Skákavka kráľovská (Phidippus regius) vs Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii)

Strava — Skákavka kráľovská (Phidippus regius)

• Mucha domáca (Musca domestica) a bzučivky — výborná hlavná potrava pre dospelce, skákavka ich aktívne loví za letu aj v pokoji
• Drozofily / octomilky (Drosophila hydei, D. melanogaster) — základná potrava pre malé nymfy a juvenily, ideálna veľkosť
• Malé cvrčky a svrčky (Acheta, Gryllus) — len veľkostne primerané (menšie než pavúk), výživná pravidelná potrava
• Malé šváby (napr. nymfy Blaptica dubia) — vhodné ako mäkká, ľahko stráviteľná korisť primeranej veľkosti
• Vošky a iný drobný mäkký hmyz — výborné krmivo najmä pre najmenšie nymfy
• Voskové mole a ich húsenice (umiernene) — tučné, energeticky bohaté pochúťka, len príležitostne
• Komáre, drobné mole a iný poletujúci hmyz — skákavka ich rada loví, dobré spestrenie jedálnička

Strava — Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii)

• Cvrčky (Acheta domesticus, Gryllus) — základ stravy, veľkosť koristi maximálne do veľkosti zadočku sklípkavca
• Šváby Blaptica dubia a Shelfordella lateralis — výživná, ľahko chovateľná korisť pre subadultné a dospelé jedince
• Sarančatá a kobylky — vítané spestrenie pre väčšie jedince
• Mole zophobas / múčne červy (Tenebrio) striedmo — tučnejšia korisť len ako doplnok, nie základ
• Drobné cvrčíčiky a octomilky (Drosophila) bez krídel — vhodné pre malé nymfy (slingy)
• Larvy potemníka / zophobas pre dospelé jedince — občasné, kvôli vysokému obsahu tuku len výnimočne
• Vždy živá, čerstvo zvlečená alebo zdravá kŕmna korisť z chovu — nikdy odchytený hmyz zo záhrady

O druhu — Skákavka kráľovská (Phidippus regius)

Skákavka kráľovská (Phidippus regius, regal jumping spider) je najobľúbenejšia a najinteraktívnejšia chovaná skákavka na svete a patrí do radu Araneae (pavúky), čeľade Salticidae (skákavky). Je to malý denný pavúk — telo samice meria približne 1,5–2,2 cm (samec je menší) — ktorý sa od väčšiny chovaných pavúkov líši práve svojou aktivitou a „osobnosťou“: má mimoriadne veľké predné oči a vynikajúci zrak, otáča sa za pohybom prsta či kamery a vyzerá, akoby vás zvedavo sledoval — odtiaľ jeho povesť „roztomilého“ pavúka. Kľúčové je, že NEpradie lovnú sieť: je to aktívny lovec, ktorý korisť vystopuje zrakom, priplíži sa a skočí na ňu, pričom sa pred skokom istí pavučinovým bezpečnostným vláknom. Hodváb používa len na toto lano, na hustý „spací“ úkrytový vak (kde odpočíva a zvlieka sa) a samica na kokón s vajíčkami, ktorý stráži. Jed je slabý a pre človeka prakticky neškodný — uhryzne len výnimočne (pri zovretí) a efekt sa prirovnáva k včeliemu pichnutiu. Samce sú farebne efektnejšie, s kontrastným čierno-bielym telom a nápadnými dúhovo-tyrkysovými chelicerami, ktoré predvádzajú pri tichom dvorivom tanci; existujú aj oranžové farebné formy (floridská a bahamská línia). Pôvod: juhovýchod USA (najmä Florida) a Karibik (Bahamy), kde obýva krovinaté biotopy, kmene stromov, ploty a steny budov. Chov je jednoduchý a nenáročný: postačí malé vertikálne terárium (~20–30 cm výška) s úkrytmi, vetvičkami a vrchnými miestami na hodvábny vak, teplota 22–28 °C a mierna vlhkosť udržiavaná jemným rosením (medzi rosením nechať vyschnúť) s dobrým vetraním. Kŕmi sa muchami, octomilkami a malými cvrčkami — korisť musí byť menšia než pavúk a kŕmiť treba striedmo (prekrmovanie skracuje život). Manipulácia je možná, no opatrne: pavúk je drobný, rýchly a skáče, preto ho treba nechať preliezť na ruku samého, manipulovať nízko nad mäkkým podkladom a nikdy ho nestláčať; pri zvliekaní a po ňom ho netreba rušiť. Najväčšou „nevýhodou“ je krátky život — len asi rok (samce hynú skôr, samice žijú o čosi dlhšie), čo treba pri kúpe brať do úvahy (oplatí sa kupovať mladšieho jedinca). ⚠️ Dôležité upozornenie: ako každý nepôvodný chovaný druh sa NIKDY nesmie vypúšťať do prírody; prebytočné jedince riešte zodpovedne. Obtiažnosť: nízka — vďačný, fascinujúci a vizuálne atraktívny druh ideálny pre začiatočníkov aj deti pod dohľadom, ktorý však vyžaduje jemnosť a rešpekt k drobnému, krátko žijúcemu tvorovi. IUCN: nehodnotená (chovný druh), bez CITES obmedzení.

