Pinka obyčajná vs Pinka severská

Strava — Pinka obyčajná

• <strong>Semená listnatých drevín</strong> — buk lesný (Fagus sylvatica) bukvice, hrab obyčajný (Carpinus betulus), breza (Betula), jelša (Alnus) — najdôležitejšia jesenná a zimná potrava
• <strong>Burinné semená</strong> — tučnica (Chenopodium), štiav (Rumex), ovsík (Avenella), kostrava (Festuca), pichliač (Cirsium) — kľúčové v poľnohospodárskej krajine
• <strong>Hmyz a húsenice</strong> v máji – júli — <strong>kŕmené mláďatám</strong>: húsenice piadiviek, listové ploštice, vošky, mravce, drobné chrobáky
• <strong>Na krmítku:</strong> slnečnica černička (lúskaná aj nelúskaná), proso, mletý ovos, slnečnicová drvina — pinka je <strong>terestriálny zberač</strong>, semená zbiera <strong>zo zeme pod krmítkom</strong>
• <strong>Obilniny zo strniska</strong> v auguste – septembri — pšenica, jačmeň, ovos, pohánka; pinka je v poľnohospodárskej krajine bežným druhom zo skupiny „farmland birds"
• <strong>Púčiky stromov a mladé výhonky</strong> v marci – apríli (vŕba, lieska, breza) — doplnková jarná strava pred dozretím semien
• <strong>Bobule a opadané ovocie</strong> — jablká, hrušky, slivky (najmä mäkké napoly zhnité kúsky), čerešne, hrozno

Strava — Pinka severská

• <strong>Bukvice (Fagus sylvatica)</strong> — <strong>primárna zimná potrava 60–95 %</strong>; pinka severská je terestriálny granivor špecializovaný na bukvice, ktoré v zime zbiera zo zeme pod bukovými lesmi
• <strong>Semená brezy, jelše, smreka, borovice</strong> — doplnková zimná potrava v invázných rokoch s nízkou úrodou bukvíc
• <strong>Hmyz a húsenice</strong> v júni – júli — <strong>kŕmené mláďatám</strong>: <em>Epirrita autumnata</em> (motýľ siatý), mušky, vošky, drobné chrobáky; Lindström a kol. (2005, *J Avian Biol*) zdokumentovali silnú závislosť hniezdneho úspechu od populácie húseníc
• <strong>Burinné semená</strong> — tučnica (Chenopodium), štiav (Rumex), ovsík (Avenella), kostrava (Festuca) — kľúčové v poľnohospodárskej krajine počas migrácie
• <strong>Na krmítku v zime:</strong> slnečnica černička drvinou, plamenníkové (niger) semienka, ovsené vločky — pinka severská je <strong>terestriálny zberač</strong>, semená zbiera <strong>zo zeme pod krmítkom</strong>, nie z tubusových kŕmidiel
• <strong>Bukvice zo zeme pod bukovými lesmi</strong> — v invázných rokoch tvoria 100 % zimnej diéty; zimné hejna v karpatských bučinách (Tatry, Veľká Fatra, Slovenský raj) zbierajú bukvice z hrubej snežnej pokrývky pomocou krídel a zobáka
• <strong>Obilniny zo strniska</strong> v septembri – októbri počas migrácie — pšenica, jačmeň, ovos zo zbieraných polí, najmä počas prvej a poslednej fázy migrácie

O druhu — Pinka obyčajná

Pinka obyčajná (*Fringilla coelebs*) je najpočetnejší a najuniverzálnejší pinkovec Európy — európska populácia 130-240 miliónov hniezdnych párov (BirdLife 2021, IUCN), globálne 530-1 400 mil. jedincov. SR populácia: 3-5 miliónov hniezdnych párov (biomonitoring.sk, prítomnosť v 98,3 % skúmaných kvadrátoch — atlas.vtaky.sk; najbežnejší vták krajiny vôbec). Hniezdi po celom území Slovenska až do 1 800 m n. m. (horná hranica lesa v Tatrách). SR legislatíva: chránený druh podľa zákona 543/2002 Z. z. so spoločenskou hodnotou 300 € za jedinca (vyhláška MŽP SR 170/2021 Z. z.). Globálne IUCN Least Concern; v Európe populácia v rokoch 1980-2013 mierne stúpa (BirdLife DataZone). UK status: BoCC5 Green List (Stanbury A. et al. 2021, *Brit Birds* 114:723-747) napriek 21 % poklesu britskej populácie po 2005 kvôli epidémii Trichomonas gallinae (Lawson B. et al. 2012, *Phil Trans R Soc B* 367:2852-2863). Najvýraznejší pohlavný dichromatizmus medzi európskymi spevavcami — samec má oceľovo-modrú hlavu a tehlovo-červenú hruď, samica je celkovo olivovo-hnedá s nenápadným béžovým spodkom. Spoločné znaky oboch pohlaví — biele krídlové pásy, biele krajné chvostové perá a charakteristické „pink-pink" volanie — umožňujú spoľahlivú identifikáciu druhu. Spev: charakteristická tri-frázová pieseň „chip-chip-chip cherry-erry-erry tissi-cheweeo" trvajúca 2-3 sekundy — Marler P. (1956, *Behaviour Suppl.* 5) opísal jej štruktúru, Thorpe W.H. (1958, *Ibis* 100:535-570) na pinke založil moderné chápanie vokálneho učenia u vtákov (kritické obdobie 4-13 týždňov), Slater P.J.B. & Ince S.A. (1979, *Ibis* 121:413-419) zdokumentovali regionálne dialekty (5-10 km izoglossy). IOC (v15.2) uznáva 11 poddruhov v skupine *coelebs*: nominátny *F. c. coelebs* (Európa, severná Sibír), *gengleri* Kleinschmidt 1909 (Britské ostrovy, Írsko), *tyrrhenica* Schiebel 1910 (Korzika), *balearica* (Mallorca), *caucasica* (juh Kaukazu), *schiebeli* (Grécko, Kréta, západné Turecko), *spodiogenys* (severná Afrika) a ďalšie. Hniezdo v rázsoche stromu vo výške 2-10 m — krásna miska z machu, lišajníkov, pavučín a chlpov, ktorú Newton (1972, *Finches*) opísal ako „remeselný majstrovský kus" čeľade. 4-6 vajec (zriedka 7) modrastých s hnedými škvrnami, inkubácia 12-13 dní, mláďatá 14 dní v hniezde, 2 znášky ročne (apríl a jún-júl). Mláďatá kŕmené hmyzom — húsenice, listové ploštice, vošky. Latinský coelebs = „starý mládenec" (Linnaeus 1758, *Systema Naturae* ed. 10, p. 179) — odkaz na pozorovanie, že vo Švédsku v zime ostávajú iba samci, kým samice migrujú juhozápadne cez Belgicko do Talianska. Slovenský „pinka", anglický finch, nemecký Fink sú onomatopoia kontaktného volania „pink-pink". Rekord dĺžky života 15 rokov 6 mesiacov (Švajčiarsko, EURING). Solothurn 1951-52: najznámejšia európska zimná irupcia — odhadom 60 miliónov jedincov pinky a pinky severskej zimovalo na bukoviciach v okolí mesta Solothurn (Mühlethaler 1952).

