Krokodíl morský (slaný) (Crocodylus porosus)

Crocodylidae (krokodílovité)

Krokodíl morský (slaný)

Crocodylus porosus — najväčší žijúci plaz sveta — pôvod Indo-Pacifik (India po Austráliu), schopnosť žiť v morskej vode (soľné žľazy), najlepší plavec spomedzi krokodílov (1000+ km cez otvorené more), životnosť 70+ r

IUCN: LC (Least Concern, 2021) | Least Concern globálne (populácia ~200 000 stabilná po ochranných programoch). Historicky bola CR (50.–70. roky — lov pre módu zničil populáciu z 1 mil. na 200 000). CITES I (väčšina populácií) od 1979, niektoré CITES II (Austrália, Papua Nová Guinea, Indonézia — ranching programs).
Dĺžka4–6 m (rekord 6,17)
Hmotnosť400–1000 kg (rekord 1075)
Životnosť70+ r
PôvodIndo-Pacifik; zoo only
🔊
Hlučnosť
4/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

35% 30% 15% 10% 10% STRAVA zloženie
Veľké cicavce — buvol, kanga, vodný buvol (35 %) 35%
Ryby — barramundi, mullet, sharkové druhy (30 %) 30%
Vtáky a vodné stavovce (15 %) 15%
Korytnačky a iné plazy (10 %) 10%
Mŕtviny (scavenging, 10 %) 10%

Odporúčané potraviny

  • V divočine: veľké cicavce — buvol vodný, kanga, divočak, divoký pes, domáci dobytok (ovce, kozy)
  • V divočine: ryby — barramundi, mullet, sharkové druhy (až bull shark, dospelé krokodíly lovi malé žraloky!)
  • V divočine: vodné vtáky — kačice, husi, ibisi, kormorány, marabu
  • V divočine: morské korytnačky (rozdrvenie panciers)
  • V divočine: hady (vodné, suchozemské), iné krokodíly (kanibalismus)
  • V divočine: mŕtviny veľkých zvierat (scavenging)
  • V zoo: celé ryby (Barramundi, Salmon, Snapper) — 40 % stravy
  • V zoo: celé telá kopytníkov (jelenia mäso, kanga, kuracie, kráľik)
  • V zoo: čerstvá voda v bazéne (slaná alebo brakická — soľné žľazy potrebujú)
  • V zoo: vápnik a vitamíny denná suplementácia
  • V zoo: mŕtviny veľkých zvierat (kostí, koža, vnútornosti) pre kompletnú výživu
  • Mláďatá v zoo: cvrčky, šváby, drobné ryby, pinky myší

Zakázané potraviny

  • V divočine: nič — apex predátor
  • V zoo: mleté mäso (potrebuje kosti, koža, vnútornosti)
  • Surová ryba so značnou tiamináza — thiamine deficiency
  • Mäso veľmi staré alebo skazené (botulizmus)
  • Plastové obaly — riziko impakcie
  • Lieky bez veterinárneho dohľadu
  • Korisť so známymi infekciami
  • Veľmi mladé jedince príliš veľkou koristi
  • Sladká voda len (krokodíl morský potrebuje brakické/slané vody — funkcia soľných žliaz)
  • Nadmerné kŕmenie v zoo — obesity, hepatic lipidosis
  • Antibiotiká profylakticky
  • Pesticídy v koristi — bioakumulácia
Tip od odborníka Krokodíl morský (Crocodylus porosus) je apex predátor brakických a slaných vôd Indo-Pacifiku. Lovecká stratégia: zálohový útok zo skrýše vo vode — krokodíl leží ponorený s len očami a nozdrami nad hladinou pri brehu rieky alebo mangrovov, korisť (buvol, kanga, divočak) keď pije z rieky, krokodíl prudko vyskočí (do 6 m vodorovne), mocný hryznú do hlavy alebo krku, "death roll" (smrteľná otočka). Sila čeľustí: 16 000 N (krokodíl nílsky 22 000 N — viac, ale C. porosus je väčší a sila relatívne k veľkosti porovnateľná). Strava podľa veku: mláďatá (0–2 roky) 70 % hmyz + 30 % drobné ryby, juvenilné (2–5 rokov) 50 % ryby + 30 % vtáky + 20 % drobné cicavce, dospelé (5+ rokov) 35 % veľké cicavce + 30 % ryby + 15 % vtáky + 20 % iné. Krokodíl morský vďaka pomalému metabolizmu nepotrebuje jedlo denne — dospelý zje 50–100 kg mäsa naraz, potom 2–4 mesiace nepotrebuje. V zoo: kŕmenie 1× týždenne (mláďatá 2–3× týždenne) celé telá. Špeciálna potreba: brakická voda v bazéne (10–30 ‰ salinity) — krokodíl má soľné žľazy na jazyku, ktoré vylučujú prebytok soli. V čistej sladkej vode soľné žľazy atrofujú. NIKDY chov v domácich podmienkach — CITES I, nelegálne, extrémne nebezpečný.

