Sklípkavec trpasličí (Cyriocosmus elegans) vs Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii)

Strava — Sklípkavec trpasličí (Cyriocosmus elegans)

• Malé cvrčky (Acheta domesticus, Gryllus) primeranej veľkosti — základ stravy; korisť nikdy nie väčšia ako zadoček pavúka
• Octomilky bez krídel (Drosophila hydei/melanogaster) — ideálna korisť pre drobné nymfy (slingy) tohto trpasličieho druhu
• Drobné šváby (mladé Blaptica dubia, Shelfordella lateralis) — výživná korisť pre subadultné a dospelé jedince
• Drobné kobylky a sarančatá vhodnej veľkosti — vítané spestrenie pre väčšie jedince
• Predzabitá korisť alebo časti hmyzu (napr. nôžka cvrčka) — drobné nymfy ich ochotne prijímajú
• Vždy živá, zdravá kŕmna korisť z chovu — nikdy nie hmyz odchytený vonku (riziko pesticídov a roztočov)
• Striedmo larvy (zophobas/múčne červy) pre väčšie jedince — len ako občasný doplnok pre vysoký obsah tuku

Strava — Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii)

• Cvrčky (Acheta domesticus, Gryllus) — základ stravy, veľkosť koristi maximálne do veľkosti zadočku sklípkavca
• Šváby Blaptica dubia a Shelfordella lateralis — výživná, ľahko chovateľná korisť pre subadultné a dospelé jedince
• Sarančatá a kobylky — vítané spestrenie pre väčšie jedince
• Mole zophobas / múčne červy (Tenebrio) striedmo — tučnejšia korisť len ako doplnok, nie základ
• Drobné cvrčíčiky a octomilky (Drosophila) bez krídel — vhodné pre malé nymfy (slingy)
• Larvy potemníka / zophobas pre dospelé jedince — občasné, kvôli vysokému obsahu tuku len výnimočne
• Vždy živá, čerstvo zvlečená alebo zdravá kŕmna korisť z chovu — nikdy odchytený hmyz zo záhrady

O druhu — Sklípkavec trpasličí (Cyriocosmus elegans)

Sklípkavec trpasličí (Cyriocosmus elegans, Trinidad dwarf tarantula / Trinidad dwarf tiger tarantula) je jeden z najmenších chovaných sklípkavcov a popri veľkých mexických druhoch pôsobí ako miniatúra — rozpätie nôh má len asi 5–6 cm (samica do približne 2 palcov, samec zhruba polovica, dĺžka tela len okolo 2 cm). Patrí do čeľade Theraphosidae (sklípkavcovité), radu Araneae (pavúky), infrarádu Mygalomorphae a do rodu trpasličích sklípkavcov Cyriocosmus. Najnápadnejšou črtou je jeho vzhľad: na tmavom tele má nápadný strieborno-zlatý srdcovitý (šípovitý) vzor na zadočku, kovovo lesklé hlavohruď a svetlé „tigrie“ priečne pruhy na nohách — práve od nich pochádza aj anglické meno „dwarf tiger“. Je to novosvetský pozemný (terestrický) hrabavý, miestami fosoriálny druh: v prírode aj v teráriu si hrabe nory a tunely v zemi a pri ich ústí číha na drobnú korisť. Pôvod: ostrov Trinidad (a Tobago) a severná Venezuela — teplé a vlhké tropické prostredie na pomedzí Južnej Ameriky a južného Karibiku. Povaha: je neagresívny a takmer nikdy nehryzie a má len slabé žihavé (urtikujúce) chĺpky, ktoré zriedka vykopáva — pri vyrušení sa spolieha na bleskový útek do nory. Práve rýchlosť v kombinácii s drobnou veľkosťou je jeho najväčšou „výzvou“: pri otvorení terária dokáže vystreliť von a ujsť, a malého pavúka je potom ťažké nájsť — preto je to pozorovací druh, nie na manipuláciu, a vyžaduje pevné, dobre tesniace veko. Terárium: vďaka trpasličej veľkosti stačí malé (~15–20 cm), s hlbokou vrstvou hrabavého substrátu (kokos), úkrytom a plytkou miskou na vodu. Teplota 24–28 °C (znesie aj izbovú ~20–24 °C), vyššia vlhkosť (~70–80 %) — udržiavaná tak, že spodok substrátu je mierne vlhký a vrch suchší, nie premočené dno, s dobrým vetraním. Strava: dravec živiaci sa živým hmyzom — pri jeho veľkosti drobnou korisťou (octomilky a časti cvrčka pre nymfy, malé cvrčky a švábiky pre dospelce); korisť nikdy nie väčšia ako zadoček. Druh má výraznú loveckú reakciu a korisť takmer neodmieta, okrem fázy premolt, keď ho nerušíme ani nekŕmime. Životný cyklus: na rozdiel od pomalých mexických sklípkavcov rastie rýchlo a dospieva už za ~10–12 mesiacov, no žije kratšie — samica približne 7–10 rokov, samec len ~2–3 roky. Ochrana: druh je v IUCN nehodnotený (NE) a nie je uvedený v CITES, takže sa obchoduje bez špeciálnych dokladov; aj tak je vhodné kupovať odchované jedince z renomovaného chovu (sú lacné a dobre dostupné). Obtiažnosť: nízka — nenáročný, farebný a dynamický druh vhodný aj pre začiatočníkov so záujmom o trpasličie sklípkavce, ktorí rešpektujú jeho rýchlosť a krehkosť.