O druhu — Pinka severská

Pinka severská (*Fringilla montifringilla*) je najsevernejší pinkovec Európy a typický zimný hosť strednej Európy. Hniezdny areál: subarktická brezovo-borovicová tajga Fennoškandinávie a celej severnej Sibíri od Nórska cez Švédsko, Fínsko, severné Pobaltie cez Rusko po Kamčatku a Ochotské more (60–70° s. š.). Globálna populácia 100–200 miliónov jedincov (BirdLife 2021, IUCN), trend mierne klesá v Európe (PECBMS 1980–2022). Na Slovensku iba zimuje — 300 000 – 2 000 000 jedincov ročne (biomonitoring.sk; zimovanie potvrdené v 76,7 % skúmaných kvadrátov), v invázných rokoch s urodzenými bučinami násobne viac. SR legislatíva: chránený druh podľa zákona 543/2002 Z. z. so spoločenskou hodnotou 300 € za jedinca (vyhláška MŽP SR 170/2021 Z. z.). IUCN Least Concern; UK BoCC5 Amber List (Stanbury 2021). Monotypický druh — IOC v15.2 neuznáva žiadne poddruhy, čo je v rámci rodu *Fringilla* zaujímavý kontrast s pinkou obyčajnou (11 poddruhov). Morfológia: samec v hniezdnom šate má čiernu kapucňu hlavy, oranžovo-cihlový pás na hrudi a pleciach, biely kostrč a žltkavý zobák. Samica je celkovo sivohnedá s tlmeným oranžovým tónom na hrudi a tým istým bielym kostrčom (kľúčový určovací znak oproti pinke obyčajnej, ktorá má zrkadlo zelenavošedé). Špecialista na bukvice — Fagus sylvatica tvorí 60–95 % zimnej potravy; toto úzke trofické viazanie je primárnou príčinou notoricky známych invázných rokov: Solothurn (Švajčiarsko) zima 1951/52 — odhadom 70 miliónov jedincov v jedinom nocliežišťi (Sutter E. & Stäuble F. 1951, *Der Ornithologische Beobachter* 48); Sutter (1948, *Der Ornithologische Beobachter* 45) zdokumentoval Bergfinken-Masseneinfall zimu 1946/47 v Švajčiarsku a juhozápadnom Nemecku. Lödersdorf, južné Štajersko, január 2009 — hejno 4 milióny jedincov. Slovinsko 2019 — hejno 5 miliónov jedincov. Hniezdne parametre: hniezdo v rázsoche brezy alebo borovice 1–7 m nad zemou, samica buduje 4–7 dní; znáška 5–7 vajec, inkubácia 11–13 dní, mláďatá 13–14 dní v hniezde, 1 znáška ročne (jún). Mláďatá sú kŕmené hmyzom — Lindström a kol. (2005, *J Avian Biol* 36) v 33-ročnej štúdii Stora Sjöfallet (Švédsko) preukázali silnú koreláciu hniezdnej populácie s úrodou húseníc Epirrita autumnata. Latinský montifringilla = „horská pinka" (Linnaeus 1758). Staroslovenský „ikavec" a české „jíkavec" pochádzajú z onomatopoie volania „jik-jik". Rekord dĺžky života: 14 rokov 9 mesiacov (Švédsko, EURING European Longevity Records List 2023, ring 2197911). „Snow-clearing behaviour" — odhŕňanie snehu krídlami a zobákom (Newton 1972, *Finches*) je typické zimné správanie druhu v karpatských bučinách.