Správanie a komunikácia

4 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 3
4/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Krokodíl morský vokalizuje hlboké zubrenie (bellowing) v reprodukčnej sezóne (september–december), 80–90 dB, počuteľné 5–10 km cez vodu. Mláďatá pípajú v hniezde ("chirping") pred liahnutím. Hlboký sykot pri obrane, fuk, frumčenie.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Krokodíl morský je NIE pet — najnebezpečnejší krokodíl sveta po nílskom. ~30 úmrtí ľudí ročne (najmä v Indii — Sundarbans, Indonézia, Filipíny, Severná Austrália). Chov v zoo only, manipulácia LEN profesionálnymi ošetrovateľmi (vždy 2+ ošetrovatelia, ochranný odev, bezpečnostné protokoly).
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Denne/nočne aktívny — krokodíl morský je aktívny celý deň aj noc. Cez horúce poludnie basking na brehu (termoregulácia). Termofilný: voda 26–30 °C, vzduch 28–32 °C, basking 35–38 °C. Najlepší plavec spomedzi krokodílov: preplávajú 1000+ km cez otvorené more (využíva morské prúdy ako "surfovanie" — 1000 km za 25 dní, dokumentované Campbell et al. 2010 PLoS One satellite tracking). Beh na suchom: 15 km/h krátko (prekvapivá rýchlosť), plavba 30–40 km/h krátko (atakuje korisť).
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Plazy nedokážu vokalizovať reč. Krokodíl morský bellowing, chirping mláďat, sykot.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Krokodíl morský je hlasný v reprodukčnej sezóne — samce produkujú hlboké zubrenie (bellowing) (frekvencia 20–80 Hz, infrazvuky aj nad-zvuky), 80–90 dB, počuteľné 5–10 km cez vodu. Mláďatá pípajú v hniezde ("chirping") pred liahnutím — samica detekuje zvuk a kope hniezdo. Hlboký sykot pri obrane (3–5 sek), fuk, frumčenie. Head slap (pleskanie hlavy o vodu) — dominantný signál samcov. V zoo počuť bellowing samcov v reprodukčnej sezóne.

Dokáže hovoriť? Plazy nedokážu vokalizovať reč. Krokodíl morský bellowing, chirping mláďat, sykot.

Typické zvuky

  • Bellowing samcov — hlboké zubrenie 20–80 Hz, 80–90 dB, počuteľné 5–10 km cez vodu
  • Chirping mláďat v hniezde — samica detekuje a kope hniezdo
  • Hlboký sykot pri obrane — 3–5 sek
  • Tlmené fuk pri agresívnom postoji
  • Frumčenie pri pohlcovaní veľkej koristi
  • Pleskanie chvosta o vodu (intimidácia)
  • Pleskanie hlavy o vodu ("head slap") — dominantný signál

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus Suchá sezóna — jún až august, znížená aktivita v severnej Austrálii Aktívna sezóna celý rok — tropický klimat Indo-Pacifiku Párenie september až december — vlhká monzúnová sezóna Znáška 40–60 vajec do hniezda z rastlinného materiálu — november až marec Liahnutie 28–32 cm mláďat po 80–100 dňoch inkubácie pri 30–33 °C (TSD)