O druhu — Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii)

Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii, Mexican Red-knee Tarantula) je najikonickejšia „začiatočnícka“ sklípkavica a zároveň pavúk, ktorý sa väčšine ľudí vybaví pod pojmom tarantula — čierne zamatové telo so sýto oranžovo-červenými „kolenami“ (kĺbmi nôh) je nezameniteľné. Patrí do čeľade Theraphosidae (sklípkavcovité), radu Araneae (pavúky), infrarádu Mygalomorphae. Je to terestrický (suchozemský) hrabavý druh pochádzajúci z pacifického pobrežia Mexika — zo suchých listnatých lesov štátov Jalisco, Colima a Michoacán, kde obýva nory pod kameňmi a koreňmi a pri ich ústí číha na korisť. Povaha: je mimoriadne pokojný a neagresívny, čo z neho robí obľúbený prvý druh pre začínajúcich teraristov — pri vyrušení sa skôr stiahne, prípadne sa postaví do obrany a zadnými nohami si vykopáva dráždivé (urtikujúce) chĺpky z brušného políčka; uhryznutie je zriedkavé a jed slabý (porovnateľný s bodnutím osy). Práve preto nie je určený na maznanie ani časté branie do rúk — je to pozorovacie zviera a pád z výšky mu môže prasknúť krehký zadoček. Dlhovekosť je jeho najväčšou devízou aj záväzkom: samice sa dožívajú 20–30 rokov, zatiaľ čo samce len asi 5–6 rokov a po dospelosti a párení čoskoro hynú — chov samice je teda záležitosťou na desaťročia. Terárium: terestrické, približne 30×30×30 cm pre dospelca, s dôrazom na plochu dna než výšku (kvôli bezpečnosti pri páde), s 5–10 cm suchého kokosového substrátu, úkrytom (korková kôra) a plytkou miskou s vodou, ktorá je najdôležitejším prvkom. Teplota 24–28 °C (znesie aj bežnú izbovú), vlhkosť 60–70 % udržiavaná cez misku a mierne prievlažovanie jedného kúta — druh vyžaduje sucho s vlhkým kútom, nie premokrené terárium. Strava: hmyzožravec — živé cvrčky, šváby a kobylky; dospelého jedinca stačí kŕmiť raz za 1–2 týždne, je pomaly rastúci a netreba ho prekrmovať. Pred zvliekaním (premolt) prestáva žrať a samotnú ekdýzu absolvuje na chrbte — vtedy ho nikdy nerušíme ani nekŕmime. Ochrana: druh aj celý rod Brachypelma je chránený — CITES Príloha II a IUCN Vulnerable (zraniteľný) pre stratu biotopu a pašovanie; preto sa kupujú výhradne odchované jedince s dokladom o pôvode, nikdy nie odchyt z prírody. Obtiažnosť: nízka — ideálny druh pre poučeného začiatočníka, ktorý rešpektuje jeho dráždivé chĺpky, krehkosť a mimoriadnu dĺžku života.