Bocian marabu vs Bocian biely

Strava — Bocian marabu

• Mršiny veľkých afrických cicavcov — antilopy gnu, zebry, sloni, byvoly (skooo supmi)
• Mestský odpad zo smetísk — najmä Kampala, Nairobi, Dar es Salaam, Lusaka, Lagos
• Ryby a vodné živočíchy z vysychajúcich močarov — sumce, tilapia, mlatoplutev
• Mláďatá a vajcia iných vtákov — pelikány, plameniaky, kormorány, sovy v kolóniách
• Drobné cicavce — krysy, hraboše, podhrabušky v mestách a savanách
• Veľký hmyz — kobylky, koníky, termity (po dažďoch — milióny termitov)
• Krokodílie vajcia a malé krokodíly do 30 cm — na piesočných brehoch

Strava — Bocian biely

• Kobylky, koníky, lúčne svrčky — hlavná letná potrava (zelené lúky po kosení)
• Hraboše poľné (Microtus arvalis) a myši — najmä v období premnoženia hrabošov
• Žaby — rosnička stromová, ropucha bradavičnatá, skokany hnedý a zelený
• Jašterice obyčajné a slepúchy lámavé na medziach a pasienkoch
• Dážďovky — po orbe alebo daždi sa zhromažďujú za traktormi na poliach
• Rybky v plytkých vodách — pichle, kapry, mreny do 15 cm
• Krty, piskory a podhrabušky — vykopávajú z plytkých nor

O druhu — Bocian marabu

Bocian marabu (Leptoptilos crumenifer) je obrovský africký bocian a najťažší bocian sveta — dĺžka 115–150 cm, rozpätie krídel 250–290 cm (najväčšie medzi bocianmi), hmotnosť 4,5–9,0 kg. Druh popísal René-Primevère Lesson v roku 1831 ako Leptoptilos crumeniferus (synonymum). IOC v15.2 uznáva druh ako monotypický. Diagnostické znaky: šedo-čierny chrbát a krídla, biele brucho, holá ružovkastá hlava a krk (adaptácia na kŕmenie v mršinách — perá by sa zašpinili krvou), ohromný zobák dĺžky 25–35 cm (najsilnejší medzi mršinožravcami) a charakteristický hrdelný vak visiaci na spodku krku (dĺžka 30–35 cm, slúži pre termoreguláciu a tokové demonštrácie). Hniezdny areál: celá subsaharská Afrika — od Senegalu a Mauritánie na západe po Etiópiu, Keňu, Tanzániu a Juhoafrickú republiku na východe a juhu. Rezidentný druh (žiadna pravidelná migrácia, len sezónne presuny do 500 km). Populácia ~600 000–1 000 000 jedincov (BirdLife 2023, IUCN LC) — stabilná až rastúca vďaka mestským smetiskám (Kampala ~30 000 ks, Nairobi ~5 000 ks, Dar es Salaam ~8 000 ks). Druh je vrcholový mršinožravec — často sa združuje so supmi (sup kapský, sup bielochrbtý, sup Rüppellov) pri zdochlinách. Najsilnejší zobák medzi mršinožravcami — bocian marabu otvára aj odolnú kožu antilop a zebier, čím otvára prístup pre supy (symbiotický vzťah). Hniezdi v kolóniách 20–100 párov na vysokých akáciách v savane alebo na kalkových ostrovoch v jazerách. Doživotne monogamný. Hniezdny cyklus: znáška 2–3 vajcia, inkubácia 30 dní, mláďatá vzletné v 110–115 dňoch. Symbiotický vzťah s plameniakmi v Riftových jazerách: bocian marabu loví mláďatá plameniakov v Lake Natron (Tanzánia), ale aj otvárta zdroje potravy pre plameniaky. V SR sa nevyskytuje vo voľnej prírode — chovaný len v ZOO Bratislava (~3 ks), ZOO Bojnice (~4 ks), ZOO Košice (~2 ks), populačný program EAZA EEP (~300 ks v európskych ZOO). Hlavné hrozby: plastový odpad na smetiskách (úhyn z upchania čreva — 5–10 % populácie ročne), otrávené mršiny (anti-poaching pasti pre supy), strata mokradí, diclofenac (toxický pre rod Leptoptilos — pohon globálneho úhynu supov v Indii sa môže preniesť na bocianov). Rod Leptoptilos obsahuje 3 živé druhy a 2 vyhynuté: L. titan (Flores, Indonézia — obrí druh ~2 m výšky, vyhynul s Homo floresiensis pred ~12 000 rokmi). Vo folklóre a kultúre: bociany marabu sú symbolom vzdušných síl Ugandy a používa ich vlajka pluku Uganda People's Defence Force kvôli ich majestátnemu vzletu nad africkú savanu.

O druhu — Bocian biely

Bocian biely (Ciconia ciconia) je veľký dlhonohý brodivý vták s bielym perím, čiernymi krídlovými letkami, červeným dlhým zobákom a červenými nohami — symbol Slovenska a slovenského vidieka. Druh popísal Linné v Systema Naturae 1758 ako Ardea ciconia. IOC v15.2 uznáva 2 poddruhy — európsky nominantný C. c. ciconia (vrátane SR) a stredoázijský C. c. asiatica (zimuje v Indii). Hniezdny areál: Európa, severná Afrika, Blízky východ a Stredná Ázia; zimuje v subsaharskej Afrike (východná populácia) alebo na Iberskom polostrove a Sahel (západná populácia, čiastočne rezidentná). Európska populácia ~250 000–300 000 hniezdiacich párov (BirdLife 2023), v SR ~1 200 párov (SOS/BirdLife 2023) — vrchol 70. rokov ~2 000 párov, pokles vplyvom melioracie mokradí a intenzifikácie poľnohospodárstva, od 90. rokov mierny vzostup vďaka ochranárskym opatreniam (podstavce hniezd, izolácia elektrického vedenia). Dĺžka 100–125 cm, rozpätie krídel 195–215 cm, hmotnosť 2,3–4,4 kg. Diagnostické znaky: biele telo s čiernymi krídlovými letkami, červený zobák a nohy, dlhá biela hlava a krk. Doživotne monogamný — pár sa každoročne vracia na to isté hniezdo (rekord 30+ rokov v Nemecku). Hniezdi na komínoch, stĺpoch elektrického vedenia, špeciálnych podstavcoch (najznámejší slovenský bocianí podstavec — Sobrance, Trebišov, Michalovce). Hlavné hniezdne lokality v SR: Východoslovenská nížina (najhustejšia populácia, 600+ párov), Záhorská nížina (~200 párov), Podunajská nížina (~150 párov). Migrácia jedna z najdlhších v Európe — 10 000–16 000 km/rok cez Bospor a Sinaj do subsaharskej Afriky (Mali, Niger, Čad, Sudán, Etiópia, Tanzánia, Juhoafrická republika). Hlavné hrozby v SR: elektrické vedenie (~150–300 úhynov/rok — kolízie, elektrokucia), kosenie lúk počas hniezdenia (mladé sa nemôžu vyhnúť kosačke), zánik mokradí (melioracie), otrava antikoagulantami (sekundárna otrava po deratizácii hrabošov), sucho v Afrike (Sahel zimovisko). Druh je ikonický „prinášač detí" v európskom folklóre (od antiky cez H. C. Andersena 1839). Populačný program: www.bocianibocianbiely.eu (SOS/BirdLife) — mapa hniezd, monitoring, kamery v hniezdach (Sobrance), vzdelávacie programy pre školy.