Prostredie a požiadavky

Biotop (divočina a zoo)
V divočine — Indo-Pacifik, brakické a slané vody (estuáre, mangrovy, riečne delty). V zoo — 300–1000 m² exhibit s brakickým bazénom (50 % plochy, hĺbka 3 m+)
Krokodíl morský v divočine obýva brakické a slané vody Indo-Pacifiku — India (Sundarbans — najväčšie populácie sveta, ~2000 jedincov), Bangladéš, Mjanma, Thajsko, Kambodža, Vietnam, Malajzia, Indonézia, Filipíny, Papua Nová Guinea, Šalamúnove ostrovy, Vanuatu, Palau, severná Austrália (Northern Territory, Queensland, Western Australia). Preferuje estuáre, mangrovy, riečne delty. Migrácie cez otvorené more 1000+ km. V zoo exhibit minimum 300 m² pre pár, 50 % vodný bazén hĺbka 3 m+, brakická voda 10–30 ‰ salinity (kritické pre funkciu soľných žliaz).
Nadmorská výška (divočina)
0–50 m n. m. (estuáre, mangrovy, delty)
Krokodíl morský žije výhradne v nízkych nadmorských výškach 0–50 m n. m. — estuáre, mangrovy, riečne delty. Niekedy migruje proti rieke do vnútrozemia až 100 km, ale typicky v zóne tidálnych vôd. Klimatu: tropický.
Úkryt a migrácia
V divočine — mangrovy, riečne ostrovčeky, plytké vodné dna. V zoo — vnútorné úkryty, plytké časti bazéna
Krokodíl morský v prírode využíva mangrovy ako úkryt, plytké vodné dna pre basking. Migrácia cez otvorené more: krokodíl morský je najlepší plavec spomedzi krokodílov — dokumentované preplávania 1000+ km cez otvorené more (Campbell et al. 2010, satelitné tracking). Využíva morské prúdy ("current surfing") — pláva s prúdom, odpočíva proti prúdu (parkuje sa v plytkých oblastiach). Migrácie najmä počas monzúnových búrok (september–december).
Teplota (zoo)
Voda 26–30 °C, vzduch 28–32 °C, basking 35–38 °C, nočná 25–27 °C
Krokodíl morský je termofilný tropický druh — vodná teplota 26–30 °C, vzduch 28–32 °C, basking 35–38 °C, nočná 25–27 °C. NIKDY pod 22 °C — respiračné infekcie a pneumonia. UVB povinné (Arcadia 12% T5).
Voda a salinita
BRAKICKÁ voda 10–30 ‰ salinity (kritická pre soľné žľazy), vodný bazén 50 % exhibita, hĺbka 3 m+
Krokodíl morský je jediný krokodíl, ktorý vyžaduje brakickú/slanú vodu chronicky — má soľné žľazy na jazyku, ktoré vylučujú prebytok soli. V čistej sladkej vode soľné žľazy atrofujú za 3–6 mesiacov, krokodíl má zdravotné problémy. V zoo: brakická voda 10–30 ‰ salinity (oceánska voda 35 ‰, riečna 0 ‰), simuluje estuáre. Filtrácia silná (UV-C, biofilter), výmena 10 % týždenne.
Spoločnosť (zoo chov)
Solitérny chov! 2 samce sa pobijú do smrti. Páry oddelené mimo párenia
Krokodíl morský je striktne solitérny u samcov — 2 samce v jednom výbehu sa pobijú do smrti (extrémne teritoriálne, krokodíl morský má najväčšiu teritoriálnosť spomedzi krokodílov). V zoo 1 samec + 1 samica v separátnych výbehoch, spájať len pre kontrolované párenie. EAZA Best Practice Guidelines: minimálne 300 m²/pár (väčšie než C. niloticus kvôli veľkosti).