O druhu — Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii)

Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii, Mexican Red-knee Tarantula) je najikonickejšia „začiatočnícka“ sklípkavica a zároveň pavúk, ktorý sa väčšine ľudí vybaví pod pojmom tarantula — čierne zamatové telo so sýto oranžovo-červenými „kolenami“ (kĺbmi nôh) je nezameniteľné. Patrí do čeľade Theraphosidae (sklípkavcovité), radu Araneae (pavúky), infrarádu Mygalomorphae. Je to terestrický (suchozemský) hrabavý druh pochádzajúci z pacifického pobrežia Mexika — zo suchých listnatých lesov štátov Jalisco, Colima a Michoacán, kde obýva nory pod kameňmi a koreňmi a pri ich ústí číha na korisť. Povaha: je mimoriadne pokojný a neagresívny, čo z neho robí obľúbený prvý druh pre začínajúcich teraristov — pri vyrušení sa skôr stiahne, prípadne sa postaví do obrany a zadnými nohami si vykopáva dráždivé (urtikujúce) chĺpky z brušného políčka; uhryznutie je zriedkavé a jed slabý (porovnateľný s bodnutím osy). Práve preto nie je určený na maznanie ani časté branie do rúk — je to pozorovacie zviera a pád z výšky mu môže prasknúť krehký zadoček. Dlhovekosť je jeho najväčšou devízou aj záväzkom: samice sa dožívajú 20–30 rokov, zatiaľ čo samce len asi 5–6 rokov a po dospelosti a párení čoskoro hynú — chov samice je teda záležitosťou na desaťročia. Terárium: terestrické, približne 30×30×30 cm pre dospelca, s dôrazom na plochu dna než výšku (kvôli bezpečnosti pri páde), s 5–10 cm suchého kokosového substrátu, úkrytom (korková kôra) a plytkou miskou s vodou, ktorá je najdôležitejším prvkom. Teplota 24–28 °C (znesie aj bežnú izbovú), vlhkosť 60–70 % udržiavaná cez misku a mierne prievlažovanie jedného kúta — druh vyžaduje sucho s vlhkým kútom, nie premokrené terárium. Strava: hmyzožravec — živé cvrčky, šváby a kobylky; dospelého jedinca stačí kŕmiť raz za 1–2 týždne, je pomaly rastúci a netreba ho prekrmovať. Pred zvliekaním (premolt) prestáva žrať a samotnú ekdýzu absolvuje na chrbte — vtedy ho nikdy nerušíme ani nekŕmime. Ochrana: druh aj celý rod Brachypelma je chránený — CITES Príloha II a IUCN Vulnerable (zraniteľný) pre stratu biotopu a pašovanie; preto sa kupujú výhradne odchované jedince s dokladom o pôvode, nikdy nie odchyt z prírody. Obtiažnosť: nízka — ideálny druh pre poučeného začiatočníka, ktorý rešpektuje jeho dráždivé chĺpky, krehkosť a mimoriadnu dĺžku života.