Sklípkavec kučeravý (Tliltocatl albopilosus) vs Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii)

Strava — Sklípkavec kučeravý (Tliltocatl albopilosus)

• Cvrčky (Acheta domesticus, Gryllus assimilis) — základná a najbežnejšia korisť, veľkosť úmerná telu pavúka
• Šváby (Blaptica dubia, Shelfordella lateralis) — výživné, čisté a nehlučné kŕmne hmyzy, ideálna alternatíva cvrčkov
• Zophobas a múčne larvy (striedmo) — tučnejšia pochúťka, len ako doplnok, nie základ stravy
• Kobylky a sarančatá — vhodná väčšia korisť pre dospelé jedince
• Mladé jedince (nymfy) — drobný hmyz: malé cvrčky, octomilky bez krídel (Drosophila hydei) u najmenších slíďat
• Príležitostne väčšia korisť — dospelý sklípkavec zvládne aj väčší kus raz za 1–2 týždne
• Vždy živá, zdravá a kŕmená korisť (gut-loaded) — hmyz nakŕmený zeleninou pred podaním zvyšuje výživovú hodnotu

Strava — Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii)

• Cvrčky (Acheta domesticus, Gryllus) — základ stravy, veľkosť koristi maximálne do veľkosti zadočku sklípkavca
• Šváby Blaptica dubia a Shelfordella lateralis — výživná, ľahko chovateľná korisť pre subadultné a dospelé jedince
• Sarančatá a kobylky — vítané spestrenie pre väčšie jedince
• Mole zophobas / múčne červy (Tenebrio) striedmo — tučnejšia korisť len ako doplnok, nie základ
• Drobné cvrčíčiky a octomilky (Drosophila) bez krídel — vhodné pre malé nymfy (slingy)
• Larvy potemníka / zophobas pre dospelé jedince — občasné, kvôli vysokému obsahu tuku len výnimočne
• Vždy živá, čerstvo zvlečená alebo zdravá kŕmna korisť z chovu — nikdy odchytený hmyz zo záhrady

O druhu — Sklípkavec kučeravý (Tliltocatl albopilosus)

Sklípkavec kučeravý (Tliltocatl albopilosus, Curly Hair Tarantula) je stredne veľký suchozemský sklípkavec zo Strednej Ameriky s nezameniteľnými dlhými, zvlnenými, zlatisto sa lesknúcimi štetinami, podľa ktorých dostal svoje meno. Patrí do čeľade Theraphosidae a v roku 2019 bol prečlenený z rodu Brachypelma do nového rodu Tliltocatl — staršie zdroje ho preto uvádzajú ako Brachypelma albopilosum. Pôvod a biotop: pochádza z vlhkých tropických lesov Nikaraguy, Kostariky a Hondurasu, kde žije ako terestrický oportúnny hrabáč — využíva dutiny alebo si vyhrabáva vlastný úkryt v mäkkej lesnej pôde a opletá ho jemnou pavučinou. Povaha a chov: je to jeden z najlepších druhov pre úplných začiatočníkov — pokojný, pomalý, odolný, tolerantný voči výkyvom podmienok a takmer vždy ochotný žráč. Terárium: suchozemský typ s pôdorysom približne 30 × 30 cm, s hlbšou vrstvou substrátu (8–12 cm) na hrabanie, úkrytom a plytkou miskou s vodou; voľný priestor nad substrátom má byť nízky, lebo pri páde z výšky si pavúk ľahko praskne zadoček, čo býva smrteľné. Podmienky: teplota 24–28 °C (zvyčajne postačí izbová) a vlhkosť 65–75 % — tento druh je vlhkomilnejší než púštne sklípkavce, preto sa časť substrátu udržiava mierne vlhká. Strava: hmyzožravec — cvrčky a šváby úmerné veľkosti tela, dospelý jedinec 1× za 1–2 týždne. Obrana a bezpečnosť: ako pavúk Nového sveta sa nebráni uhryznutím, ale zhrnutím žihľavových (urtikujúcich) chĺpkov zo zadočka, ktoré dráždia pokožku a najmä oči; jeho jed je slabý a pre zdravého človeka nenebezpečný. Manipulácia (handling) sa neodporúča — kvôli riziku prasknutia zadočka aj kvôli chĺpkom; je to chovanec na pozorovanie. Rozmnožovanie: samica spletie kokon s 300–500 vajíčkami, inkubácia trvá približne 7–8 týždňov pri 24–27 °C; druh sa v zajatí množí ochotne, vďaka čomu sú v chove takmer výhradne odchované jedince. Životnosť: samice sa dožívajú 15–20 a viac rokov, samce po dozretí žijú len krátko (celkovo 4–6 rokov) — ide teda o dlhoročný chovanec. Ochrana: rod Tliltocatl je v prílohe II CITES (od CoP18, 2019), čo reguluje medzinárodný obchod; samotný druh nie je hodnotený IUCN a dopyt v chove pokrýva domáci odchov.