Rozmnožovací cyklus

Párenie (vlhká monzúnová sezóna)
September až december — vlhká monzúnová sezóna Indo-Pacifiku

Krokodíl morský sa rozmnožuje počas vlhkej monzúnovej sezóny (september–december). Samce extrémne teritoriálne — bellowing (hlboké zubrenie 80–90 dB), head slaps, tail slaps. Dominantný samec páruje s 5–10 samicami na svojom teritóriu (50–80 km² estuáru). Kopulácia vo vode 1–5 min. Polygamné.

Znáška vajec
November až marec — 40–60 vajec do hniezda z rastlinného materiálu

Krokodíl morský je vajcorodý druh — samica znáša 40–60 vajec v novembri–marci do hniezda z rastlinného materiálu (lístie, vetvičky, blato — hĺbka 50–80 cm, šírka 1,5–2 m). Hniezdo postaví samica 1–2 týždne pred znáškou. Rastlinný materiál generuje teplo cez rozklad (compost) — udržiava teplotu 30–33 °C aj v noci. Samica strážuje hniezdo 80–100 dní.

Inkubácia vajec
80–100 dní pri 30–33 °C (TSD)

Inkubácia 80–100 dní pri 30–33 °C. TSD: pri 30–31 °C samice, pri 32–33 °C samce, >33 °C neviabilné, pod 30 °C neviabilné. Klimatická zmena ohrozuje pohlavný pomer. Pred liahnutím mláďatá pípajú v vajciach — samica detekuje a kope hniezdo.

Liahnutie mláďat
Január až jún po 80–100 dňoch inkubácie

Mláďatá liahnu po 80–100 dňoch. Pri vyliahnutí: dĺžka 28–32 cm, hmotnosť 70–100 g, plne samostatné. Sfarbenie kontrastné žltozeleného pozadia s tmavými pruhmi (kamufláž v mangrovoch). Samica nosí mláďatá v ústach do vody, strážuje 6–8 týždňov. Kanibalismus dospelými: ~70 % mláďat zožraté inými krokodílmi v prvom roku (vyšší ako C. niloticus).

Mláďatá (juvenilné štádium)
Prvé 2–3 roky života v mangrovoch s matkou; dospelé 10–16 rokov

Mláďatá s matkou 6–8 týždňov, potom rozplazia. Kŕmenie: hmyz, drobné ryby, žaby, vodné kraby. Rast: 30–60 cm/rok prvých 5 rokov, potom postupne spomalený. Pohlavná zrelosť: samce 16 rokov (3,3 m), samice 12–14 rokov (2,2–2,5 m). Hlavné predátory mláďat: orly rybie, marabu, varany, hady, iné krokodíly (kanibalismus 70 %).

Samostatnosť a životnosť
Samostatné od 8 týždňov; dospelé 12–16 rokov; životnosť 70+ rokov

Krokodíl morský má v zajatí životnosť 70+ rokov, v divočine 60–80 rokov. Hlavné príčiny úmrtia v zajatí: (1) kanibalismus mláďat; (2) trauma z rivalitných súbojov samcov; (3) respiračné infekcie (nízka teplota); (4) atrofia soľných žliaz (chov v čistej sladkej vode); (5) parazitóza; (6) starobné choroby.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Krokodíl morský (C. porosus) 4–6 m (rekord 6,17) Krokodíl nílsky (C. niloticus) 4–5 m (rekord 6,45) Krokodíl americký (C. acutus) 3,5–4,5 m Aligátor mississippský (A. mississippiensis) 3–4 m Krokodíl siamský (C. siamensis) 3–4 m
Krokodíl morský (C. porosus) Krokodíl nílsky (C. niloticus) Krokodíl americký (C. acutus) Aligátor mississippský (A. mississippiensis) Krokodíl siamský (C. siamensis)
Dĺžka4–6 m (rekord 6,17)4–5 m (rekord 6,45)3,5–4,5 m3–4 m3–4 m
Váha400–1000 kg (rekord 1075)200–500 kg (rekord 1100)200–500 kg200–400 kg150–250 kg
Dožitie70+ r70–100 r (rekord 124)60–70 r30–50 r50–70 r
Hlučnosť5/55/54/54/54/5
Cena (SK)IUCN LC / CITES I-IIIUCN LC / CITES I-IIIUCN VU / CITES I-IIIUCN LC / CITES IIIUCN CR / CITES I
PovahaNajväčší žijúci plaz sveta, štíhly rypák, soľné žľazy, najlepší plavecDruhý najväčší, široká hlava, najnebezpečnejší pre človeka (300–800 úmrtí/rok)Stredne veľký, slabé soľné žľazy (brakické vody), Florida, KaribikŠiroký U-rypák, skryté zuby, sladkovodný, USAKriticky ohrozený, ~1000 jedincov v divočine, sladkovodný JV Ázie
Dostupnosť v SRIndo-Pacifik (India po Austráliu); zoo onlySubsaharská Afrika, Madagaskar; zoo onlyFlorida, Karibik, Stredná a Južná Amerika; zoo, niektoré farmyJuhovýchod USA; zoo, niektoré farmyJV Ázia (Kambodža, Thajsko, Vietnam); zoo only

