Sklípkavec zafírový (Poecilotheria metallica) vs Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii)

Strava — Sklípkavec zafírový (Poecilotheria metallica)

• Cvrčky (Acheta, Gryllus) primeranej veľkosti — základ stravy, veľkosť koristi úmerná telu sklípkavca bez nôh alebo menej
• Šváby Blaptica dubia (vhodne veľké kusy) — výživná, ľahko stráviteľná korisť, ktorú rád prepadáva
• Šváby Shelfordella lateralis (turkménsky šváb) — pohyblivá korisť ideálna pre rýchleho arboreálneho lovca
• Lietajúci a poletujúci hmyz (mole, mladé saranče) — ochotne ho loví pri vchode do pavučinovej skrýše vysoko v teráriu
• Sarančatá a koníky z bezpečného, nezamoreného zdroja — proteínovo bohatá pochúťka
• Zofóbas (larvy Zophobas morio) — striedmo, tučnejšia maškrta pre dospelce
• Mikrocvrčky a nymfy švábov pre mláďatá (spiderlingy) — drobná korisť 2× týždenne

Strava — Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii)

• Cvrčky (Acheta domesticus, Gryllus) — základ stravy, veľkosť koristi maximálne do veľkosti zadočku sklípkavca
• Šváby Blaptica dubia a Shelfordella lateralis — výživná, ľahko chovateľná korisť pre subadultné a dospelé jedince
• Sarančatá a kobylky — vítané spestrenie pre väčšie jedince
• Mole zophobas / múčne červy (Tenebrio) striedmo — tučnejšia korisť len ako doplnok, nie základ
• Drobné cvrčíčiky a octomilky (Drosophila) bez krídel — vhodné pre malé nymfy (slingy)
• Larvy potemníka / zophobas pre dospelé jedince — občasné, kvôli vysokému obsahu tuku len výnimočne
• Vždy živá, čerstvo zvlečená alebo zdravá kŕmna korisť z chovu — nikdy odchytený hmyz zo záhrady

O druhu — Sklípkavec zafírový (Poecilotheria metallica)

Sklípkavec zafírový (Poecilotheria metallica, Gooty sapphire ornamental / peacock tarantula) je jeden z najohromujúcejšie sfarbených sklípkavcov na svete — JEDINÝ kovovo modrý (zafírový) druh celého rodu Poecilotheria. Patrí do čeľade Theraphosidae (sklípkavcovité), radu Araneae (pavúky), a je to arboreálny (stromový) druh Starého sveta. Telo a nohy mu pokrýva žiarivá kovovo zafírovo-modrá farba s jemnou bielo-čiernou kresbou, ktorá pripomína pávie pero (odtiaľ „peacock tarantula“); modrá farba pritom nevzniká pigmentom, ale nanoštruktúrami v chĺpkoch, ktoré lámu svetlo (štruktúrna farba). Rozpätie nôh dosahuje ~15–18 cm. POZOR — je to druh výhradne pre pokročilých: ako sklípkavec Starého sveta nemá urtikujúce (žihľavé) chĺpky, zato je extrémne rýchly, plachý a „výbušný“ (patrí k najnepredvídateľnejším sklípkavcom v chove) a má medicínsky významný jed — uhryznutie spôsobuje silnú bolesť, svalové kŕče, búšenie srdca, potenie a opuch, ktoré môžu trvať aj celý týždeň, a vyžaduje lekárske ošetrenie (nie je smrteľné — nie sú zdokumentované úmrtia, ale ide o vážny incident). Preto sa NIKDY neberie do ruky a všetka údržba sa robí dlhými pinzetami pri tesne uzavretom teráriu bez medzier — jeho hodnota je výhradne v pozorovaní. Pôvod a ochrana: je to kriticky ohrozený (IUCN CR) endemit drobného fragmentu opadavého lesa pri meste Gooty v indickom štáte Andhra Pradesh, kde vo voľnej prírode prežíva na ploche menšej než 100 km² a je ohrozený stratou biotopu; celý rod Poecilotheria je od roku 2019 zaradený do CITES Prílohy II. Napriek divokej ohrozenosti je v teraristike bežný a hojne dostupný, pretože sa už vyše desať rokov úspešne odchováva v zajatí (captive-bred) — chov odchovaných jedincov tak nezaťažuje divokú populáciu (vždy kupovať len odchované zvieratá s dokladom o pôvode). Chov: ako arboreálny druh potrebuje vysoké terárium orientované do výšky (~30×30×40 cm) s vertikálnym úkrytom z korkovej kôry, o ktorý si zviera natká bohatú lievikovitú pavučinu, teplotu 24–28 °C a vyššiu vlhkosť (~70–80 %) udržiavanú rosením pri dobrom vetraní (nie zaplavovaním dna — riziko plesní); na dne stačí tenká vrstva substrátu a plytká miska s vodou. Životnosť: samica žije približne 11–15 rokov, samce po dozretí len ~3–4 roky. Mláďatá majú modrú ešte tlmenú a sýta zafírová sa rozvíja postupne s vekom a každým zvliekaním. Obtiažnosť: vysoká — nie kvôli samotnej starostlivosti, ale kvôli bezpečnosti a rýchlosti druhu. Je to nezameniteľne krásny, ale nebezpečný chovanec pre skúsených — zviera na obdiv z bezpečnej vzdialenosti. IUCN: Kriticky ohrozený (CR), CITES Príloha II; bežne odchovávaný v zajatí.

