavec zlatokolenný (Grammostola pulchripes, Chaco Golden Knee) je veľký terestrický hrabavý sklípkavec čeľade Theraphosidae a jeden z najobľúbenejších a najodporúčanejších terarijných pavúkovcov pre začiatočníkov. Jeho najnápadnejším znakom sú zlatožlté pruhy na kĺboch nôh („kolenách“) kontrastujúce s hnedo-čiernym telom pokrytým jemnými ružovkastými chĺpkami — práve im vďačí za slovenské i anglické meno (golden knee). Dosahuje rozpätie nôh okolo 18-20 cm (8-8,5 palca), čím patrí medzi väčšie a impozantné druhy. Pôvod: región Gran Chaco na pomedzí severnej Argentíny a Paraguaja — suché trávnaté a kríkové pláne subtropického pásma, kde žije v norách a ukrýva sa pred horúčavou a suchom. Povaha: G. pulchripes je výnimočne pokojný, rozvážny a docilný — patrí k najlepšie znášajúcim jemnú manipuláciu (hneď po príbuznej G. pulchra), len zriedka sa stavia do obrany a kúsnutie je veľmi vzácne. V kombinácii s odolnosťou (hardiness), dostupnosťou a dobrým apetítom z neho robí jeden z najlepších „prvých sklípkavcov“. Pozor však: ako Nový svet sklípkavec má urtikujúce (žihľavé) chĺpky na abdomene, ktoré pri vyrušení dokáže oškrabať a ktoré dráždia pokožku, oči a dýchacie cesty — manipulácia preto nie je nikdy úplne bez rizika a odporúča sa skôr pozorovanie. Chov: nízke terestrické terárium (~40×30×30 cm, väčší druh potrebuje viac plochy) s hlbokým substrátom (10-15 cm) na hrabanie, úkrytom a plytkou miskou s vodou; teplota 24-28 °C (bežná izbová, bez nutnosti prihrievania), vlhkosť 60-70 % dosiahnutá miernym rosením časti substrátu, nie premokrením (druh zo suchých plání je tolerantný). Strava: jednoduchá — cvrčky a šváby (napr. Blaptica dubia) raz za 7-10 dní u dospelcov, mláďatá 2× týždenne; druh má skvelý apetít, no netreba ho prekrmovať kvôli krehkému abdomenu. Rast: pomalý až stredný (od špľapky po dospelca ~3-5 rokov), rýchlejší než u povestne pomalej G. pulchra. Životnosť: výnimočná — samice sa dožívajú 20-25 a viac rokov, samce po dozretí len ~5-10 rokov, takže overená samica je investícia na desaťročia. Zvliekanie je najzraniteľnejšou fázou: zviera vtedy nerušiť, nekŕmiť a odstrániť živú korisť, počkať ~5-10 dní na stvrdnutie klepietok. Z pohľadu majiteľa je úplne tichý a na rozdiel od syčiacich rodov (napr. Theraphosa) takmer nestriduluje. Ochrana: druh je IUCN nehodnotený a nie je CITES-listed, navyše sa ľahko odchováva (veľké znášky stoviek vajíčok), no kvôli ochrane divokej populácie treba kupovať výhradne odchované (captive-bred) jedince. Celkovo ide o nenáročného, bezpečného, veľkého, dlhovekého a krásne sfarbeného chovanca — ideálnu voľbu pre prvý sklípkavec aj pre zberateľa, ktorý ocení zlaté pruhy na kolenách a pokojnú povahu.

O druhu — Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii)

Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii, Mexican Red-knee Tarantula) je najikonickejšia „začiatočnícka“ sklípkavica a zároveň pavúk, ktorý sa väčšine ľudí vybaví pod pojmom tarantula — čierne zamatové telo so sýto oranžovo-červenými „kolenami“ (kĺbmi nôh) je nezameniteľné. Patrí do čeľade Theraphosidae (sklípkavcovité), radu Araneae (pavúky), infrarádu Mygalomorphae. Je to terestrický (suchozemský) hrabavý druh pochádzajúci z pacifického pobrežia Mexika — zo suchých listnatých lesov štátov Jalisco, Colima a Michoacán, kde obýva nory pod kameňmi a koreňmi a pri ich ústí číha na korisť. Povaha: je mimoriadne pokojný a neagresívny, čo z neho robí obľúbený prvý druh pre začínajúcich teraristov — pri vyrušení sa skôr stiahne, prípadne sa postaví do obrany a zadnými nohami si vykopáva dráždivé (urtikujúce) chĺpky z brušného políčka; uhryznutie je zriedkavé a jed slabý (porovnateľný s bodnutím osy). Práve preto nie je určený na maznanie ani časté branie do rúk — je to pozorovacie zviera a pád z výšky mu môže prasknúť krehký zadoček. Dlhovekosť je jeho najväčšou devízou aj záväzkom: samice sa dožívajú 20–30 rokov, zatiaľ čo samce len asi 5–6 rokov a po dospelosti a párení čoskoro hynú — chov samice je teda záležitosťou na desaťročia. Terárium: terestrické, približne 30×30×30 cm pre dospelca, s dôrazom na plochu dna než výšku (kvôli bezpečnosti pri páde), s 5–10 cm suchého kokosového substrátu, úkrytom (korková kôra) a plytkou miskou s vodou, ktorá je najdôležitejším prvkom. Teplota 24–28 °C (znesie aj bežnú izbovú), vlhkosť 60–70 % udržiavaná cez misku a mierne prievlažovanie jedného kúta — druh vyžaduje sucho s vlhkým kútom, nie premokrené terárium. Strava: hmyzožravec — živé cvrčky, šváby a kobylky; dospelého jedinca stačí kŕmiť raz za 1–2 týždne, je pomaly rastúci a netreba ho prekrmovať. Pred zvliekaním (premolt) prestáva žrať a samotnú ekdýzu absolvuje na chrbte — vtedy ho nikdy nerušíme ani nekŕmime. Ochrana: druh aj celý rod Brachypelma je chránený — CITES Príloha II a IUCN Vulnerable (zraniteľný) pre stratu biotopu a pašovanie; preto sa kupujú výhradne odchované jedince s dokladom o pôvode, nikdy nie odchyt z prírody. Obtiažnosť: nízka — ideálny druh pre poučeného začiatočníka, ktorý rešpektuje jeho dráždivé chĺpky, krehkosť a mimoriadnu dĺžku života.