Choroby a prevencia

Respiračné infekcie a pneumonia
vysoká

Príznaky: Otvorené ústa pri dýchaní, hlien z nosa, dušnosť, lethargia

Hlavná príčina v zoo: nízka teplota (<22 °C nočná), zlá ventilácia. Liečba: antibiotiká, korekcia teploty. Prevencia: voda min. 26 °C, vzduch 28–32 °C, vlhkosť 70–90 %.

Atrofia soľných žliaz (chov v sladkej vode)
vysoká

Príznaky: Edém, ozonóza obličiek, hypotermia, smrť do 6–12 mesiacov

Špecifická choroba krokodíla morského — pri chove v čistej sladkej vode chronicky (>6 mesiacov) soľné žľazy atrofujú. Krokodíl nemôže regulovať osmolaritu, edém. Liečba: postupné zavedenie brakickej vody, regenerácia žliaz 3–6 mesiacov. Prevencia: brakická voda 10–30 ‰ salinity chronicky v zoo (najčastejšia chyba zoo s nedostatkom skúseností).

Kanibalismus mláďat (zoo)
vysoká

Príznaky: Mláďatá zožierajú dospelými alebo väčšími juvenilmi

~70 % mláďat krokodíla morského zožraté inými krokodílmi v prvom roku života (vyšší ako C. niloticus). V zoo prevencia: separácia mláďat až do 1 m dĺžky.

Trauma z rivalitných súbojov samcov
vysoká

Príznaky: Krvácajúce rany, zlomeniny, infekcie, amputácia chvosta/končatín

Krokodíl morský má najväčšiu teritoriálnosť spomedzi krokodílov — rivalitné súboje samcov často smrteľné. Prevencia: 1 samec/výbeh, kontrolované páry.

Klimatická zmena — TSD a stúpajúca hladina mora
stredná

Príznaky: Vyššie teploty produkujú viac samcov, stúpajúca hladina mora zatápa hniezda v mangrovoch

Klimatická zmena ohrozuje krokodíla morského dvojnásobne: (1) TSD — vyššie teploty hniezd produkujú viac samcov; (2) Stúpajúca hladina mora — mangrovy a hniezda v ústí riek zatápané, IUCN odhaduje stratu 20–30 % hniezdneho habitátu do 2050.

Prevencia Krokodíl morský v zoo vyžaduje profesionálnu starostlivosť: (1) Exhibit min. 300 m²/pár s 50 % vodný bazén hĺbka 3 m+; (2) BRAKICKÁ VODA 10–30 ‰ salinity chronicky — kritické pre soľné žľazy; (3) Dvojité bariéry; (4) Voda 26–30 °C, vzduch 28–32 °C, basking 35–38 °C; (5) Vlhkosť 70–90 %; (6) UVB Arcadia 12% T5; (7) Kŕmenie 1× týždenne celé telá; (8) Filtrácia vody (UV-C, biofilter); (9) Veterinár špecialista 2× ročne; (10) Trénovanie target-feeding; (11) Núdzové protokoly; (12) Konzervačné kontakty: IUCN Crocodile Specialist Group (CSG), Australian Crocodile Specialist Group.

