Korytnaška sulcata vs Korytnaška leopardia

Strava — Korytnaška sulcata

• Sahelské trávy — <em>Cenchrus biflorus</em>, <em>Cynodon dactylon</em>, <em>Pennisetum pedicellatum</em> (60 % stravy)
• Listy <em>Acacia</em> (akácie) — A. tortilis, A. senegal, A. nilotica
• Listy <em>Balanites aegyptiaca</em> (desert date palm), <em>Combretum</em>
• Sukulenty — <em>Aloe</em> (africké aloe), <em>Opuntia</em> (introdukované kaktusy)
• Kvety <em>Adansonia digitata</em> (baobab) — keď sú dostupné
• Opadané ovocie sezónne — figa, datlovník, baobab plody
• Listy <em>Hibiscus sabdariffa</em> (sahelský hibisk)

Strava — Korytnaška leopardia

• Africké savanové trávy — <em>Themeda triandra</em>, <em>Hyparrhenia</em>, <em>Cynodon dactylon</em> (50–60 % stravy)
• Listy <em>Acacia</em> (akácie) — najmä A. karroo, A. nilotica
• Listy <em>Combretum</em> (krkové dreviny), <em>Grewia</em>, <em>Ziziphus</em>
• Sukulenty — <em>Aloe</em> (africké aloe), <em>Opuntia</em> (introdukované kaktusy)
• Opadané ovocie — marula (<em>Sclerocarya birrea</em>), figa, žirafa-trnka (<em>Acacia erioloba</em>)
• Kvety afrických kríkov — <em>Aloe</em>, <em>Erythrina</em>, <em>Bauhinia</em>
• Listy bavlnárov (<em>Hibiscus</em>), žltá ďatelina, lucerka

O druhu — Korytnaška sulcata

Korytnaška sulcata (Centrochelys sulcata) je 3. najväčšia suchozemská korytnaška sveta (po galapágskej 250 kg a aldabranskej 250 kg) a najväčšia kontinentálna suchozemská korytnaška (ostrovné druhy galapágska a aldabranská sú väčšie). Endemická pre Sahel — pohraničie severnej Afriky a Sahary: Senegal, Mauretánia, Mali, Burkina Faso, Niger, Čad, Sudán, severná Etiópia, Eritrea. Druh popísal Johann Miller 1779 ako Testudo sulcata. Latinské meno sulcata znamená „zborázdená" — odkaz na výrazné brázdy a kresby na panciere a ostrohaté tubercul (anglické „spurs") na zadnej časti stehna. Rod Centrochelys bol oddelený od Geochelone Gray (1872). Velikosť: pancier 60–100 cm (rekord 110 cm), hmotnosť 50–105 kg (rekord 105 kg — samec „Wallaby" v ZOO San Diego). Dĺžka života 50–150 rokov pri správnom chove. Diagnostické znaky: (1) 5 prstov na predných nohách; (2) 2–3 výrazné ostrohaté tubercul na zadnej časti stehna („spurs" — odtiaľ anglický názov „African Spurred Tortoise"); (3) žlté kupolovité panciere s minimálnymi vzormi (oproti leopardií, ktorá má leopardí vzor) — sfarbenie variabilné od bledožltého po žltohnedé; (4) masívne predné nohy so silnými šupinami pre kopanie nórok; (5) chvost krátky; (6) plastrón žltý. Reptile Database uznáva 1 platný druh bez poddruhov. Biotop: Sahel — pohraničie severnej Afriky a Sahary, suché stepi a savany, polopúšte. Vyzná sa kopaním obrovských nórok 1–3 m hlbokých! (najhlbšie nórky spomedzi korytnačiek sveta) — kde sa schováva pred slnečnou páľavou (45 °C+ v Saheli) a počas suchej sezóny. Vajcorodá — samica znáša 15–30 vajec (typicky 18–25) v júli–novembri (dažďová sezóna) do nórok 30–50 cm hlbokých. Najproduktívnejšia z pet trade Testudo — celoročná produkcia 60–100 vajec! Inkubácia 5–12 mesiacov. TSD: <26 °C samce, >30 °C samice. Pohlavná zrelosť 10–15 rokov. IUCN status: Endangered (2019 reassessment) — populácia klesá ~50 % za 50 rokov vplyvom: (1) pet trade (1990–2010 masívne importy z Mali, Senegalu do EU a USA — 50 000+ jedincov ročne), (2) klimatickej zmeny (rastúca Sahara zmenšuje Sahel), (3) nelegálneho lovu na mäso v Saheli (tradičné jedlo, najmä v hladomore), (4) poľnohospodárstva (zavlažovanie kazí pôvodné savany). CITES Príloha II + EU Annex B — vyžaduje CITES B dokument v EU. Cena v EU 200–500 € — paradoxne najdostupnejšia obrovská korytnaška sveta (kvôli masívnej pet trade), ale najnáročnejšia v chove kvôli veľkosti a kopaniu nórok. NIE pre bytové chovy — vyžaduje záhradný výbeh 100+ m² s masívnym ohradením.