O druhu — Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii)

Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii, Mexican Red-knee Tarantula) je najikonickejšia „začiatočnícka“ sklípkavica a zároveň pavúk, ktorý sa väčšine ľudí vybaví pod pojmom tarantula — čierne zamatové telo so sýto oranžovo-červenými „kolenami“ (kĺbmi nôh) je nezameniteľné. Patrí do čeľade Theraphosidae (sklípkavcovité), radu Araneae (pavúky), infrarádu Mygalomorphae. Je to terestrický (suchozemský) hrabavý druh pochádzajúci z pacifického pobrežia Mexika — zo suchých listnatých lesov štátov Jalisco, Colima a Michoacán, kde obýva nory pod kameňmi a koreňmi a pri ich ústí číha na korisť. Povaha: je mimoriadne pokojný a neagresívny, čo z neho robí obľúbený prvý druh pre začínajúcich teraristov — pri vyrušení sa skôr stiahne, prípadne sa postaví do obrany a zadnými nohami si vykopáva dráždivé (urtikujúce) chĺpky z brušného políčka; uhryznutie je zriedkavé a jed slabý (porovnateľný s bodnutím osy). Práve preto nie je určený na maznanie ani časté branie do rúk — je to pozorovacie zviera a pád z výšky mu môže prasknúť krehký zadoček. Dlhovekosť je jeho najväčšou devízou aj záväzkom: samice sa dožívajú 20–30 rokov, zatiaľ čo samce len asi 5–6 rokov a po dospelosti a párení čoskoro hynú — chov samice je teda záležitosťou na desaťročia. Terárium: terestrické, približne 30×30×30 cm pre dospelca, s dôrazom na plochu dna než výšku (kvôli bezpečnosti pri páde), s 5–10 cm suchého kokosového substrátu, úkrytom (korková kôra) a plytkou miskou s vodou, ktorá je najdôležitejším prvkom. Teplota 24–28 °C (znesie aj bežnú izbovú), vlhkosť 60–70 % udržiavaná cez misku a mierne prievlažovanie jedného kúta — druh vyžaduje sucho s vlhkým kútom, nie premokrené terárium. Strava: hmyzožravec — živé cvrčky, šváby a kobylky; dospelého jedinca stačí kŕmiť raz za 1–2 týždne, je pomaly rastúci a netreba ho prekrmovať. Pred zvliekaním (premolt) prestáva žrať a samotnú ekdýzu absolvuje na chrbte — vtedy ho nikdy nerušíme ani nekŕmime. Ochrana: druh aj celý rod Brachypelma je chránený — CITES Príloha II a IUCN Vulnerable (zraniteľný) pre stratu biotopu a pašovanie; preto sa kupujú výhradne odchované jedince s dokladom o pôvode, nikdy nie odchyt z prírody. Obtiažnosť: nízka — ideálny druh pre poučeného začiatočníka, ktorý rešpektuje jeho dráždivé chĺpky, krehkosť a mimoriadnu dĺžku života.