Zaujímavosti

1

Najväčší žijúci plaz sveta — krokodíl morský dosahuje 4–6 m typicky, rekord 6,17 m a 1075 kg (samec "Lolong" Filipíny, chytený 2011 po útokoch — najväčší krokodíl v zajatí dokumentovaný, žil v ZOO do 2013). Predtým rekord 6,2 m (Pocho Reserva Manolo, Costa Rica — krokodíl americký, ale neoficiálne meranie).

2

Jediný krokodíl s schopnosťou žiť v morskej vode — krokodíl morský má soľné žľazy na jazyku, ktoré vylučujú prebytok soli z tela. Umožňujú žiť v brakických a slaných vodách chronicky (estuáre, mangrovy, otvorené more). Žiadny iný krokodíl nemá soľné žľazy v takej miere.

3

Najlepší plavec spomedzi krokodílov — krokodíl morský preplávajú 1000+ km cez otvorené more využívaním morských prúdov ("current surfing"). Dokumentované Campbell et al. 2010 PLoS One (satelitné tracking 27 krokodílov v severnej Austrálii — 1 000 km za 25 dní rekord, krokodíl plával s morskými prúdmi).

4

Najväčšia teritoriálnosť spomedzi krokodílov — dominantný samec krokodíla morského kontroluje 50–80 km² estuáru, agresívne vyháňa konkurentov. Samce sa rivalitne biju do smrti, často s amputáciou končatín a chvostov.

5

Hniezdo z rastlinného materiálu — krokodíl morský stavia hniezdo z rastlinného materiálu (lístie, vetvičky, blato) — na rozdiel od krokodíla nílskeho, ktorý kope noru v zemi. Rastlinný materiál generuje teplo cez rozklad (compost) — udržiava teplotu 30–33 °C aj v chladnejších nociach.

6

Sundarbans — najväčšia populácia sveta — Sundarbans (mangrovy v Bangladéši a Indii, ~10 000 km²) hosťuje ~2000 krokodílov morských — najväčšia populácia sveta v jednej oblasti. Sundarbans Reserve UNESCO World Heritage od 1987.

7

"Lolong" — najväčší krokodíl v zajatí dokumentovaný — Lolong (6,17 m, 1075 kg) bol krokodíl morský chytený vo Filipínach 2011 po útokoch na ľudí. Žil v Bunawan Eco Park 2 roky, zomrel 2013 (zápal pľúc + infekcia z chovných podmienok). Po smrti telo vystavené v múzeu.

8

Conservation success story v Austrálii — Northern Territory v Austrálii: populácia krokodíla morského obnovená z 3 000 (1971) na 100 000+ (2021) po zákaze lovu (1971) a ochranných programoch. Najúspešnejší conservation success story 20. storočia v Austrálii.

9

Salinné migrácie — krokodíl morský migruje cez otvorené more medzi ostrovmi najmä počas monzúnových búrok (september–december). Mladí samce migrujú do nových estuárov pri hľadaní teritória, niekedy 1000+ km. Dokumentované migrácie z Austrálie do Papua Novej Guinei, z Indonézie do Filipín.

10

Pozor — nikdy nepliesť s aligátorom — krokodíl morský má viditeľné štvrté zuby dolnej čeľusti aj pri zatvorených ústach (vyčnievajú z hornej čeľusti) — rozlíšenie od aligátora (skryté zuby). V Severnej Austrálii sa stretáva s krokodílom austrálskym sladkovodným (C. johnstoni) — ten je menší (max 3 m) a má štíhlejší rypák.