O druhu — Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii)

Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii, Mexican Red-knee Tarantula) je najikonickejšia „začiatočnícka“ sklípkavica a zároveň pavúk, ktorý sa väčšine ľudí vybaví pod pojmom tarantula — čierne zamatové telo so sýto oranžovo-červenými „kolenami“ (kĺbmi nôh) je nezameniteľné. Patrí do čeľade Theraphosidae (sklípkavcovité), radu Araneae (pavúky), infrarádu Mygalomorphae. Je to terestrický (suchozemský) hrabavý druh pochádzajúci z pacifického pobrežia Mexika — zo suchých listnatých lesov štátov Jalisco, Colima a Michoacán, kde obýva nory pod kameňmi a koreňmi a pri ich ústí číha na korisť. Povaha: je mimoriadne pokojný a neagresívny, čo z neho robí obľúbený prvý druh pre začínajúcich teraristov — pri vyrušení sa skôr stiahne, prípadne sa postaví do obrany a zadnými nohami si vykopáva dráždivé (urtikujúce) chĺpky z brušného políčka; uhryznutie je zriedkavé a jed slabý (porovnateľný s bodnutím osy). Práve preto nie je určený na maznanie ani časté branie do rúk — je to pozorovacie zviera a pád z výšky mu môže prasknúť krehký zadoček. Dlhovekosť je jeho najväčšou devízou aj záväzkom: samice sa dožívajú 20–30 rokov, zatiaľ čo samce len asi 5–6 rokov a po dospelosti a párení čoskoro hynú — chov samice je teda záležitosťou na desaťročia. Terárium: terestrické, približne 30×30×30 cm pre dospelca, s dôrazom na plochu dna než výšku (kvôli bezpečnosti pri páde), s 5–10 cm suchého kokosového substrátu, úkrytom (korková kôra) a plytkou miskou s vodou, ktorá je najdôležitejším prvkom. Teplota 24–28 °C (znesie aj bežnú izbovú), vlhkosť 60–70 % udržiavaná cez misku a mierne prievlažovanie jedného kúta — druh vyžaduje sucho s vlhkým kútom, nie premokrené terárium. Strava: hmyzožravec — živé cvrčky, šváby a kobylky; dospelého jedinca stačí kŕmiť raz za 1–2 týždne, je pomaly rastúci a netreba ho prekrmovať. Pred zvliekaním (premolt) prestáva žrať a samotnú ekdýzu absolvuje na chrbte — vtedy ho nikdy nerušíme ani nekŕmime. Ochrana: druh aj celý rod Brachypelma je chránený — CITES Príloha II a IUCN Vulnerable (zraniteľný) pre stratu biotopu a pašovanie; preto sa kupujú výhradne odchované jedince s dokladom o pôvode, nikdy nie odchyt z prírody. Obtiažnosť: nízka — ideálny druh pre poučeného začiatočníka, ktorý rešpektuje jeho dráždivé chĺpky, krehkosť a mimoriadnu dĺžku života.