O druhu — Korytnaška leopardia

Korytnaška leopardia (Stigmochelys pardalis) je 4. najväčšia suchozemská korytnaška sveta (po galapágskej, aldabranskej, sulcate) a najpopulárnejšia africká pet trade korytnaška v USA a EU. Endemická pre východnú a južnú Afriku — od Sudánu a Etiópie (sever) cez Keňu, Tanzániu (východ) až po JAR a Lesotho (juh). Druh popísal Thomas Bell 1828 ako Testudo pardalis. Latinské meno pardalis znamená „leopardia" — odkaz na leopardí vzor panciera (tmavé škvrny na žltom pozadí). Rod Stigmochelys bol oddelený od Geochelone Loveridge a Williams (1957). Velikosť: pancier 40–70 cm (rekord 75 cm — južnoafrický samec „Big Bertha"), hmotnosť 13–40 kg (rekord 48 kg). Dĺžka života 50–100 rokov pri správnom chove. Diagnostické znaky: (1) 5 prstov na predných nohách; (2) vysoký kupolovitý pancier (jeden z najvyšších v rode); (3) diagnostický leopardí vzor — žlté pozadie s tmavými hnedo-čiernymi škvrnami a líniami, vzor variabilný podľa jedinca (každý unikátny); (4) chvost bez koncového rohu, krátky; (5) predné nohy masívne so silnými šupinami; (6) plastrón žltý s tmavými škvrnami. Reptile Database uznáva 1 platný druh bez poddruhov (po Fritz et al. 2010). Variabilita podľa areálu: severné populácie (Etiópia, Sudán, Somálsko) — menšie 35–50 cm, tmavšie sfarbenie, vzor menej výrazný; južné populácie (Botswana, Namíbia, JAR) — väčšie 40–70 cm, jasnejší žltý kontrast, výrazný leopardí vzor. Biotop: africké savany, polopúšte, savanové lesy (miombo Brachystegia, mopane Colophospermum mopane), nadmorská výška 0–2 900 m n. m. (najvyšší rekord v Etiópii). Aktivita celoročne (rovníková Afrika), žiadna hibernácia, estivácia v suchej sezóne (jún–september na južnej pologuli). Vajcorodá — samica znáša 6–25 vajec (typicky 8–12) v novembri–apríli do nórok 15–30 cm hlbokých. Inkubácia 8–15 mesiacov (najdlhšia spomedzi pet trade korytnačiek!). TSD: <26 °C samce, >30 °C samice. Pohlavná zrelosť 8–15 rokov. IUCN status: Least Concern (2017 reassessment) — populácia stabilná, široký areál, ale lokálne ohrozená vplyvom obchodu (najmä Sudán, Etiópia) a poľnohospodárstva. CITES Príloha II + EU Annex B — vyžaduje CITES B dokument v EU. Cena v EU 300–600 € (mláďa 3–5 r). NIKDY nekupujte zo burzy alebo divožijúce — pašované jedince zo Sudánu a Etiópie majú vysokú úmrtnosť (40–70 %) kvôli stresu a parazitov.