Taxonomická klasifikácia

species Krokodíl morský
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Reptilia (plazy)
Rad Crocodilia (krokodíly)
Podrad Eusuchia
Čeľaď Crocodylidae (krokodílovité)
Rod Crocodylus Laurenti, 1768
Druh C. porosus (Schneider, 1801)
Poddruhy Druh monotypický bez poddruhov. Patrí do rodu Crocodylus (13 druhov). Druh popísal nemecký zoológ Johann Gottlob Schneider v 1801 ako Crocodilus porosus (epitet "porosus" = grécky "poréz" — odkaz na charakteristické pory na hlave). Charakteristický znak: najväčší žijúci plaz sveta, štíhly V-tvarovaný rypák (rozlíšenie od krokodíla nílskeho so širším rypákom), masívne svalová stavba, soľné žľazy na jazyku (umožňujú žiť v morskej vode — preplávajú 1000+ km cez otvorené more, jediný krokodíl s touto schopnosťou v takej miere). Najbližší príbuzný: C. johnstoni (krokodíl austrálsky sladkovodný — žijú v rovnakých oblastiach Austrálie, ale C. johnstoni len sladké vody, C. porosus brakické/morské). Hybridy C. porosus × C. siamensis dokumentované v Kambodži a Thajsku.

? Často kladené otázky

ABSOLÚTNE NIE — krokodíl morský je CITES I (väčšina populácií), niektoré CITES II (Austrália, Papua Nová Guinea, Indonézia — kontrolované ranching). Žiadny súkromný chov povolený. Aj v zoo vyžaduje špecializované licencie EAZA, minimálne 300 m² exhibit s 50 % brakický bazén hĺbka 3 m+. Dôvody NIE pet: (1) CITES I/II — nelegálny súkromný chov; (2) Veľkosť — najväčší žijúci plaz, dospelý 4–6 m, 400–1000 kg; (3) Brakická voda — vyžaduje 10–30 ‰ salinity chronicky (kritické pre soľné žľazy); (4) Nebezpečnosť — ~30 úmrtí ľudí ročne, sila čeľustí 16 000 N; (5) Strava — celé telá týždenne, 50–100 kg mäsa naraz; (6) Životnosť — 70+ rokov; (7) Migrácia — krokodíl chce migrovať 1000+ km, v zajatí stres.

Populácia ~200 000 jedincov v divočine (IUCN 2021), distribuované v Indo-Pacifiku od Indie po Austráliu. Najväčšie populácie: severná Austrália (~100 000, Northern Territory), Sundarbans (~2000, Bangladéš/India), Papua Nová Guinea (~30 000), Indonézia (~30 000), Filipíny (~250 — kriticky ohrození). IUCN: LC (Least Concern, 2021) globálne — populácia stabilná po ochranných programoch. Historicky bola CR — v 50.–70. rokoch 20. storočia masívne lov pre kožu zničil populáciu z 1 mil. na 200 000. CITES I (väčšina populácií) od 1979. CITES II (Austrália, Papua Nová Guinea, Indonézia) — ranching programs. Hrozby: (1) Klimatická zmena (TSD, stúpajúca hladina mora); (2) Strata habitátu (deforestácia mangrovov pre akvakultúru — Filipíny, Vietnam); (3) Pytlerstvo (Filipíny, niektoré indonézske oblasti); (4) Konflikt s ľuďmi.

Krokodíl morský má soľné žľazy na jazyku — pár špeciálnych žliaz, ktoré vylučujú koncentrovaný roztok soli (NaCl) z tela cez sliny. Funkcia: krokodíl pri kŕmení v slanej vode pohltí soľnú vodu, soľné žľazy filtrujú soľ z krvi a vylučujú ju cez jazyk. Bez soľných žliaz by krokodíl v morskej vode dehydratoval. Mechanizmus: žľazy obsahujú špecializované bunky (chloridocyty) podobné tým u morských vtákov (albatrosy, racky), morských korytnačiek, niektorých rybov. Iné krokodíly: krokodíl americký (C. acutus) má slabé soľné žľazy — môže žiť krátko v brakických vodách, ale nie chronicky v morských. Aligátor mississippský nemá soľné žľazy — žije len v sladkých vodách. Pre zoo: krokodíl morský v zajatí musí mať brakickú vodu 10–30 ‰ salinity chronicky — v čistej sladkej vode soľné žľazy atrofujú za 3–6 mesiacov, krokodíl má zdravotné problémy (edém, ozonóza obličiek).

Hlavné rozdiely: (1) Veľkosť — morský väčší (4–6 m typicky vs. 4–5 m nílsky); (2) Rypák — morský štíhly V-tvarovaný, nílsky širší a tupší; (3) Habitát — morský brakické/slané vody (estuáre, mangrovy, more), nílsky sladké vody (rieky, jazera); (4) Soľné žľazy — morský áno, nílsky nie; (5) Areál — morský Indo-Pacifik (India po Austráliu), nílsky subsaharská Afrika a Madagaskar; (6) Plavba — morský preplávajú 1000+ km cez otvorené more, nílsky maximálne 100 km v rieke; (7) Hniezdo — morský stavia hniezdo z rastlinného materiálu (compost), nílsky kope noru v zemi; (8) Útoky na ľudí — nílsky 300–800/rok (žije bližšie ľudí), morský ~30/rok; (9) Sila čeľustí — nílsky 22 000 N (najvyššia sveta), morský 16 000 N; (10) IUCN — obidva LC, ale historicky obidva CR (50.–70. roky).

Lolong bol najväčší krokodíl morský v zajatí dokumentovaný — 6,17 m dĺžky, 1075 kg hmotnosti. Bol chytený 2. septembra 2011 vo Filipínach (Bunawan, Agusan del Sur) po sérii útokov na ľudí (2 fatálne — 12-ročné dievča 2009, 70-ročný rybár 2011) a domáce zvieratá. Chytenie trvalo 3 týždne, 100+ ľudí. Po chytení bol uväznený v Bunawan Eco Park, stal sa turistickou atrakciou. Zomrel 10. februára 2013 (zápal pľúc + infekcia z chovných podmienok — exhibit nedostačujúci, nedostatok soľnej vody). Pred smrťou držal Guinnessov rekord. Po smrti telo bolo mumifikované a vystavené v National Museum of Natural History v Manile (Filipíny) — "Lolong's preserved body". Lolong stal sa symbolom nepripravenosti zoo chovať veľké krokodíly bez správneho prostredia. Vek bol odhadovaný na 50–70 rokov pri smrti.

V zoo v Európe: Praha (Krokodýlí ZOO Velký Karlov), Wuppertal Zoo (D), Tierpark Berlin (D), Hannover Erlebnis-Zoo (D), Crocodile Park Torremolinos (E). V Austrálii (top destinácia): Cairns Crocodile Park (Queensland), Crocodylus Park Darwin (NT), Steve Irwin's Australia Zoo (Queensland), Wildlife Habitat Port Douglas (Queensland). V USA: St. Augustine Alligator Farm (Florida), Cango Wildlife Ranch. V divočine: Yellow Water Cruise — Kakadu National Park (NT, Austrália) — najlepšie miesto na svete pre safari s krokodílmi morskými, Sundarbans National Park (India/Bangladéš — UNESCO WHS), Komodo National Park (Indonésia — krokodíly aj varany), Murchison Falls NP (Uganda — krokodíl nílsky). Konzervácia: IUCN CSG, Australian Crocodile Specialist Group, Madras Crocodile Bank Trust.

ZDROJ: IUCN Red List (Crocodylus porosus LC, 2021), Reptile Database (C. porosus Schneider, 1801), Webb & Manolis 1989 Crocodiles of Australia, Britton et al. 2012 Saltwater Crocodile Conservation, CITES App

 Video — Krokodíl morský (slaný)

Overené YouTube videá:

 Cudzie názvy

Česky:   Krokodýl mořský / slanovodní, Anglicky:   Saltwater Crocodile / Estuarine Crocodile / Indo-Pacific Crocodile, Nemecky:   Leistenkrokodil / Salzwasserkrokodil, Francúzsky:   Crocodile marin / Crocodile estuarien, Poľsky:   Krokodyl różańcowy / Krokodyl morski, Maďarsky:   Bordás krokodil / Sósvízi krokodil, Rusky:   Гребнистый крокодил / Морской крокодил

Príbuzné druhy a alternatívy

Krokodíl nílsky
Krokodíl nílsky
Crocodylus niloticus
 Aligátor mississippský
Aligátor mississippský
Alligator mississippiensis
 Varan komodský
Varan komodský
Varanus komodoensis
 Varan stepný
Varan stepný
Varanus exanthematicus